Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Saz/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná žalovaným: C. B., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, právne zastúpený Centrom právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina, Janka Kráľa 4, 010 40 Žilina, v konaní o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. N a r i a ď u j e, aby bol žalobca - A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť uvádzaná žalovaným: C. B., bez dokladu totožnosti, toho času s miestom pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia.

II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 07.10.2023 v čase o 20.15 hod. bola hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vinica v obci Ipeľské Predmostia kontrolovaná skupina 16 osôb medzi nimi aj žalobca, všetci s pravdepodobnou krajinou pôvodu Sýria, skupina bola odovzdaná do tábora v Opatovskej Novej Vsi a po predvedení týchto osôb k žalovanému (žalobca bol podľa záznamu predvedený 09.10.2023 o 08.00 hod.) ich následným vyťažením bolo zistené, že 6 osôb pochádza zo Sýrie a 10 osôb, medzi nimi aj žalobca, z Turecka. Totožnosť žalobcu a jeho štátna príslušnosť boli žalovaným zistené zo spísanej zápisnice o podaní vysvetlenia za prítomnosti tlmočníka z jazyka tureckého. Žalobca pri podaní vysvetlenia uviedol, že nemá cestovný doklad, nevie si zabezpečiť finančnú hotovosť na pokrytie životných nákladov ani na ubytovanie v Slovenskej republike. Potom ako žalovaný lustráciou zistil, že žalobca sa zdržiava na území Slovenskej republiky neoprávnene, začal konanie o jeho administratívnom vyhostení.

2. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-2542-014/2023-AV zo dňa 09.10.2023 rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu (ďalej aj „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“), a to podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov (ďalej aj „“), t. j. z dôvodu, že žalobca ako štátny príslušník tretej krajiny má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. V rozhodnutí neurčil lehotu na vycestovanie ani krajinu do ktorej má vycestovať, v rozhodnutí uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 1 roka. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 09.10.2023 a stalo sa vykonateľným.

3. Žalovaný správny orgán rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-2542-020/2023-AV zo dňa 09.10.2023 rozhodol o zaistení žalobcu (ďalej aj „rozhodnutie o zaistení“), a to podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o

pobyte cudzincov, t. j. na účel výkonu administratívneho vyhostenia, zároveň podľa stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.11.2023 a žalobcu umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov (ďalej aj „ÚPZC“). Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 09.10.2023, stalo sa vykonateľným a žalobca je v zaistení počnúc týmto dňom. Dôvodnosť zaistenia, ako aj jeho účelnosť a efektívnosť odôvodňoval žalovaný tým, že žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu ani víza ani povolenia na pobyt, nemá prostriedky na ubytovanie a na starostlivosť o seba, nemá v Slovenskej republike žiadnych príbuzných, čím je u neho dané riziko, že bez zaistenia sa ďalej bude pohybovať po členských štátoch EÚ neoprávnene, a ohrozí tým aj účel vyhostenia, keď nebude k dispozícii k realizácii úkonov potrebných k výkonu vyhostenia. Ďalej na podporu dôvodnosti a účelnosti zaistenia zdôraznil reálnosť rizika úteku a skrývania sa u žalobcu. Tiež na podporu reálnosti a vykonateľnosti vyhostenia a tým účelnosti zaistenia zdôraznil zistenú štátnu príslušnosť žalobcu. Iné alternatívy nahrádzajúce zaistenie žalobcu aj vzhľadom na skutočnosti ním uvedené na podporu dôvodnosti zaistenia, žalovaný v označenom rozhodnutí nezistil.

4. Žalobca 19.10.2023 požiadal Centrum právnej pomoci (ďalej aj „zástupca žalobcu“ alebo „centrum“) o poskytnutie právnej pomoci vo veci jeho zaistenia, v žiadosti sa uvádza krajina pôvodu Sýria. Žalobca požiadal centrum po uplynutí 7 dňovej lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o zaistení, čim k spočívaniu tejto lehoty nedošlo a uplynula 16.10.2023, v zmysle , a (ďalej len „“).

5. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu podal v súlade s žalovanému správnu žalobu podľa , ktorou sa domáha prepustenia zo zaistenia. Žaloba bola podaná na poštovú prepravu 26.10.2023 a doručená žalovanému 31.10.2023. Žalobca v žalobe poukázal na to, že samostatným rozhodnutím žalovaného bola zaistená aj jeho manželka – D. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa rovnako ako žalobca obrátila so žalobou na súd. Podľa žalobcu jeho zaistenie a zaistenie manželky je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti sledujúc zachovanie celistvosti rodiny a práva na rodinný život podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa žalobcu dôvodnosť zaistenia nebola daná ani v čase vydania rozhodnutia o zaistení a nie je daná ani v súčasnosti. Zdôraznil nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným ohľadom jeho štátnej príslušnosti, nedostatočné dôvody zaistenia v rozhodnutí o zaistení a nepreukázanie účelnosti a efektívnosti zaistenia a samotnej vyhostiteľnosti žalobcu. Podľa žalobcu zrejmým nedorozumením bola jeho štátna príslušnosť zistená ako C. B., hoci on je v skutočnosti štátnej príslušnosti F. G. B.. Žalobca svojmu zástupcovi uviedol, že spolu s manželkou ešte v roku 2013 z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie utiekli zo Sýrie do Turecka, kde žili v meste H. a následne v Istanbule a rozhodli sa vycestovať za príbuznými z matkinej strany do Nemecka. Vyplývajúc z uvedeného žalovaný nemohol objektívne skúmať a ani neskúmal vyhostiteľnosť žalobcu do skutočnej krajiny pôvodu, ktorá vzhľadom na bezpečnostnú situáciu nie je možná.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.11.2023, t. j. dva dni pred uplynutím doby zaistenia uvedenej v rozhodnutí o zaistení (do 09.11.2023, pozn.), uviedol, že „bude“ zabezpečovať vydanie náhradného cestovného pasu žalobcovi, ktorý musí vydať zastupiteľský úrad Turecka a uvedené môže podľa okolností trvať aj šesť mesiacov. Žiadne konkrétne úkony, ktoré by ním boli vykonané v období od zaistenia žalobcu t. j. od 09.10.2023 do datovania vyjadrenia 07.11.2023 a efektívne smerovali k realizácii vyhostenia, žalovaný vo svojom vyjadrením netvrdil ani nepreukázal. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný hodnotí žalobu žalobcu o prepustenie zo zaistenia ako nedôvodnú a vyplývajúc z uvedeného zjavne zotrváva na dôvodnosti a účelnosti zaistenia žalobcu. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo zástupcovi žalobcu doručené na vedomie spolu s predvolaním na pojednávanie.

7. Vec bola predložená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.11.2023 v súlade s do piatich pracovných dní od podania žaloby žalovanému spolu s vyjadrením žalovaného zo dňa 07.11.2023.

8. Správnym súdom bolo 13.11.2023 vo veci nariadené pojednávanie na deň 21.11.2023, zároveň bolo vyjadrenie žalovaného k žalobe zaslané zástupcovi žalobcu na vedomie a žalovaný bol vyzvaný, aby preukázal, aké úkony smerujúce k výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu boli z jeho strany vykonané po jeho zaistení a tiež k preukázaniu úkonov, okrem vyjadrenia žalobcu, na základe ktorých zisťoval a určil štátnu príslušnosť žalobcu.

9. Žalovaný na výzvu súdu reagoval vyjadrením zo dňa 16.11.2023, v ktorom uviedol, že po umiestnení žalobcu v útvare policajného zaistenia bola vykonaná lustrácia v informačných systémoch, so žalobcom bol vykonaný pohovor za účelom zistenia jeho totožnosti za prítomnosti tlmočníka z tureckého jazyka, žalobca uviedol, že do domovskej krajiny sa nechce vrátiť, pri vstupnom pohovore odmietol vypísať žiadosť o náhradný cestovný doklad, odmietol akúkoľvek spoluprácu pri zadovážení podporných dokladov, odmietol rozhovor s pracovníkom Frontexu, uviedol, že o azyl nechce žiadať a jeho cieľová krajina je Nemecko (žalovaný vo vyjadrení používa formulácie v ženskom rode, zrejme len nedôslednosťou, pozn.). V ďalšom menoval nasledovné úkony: ÚPZC Sečovce dňa 12.10.2023 podal žiadosť Kriminalisticko-expertíznemu ústavu PPZ Bratislava o lustráciu daktyloskopického materiálu v systéme AFIS, po doručení daktyloskopických kariet dňa 18.10.2023 na základe týchto kariet a fotografie požiadal Národnú ústredňu Interpol Bratislava o potvrdenie totožnosti menovanej osoby v domovskej krajina a preverenie či nie je hľadanou osobou, alebo či sa nedopustila trestnej činnosti v domovskej krajine. Ďalej uviedol, že ÚPZC Sečovce zaslal žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu na zastupiteľský úrad Turecka v Bratislave (deň zaslania neuvádza, pozn.) a k dnešnému dňu sa Turecku nepodarilo žalobcu stotožniť. Poukazuje na vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.10.2023 za prítomnosti tlmočníka z tureckého jazyka, v ktorom k otázke na jeho štátnu príslušnosť uviedol „Turecko“, a v nasledujúcom vyjadrení uviedol, že pochádza z miesta H. v C., odkiaľ vycestoval s manželkou asi 06.10.2023 do Belehradu v Srbsku na platný cestovný pas. Na záver uviedol, že na základe týchto podkladov nemal pochybnosť o totožnosti a štátnej príslušnosti žalobcu.

