Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-11-2023.pdf
PDF · 106.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., D. XX, zastúpenej JUDr. Milan Kuzma, advokát so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému B. E., nar. X. XX. XXXX, bytom D. XX, C., zastúpený advokátom JUDr. Ľuboš Petrovský, so sídlom Štúrová 20 Košice, o vylúčenie z užívania bytu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 27. septembra 2022 č.k. 22C/12/2018-356
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala vylúčenia žalovaného z užívania bytu č. 11 na 3. poschodí bytového domu na adrese D. XX F. C., ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXXX, okres C. G., kat. územie B. H. v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán. Nárok uplatnila v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka (OZ) dôvodiac, že spolužitie so žalovaným (v čase podania žaloby jej manželom), je neznesiteľné z dôvodu fyzického a psychického násilia.
2. Súd vychádzal z vyjadrení žalobkyne, že žalovaný, s ktorým žila od roku 2006 bol 3. marca 2018 z dôvodu nie ojedinelého agresívneho správania a vysokého stupňa opitosti hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, podala preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu do bytu, ktorému bolo vyhovené uznesením zo dňa 16.3.2018, po prepustení zo zdravotníckeho zariadenia 20.3.2018 žalovaný odovzdal príslušníkom policajného zboru len niektoré kľúče od bytu, preto mala naďalej obavu, že prekĺzne do bytového domu. Uvádzala, že od počiatku spolužitia mal žalovaný problémy s alkoholom, aj keď cykly jeho nadmerného požívania alkoholu neboli v minulosti také intenzívne ako v čase podania návrhu v roku 2018, z dôvodu nevhodného správania navštevovala aj organizáciu Fenestra zaoberajúcu sa pomocou ženám vystavených násiliu zo strany ich partnerov, už aj v minulosti na žalovaného podala trestné oznámenie, keď v decembri 2016 sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou, ujmou na zdraví, udieral ju päsťami po tele a po hlave, spolužitie s ním je dlhodobo neznesiteľné, trestné oznámenie však bolo uzavreté ako priestupok, pričom žalovaný, ktorý má dlhodobý problém s požívaním alkoholu sa po absolvovaní liečby k tomuto opätovne vrátil, prechováva voči nej nenávistné sklony, od roku 2010 ju obviňuje neustále z nevery, čo vyplýva z jeho žiarlivostných bludov, z jeho správania má psychické problémy, preto si nevie predstaviť, aby spolu žili v spoločnej domácnosti. Súd vzal do úvahy obranu žalovaného, že je to práve žalobkyňa, ktorá iniciovala fyzické ataky, nikdy ju prvý neudrel, ona jeho bila kedy chcela, zaútočila na neho fyzicky aj jej matka, psychické problémy žalobkyne vyplývajú z jej povahového založenia, je riadne zamestnaný, po vykázaní z obydlia býva u svojho zamestnávateľa, ktorý mu poskytol možnosť ubytovania. Súd konštatoval,
že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 16.3.2018 č.k. 24C/11/2018-90 bolo neodkladným opatrením nariadené žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu a spoločných priestoroch na Hlinkovej 30 v Košiciach, nekontaktoval žalobkyňu a ani sa k nej nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 50 m. Neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania o vylúčenie žalovaného z užívania bytu a nadobudlo právoplatnosť 19.9.2018. Súd zistil, že manželstvo sporových strán bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 26.6.2019 č.k. 21Pc/50/2018-99, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.8.2019. Výpisom z LV č. XXXXX, okres C. G., A. C. – B., kat. územie B. H. mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaný sú evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti bytu I. XX, D. XX, C. a podielov na spoločných častiach a zariadenia domu a priľahlom pozemku, na nehnuteľnosti viazne exekučné záložné právo, záložné právo peňažného ústavu na účely uspokojenia ktorej pohľadávky bolo začaté dražobné konanie.
