Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/178/1993

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou právnej veci navrhovateľa: L. W., B.. D. XX, Q., štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Záchranná a dopravná zdravotná služba, Pionierska 6, Bratislava, zastúpený: Mgr. Ľubomír Ondrušek, advokát, Koceľova 25, Bratislava o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

rozhodol:

Súd určuje, že výpoveď daná odporcom listom zo dňa 21.10.1993 navrhovateľovi podľa / je neplatná. Súd vo zvyšku návrh zamieta. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ podaným návrhom na určenie domáhal sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, ktorú mu dal odporca listom zo dňa 21.10.1993 podľa / .

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany organizácie odôvodnil tým, že podľa rozvrhu smien dňa 19.10.1993 nemal slúžil v sanitnom vozidle s pánom W., nakoľko podľa rozvrhu smien na deň 19.10.1993 bol určený na dennej smene pán P. a pán Harenčár. Z tohto dôvodu nebolo pravdivé tvrdenie odporcu, že pri nástupe do služby dňa 19.10.1993 neposlúchol príkaz nadriadeného garážmajstra a prevádzkara a napriek písomnému príkazu na jazdu na uvedený deň odmietol slúžiť na sanitnom vozidle s pánom W.. Keďže nebol v rozvrhu smien uvedeného dňa s nikým napísaný, požiadal o náhradnú prácu garážmajstra pána Š., ktorý ho odkázal na prevádzkara dopravy pána L. a vzhľadom na to, že nebol napísaný do služby povedal mu, aby jazdil sám. Mal pridelené náhradné vozidlo Q. XX- XX, ktoré malo závady a preto dostal ďalšie vozidlo Q. XX-XX i napriek oneskorenému výjazdu vybavil 19 adries.

Svojím konaním nenarušil plynulý priebeh služby a taktiež nespôsobil oneskorenie vybavovania adries, ktoré vydával Centrálny dispečing ZaDSZ.

Navrhovateľ podaním zo dňa 1.11.1993 žiadal organizáciu o stiahnutie výpovede z pracovného pomeru, ktorá mu oznámila, že po prešetrení problémov nebol daný dôvod na zmenu rozhodnutia o rozviazaní pracovného pomeru a žiadosť pracovníka o stiahnutie výpovede zamietla.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov T.. B. F., J. L., I.. U. Š., Ľ. G.Č., V. L., T. Š., V. R., L. F., oboznámením sa s upozornením na možnosť výpovede zo dňa 17.9.1993, odpoveďou navrhovateľa na upozornenie zo dňa 25.9.1993, skončením pracovného pomeru výpoveďou danou organizáciou zo dňa 21.10.1993, žiadosťou navrhovateľa o stiahnutie výpovede z pracovného pomeru danou organizáciou zo dňa 1.11.1993, vyjadrením organizácie zo dňa 11.11.1993 o zamietnutie

žiadosti navrhovateľa o stiahnutí výpovede, zápisnicou č. 14/1993 zo schôdze Závodného výboru - ZO pri ZaDZS Bratislava zo dňa 20.10.1993, pracovnou zmluvou uzatvorenou navrhovateľom zo dňa 1.5.1981, pracovnom náplňou L. W., mzdovým listom navrhovateľa za rok 1993 a zistil nasledovný skutkový stav veci. Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava ( ďalej len ZaDZS ) dňa 21.10.1993 č. Z/81/ rozviazala pracovný pomer výpoveďou s L. W. podľa pre opätovne porušenie pracovnej disciplíny z nasledovných dôvodov:

- dňa 17.9.1993 bol pracovník písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ktorého sa dopustil dňa 7.9.1993 počas pracovnej smeny,

- napriek tejto skutočnosti sa dopustil ďalšieho závažného porušenia pracovnej disciplíny dňa 19.10.1993, pri nástupe do služby neuposlúchol príkaz nadriadeného garážmajstra a prevádzkara zdravotníckej dopravy a napriek písomnému príkazu na jazdu na uvedený deň odmietol bez udania závažného dôvodu slúžiť na sanitnom vozidle s kolegom pánom W., svojvoľne požadoval vykonávanie samostatnej služby na sanitnom vozidle, ktoré nebolo naplánované do služby na uvedený deň, svojím konaním narušil plynulý priebeh služby a spôsobil oneskorené vybavovanie adries, ktoré vydával Centrálny dispečing ZaDZS.

