Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/320/2011

Potvrdené rozhodnutím 11Co/209/2012
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti žalovanej: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. W. XXX, XXX XX K. A., o zaplatenie 1.635,58 eur a príslušenstva, proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 7. februára 2012, č. k. 8C/320/2011 - 44, takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie o d m i e t a . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: Profidebt Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35925922 proti žalovanému: V. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. W. XXX, XXX XX K. A. o zaplatenie 1.635,58 euro s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.635,58 euro spolu

- s 21,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.310,06 euro od 1.3.2009 do 17.8.2009,

- s 21,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.237,64 euro od 18.8.2009 do 26.1.2010,

- s 21,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.207,64 euro od 27.1.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 98 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku o 0,10% zmluvnej pokute za nesplnenie záväzku za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto časti súd žalobu zamieta.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou došlou na súd 12.10.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 1.635,58 euro s príslušenstvom a k náhrade trov konania vzhľadom na to, že žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená uzavrel so žalovanou dňa 4.6.2009 Dohodu o uznaní dlhu, v ktorej žalovaná čo do právneho dôvodu a výšky uznala záväzok voči žalobcovi.

Žalovaná sa napriek riadne vykázanému doručeniu na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila a súd v súlade s ustanovením konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 4.6.2009, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.2.2009, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o spotrebnom úvere, vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Medzi žalovanou a spoločnosťou Ľudová banka a.s. Bratislava bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. XXXXXX. Zmluva bola uzavretá dňa 8.12.2006 a na základe tejto zmluvy poskytla obchodná

spoločnosť žalovanej spotrebný úver vo výške 50.000,- Sk. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 12,75% a výška ročnej percentuálnej miery nákladov v čase podpísania zmluvy činila 18,39%.

Dňa 4.2.2009 uzavrel žalobca ako postupník so spoločnosťou Volksbank Slovensko a.s. so sídlom Vysoká 9, Bratislava ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená splatná pohľadávka voči žalovanej za spotrebný úver zo dňa 8.12.2006 vo výške 1.390,40 euro s príslušenstvom. Následne na to uzatvoril žalobca so žalovanou dňa 4.6.2009 Dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaná čo do právneho dôvodu aj výšky uznala svoj záväzok voči žalobcovi.

V zmysle článku 3.1 Dohody žalovaná sa zaviazala zaplatiť uznaný záväzok do desiatich pracovných dní odo dňa podpísania Dohodu žalovanou. Pre prípad porušenia článku 3.1 Dohody sa žalobca a žalovaná dohodli, že žalovaná uhradí žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 347,60 euro.

Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila z uznaného záväzku dňa 18.8.2009 sumu vo výške 72,42 euro a dňa 27.1.2010 sumu vo výške 30 euro na základe čoho predstavuje nesplatená časť konečného záväzku 1.635,58 euro.

Keďže žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním splátky konečného záväzku o 45 dní a viac, stali sa podľa článku 6.2 písm. b/ Dohody splatnými všetky záväzky žalovanej, ktoré sa podľa Dohody mali stať splatnými v budúcnosti a žalobcovi vznikol aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 6.2 písm. c/. Zmluvná pokuta je 0,1% z nesplatenej sumy uznaného záväzku za každý deň omeškania.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaná mala dlh voči pôvodného veriteľovi, ktorý svoju pohľadávku postúpil na žalobcu a žalovaná voči žalobcovi dlh uznala. Na to, aby uznanie dlhu malo právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, určený čo do dôvodu a výšky.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 O.Z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovaných prostriedkov záväzku, ktorý má zároveň sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, postihuje nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej výške. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť dvoma spôsobmi, a to buď pevnou sumou alebo formou určitej sadzby za stanovenú časovú jednotku, kedy jej výška bude závislá aj na dobe, po ktorú trvá omeškanie dlžníka so splatením peňažného záväzku. V nie je obsiahnutá úprava výšky zmluvnej pokuty a nie je ani stanovený spôsob jej určenia. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti, inak by dohoda o nej mohla byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ustanovenie O.Z. je všeobecným ustanovením hmotno-právnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak to tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Podľa ustálenej súdnej praxe sa právny úkon prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti /nemennosti/, vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť spoločnosti.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len ,,smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 W.).

Španielska, lotyšská a rakúska vláda v uvedenej veci tvrdili, že od pristúpenia k Európskej únii je vnútroštátny súd nového členského štátu povinný v prípade, akým je prípad sporu vo veci samej, vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré smerujú k ich aproximácii so smernicou s ohľadom na smernicu s upozornením na rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, C-297/88 a C-197/89, Zb. s. I 3763, bod 36, a zo 17. júla 1997, Giloy, C-130/95, Zb. s. I-4291, bod 23). Pokiaľ je ustanovenie vnútroštátnej legislatívy zhodné s obsahom ustanovenia práva Spoločenstva, tieto dve ustanovenia musia dostať rovnaký výklad bez ohľadu na otázku, či k pristúpeniu členského štátu k Európskej únii došlo pred alebo po zosúladení vnútroštátnej legislatívy tohto štátu s právom Spoločenstva (bod 33).

Z ústavných autorít poukazuje súd na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 15.6.2009 č. . Ústavný súd v závere obiter dicta citovaného nálezu konštatoval, že obecné súdy mali nájsť taký výklad ustanovení v znení účinnom v dobe uzatvorenia zmluvy medzi sťažovateľom a spoločnosťou ZEPTER INTERNATIONAL s. r. o., ktorý by reflektoval nielen zhora uvádzané ústavnoprávne podmienky, ale tiež obsah a účel európskej ochrany spotrebiteľa obsiahnutej v príslušných smerniciach, hoci v okamihu vzniku daného zmluvného vzťahu neexistovala v českom právnom poriadku výslovná úprava implementujúca tieto smernice a ČR nebola členom EÚ.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 W., bod 50).

Súd nevidí dôvod, aby spotrebiteľ nebol efektívne chránený normami európskeho práva založeného na principiálnych otázkach alebo žeby sa ochrana mala striktne vzťahovať až od určitého dňa, mesiaca a roka. Alebo inými slovami povedané, aby bolo spotrebiteľovi tých istých služieb odkázané, že naňho táto efektívna ochrana daná až na úroveň pravidiel verejného poriadku nedopadá. Pre termín neprijateľná zmluvná podmienka sa zvykne pritom použiť aj termín nečestná, nemorálna, nekalá podmienka.

Súd je oprávnený aj bez návrhu vo svetle smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách prihliadnuť aj v zmluvách uzavretých pred 1.4.2004 na zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nepriznať plnenie z takejto podmienky.

Súd zastáva názor, že zmluvná pokuta 0,1% denne (36,5% ročne) spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zaplatenie úveru. Súd dáva do pozornosti aj to, že žalovaná už raz bola sankcionovaná zmluvnou pokutou.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1% denne zamietol.

V súlade s ustanovením súd zaviazal žalovanú ako neúspešnú účastníčku v konaní na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku 98 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.