3. Z pripojených listín z trestného konania vedeného voči žalovanému OR PZ Košice ČVS: ORP-969/2- VYS-KE-2018 pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby mesiaca marec 2009 do 16.3.2018 spôsoboval utrpenie žalobkyni bitím, opakovaným vyhrážaním sa, že ju zničí, zabije, podozrieval ju z nevery, súd zistil, že podľa znaleckého posudku č. 1/19 vyhotoveného znalkyňou J. J. žalovaný za bežných okolností nevykazoval sklony k agresívnemu správaniu, mal dobrú frustračnú toleranciu s prevahou emočnej stability a kontroly, pričom na strane žalobkyne sa rozsah a intenzita psychických prejavov nedali vyhodnotiť ako syndróm týranej osoby, aj keď žalovaná sa opisovala ako vyčerpaná, s poklesom energetického potenciálu, validita sebaposudzujúcich škál však bola nízka, nakoľko žalobkyňa vykazovala nízku mieru sebakritickosti. Obdobné závery vyplynuli zo znaleckého posudku č. 61/2019 znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrína, ktorý uviedol, že žalobkyňa netrpela duševnou poruchou, prejavuje sa u nej zmiešaná úzkostná depresívna porucha, ktorej prejavom je aj zvýšené psychické napätie, pocit zníženia telesnej psychickej výkonnosti a jedná sa o ochorenie prechodného charakteru. Uznesením zo dňa 28.2.2020 bolo trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého obeťou mala byť žalobkyňa zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2020. Odôvodnenie rozhodnutia uvádzalo, že na strane obvineného žalovaného nebolo možné konštatovať také zlé správanie a zaobchádzanie, ktoré by sa vyznačovalo hrubosťou, intenzívnosťou a trvalosťou ako to vyžaduje skutková podstata tohto zločinu, a osobnostné charakteristiky manželov nevykazovali asymetriu, ktorá by predisponovala k domácemu násiliu.
4. Pri aplikácii § 146 ods. 1, 2 OZ, súd vychádzal z predpokladov vymedzených právnou teóriou a praxou vyžadujúcich splnenie dôkaznej povinnosti o existencii neznesiteľného spolužitia, ktoré je potrebné chápať tak, že pomery spoločnej nehnuteľnosti nedovoľujú druhému manželovi resp. bývalému manželovi a blízkym príbuzným pokojne túto nehnuteľnosť užívať bez strachu o svoju osobu, o život a zdravie seba i ostatných členov domácnosti, keď musí byť relevantne preukázaná existencia takéhoto násilia, aby bolo možné bez protiústavného zásahu do spoluvlastníckeho práva druhého partnera uprednostniť ochranu života a zdravia. Zo znaleckých posudkov súdu vyplynulo, že u žalovaného sa nepreukázala žiadna nadmerná agresia, naopak ide o osobu vo všeobecnosti vyhýbajúcu sa napätiu vo vzťahoch a agresivite, trpí však syndrómom závislosti od alkoholu a psychotickou poruchou v zmysle žiarlivostného bludu, čo sú dlhodobé duševné poruchy. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania, berúc na zreteľ závery znaleckých posudkov o osobnostných črtách sporových strán uviedol, že nie je možné konštatovať také zlé správanie a zaobchádzanie so žalobkyňou zo strany žalovaného, ktoré by sa vyznačovalo hrubosťou, intenzívnosťou a trvanlivosťou, keď sa u neho neprejavila nadmerná agresivita ani afektívna zložka, práve naopak má tendenciu sa napätiu vo vzťahoch vyhýbať, aj keď v dôsledku syndrómu závislosti od alkoholu a alkoholovej psychotickej poruchy sa toto prejavovalo v dielčom negatívnom konaní žalovaného vo vzťahu k žalobkyni a jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v emočne vypätých situáciách znížené o polovicu. Vzal do úvahy, že podľa obsahu znaleckých posudkov boli u žalobkyne v posledných rokoch v dôsledku dlhodobého stresu, záťaže čiastočne podmienených správaním žalovaného, zvýraznené depresívne úzkostné znaky s prežívaním vyčerpanosti, únavy, avšak intenzita nepriaznivých psychických následkov nedosahovala syndróm týranej osoby. Z psychologického hľadiska nebola preukázaná ani trvalá, resp. dlhodobá asymetria vo vzájomnom vzťahu partnerov ako predispozícia k domácemu násiliu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti ako aj fakt, že ani priestupkové konanie začaté voči žalovanému nebolo ukončené kladným rozhodnutím ustálil, že žalobkyňa nepreukázala také správanie žalovaného, ktoré by napĺňalo zákonom definovaný pojem „neznesiteľnosti spolužitia“ založené na existencii strachu o svoju osobu, život a zdravie, čo je
zákonným predpokladom vylúčenia žalovaného z užívania bytu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol a priznal procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100%.
5. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (CSP), teda nesprávneho zisteného skutkového stavu veci a jeho právneho posúdenia navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné konanie a nové rozhodnutie.
6. Uviedla, že splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, že žalovaný ako bývalý manžel ju fyzicky napadol, resp. že ju psychicky týra, že existuje hrozba takého násilia, že spolužitie so žalovaným bolo neznesiteľné do tej miery, že to vyústilo do nariadenia neodkladného opatrenia v civilnej rovine, spôsobovalo jej útrapy, je pre ňu nepredstaviteľné tomu opätovne čeliť, niekoľkoročné správanie sa negatívne podpísalo aj na jej psychickom zdraví, do dnešného dňa je bojazlivá, utiahnutá, čo je spôsobené strachom zo žalovaného. Zdôraznila, že u žalovaného bolo preukázané, že je závislým od alkoholu, trpí žiarlivostným bludom, čo zakladá dôvodnosť podaného návrhu.
7. Žalovaný vo vyjadrení navrhoval rozsudok ako vecne správny potvrdiť, pretože neboli preukázané tvrdenia žalobkyne o psychickom týraní, o neznesiteľnosti spolužitia, či fyzickom napadnutí, a nariadené neodkladné opatrenie bolo vydané bez dokazovania, jeho závery považoval za vyvrátené.
8. Ďalšie vyjadrenia sporové strany v odvolacom konaní nepodali.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v odvolacom konaní predložený obsah listinných dôkazov nebol sporný (§204 CSP), v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
11. Odvolacie námietky žalobkyne boli v skutkových otázkach predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý správne ustálil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil. Žalobkyňou uvedené skutočnosti v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
12. Podľa § 146 ods. 2 OU, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
13. V konaní je nesporné, že sporové strany sú bývalými manželmi, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 14.8.2019, keď došlo aj k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva (BSM) (§ 143 OZ, § 148 OZ), vo vzťahu ku ktorému majetku je vedené konanie o vyporiadanie BSM Mestským súdom Košice (pôvodne Okresný súd Košice I) vo veci 40C/7/2022 na základe návrhu podaného v trojročnej lehote od zániku BSM dňa 17.2.2022. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj sporná nehnuteľnosť byt č. 11 na 3. poschodí bytového domu na D. XX F. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku, ktoré je zaťažené právom tretích osôb a zapísaná poznámka o vedení exekučného a dražobného konania. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že § 146 ods. 2 OZ je možné aplikovať aj vo vzťahu medzi manželmi po zániku ich manželstva, a teda zániku bezpodielového spoluvlastníctva do času, než dôjde k jeho vyporiadaniu, resp. uplatneniu zákonnej domnienky v zmysle § 149 ods. 4 OZ, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Pretože obmedzenie, resp. vylúčenie užívateľského oprávnenia druhého manžela predstavuje závažný zásah do jeho vlastníckeho práva musí byť nepochybne preukázaná existencia výnimočných okolností takýto zásah odôvodňujúci, ktorý spočíva v existencii fyzického alebo psychického násilia či hrozby
takéhoto násilia, ktorého následkom je neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia. V zmysle právnej teórie „neznesiteľnosť“ musí dosahovať takú intenzitu, že kvalita koexistencie v spoločnej domácnosti je vylúčená z dôvodu neustáleho prežívania strachu o život a zdravie dotknutého partnera a členov jeho domácnosti. Násilné správanie pritom nemusí vykazovať znaky trestného činu, musí však ísť o konanie dlhodobé, sústavné, závažnej intenzity odôvodňujúce zásah do vlastníckeho práva druhého manžela resp. bývalého manžela tak, aby tento zásah bol v rovnováhe s ochranou práva na život a zdravie druhého z partnerov a blízkych členov rodiny.