Podľa ustanovenia Závodný výbor - organizácie prejednal dňa 20.10.1993 uloženie výpovede. Podľa výpovedná lehota mala uplynúť dňa 31.12.1993, kedy sa ma skončiť pracovný pomer pracovníka v organizácii.

Záchranná a dopravná zdravotnícka služba Bratislava dňa 17.9.1993 č. Z/81/ZD/93 upozornila na možnosť výpovede L. W. z dôvodu, že dňa 7.9.1993 počas plánovanej dennej služby na jednosmenej prevozovej službe sa dopustil vážneho porušenia pracovnej disciplíny. V priebehu služby po 10.09 hod. obdržal od Centrálneho dispečingu adresu pacienta F. S. I. E. X na prevoz na interné oddelenie, pacient bol liečený pred Ca, udával sťažené dýchanie a celkový zhoršený stav. V tom čase sa L. W. nachádzal s vozidlom na Kramároch, uvedenú adresu prevzal jeho kolega G. a po jej obdržaní musel hľadať pracovníka v priestoroch nemocnice na Kramároch, našiel ho až po 20 min. v bufete Derérovej NsP. Po urgencii adresy dcérou pacienta do vysielačky bolo povedané, že pacienta mali vo vozidle proti čomu mala výhrady dcéra, nakoľko otec bol stále doma. O 10.40 hod. oznámil na Centrálny dispečing, že na uvedenú adresu treba poslať vozidlo RZP pričom pacient exitoval. Uvedeným konaním sa pracovník dopustil vážneho porušenia pracovnej disciplíny tým, že neohlásil na Centrálny dispečing svoje vzdialenie od vozidla v dôsledku čoho spôsobil neskorý príchod na adresu, čo malo za následok zlé hodnotenie na prácu ostatných pracovníkov ZaDZS. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol pracovníkovi odobraný osobný príplatok za mesiac september 1993 a zároveň bol upozornený že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny mu bude daná výpoveď podľa .

Navrhovateľ v liste zo dňa 25.9.1993 na upozornenie organizácie na možnosť výpovede uviedol, že dňa 7.9.1993 krátko po 10.00 hod. sa skutočne na chvíľu vzdialil od vozidla, odišiel na WC a na malinovku do bufetu v DFN v Bratislave na Kramároch, predtým však svojmu spolujazdcovi N.. G. povedal, kde ide. Keď ho spolujazdec nemohol nájsť ako sa uvádzalo v liste podľa jeho názoru mal túto skutočnosť nahlásiť na dispečing. Ďalej uviedol, že on neoznámil tú skutočnosť, že treba poslať vozidlo RZP ani to, že sa pacient nachádzal vo vozidle, oznámil to jeho spolujazdec.

Ústav Národného zdravia mesta Bratislavy Limbova 3, „ Nositeľ vyznamenania za vynikajúcu prácu “ dňa 13.8.1981 uzavrel pracovnú zmluvu s L. W. na základe ktorej bol prijatý do pracovného pomeru od 1.5.1981 ako vodič cestných motorových vozidiel.

Z pracovnej náplne L. W. zo dňa 10.9.1993 súd zistil, že vykonával funkciu vodiča prevozovej služby, prevážanie a prenášanie ťažko pohyblivých a nepohyblivých chorých obyvateľov vrátane prevozu chorých sanitnými vozidlami. Povinnosťou pracovníka okrem iného bolo:

- prevziať kľúče od vozidla na vrátnici, len na základe príkazu na jazdu,

- skontrolovať technický stav vozidla pred jazdou, počas dennej prevádzky a pri ukončení denného výkonu vozidla,

- vodič bol podriadený garážmajstrovi, prevádzkarovi a vedúcemu oddelenia zdravotníckej dopravy,

- posádka sanitného vozidla mala hlásiť nástup a ukončenie služby rádiostanicou na dispečing, počas služby mala byť v nepretržitom spojení s dispečingom od ktorého preberala adresy pacientov a ktorému

mala hlásiť priebeh služby, opustenie vozidla, poruchu vozidla a pod., vodič sanitného vozidla bol povinný dodržiavať pracovný čas na určenom pracovisku podľa denného rozpisu služieb,

- posádka sanitného vozidla bola povinná dodržiavať striedanie a pracovnú dobu na určenom pracovisku podľa denného rozpisu služieb - preberať adresu rádiom alebo telefonicky od dispečingu a bezodkladne ju vybaviť,

- pacienta mala vyzdvihnúť z údajného miesta a umiestniť ho podľa jeho stavu v sanitnom vozidle, v prípade potreby pacienta ošetriť a dopraviť pacienta na miesto určenia o čom sa mala viesť predpísaná evidencia, prevozový lístok,

- vykonávať ďalšie práce podľa pokynu vedúceho oddelenia, prevádzkara, garážmajstra, ktoré súviseli s ich povolaním.