10. Správny súd dňa 20.11.2023, vzhľadom k dobe zaistenia na čas najviac do 09.11.2023 vymedzenej v rozhodnutí o zaistení žalobcu zo dňa 09.10.2023, telefonicky zisťoval a zistil v ÚPZC Sečovce, že žalobca sa stále nachádza v zaistení s umiestnením v tomto zariadení, a to na základe rozhodnutia žalovaného o predlžení zaistenia zo dňa 08.11.2023. Súd sa pokúsil uvedené rozhodnutie zo dňa 08.11.2023 zabezpečiť od žalovaného aj od ÚPZC Sečovce, ktorí na dožiadanie nereagovali.

11. Správny súd v Košiciach ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia podľa , posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 09.10.2023 a následného rozhodnutia o predĺžení zaistenia zo dňa 08.11.2023, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu ( ) dospel k záveru o dôvodnosti žaloby a potrebe bezodkladného prepustenia žalobcu zo zaistenia podľa .

12. Správny súd o žalobe rozhodol podľa na pojednávaní dňa 21.11.2023 uskutočnenom do siedmich pracovných dní od predloženia žaloby, na ktorom sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca ako ani žalovaný, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Súd vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania, ich zástupcov a verejnosti vyhlásil rozsudok postupom podľa veta druhá, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli.

13. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

14. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

15. V predmetnej veci je predmetom konania žaloba o prepustenie zo zaistenia. Z obsahu administratívneho spisu a chronológie veci je zrejmé, že žalobca sa domáha prepustenia po tom ako bol zaistený rozhodnutím o zaistení zo dňa 09.10.2023 a jeho zaistenie ku dňu podania žaloby trvalo. Správny súd vlastným zisťovaním skutkového stavu aktuálneho ku dňu svojho rozhodnutia zistil, že zaistenie žalobcu trvalo aj po uplynutí času zaistenia vymedzeného v rozhodnutí žalovaného o zaistení zo dňa 09.10.2023, teda trvalo aj po 09.11.2023 a trvá aj ku dňu rozhodovania súdu, a to na základe rozhodnutia žalovaného o predĺžení doby zaistenia zo dňa 08.11.2023. O zisteniach súdu bol vyhotovený úradný záznam, pričom samotné rozhodnutie o predĺžení zaistenia zo dňa 08.11.2023 napriek výzvam o jeho predloženie sa nepodarilo zadovážiť, jeho existenciu však mal vyjadrením ÚPZC Sečovce za preukázanú (úradný záznam z 20.11.2023, pozn.).

16. Predmetom tohto konania teda nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení, ani preskúmanie rozhodnutia o predĺžení zaistenia. Predmetom tohto konania je rozhodnutie o návrhu žalobcu na jeho okamžité prepustenie zo zaistenia (žaloba podľa ), a teda posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle ).

17. Vzhľadom k uvedenému súd opätovne zdôrazňuje, že vo veci rozhodol podľa stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia a dôvodnosť zaistenia posudzoval v aktuálnom čase, na tom nič nemení existencia ďalších rozhodnutí o predlžení zaistenia po podaní žaloby, na základe ktorých trvá zaistenie aj v čase rozhodovania súdu. Inak povedané žiadne rozhodnutie o predlžení doby zaistenia nadväzujúce na prvotné rozhodnutie o zaistení žalobcu nemôže byť spôsobilé zmariť príkaz (nariadenie) uložený týmto rozhodnutím súdu.

18. Úvodom správny súd uvádza, že podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Jedná sa o kumulatívne podmienky a preto musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody navrhovateľa.

19. Vyššie uvedené požiadavky pre zaistenie cudzincov, t. j. účelnosť a efektívnosť, musia byť splnené nielen v čase vydania rozhodnutia o zaistení, resp. v čase rozhodnutia o predlžení zaistenia, ale aj počas celej doby trvania zaistenia, čomu zodpovedá aj povinnosť žalovaného vyjadrená v skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

20. Z administratívneho spisu vyplýva, že limit formálnej zákonnosti zaistenia a jeho trvania je v zmysle naplnený existenciou vykonateľného rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalobcu v spojení s existenciou právoplatného rozhodnutia o jeho zaistení a rozhodnutia o predĺžení zaistenia.