14. Súd prvej inštancie prijal záver o neexistencii takej formy násilia, následkom ktorého by vznikalo medzi stranami sporu neznesiteľné napätie spôsobujúce nemožnosť koexistencie vo vzájomnom spolužití vyplývajúceho z pretrvávajúceho, dlhodobého neustáleho strachu žalobkyne pred žalovaným. Svoje úvahy založil na vyhodnotení výpovedí strán a dôkazov vykonaných v trestnom konaní vedenom proti žalovanému pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktoré boli zamerané na osobné charakteristiky oboch partnerov. Podľa názoru odvolacieho súdu, záverom súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nesprávnosť, ak konštatoval, že napriek zisteniam o nadmernom požívaní alkoholu žalovaným a jeho žiarliveckým bludom vyvolaných abúzusom alkoholu, vzhľadom na osobnostné rysy partnerov, charakter ich dovtedajšieho spolužitia, nebolo možné konštatovať naplnenie pojmu „neznesiteľné spolužitie“ v ich vzájomnom vzťahu. Žalobkyňa ako scenáristka, režisérka a žalovaný ako filmový producent spolupracovali od roku 1995, chovanie žalovaného sa podľa vyjadrenia žalobkyne menilo práve vplyvom alkoholu, vtedy býval kritický aj vo vzťahu k ľuďom, ktorých mala rada a ktorých si vážila, potom býval zádrapčivý, útočný, podozrievavý, problém v ich spolužití datovala od roku 2010, ktoré sa miestami zintenzívňovali, pričom z obsahu spisu vyplýva, že dňa 3.3.2018 bol na základe privolania žalobkyne službou rýchlej zdravotnej pomoci odvezený na psychiatrické oddelenie, hliadka iba asistovala pri privolaní, nebol daný žiadny podnet na trestné stíhanie, žalovaný spolupracoval, bol pokojný a pri prijatí neboli použité donucovacie prostriedky, žalovaný nejavil žiadne známky agresivity ani fyzicky žalobkyňu nenapadol. Nebolo sporné, že medzi manželmi došlo aj k fyzickým útokom, k čomu však žalovaný uviedol, že išlo o útok vyprovokovaný, keď ho žalobkyňa fackovala. Podľa operatívnych záznamov KR PZ Košice, od roku 2009 do 27.12.2018 na linke 158 žalobkyňa hlásila jednu udalosť nebezpečného vyhrážania sa dňa 3.1.2017, ktorá vec bola odložená na prejednanie priestupku, 27.6.2017 a 19.9.2017 žalobkyňa hlásila, že žalovaný jej pod vplyvom alkoholu nadáva, uráža ju, robí jej problémy, 18.3.2018 sa dotazovala, či žalovanému bolo doručené neodkladné opatrenie. Podľa znaleckého posudku J. J., osobnosť žalobkyne sa javí ako labilná, nezrelá, s rizikom impulzívnych reakcií pri subjektívne pociťovanej nadmernej záťaži, žalobkyňa hodnotila spolužitie v extrémnych protipóloch, na začiatku idealizovaných, neskôr až dramaticky negatívne, devalvačné správanie žalovaného ako manžela prežívala veľmi ťažko, cítila sa vyčerpaná, zneistená, nespravodlivo podozrievavá, no nebolo možné ustáliť, či to ovplyvnilo jej obvyklý spôsob života, keďže po celú dobu podľa vlastného vyjadrenia pracovala, tvorila, produkovala a dokonca bola schopná sa stavať na odpor, ak on nesúhlasil, presadzovať si svoje názory v pracovnej oblasti, pričom vychádzajúc z jej osobnostnej výbavy v konfliktných situáciách mohla reagovať impulzívne až afektívne. Rovnako tak osobnosť žalovaného bola hodnotená ako menej zrelá, s menšenou otvorenosťou prežívania, so zníženou schopnosťou prežívať a prejavovať emócie, s prehliadaním jemnejších nuansov sociálnych a interpersonálnych vzťahov, v záťaži s tendenciou impulzívne vyhodnocovať informácie, s možnosťou chybných úsudkov v stresových podmienkach, pričom presvedčenie o dlhoročnej nevere jeho manželky – žalobkyne je rigidné, o spolužitie s ňou nemal záujem. Bolo však potvrdené, že sa u neho nepreukázala žiadna nadmerná agresivita, ale naopak išlo o osobnosť so snahou vyhýbať sa napätiu. Pri analýze zvukových záznamov z komunikácie poškodenej na linku polície, znalkyňa J. I. konštatovala, že hlasový prejav a argumentácia boli zmysluplné, konzistentné, pokojné, nevykazujúce znaky prežívania náhleho strachu, intenzívneho stresu, nepokoja či zmätku. Znalec K. H. K. L. zistil u žalovaného syndróm závislosti od alkoholu, alkoholovú psychotickú poruchu v zmysle žiarliveckého bludu, ktorá je poruchou myslenia spočívajúca v nevyvrátiteľnom chorobnom presvedčení o nevere partnerky, keď závislosťou od alkoholu trpí minimálne od roku 2009. U žalobkyne znalec nezistil duševnú poruchu, ani syndróm posttraumatickej stresovej poruchy.