Z rozvrhu smien na deň 19.10.1993 - utorok súdi zistil, že v dennej smene RZP Kramáre bol v prevozovej službe od 6.30 hod. do 15.00 hod. určený pán W. a pán Sýkora.

Riaditeľ ZaDZS L.. T. B. dňa 19.10.1993 požiadal Závodný výbor ZO pri ZaDZS o prejednanie výpovede, ktorú chcel dať L. W. vzhľadom na to, že sa dopustil vážneho porušenia pracovnej disciplíny dňa 19.10.1993, z ktorého dôvodu organizácia chcela skončiť pracovný pomer s pracovníkom podľa ku dňu 31.12.1993.

Zo zápisnice č. 14/1993 so schôdze ZV - ZO pri ZaDZS Pionierska 6, zo dňa 20.10.1993 súd zistil, že Závodný výbor prejednal návrh organizácie na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou s pánom L. W., s uvedením, že zo strany organizácie nebol porušený zákon a s návrhom organizácie súhlasila uznesením č. 97/93.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s uvedením, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo dané navrhovateľovi zo zákonných dôvodov, v písomnej výpovedi bol skutkovo vymedzený dôvod porušenia pracovnej disciplíny pracovníkom.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v rozvrhu smien na deň 19.10.1993 nebol určený v dennej smene, prevozovej službe na RZP Kramáre. Podľa rozvrhu smien bol určený dňa 19.10.1993 v dennej smene W. J. P., preto nebolo pravdivé tvrdenie odporcu uvedené vo výpovedi, že napriek písomnému príkazu na jazdu v uvedený deň odmietol slúžiť na sanitnom vozidle s pánom W.. Dňa 19.10.1993 riadne nastúpil do služby, mal pridelené náhradné vozidlo, vybavil asi 16 nahlásených adries, v uvedený deň musel pracovať aby mal na konci mesiaca odpracované hodiny, ktoré sa vyžadovali v danom mesiaci. Pán L. mu povedal, aby pracoval sám, keď v rozpise smien na deň 19.10.1993 nebol uvedený, preto považoval za nepravdivé tvrdenie odporcu uvedené vo výpovedi, že neposlúchol príkaz nadriadeného garážmajstra a prevádzkara zdravotníckej dopravy ako aj to, že svojím konaním narušil plynulý priebeh služby a spôsobil oneskorené vybavovanie adries. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že po skončení pracovného pomeru pracoval ako brigádnik, mal problém sa zamestnať a pracoval až do dôchodkového veku.

Svedok J. L. uviedol, že bol zamestnaný u odporcu ako dispečer, bol priamym nadriadeným navrhovateľa, vykonával rozpis služieb, rozhodoval o poskytovaní dovolenky a pod. Navrhovateľ po výjazde podliehal aj dispečerom a ešte pred výjazdom garážmajstrom, ktorý rozpis aktuálne upravovali podľa potreby. V súvislosti so skončením pracovného pomeru navrhovateľa si pamätal, že išlo o závažný dôvod, ktorý spočíval v tom, že navrhovateľ spolu s ďalším vodičom sa neskoro dostavili na adresu s prevozovým vozidlom záchrannej služby, pričom na dotaz dispečerov a ich urgencie najskôr uviedli že sú v bufete, potom na WC a následne oznámili, že sú na zadanej adrese a pacient bol naložený vo vozidle, pričom dispečeri už v tom čase vedeli, že pacient zomrel. Svedok ďalej uviedol, že o uvedených skutočnostiach sa dozvedel prostredkovane od ďalších zamestnancov, ktorí hovorili o tom, že navrhovateľ aj s ďalším menovaným vodičom mali problém, nakoľko prišli s vozidlom záchrannej služby na adresu pacienta neskoro asi až o dve hodiny, vyhovárali sa jeden na druhého. Tento prípad riešil vedúci dopravy I.. Š. a riaditeľ ZaDZS L.. B.. Z výsluchu svedka súd zistil, že v prípade, keď dispečer oznámil, že má záchranka ísť na danú adresu bolo vylúčené, aby mohol vodič ísť najskôr do bufetu a v prípade, že ešte adresa na výjazd nebola zadaná a vodič chcel ísť do bufetu, alebo si niečo kúpiť bol povinný to nahlásiť cez vysielačku dispečerovi. Bola zaužívaná prax, že vodič mal oznámiť, keď išiel na obed a dispečer rozhodol o tom či mohol alebo nemohol ísť na obed.

