Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_14C-125-2011.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/125/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci navrhovateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica, Námestie L. Svobodu 1, Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, proti odporcovi X..F.. F. D., C.., G., Z.. XX. XX. XXXX, B. B. B., Z. U. XX, občanovi Slovenskej republiky, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Geregom, Advokátska kancelária GEREG & partneri, Dolná ul. 36, Banská Bystrica, IČO: 35 997 761, o návrhu na zaplatenie 900,-- Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť odporcovi na náhrade trov konania na právnom zastúpení 424,32 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Gerega, AK GEREG & partneri, ul. Dolná 36, Banská Bystrica.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal návrhom, ktorý súdu došiel 22. 06. 2011, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 900,-- Eur. V návrhu uviedol, že odporca je jeho zamestnancom. Dňa 20. 11. 2008 na Očnej klinike navrhovateľa došlo ku konfliktu medzi odporcom a F.. Z.Á. O.. Po vzájomnej nezhode odporca poškodenú vyzval, aby odišla zo sedenia, čo ona odmietla, pristúpil k nej a násilím ju vyviedol z miestnosti. Škodová komisia vyhodnotila skutok ako neprimerané správanie sa odporcu voči podriadenej zamestnankyni. K pracovnému úrazu nedošlo. Navrhovateľ dňa 22. 06. 2009 uzavrel s poškodenou zamestnankyňou dohodu o urovnaní, na základe ktorej jej dňa 17. 07. 2009 vyplatil sumu 1 800,-- Eur. Na doporučenie škodovej komisie riaditeľ navrhovateľa rozhodol o zosobnení sumy 900,-- Eur odporcovi. Odporca požadovanú sumu neuhradil. Na pojednávaní trval na návrhu, uviedol že nárok na náhradu škody voči odporcovi odvodzuje z uzavretej dohody o urovnaní.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že dňa 20. 11. 2008 došlo k síce z jeho strany neštandardnému správaniu, ale ako následok nevhodného správania podriadenej zamestnankyne, keď jej vytýkal nedostatok pri výkone práce. K skutkovým okolnostiam sa písomne vyjadril, podriadenej zamestnankyni sa písomne ospravedlnil. Nebol účastníkom dohody o urovnaní, ktorú uzavreli navrhovateľ a podriadená zamestnankyňa. Poukázal na to, že od 01. 01. 2009 mu bola znížená pohyblivá zložka mzdy na dobu 6 mesiacov. Navrhovateľ s ním v lehote 1 mesiaca neprerokoval nárok na náhradu škody. Nie je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody pre navrhovateľa a uzavretím dohody o urovnaní, z ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody proti nemu.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, zápisom zo škodovej komisie z 15. 03. 2009 a prezenčnom listinou,
dohodou o urovnaní, výpisom z účtu, rozhodnutím riaditeľa navrhovateľa, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 23. 02. 2009, 20. 06. 2011, výpoveďami svedkov F.. L. A., D.. D. H.Á., D.. V. A., korešpondenciou odporcu, zápisnicou škodovej komisie zo dňa 02. 10. 2009 a zo dňa 20. 05. 2010, rozhodnutím riaditeľa navrhovateľa zo dňa 13. 09. 2010, rozhodnutím o znížení pohyblivej zložky mzdy odporcu, výňatkom z kolektívnej zmluvy na rok 2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28. 03. 2002 je odporca zamestnancom navrhovateľa s miestom výkonu práce Nemocnica s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica odo dňa 01. 04. 2002 v pracovnom zaradení prednosta kliniky. Navrhovateľ uviedol, že dňa 20. 11. 2008 na rannom hlásení na očnej klinike došlo ku konfliktu medzi odporcom a F.. Z. O. (poškodená), pri ktorom došlo k protiprávnemu konaniu odporcu tým, že v dôsledku ich vzájomnej nezhody, poškodenú s krikom vyzval, aby odišla zo sedenia, pričom poškodená odmietla. Následne na to odporca vstal, pristúpil k poškodenej a násilím proti jej vôli ju vyviedol z miestnosti. Dňa 27. 11. 2008 sám odporca písomne kvalifikoval svoje konanie za neštandardné a neprimerané a poškodenej sa za svoje správanie ospravedlnil. Svedčí o tom písomné ospravedlnenie zo dňa 27. 11. 2008 podpísané odporcom adresované poškodenej (č. l. 65).
Poškodená voči navrhovateľovi uplatnila podaním zo dňa 18. 02. 2009 nárok na náhradu škody podľa § 192 Zákonníka práce a na uplatnenie nemajetkovej náhrady podľa § 13 Zákonníka práce. Na nemajetkovej náhrade žiadala priznať sumu 6 600,-- Eur (č. l. 52 až 54). K nároku sa odporca písomne vyjadril listom zo dňa 23. 02. 2009, v ktorom uviedol, že nárok poškodenej neuznáva a v prípade, že poškodená uplatní svoje nároky na súde, žiada, aby v konaní vystupoval ako vedľajší účastník (č. l. 30, 31).