15. Niet sporu, že nadmerné požívanie alkoholu jedným z partnerov kladie vysoké nároky na spolužitie i vzťah partnerov a spolužijúcich osôb, osobitne, ak ide o ťažký stupeň závislosti, ako tomu bolo u žalovaného (III. stupeň zo IV. stupňovej škály podľa znaleckého posudku JUDr. MUDr. Uhrína). Uvedená skutočnosť však sama o sebe nenapĺňa pojem „neznesiteľného“ spolužitia, keď je nevyhnutné prihliadať na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu prihliadajúc na preukázané prejavy
fyzického, či psychického násilia, ktoré majú odôvodniť vylúčenie z užívania bytu. V prejednávanej veci odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia, že osobnostné charakteristiky žalobkyne a žalovaného ako emočne nezrelých osôb so sklonom ku afektívnemu správaniu v prípade stresových situácií je zdrojom vzájomne podmienených konfliktov. Nemožno prirodzene prehliadať existenciu žiarliveckého bludu u žalovaného, avšak z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby táto duševná porucha vytvárala pre žalobkyňu atmosféru neznesiteľného spolužitia. Z opisu jej reakcií v znaleckých posudkoch je zrejmé, že vzniknutá situácia je pre ňu emočne i fyzicky vyčerpávajúca, nespája sa však s existenciou dôvodnej obavy o svoj život a zdravie, aj keď celkom pochopiteľne prežíva zvýšenú miera osobného napätia a nepohodlia v spolužití so žalovaným. V okolnostiach prípadu tiež nemožno nevziať do úvahy, že žalobkyňa na pojednávaní na súde prvej inštancie uviedla, že sa v domácnosti dlhšie nezdržiava z pracovných dôvodov (preto podľa nej nemala ani vedomosť o prebiehajúcom dražobnom konaní vedenom na byt). Vyhrotené konfliktné situácie spôsobené nadmerným požívaním alkoholu, ktorý stav mal podľa vyjadrení žalobkyne trvať od roku 2010 nevykazovali známky sústavného, trvalého ohrozovania života a zdravia žalobkyne, i keď nepochybne sa mohli negatívne prejaviť na jej psychickom rozpoložení zvýšeným napätím, vyčerpanosťou. Napätie medzi partnermi však vyplýva z komplikovanej osobnostnej štruktúry oboch sporových strán, ich nezrelého prístupu k riešeniu problémov, neschopnosti racionalizácie stavu, čo prirodzene bráni fungovaniu v zdravom, podporujúcom vzťahu. Existencia konfliktov v danom prípade nenapĺňa hypotézu právnej normy v zmysle ktorej, práve jeden z (bývalých)manželov zapríčiňuje svojím správaním taký negatívny stav v spolužití, že toto dosahuje intenzitu „neznesiteľnosti“ pre druhého (bývalého)manžela. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno o existencii neznesiteľného spolužitia v zmysle dlhodobého sústavného pocitu ohrozenia jej života a zdravia zapríčineného práve konaním žalovaného. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zhode s § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania zohľadňujúceho zásadu procesného úspechu v spore podľa § 255 ods. 1 CSP.
16. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzajúc z charakteru sporu uplatňujúc princíp spravodlivosti aplikoval v konaní § 257 CSP a žiadnej sporovej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ bola aj odvolateľka v konaní procesne neúspešná, odvolací súd vzal do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa, keď práve abúzus alkoholu na strane žalovaného zadal dôvody pre vedenie súdneho konania, za čo nesie osobnú zodpovednosť žalovaný. Súčasne odvolací súd prihliadol na to, že vyjadrenie žalovaného k odvolaniu je len všeobecným stanoviskom bez relevantnej skutkovej, či právnej argumentácie, keď žalovaný formuloval svoj súhlasný postoj s rozhodnutím súdu prvej inštancie zopakujúc, že žalobkyňa nesplnila svoju dôkaznú povinnosť, ktorý úkon nenaplňuje pojem účelnosti. Zásade spravodlivého usporiadania pomerov strán sporu preto zodpovedá rozhodnutie o tom, že žiadna z nich nemá nárok na náhradu trov konania o opravnom prostriedku.
17. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).