Svedok I.. U. Š., uviedol, že bol zamestnaný u odporcu, ako vedúci zdravotníckej dopravy. Bol nadriadeným pracovníkom navrhovateľa, ale nie priamo nakoľko hierarchia nadriadenosti bola vedúci zdravotníckej dopravy, ktorému bol podriadený dispečer, tomu bol podriadený garážmajster a napokon boli vodiči. Svedok uviedol, že s navrhovateľom boli problémy v prevádzke pričom na navrhovateľa sa opakovane sťažovala hlavná sestra, navrhovateľ bol v tejto súvislosti opakovane upozornený na nedodržiavanie pracovnej disciplíny, bol nedochvíľny, často bol problém ho zohnať nakoľko v tom čase neboli mobilné telefóny takže vodič, keď nebol pri vysielačke bolo problematické sa s ním skontaktovať. Problém vznikol vtedy, keď bol navrhovateľ v službe, mal zadanú adresu avšak s vozidlom prišiel neskoro pričom bol viac krát urgovaný, jednalo sa o prípad, keď pacient bol vo vážnom stave a následne zomrel.

Svedok ďalej uviedol, že keď sa u vodiča vyskytla osobná indispozícia mal to nahlásiť dispečerovi, aby vedel, že má poslať iného vodiča, avšak v danom prípade navrhovateľ to neoznámil a asi celú dobu 30 min. dispečer ho hľadal prostredníctvom vysielačky a preto bol tento prípad riešený výpoveďou.

Svedok Ľ. G. uviedol, že v ZaDZS pracoval asi dva týždne keď bol pridelený, ako spolujazdec sanitného vozidla k navrhovateľovi. V jednom prípade vznikol problém, keď prišli so sanitkou spolu s navrhovateľom na Centrálny príjem a čakali na pokyn z dispečingu. Navrhovateľ odišiel na toaletu a do bufetu v DFN v Bratislave. Potom ako odišiel cez vysielačku dispečerka zadala adresu kde mali ísť pre pacienta, ktorý mal sťažené dýchanie, uvedenú správu prevzal od dispečerky, túto zapísal a potvrdil prevzatie tejto adresy, s dispečingom už viac nekomunikoval. Navrhovateľ sa vrátil asi až po pol hodine, medzi tým dispečerka stále cez vysielačku vyvolávala a mali ísť na zadanú adresu. Keď sa navrhovateľ vrátil išli na zadanú adresu, ktorú nevedeli nájsť a napokon keď sa dostavili pacient už bol mŕtvy. Svedok ďalej uviedol, že v tom čase nemal telefón preto nemohol zavolať navrhovateľa, myslel si, že sa hneď vráti.

Svedkyňa V. L. uviedla, že u odporcu pracovala od roku 1992 ako vedúca sestra záchrannej služby, vzhľadom na dlhý časový odstup sa pamätala len na to, že navrhovateľ bol zamestnaný na ZaDZS, ale nepamätala sa na okolnosti súvisiace so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom. Vo výpovedi uviedla, že vodič sanitky patril pod úsek dopravy a keď bol problém tak sa podalo hlásenie priamemu nadriadenému navrhovateľovi alebo garážmajstrovi. Sťažnosti na pracovníkov riešila a mala v kompetencii vrchná sestra a to formou dohovoru keď sa jednalo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Neskorý príchod na zadanú adresu riešil priamy nadriadený pracovníka a uvedené veci sa riešili aj písomným upozornením.

Svedok T. Š. uviedol, že u odporcu vykonával funkciu garážmajstra, pričom priamym nadriadeným navrhovateľa bol vedúci dopravy I.. Š.. V rámci výkonu svojej práce nedával žiadne príkazy navrhovateľovi. S odstupom času sa nevedel vyjadriť ohľadne skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, nepamätal sa na žiadne okolnosti.