Riaditeľ navrhovateľa vymenoval komisiu za účelom prešetrenia skutkových okolností incidentu. Zo zápisu komisie zo dňa 15. 03. 2009 vyplynulo, že komisia konštatovala, že skutkom nedošlo k pracovnému úrazu poškodenej, že došlo k neprimeranému správaniu zo strany odporcu voči poškodenej. Sporná je otázka výšky nároku na odškodnenie poškodenej (č. l. 7, 8).
Navrhovateľ uzavrel s poškodenou F.. Z. O. písomne dohodu o urovnaní dňa 22. 06. 2009 podľa § 585 Občianskeho zákonníka. V bode I. zmluvné strany konštatujú, že 20. 11. 2008 došlo ku konfliktu medzi poškodenou a odporcom, z tejto udalosti mohli vzniknúť vzájomné práva a povinnosti medzi poškodenou a zamestnávateľom odporcu a preto strany uzatvárajú dohodu o urovnaní za účelom konečného vyriešenia vzájomných sporných i nesporných záväzkov a pohľadávok, ktoré vznikli alebo mohli vzniknúť z udalosti. V bode II. je obsiahnuté urovnanie s citáciou § 585 Občianskeho zákonníka tak, že všetky pohľadávky a záväzky vzniknuté s udalosťou vrátane akcesorických práv sa nahrádzajú záväzkom zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi sumu 1 800,-- Eur do 14 dní od podpísania dohody. Zmluvné strany prehlásili, že považujú všetky pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s udalosťou za vysporiadané (č. l. 10, 11).
Navrhovateľ predložil výpis z účtu, ktorým preukazuje, že dňa 17. 07. 2009 z účtu uhradil poškodenej zamestnankyni sumu 1 800,-- Eur (č. l. 12).
Zo zápisnice zo zasadania škodovej komisie navrhovateľa zo dňa 02. 10. 2009 (č. l. 86) vyplýva, že pod číslom škodovej udalosti XX/XXXX je predmetom prerokovania škoda vo výške 1 800,-- Eur, ktorá vyplýva z dohody o urovnaní zo dňa 22. 06. 2009, suma bola vyplatená 17. 07. 2009. Odporučenie škodovej komisie je zosobniť škodu v polovičnej sume 900,-- Eur odporcovi. Riaditeľ navrhovateľa rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2010 uložil odporcovi povinnosť nahradiť zamestnávateľovi škodu vo výške 900,-- Eur (č. l. 13). Toto rozhodnutie odporca prevzal do vlastných rúk 31. 03. 2010. Proti rozhodnutiu odporca podal odvolanie 07. 04. 2010 (č. l. 50, 51).
Zo zápisnice zo zasadania škodovej komisie navrhovateľa zo dňa 20. 05. 2010 pod číslom škodovej udalosti 71/2009 je zrejmé, že škodová komisia sa znova zaoberala otázkou zosobnenia škody a rozhodla znova tak, že doporučuje riaditeľovi navrhovateľa potvrdiť pôvodné rozhodnutie riaditeľa. Znova teda rozhodla o zosobnení škody navrhovateľovi v rozsahu 900,-- Eur (č. l. 90). Riaditeľ navrhovateľa
rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2010 rozhodol tak, že odvolanie odporcu zamieta, čo formuloval slovami, že zamieta žiadosť odporcu o zrušenie rozhodnutia zo dňa 30. 03. 2010, ktorým bola uložená povinnosť odporcovi nahradiť škodu vo výške 900,-- Eur (č. l. 99).