21. Preto sa správny súd sústredil v intenciách relevantných žalobných bodov na posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia, vrátane reálnosti vykonania vyhostenia (vyhostiteľnosti) žalobcu.

22. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že z požiadavky účelnosti a efektívnosti zaistenia počas celej doby trvania zaistenia priamo vyplýva neopomenuteľná požiadavka, aby správny orgán počnúc zaistením, teda bez zbytočného odkladu pristúpil k vykonávaniu efektívnych úkonov reálne smerujúcich k výkonu vyhostenia. A výsledky úkonov priebežne vyhodnocoval s náležitou starostlivosťou aj v spojení s prípadnými novými tvrdeniami zaistenej osoby, o ktorých získa vedomosť napr. aj zo žalôb podaných zaistenou osobou, a to kontinuálne sledujúc účelnosť ďalšieho trvania zaistenie na základe nových zistení.

23. Správnemu súdu predložený administratívny spis a vyjadrenia žalovaného zo dňa 07.11.2023 ani zo dňa 16.11.2023 nesvedčia o tom, že by žalovaným v období doterajšieho trvania zaistenia (od 09.10.2023 t. j. v období skoro jeden a pol mesiaca) vykonané úkony smerujúce k realizácii výkonu administratívneho vyhostenia boli efektívne a ich výsledky preukazovali účelnosť ďalšieho trvania zaistenia žalobcu.

24. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil ako podstatnú skutočnosť, že žalovaný minimálne z obsahu žaloby jemu doručenej 31.10.2023 mohol získať vedomosť o novom tvrdení žalobcu o nedorozumení a nesprávnom ustálení jeho štátnej príslušnosti ako Tureckej republiky namiesto Sýrskej arabskej republiky (Podľa žalobcu zrejmým nedorozumením bola jeho štátna príslušnosť zistená ako C. B., hoci on je v skutočnosti štátnej príslušnosti F. G. B.. Žalobca svojmu zástupcovi uviedol, že spolu s manželkou ešte v roku 2013 z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie utiekli zo Sýrie do Turecka, kde žili v meste H. a následne v Istanbule a rozhodli sa vycestovať za príbuznými z matkinej strany do Nemecka.). Tiež skutočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia žalovaného zo 16.11.2023, v ktorom uviedol, že ÚPZC Sečovce

zaslal žiadosť o vystavenie náhradného cestovného dokladu žalobcovi na zastupiteľský úrad Turecka v Bratislave (deň zaslania neuvádza, pozn.) a k dnešnému dňu sa Turecku nepodarilo žalobcu stotožniť.

25. Podľa správneho súdu žalovaný pri zotrvávaní na dôvodnosti ďalšieho trvania zaistenia žalobcu zjavne vyššie uvedené skutočnosti nevyhodnotil jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti. Pričom už samotná skutočnosť, že zastupiteľstvo Tureckej republiky ani v čase datovania vyjadrenia žalovaného 16.11.2023 nestotožnilo žalobcu ako svojho občana činí neúčelným ďalšie trvanie zaistenia žalobcu a svedčí o neefektívnosti žalovaným vykonávaných úkonov smerujúcich k jeho vyhosteniu. Okrem toho uvedené zjavne korešponduje aj s tvrdením žalobcu, že nie je tureckým občanom a dôvodne spochybňuje jeho vyhostiteľnosť do tejto krajiny. Žalovaný tieto nové skutočnosti (ako je to zrejmé z jeho vyjadrení) nevyhodnotil a konajúcemu súdu netvrdil ani nepreukázal, a nevyplýva to ani z predloženého administratívneho spisu, že by do času rozhodovania súdu boli vo vzťahu k žalobcovi vykonané iné efektívne úkony smerujúc k jeho vyhosteniu a odôvodňujúce ďalšie trvanie jeho zaistenia.

26. Podľa , ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa , rozsudkom podľa povahy veci nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

27. Správny súd berúc do úvahy závažný zásah do osobnej slobody žalobcu trvaním jeho zaistenia, s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný v celom doterajšom období trvania zaistenia žalobcu od 09.10.2023 až do dňa rozhodovania správneho súdu 21.11.2023 nepreukázal vykonanie takých úkonov resp. nepreukázal také zistenia z ním vykonaných úkonov, ktoré by nasvedčovali efektívnosti a účelnosti ďalšieho trvania zaistenia žalobcu, nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej

sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.