Svedkyňa V. R. vo výpovedi uviedla, že od mája 1990 pracovala u odporcu na Centrálnom dispečingu ako dispečerka. Počas služby preberala telefonické hovory pacientov z domu a následne túto informáciu dala dispečerke, ktorá obsluhovala vysielačku. Nepamätala sa na skutočnosti súvisiace so skončením pracovného pomeru navrhovateľa s odporcom.

Svedkyňa L. F. uviedla, že od roku 1972 vykonávala funkciu ako vedúca dispečingu. Na navrhovateľa sa nepamätala. V rámci výkonu svojej práce nemala na starosti sanitkárov, robila rozpis služieb zdravotných sestier na dispečingu, na ktorom bolo v dennej službe asi šesť sestier, štyri boli pri monitoroch a dve pri vysielačkách, ktoré následne vydávali adresy pre sanitkárov. Vodiči sanitiek patrili pod dopravu, ktorá vydávala rozpis služieb. Na okolnosti súvisiace so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom sa s odstupom času nevedela vyjadriť.

Podľa Zák. práce platného a účinného v období do 25.11.1993 výpoveďou môžu rozviazať pracovný pomer organizácia i pracovník. Výpoveď musí sa dať písomne a doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatná.

Podľa Zák. práce organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z dôvodov výslovne ustanovených ; dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa Zák. práce výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, môže sa odvolať len s jeho súhlasom; odvolanie výpovede i súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 45 ods. 1 Zák. práce ak bola daná výpoveď, skončí sa pracovný pomer uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre organizáciu i pracovníka a je dva mesiace, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak. Pri výpovedi podľa § 46 ods. 1 písm.a) až c) je výpovedná doba tri mesiace.

Podľa § 45 ods. 2 Zák. práce výpovedná doba sa začína prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca s výnimkami vyplývajúcimi z § 47 ods. 2, § 48 ods. 2, § 49 písm. b) a § 70b ods. 1.

Podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď iba z dôvodu, ak sú u pracovníka dané dôvody, pre ktoré by s ním organizácia mohla okamžite zrušiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny možno dať pracovníkovi výpoveď, ak bol v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 46 ods. 2 Zák. práce organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď, pokiaľ nejde o výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer, iba vtedy ak a)nemá možnosť ho ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, ani v mieste jeho bydliska, a to ani po predchádzajúcej príprave, b ) pracovník nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu organizácia ponúkla v mieste, ktoré bolo dojednané ako miesto výkonu práce, alebo v jeho bydlisku, alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu

Podľa § 46 ods. 3 Zák. práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer, môže dať organizácia pracovníkovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedela, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr však vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

Podľa § 59 ods. 1 Zák. práce účasť odborových orgánov pri rozviazaní pracovného pomeru, výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru je organizácia povinná vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Podľa § 61 ods. 1 Zák. práce ak organizácia dala pracovníkovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušila pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak pracovník oznámil organizácii, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a organizácia je povinná poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí pracovníkovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil organizácii, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu organizácia umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 61 ods. 2 Zák. práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala pracovníkovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť organizácie jej povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy pracovníkovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či pracovník bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa § 64 Zák. práce neplatnosť rozviazania pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, zrušením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže tak organizácia, ako aj pracovník uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa pracovný pomer mal skončiť týmto rozviazaním.

V zmysle cit. zákonných ustanovení súd posudzoval hmotnoprávne podmienky platnosti výpovede a to prejav vôle organizácie smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou, ktorého náležitosťou je uvedenie výpovedného dôvodu v písomnej výpovedi a doručenie výpovede druhému účastníkovi. Právne účinky výpovede nastanú dňom, keď sa písomná výpoveď doručí druhému účastníkovi.

Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany organizácie zo dňa 21.10.1993 bolo skutkovo riadne vymedzené, došlo k nemu v zákonnej dvojmesačnej lehote odo dňa, keď sa organizácia dňa 19.10.1993 o dôvode výpovede dozvedela. Pracovníkovi t.j. navrhovateľovi bola výpoveď riadne doručená, osobne dňa 21.10.1993, ktorá skutočnosť nebola sporná. Organizácia vopred prerokovala výpoveď s príslušným odborovým orgánom dňa 20.10.1993 na schôdzi Základnej odborovej organizácii, Záchrany a dopravy zdravotníckej služby a v uznesení č. 97/93 uviedla, že zo strany organizácie nebol porušený zákon, preto bol daný súhlas organizácii na rozviazanie pracovného pomeru s L. W.. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola na súde uplatnená včas, v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, ide o hmotnoprávnu lehotu, čo má za následok, že žaloba musí byť podaná na súde najneskôr v posledný deň tejto lehoty. Pracovný pomer sa mal skončiť dňa 31.12.1993, návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou bol doručený súdu navrhovateľom osobne 28.12.1993, teda včas.

Súd ďalej posudzoval výpovedný dôvod, ktorý musí byť v písomnej výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby bolo zrejmé, aké boli skutočné dôvody organizácie vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru s pracovníkom, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, ktorý zákonný výpovedný dôvod uplatnil tak, platí uplatnený výpovedný dôvod nebolo možné dodatočne meniť.

V konaní mal súd preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy ako vodič cestných motorových vozidiel od 13.8.1991 a podľa písomnej pracovnej náplne vykonával funkciu vodiča prevozovej služby s uvedením činnosti prevážania a prenášania ťažko pohyblivých a nepohyblivých chorých obyvateľov vrátane prevozu chorých sanitnými vozidlami, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná.

Organizácia v skutkovom vymedzení skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.10.1993 podľa § 46 ods. 1 písm. f/ Zák. práce uviedla, že L. W. opätovne porušil pracovnú disciplínu z nasledujúcich dôvodov.

- dňa 17.9.1993 bol písomne upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil 7.9.1993 počas pracovnej smeny,

- ďalšieho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil dňa 19.10.1993 pri nástupe do služby, neuposlúchol príkaz nadriadeného garážmajstra a prevádzkara zdravotníckej dopravy a napriek písomnému príkazu na jazdu na uvedený deň odmietol bez udania závažného dôvodu slúžiť na sanitnom vozidle s kolegom p. W.,

- svojvoľne požadoval vykonávanie samostatnej služby na sanitnom vozidle, ktoré nebolo naplánované do služby na uvedený deň,

- svojím konaním narušil plynulý priebeh služby a spôsobil oneskorenie vybavovania adries, ktoré vydával Centrálny dispečing ZaDZS.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pracovník bol v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na možnosť výpovede a to písomne dňa 17.9.1993 z dôvodu, že 7.9.1993 počas plánovanej dennej služby sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že v priebehu služby o 10.09 hod. mal previesť pacienta F. S. I. E.. X na interné oddelenie, pacient udával sťažené dýchanie a celkový zhoršený stav. V tom čase sa navrhovateľ nachádzal s vozidlom na Kramároch, uvedenú adresu prevzal jeho kolega pán G., ktorý našiel navrhovateľa až po 20tich minútach v bufete Dérerovej NsP. Po urgencii adresy dcérou pacienta navrhovateľ povedal do vysielačky, že pacient je vo vozidle, proti čomu protestovala dcéra pacienta, nakoľko jej otec bol stále doma. O 10.40 hod. navrhovateľ oznámil na Centrálny dispečing, aby na uvedenú adresu poslali vozidlo RZP, pričom pacient exitoval.

Uvedeným konaním sa navrhovateľ dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že neohlásil na Centrálny dispečing svoje vzdialenie od vozidla v dôsledku čoho spôsobil neskorý príchod na adresu, za čo mu bol odobratý osobný príplatok za mesiac september 1993 a zároveň bol pracovník upozornený na to, že pri opakovanom porušení pracovnej disciplíny mu bude daná výpoveď podľa § 46 ods. 1 písm.f/ Zák. práce.

Organizácia v konaní preukázala, že pracovníka na nedostatky v práci písomne upozornila v posledných šiestich mesiacov, bola splnená hmotnoprávna podmienka výpovede dane pracovníkovi pre nespĺňanie

požiadaviek spočívajúcich v neuspokojivých pracovných výsledkoch s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že k upozorneniu na možnosť výpovede došlo v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané výpoveďou svedka J. L., ktorý vykonával funkciu dispečera a bol priamym nadriadeným navrhovateľa, že vodič L. W. v čase keď mal službu a záchranka musela ísť na zadanú adresu bolo vylúčené, aby mohol vodič ísť do bufetu a v prípade, že ešte adresa na výjazd nebola zadaná vodič pokiaľ chcel ísť do bufetu bol povinný to nahlásiť cez vysielačku dispečerovi, ktorý o jeho požiadavke rozhodol. O uvedených skutočnostiach zo dňa 7.9.1993 sa dozvedel sprostredkovane od ďalších zamestnancov.

