Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_8C-170-2011.pdf
PDF · 86.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/170/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci navrhovateľky C.. Z. M., Q.. X., H.. XX. XX. XXXX, R. C. N. H. R.Ľ., X. XX/X, R.. Č.. S., Z. X, proti odporcovi P. M., H.. XX. XX. XXXX, R. C. N. Š. XXX, R.. Č.. S., N. X, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. M. M., H.. XX. XX. XXXX, T. X. Ú.Q. S., K. N. B. Q. S., takto
rozhodol:
manželstvo účastníkov Z. M., Q.. X., H.. XX.XX.XXXX B. P. M., H.. XX.XX.XXXX V. M. XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou vo zväzku 17, ročník 2006, na strane 152, pod poradovým číslom 200 rozvádza,
na čas po rozvode schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
na čas po rozvode sa maloletý M. M., H.. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom otec - odporca sa zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 70 Eur mesačne vždy do 15.-teho dňa toho
- ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva opakovane do budúcna,
styk odporcu sa maloletým M. neupravuje,
účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20. 07. 2011 navrhovateľka žiadala, aby súd
jej manželstvo s odporcom rozviedol, ich maloletého syna zveril do jej výchovy, odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého syna sumou 150 Eur mesačne a upravil styk otca s maloletým synom. Na pojednávaní dňa 07. 02. 2012 účastníci uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bude maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. M. sumou 70 Eur mesačne. Styk navrhli neupravovať. Svoj návrh na rozvod manželstva navrhovateľka odôvodnila tým, že intenzita vážneho narušenia vzťahov medzi účastníkmi je tak vysoká, že tento rozvrat manželstva je nezmeniteľný a nenapraviteľný, čo znamená nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva, resp. rodiny, nakoľko účastníci nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2010, kedy v dôsledku tlaku a napätia v manželstve navrhovateľka túto opustila, nakoľko u odporcu sa začala prehlbovať jeho náklonnosť k alkoholu, hre na automatoch, k čomu sa pridružili aj finančné problémy. Vzhľadom na dlhodobé odlúčenie účastníkov, ani jeden z nich už nemieni obnoviť manželské spolužitie a zároveň
manželstvo nevytvára ani vhodné podmienky na výchovu ich maloletého syna, preto navrhovateľka trvala na rozvode manželstva. Medzi navrhovateľkou a odporcom sú neprekonateľné rozpory, k manželovi už vôbec nič necíti.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil a tvrdenia navrhovateľky potvrdil. Taktiež žiadal neupravovať jeho styk s maloletým synom.
V priebehu konania účastníci uzavreli pred súdom rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k mal. M..
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
V danom konaní o rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu a o úpravu práv a povinností rodičov k mal. M. M., H.. XX. XX. XXXX, T. E. X. Ú. S., K. N. B. rodiny , súd rozhodol na základe týchto ustanovení:
Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliada na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods.1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť a podľa odseku 2 o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 citovaného zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 zákona citovaného zákona obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 zákona citovaného zákona ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
V zmysle § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
V zmysle § 63 ods. 1 citovaného zákona rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
V zmysle § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 75 ods. 2 citovaného zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu a podľa odseku 2 proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne rozvrátené a je len formálnym zväzkom neplniacim žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Takéto prostredie a celková atmosféra nemôže priaznivo vplývať ani na zdravý psychický vývoj maloletého syna pochádzajúceho z manželstva účastníkov. Príčinou rozvratu manželstva sú rozdielne názory
účastníkov na spoločný život, vedenie domácnosti a výchovu maloletého syna, ktoré nedokázali prekonať, v dôsledku čoho došlo k ich úplnému citovému odcudzeniu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, osobou oprávnenou
na podanie odvolania nie sú.