Z výpovede svedka D.. V. A. vyplynulo, že v roku 2009 bol predsedom škodovej komisie u navrhovateľa. Úlohou škodovej komisie bolo vyjadrovať sa k finančným sumám, pokiaľ sa týka sporného skutku škodovej komisii bolo oznámené, že na základe dohody o urovnaní navrhovateľ vyplatil poškodenej zamestnankyni 1 800,-- Eur a úlohou škodovej komisie bolo posúdiť a navrhnúť zosobnenie tejto sumy. Záver bol taký, že škodová komisia doporučila riaditeľovi nemocnice škodu v rozsahu 1/2-ice zosobniť odporcovi. Uviedol, že pri svojom návrhu akceptovali dohodu o urovnaní. Svedkyňa D.. D. H. uviedla, že bola menovaná do komisie na prešetrenie skutku zo dňa 20. 11. 2008. Komisia sa stretla 3-krát, jej úlohou bolo zistiť, či skutkom zo dňa 20. 11. 2008 došlo k pracovnému úrazu poškodenej F.. O. a či reakcia odporcu bola adekvátna. Komisia pri zistení skutkových podkladov vychádzala z písomných vyjadrení všetkých osôb, ktoré boli v uvedený deň pri skutku prítomné. Záver komisie bol taký, že k pracovnému úrazu nedošlo, a reakcia odporcu vo vzťahu k zamestnankyni bola neadekvátna. Svedkyňa uviedla, že má vedomosť o tom, že odporca sa poškodenej zamestnankyni ospravedlnil. Pri uzavieraní dohody o urovnaní prítomná nebola. Svedkyňa F.. L. A. uviedla, že ako právna zástupkyňa za navrhovateľa jednala s právnou zástupkyňou poškodenej zamestnankyne. Vychádzala zo záveru škodovej komisie, ktorá otázku incidentu riešila a komisia konštatovala, že došlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti poškodenej zamestnankyne. Nárok zamestnankyne na nemajetkovú ujmu vychádzal zo sumy 6 600,-- Eur. Výsledok jednania s právnou zástupkyňou poškodenej zamestnankyne bol ten, že táto súhlasila s tým, aby bola odškodnená nemajetkovou ujmou vo výške 1 800,-- Eur. Na základe toho došlo k uzavretiu písomnej dohody o urovnaní. Predmetom odškodnenia je vyplatenie nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti. Svedkyňa vychádzala tiež zo záveru škodovej komisie, že skutkom zo dňa 20. 11. 2008 nedošlo k vzniku pracovného úrazu poškodenej. Uviedla, že si nevie spomenúť, aké kritériá sa použili pri úvahe priznať zamestnankyni nemajetkovú ujmu. Pri dohode sa vychádzalo zo záverov škodovej komisie, konkrétne kritériá na posúdenie nemajetkovej ujmy nemali, k dohode došlo na základe voľnej úvahy.
Nárok navrhovateľa, ktorý sa uplatňuje v tomto konaní, je nárokom pracovnoprávnym zamestnávateľa voči zamestnancovi. Odvodzuje sa od vyplatenia sumy 1 800,-- Eur, ktorú navrhovateľ uhradil zo svojho účtu bývalej zamestnankyni F.. Z. O.. Vyplatenie sumy sa odvodzuje z písomnej dohody o urovnaní zo dňa 22. 06. 2009, ktorá obsahuje záväzok navrhovateľa vo výške 1 800,-- Eur pre bývalú poškodenú zamestnankyňu. Na základe doporučenia škodovej komisie navrhovateľa a na základe rozhodnutí riaditeľa navrhovateľa o zosobnení polovičnej sumy, t. j. 900,-- Eur, a to rozhodnutím zo dňa 30. 03. 2010 a zo dňa 13. 09. 2010, navrhovateľ tento nárok uplatňuje ako nárok na náhradu škody, za ktorú zodpovedá odporca, podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce.
Podľa § 179 ods.1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 191 ods.2 Zákonníka práce, zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že ku skutku zo dňa 20. 11. 2008, ako ho uvádza navrhovateľ v návrhu, došlo. Poškodená zamestnankyňa uplatnila pracovnoprávny nárok voči svojmu zamestnávateľovi (navrhovateľovi) na náhradu škody podľa § 192 Zákonníka práce a uplatnenie nemajetkovej náhrady podľa § 13 Zákonníka práce, ako to výslovne vyplýva z jej písomného podania. Nemajetkovú ujmu odvodzuje z porušenia princípu rovnakého zaobchádzania (zákon 365/2004 Z. z. a § 13 Zákonníka práce). Keďže došlo ku skutku pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním za pasívne legitimovaného označila svojho zamestnávateľa, ktorý v zmysle § 192 Zákonníka práce má všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi. Táto zodpovednosť je založená na objektívnom princípe. Teda nevyžaduje sa jeho zavinenie, hoci pre vznik zodpovednosti
z dôvodu úmyselného konania proti dobrým mravom sa predpokladá zavinenie vo forme úmyslu. V tomto prípade však ide o zavinenie na strane tretieho subjektu, nie na strane zamestnávateľa. Účastníci pracovnoprávneho vzťahu môžu svoje sporné nároky upraviť dohodou o sporných nárokoch, na platnosť ktorej sa vyžaduje písomná forma, podľa § 32 Zákonníka práce. Takáto dohoda však uzavretá nebola. A práve absencia tejto dohody vyvoláva nejasnosť z hľadiska zodpovednostného vzťahu medzi účastníkmi procesného konania (medzi navrhovateľom a odporcom). Svedčí o tom zápis z prešetrovacej komisie z 15. 03. 2009, ktorý urobil záver, že k pracovnému úrazu poškodenej nedošlo, sporná je otázka výšky nároku na odškodnenie, myslí sa nemajetkovej ujmy. Z hľadiska zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi (pri všeobecnej zodpovednosti na objektívnom princípe - § 192) treba totiž rozlíšiť, či zamestnancovi vznikla škoda pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním porušením právnych povinností alebo vznikla škoda pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním úmyselným konaním proti dobrým mravom alebo vznikla škoda porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa, ak túto škodu spôsobili zamestnanci konajúci v jeho mene. Zodpovednosť zamestnávateľa je daná vždy vtedy, ak zamestnancovi vznikla škoda porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa, ak túto škodu spôsobili zamestnanci konajúci v jeho mene. Rozdiel je však ak zamestnancovi vznikne škoda pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním úmyselným konaním proti dobrým mravom. Tu sa totiž predpokladá zavinenie vo forme úmyslu a v tomto prípade ide o zavinenie na strane tretieho subjektu - nie na strane zamestnávateľa (komentár k § 192 Zákonníka práce).