Výpoveďou svedka Ľ. G. mal súd ďalej preukázané, že bol pridelený ako spolujazdec sanitného vozidla k navrhovateľovi a v jednom prípade vznikol problém, keď prišli na Centrálny príjem na Kramároch a čakali na pokyn z dispečingu, navrhovateľ odišiel do budovy Detskej fakultnej nemocnice a potom cez vysielačku dispečerka zadala adresu kde mali ísť pre pacienta, ktorý mal sťažené dýchanie, avšak navrhovateľ sa vrátil až po pol hodine, medzitým dispečerka cez vysielačku stále vyvolávala a keď sa vrátil navrhovateľ, dostavili sa na uvedenú adresu ale pacient bol už mŕtvy.

Svedok jednoznačne potvrdil, že s dispečingom nekomunikoval, prevzal len adresu na ktorú mali ísť so sanitkou pre pacienta a prevzatie tejto adresy zapísal a potvrdil.

Súd bol toho názoru, že navrhovateľ porušil pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej náplne, keďže počas služby mal byť v nepretržitom spojení s dispečingom od ktorého mal preberať adresy pacientov a ktorému mal hlásiť priebeh služby, opustenie vozidla a pod.

Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcich z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. K skončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny môže zamestnávateľ pristúpiť, ak zamestnanec porušil prax disciplínu závažným spôsobom, pre ktoré by s ním mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo ak sa dopustil porušenia menej závažným spôsobom. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolnosti a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k naplneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia pre zamestnávateľa.

Pri posudzovaní či boli splnené predpoklady výpovedného dôvodu pre opätovné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 46 ods. 1 písm.f/ Zák. práce súd zobral do úvahy konkrétne okolnosti za ktorých k porušeniu pracovnej disciplíny došlo ako aj osobu pracovníka a funkciu ktorú zastával najmä dôsledky porušenia pracovnej disciplíny.

V posudzovanom prípade mal súd z hľadiska skutkového stavu preukázané výpoveďou svedka: I.. U. Š.E. vedúceho zdravotníckej dopravy, že s navrhovateľom mali problémy v prevádzke, opakovane sa sťažovala na navrhovateľa hlavná sestra, problém vznikol z konfliktu keď bol navrhovateľ v službe, mal zadanú adresu ale k vozidlu prišiel neskoro, hľadali ho z dispečingu, v tom čase neboli mobilné telefóny a keďže vodič nebol pri vysielačke, bolo problematické sa s ním skontaktovať. Aj v iných prípadoch bol navrhovateľ ústne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, preto mu bola daná výpoveď. Navrhovateľ vo svojej výpovedi zhodne uviedol, že keď bol s vozidlom na Centrálnom príjme v Nemocnici na Kramároch opustil vozidlo, išiel na toaletu a najesť sa do bufetu, pričom G. zostal vo vozidle.

Súd mal jednoznačne preukázané, že bolo povinnosťou navrhovateľa nahlásiť dispečerovi opustenie vozidla, čo navrhovateľ nespravil a dôsledku čoho porušil pracovné povinnosti.

Súd posudzoval výpovedný dôvod skutkovo vymedzený vo výpovedi odporcu, že navrhovateľ dňa 19.10.1993 neuposlúchol príkaz garážmajstra pána Š. a prevádzkara p. L. a napriek písomného príkazu na jazdu odmietol bez uvedenia dôvodu slúžiť s pánom W. a svojvoľne požadoval vykonávanie služby na inom vozidle. Z rozpisu služieb mal súd preukázané, že dňa 19.10.1993 mal dennú smenu RZP Kramáre od 6,30 hod. do 15,00 hod. p. W. J. U.. P..