V konaní je preukázané, že navrhovateľ uzavrel s poškodenou zamestnankyňou dohodu o urovnaní 22. 06. 2009, pričom zjavne táto dohoda bola uzavretá podľa § 585 Občianskeho zákonníka ako sa to výslovne v dohode cituje. Urovnanie (transakcia) je dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Urovnaním sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom (komentár k § 585). Predpokladom vzniku zodpovednosti podľa § 192 Zákonníka práce, je vznik škody na strane zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, úmyselné konanie proti dobrým mravom a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a úmyselným konaním proti dobrým mravom. Treba zdôrazniť, že zamestnávateľa postihuje zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne ako dôsledok konania proti dobrým mravom len vtedy, ak na strane škodcu (kohokoľvek) je dané zavinenie vo forme úmyslu.
Z predložených listín nevyplýva, že navrhovateľ pri uzavieraní dohody o urovnaní 22. 06. 2009 sa zaoberal, o ktorú skutkovú podstatu zodpovednostného vzťahu (v súvislosti s konaním odporcu) sa jedná. Dohoda o urovnaní svedčí o tom, že sporné strany si ujasnili výšku nároku, na ktorej sa dohodli. Nie je zrejmé, aký iný záväzok medzi navrhovateľom a poškodenou sa dohodou o urovnaní nahrádza.
Všeobecnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V zmysle § 179 ods.1 Zákonníka práce navrhovateľ je povinný preukazovať odporcovo zavinenie.
Navrhovateľ preukazuje škodu uhradením sumy 1 800,-- Eur vyplatením z účtu. Podkladom bola dohoda o urovnaní, na základe ktorej navrhovateľ ako zamestnávateľ prevzal zodpovednosť na náhradu nemajetkovej ujmy svojej zamestnankyne. Navrhovateľ však nepreukázal, na základe ktorej skutkovej podstaty prevzal zodpovednosť na úhradu plnenia. A preto sa ani nedá vyvodiť príčinná súvislosť medzi vznikom škody navrhovateľovi a konaním odporcu. Ani z listín ani z výpovedí svedkov nevyplýva, že by navrhovateľ bol posudzoval konanie odporcu ako úmyselné konanie proti dobrým mravom (vtedy je daná zodpovednosť zamestnávateľa voči poškodenej zamestnankyni). Argumentom acontrario treba vyvodiť, že v prípade konania proti dobrým mravom (odporcu voči poškodenej zamestnankyni) by nebola daná pracovnoprávna zodpovednosť zamestnávateľa voči poškodenej zamestnankyni, ale priamo odporcu voči zamestnankyni podľa predpisov občiansko-právnych.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamieta.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 OSP tak, že zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v konaní neúspešný, zaplatiť odporcovi trovy konania. Tieto pre odporcu predstavujú trovy právneho zastupovania odmena za jeden úkon 51,45 Eur, za úkony v roku 2011 príprava a prevzatie, vyjadrenie 03. 08. 2011, pojednávanie 06. 10. 2011, 08. 11. 2011, ku každému úkonu režijný paušál 7,41 Eur a za rok 2012 vyjadrenie 12. 01., pojednávanie 07. 02. 2012 odmena a ku každému úkonu režijný paušál 7,63 Eur. Spolu na odmene 308,7 Eur, na režijnom paušále 44,9 Eur. Právny zástupca odporcu je platiteľom DPH, teda prináleží DPH vo výške 20 % = 70,72 Eur. Súčet trov konania (právneho zastúpenia) pre odporcu činí odmena 308,7 Eur, režijný paušál 44,9 Eur, DPH 70,72 Eur, spolu 424,32 Eur (podľa vyhlášky 655/2004 Z. z. a noviel).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.