Zamestnávateľ uvedené skutočnosti súdu nepreukázal v tom zmysle, že p. W. odmietol slúžiť dňa 19.10.1993 s p. W. a neuposlúchol príkaz garážmajstra p. Š. a prevádzkara p. L.. S odstupom času svedok T. Š. sa na uvedené okolnosti nepamätal, uviedol, že v rámci výkonu svojej práce nedával navrhovateľovi príkazy a svedok L. uviedol, že vykonával rozpis služieb, navrhovateľ po výjazde podliehal aj dispečerom a pred výjazdom garážmajstrom, ktorý rozpis služieb aktuálne upravovali podľa potreby. V konaní mal súd preukázané, že v rozvrhu smien dňa 19.10.1993 bol v utorok napísaný U.. W. J. U.. P., navrhovateľ teda nebol uvedený v rozpise smien, preto odporca nepreukázal, že pri nástupe do služby napriek písomnému príkazu na jazdu dňa 19.10.1993 navrhovateľ odmietol bez udania závažného dôvodu slúžiť na sanitnom vozidle s pánom W.. Z výsluchu navrhovateľa mal súd ďalej preukázané, že dňa 19.10.1993 nebol určený v rozpise smien mal pridelené náhradné vozidlo, pracoval sám, vybavil asi 16 nahlásených adries a svojím konaním preto nenarušil plynutý priebeh služby a nespôsobil ani oneskorené vybavovanie adries, ktoré skutočnosti napokon odporca v konaní ani nesporoval.

Súd preto dospel k záveru, že odporca nepreukázal porušenie pracovnej disciplíny pracovníkom dňa 19.10.1993 tak ako bolo vymedzené v skončení pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.10.1993. Skutočné dôvody organizácie vedúce k rozviazaniu pracovného pomeru s pracovníkom neboli v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny zo dňa 7.9.1993 na ktoré bol pracovník písomne upozornený, ale uplatňovaný výpovedný dôvod bol za opätovné porušenie pracovnej disciplíny dňa 19.10.1993, ktoré odporca v konaní nepreukázal. Ak v konaní o určenie neplatného skončenia pracovného pomeru súd zistí, že žaloba je v tejto časti dôvodná, patrí pracovníkovi, ktorý oznámil organizácií, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávala náhrada mzdy.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal skutočnosť, že oznámil organizácií, aby ho naďalej zamestnávala. Pokiaľ sa odvolával na list zo dňa 1.11.1993 doručený odporcovi 8.11.1993 a mal za to, že v tomto liste oznámil organizácií, aby ho naďalej zamestnávala, súd uvádza, že obsahom tohto listu bola žiadosť navrhovateľa adresovaná organizácií len o stiahnutie výpovede z pracovného pomeru. Obsahom tohto listu nebola požiadavka, aby navrhovateľa ďalej zamestnával odporca, navyše organizácia v liste zo dňa 11.11.1993 oznámila navrhovateľovi zamietnutie jeho žiadosti o stiahnutie výpovede a nemenila rozhodnutie o rozviazaní pracovného pomeru. Navrhovateľ ďalej jednoznačne uviedol, že ďalším osobitným listom už odporcovi neoznamoval, aby ho organizácia ďalej zamestnávala, túto skutočnosť súdu teda ničím a nijak nepreukázal. Výpočet finančnej ujmy v podaní navrhovateľa zo dňa 6.7.1998 vo výške 5.714 Kčs, straty na zárobku zo dňa 15.4.1999 vo výške 9.222 Sk, uplatnenie inflačného nárastu od roku 1993 do roku 2002 vo výške 11.079,45 Sk, uplatnenie sumy odo dňa odchodu do dôchodku od 31.5.1999 vo výške 7.923,50 Sk súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody považoval za irelevantné.

Navyše súd uvádza, že navrhovateľ po skončení pracovného pomeru bol naďalej zamestnaný, dňa 29.5.1999 dovŕšil dôchodkový vek a poberal starobný dôchodok.

Požiadavka pracovníka, aby ho organizácia ďalej zamestnávala nebola splnená aj z toho dôvodu, že navrhovateľ, podal na súd dňa 28.12.1993 len žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, v ktorej si neuplatnil požiadavku na náhradu mzdy a preto návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov a v zmysle cit. zák. ustanovení súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok úspechu v spore na strane účastníka, ktorá závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.

Podľa navrhovateľ nemal vo veci plný úspech, náhradu trov konania si neuplatnil. Odporca mal vo veci čiastočný úspech ale vzhľadom na to, že navrhovateľ mal úspech v časti uplatneného návrhu o neplatné skončenie pracovného pomeru súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.