Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/87/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozhodol sudcom JUDr. Tomášom Michálkom v právnej veci navrhovateľa Tirex, spol. s.r.o., Peterská 4, Bratislava, IČO : 31 391 281 proti odporcovi D. R., R. F. XXX/XX, R. zastúpený advokátom JUDr. Peter Wolf, Mierové nám. 2, Galanta o zaplatenie 428,82 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 428,82 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 02.04.2009 do zaplatenia a 22,50 eur trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 22.07.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 428,82 eur, ktoré odporcovi fakturoval, faktúrou č. 520900033 zo dňa 02.03.2009. Fakturačná suma pozostávala zo sumy 293,35 eur, sumy ktoré navrhovateľ hradil obchodnému partnerovi Kroop & Co. Transport + Logistik GmbH za skladné a ďalšie administratívne poplatky súvisiace s prekládkou tovaru v prístave v Hamburgu. Ďalej táto suma predstavovala z ceny colných deklaračných služieb v hodnote 50.- eur za prepustenie tovaru do režimu voľného obehu a 17.- eur za vydanie dokladu o pôvode tovaru, všetko + daň z pridanej hodnoty. Navrhovateľ v návrhu ako i písomnom doplnení návrhu ďalej poukazoval na to, že v súvislosti s dodávkou tovaru pre odporcu, ktorý bol pôvodne expedovaný z Číny a kde miestom dodania bola Bratislava, bol účastný v tom, že vydával tovar pre odporcu a vykonával pre neho colné a deklaračné služby. Zároveň vykonával i činnosti pre svojho obchodného partnera, ktorou bola obchodná spoločnosť Kroop & Co. Transport + Logistik GmbH, keď kontaktoval odporcu a informoval ho o výške nákladov spojených s prepravou zásielky a to v súvislosti s výškou nákladov ohľadne prístavných poplatkov v Hamburgu, spolu so skladným za obdobie od 30. januára 2009 do 06.02.2009. Na základe toho, že odporca tieto náklady odsúhlasil, tak uvedenú sumu navrhovateľ uhradil svojmu obchodnému partnerovi uvedenému vyššie. Následne tieto náklady vyfakturoval odporcovi, faktúrou č. 520900033 zo dňa 02. 03. 2009 splatnou 01.04.2009, celkovo na sumu 428,82 eur. Odporca uvedenú faktúru odmietol uhradiť, s poukazom na to, že všetky náklady súvisiace s dodávkou tovaru, podľa zmluvy uzavretej s predávajúcim má znášať predávajúci.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa objednávkou odporcu na dodaný tovar, pravidlami medzinárodnej komory INCOTERMS 2000 a 2010, e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania, plnomocenstvom zo dňa 12.02.2009 uzavretým medzi navrhovateľom a odporcom, faktúrou splatnou dňa 01.04.2009 adresovanou odporcovi na 428,82 eur, listom odporcu vzťahujúci sa k faktúre zo dňa 23.05.2009, dokumentáciou medzi navrhovateľom a obchodnou spoločnosťou Kroop & CO., cenníkom colnej deklarácie obchodnej spoločnosti Tirex, spol. s.r.o..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca ako kupujúci uzavrel s predávajúcim, ktorým bola obchodná spoločnosť Generál Group Co. Limitid, kúpnu zmluvu o dodávke tovarov atrakcií uvedených v rozpise objednávky v hodnote 4.100.- amerických dolárov. Predávajúcim bola čínska obchodná spoločnosť a tovar mal byť prepravený z Číny do miesta určenia Bratislava podľa objednávky. V objednávke bola dohodnutá cena za prepravu 380.- amerických dolárov. Na základe uvedeného zmluvného vzťahu, ktorý vznikol medzi odporcom a čínskou obchodnou spoločnosťou, vznikla kúpna zmluva, na základe ktorej sa čínska obchodná spoločnosť zaviazala dodať odporcovi tovar, ktorým bol predmet kúpy na miesto určenia Bratislava. Cena za prepravu bola v zmluve dohodnutá tak, že táto bola súčasťou ceny v hodnote 380.- amerických dolárov. Bližšie podmienky ohľadne dodávky tovaru dohodnuté neboli. Uvedený tovar bol i skutočne dodaný do miesta určenia Bratislava, kde bol vydaný odporcovi obchodnou spoločnosťou Tirex, spol. s.r.o., teda navrhovateľom, pričom vykládku tovaru a jeho skladovanie v Hamburgu zabezpečovala obchodná spoločnosť Alfons Kőster & Co. GmbH (čl. 17) a dopravu z prístavu v Hamburgu do Bratislavy zabezpečovala obchodná spoločnosť Kroop & Co.. Vzhľadom na ujednania v kúpnej zmluve bolo nesporné, že povinnosť uzavrieť prepravnú zmluvu mal predávajúci, t. j. čínska obchodná spoločnosť, ktorá sa zaviazala dodať tovar na vlastné náklady do miesta určenia, ktorým bola Bratislava. Navrhovateľ poukazoval na to, že vzhľadom na dojednanie, ktoré vzhľadom na zvyklosti z medzinárodnej prepravy bolo označené položkou CPT podľa medzinárodných pravidiel na výklad obchodných podmienok Incoterms 2000, tak z tohto ujednania vyplýva, že nie všetky náklady je povinný znášať predávajúci, ale časť nákladov je povinný znášať i kupujúci, teda v prospech koho sa doprava uskutočňuje. Ďalej poukazoval na to, že po tom, ako odporca odsúhlasil výšku nákladov v Hamburgu a skutočnosť, že tieto náklady bude znášať uzavrel navrhovateľ so svojim obchodným partnerom KROOP & CO Transport dohodu v prospech tretej osoby, ktorou bol odporca. Prospechom tretej osoby bola skutočnosť, že odporca má právo na vydanie tovaru a poskytnutie colných deklaračných služieb.

Vzhľadom na zistený skutkový stav súd vec právne posúdil a skúmal, či medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovoprávny vzťah a s akým obsahom.

Ak by bolo možné vyvodiť právny záver, že ak by navrhovateľ platil náklady súvisiace s dopravou, ktoré by bol povinný platiť odporca, tak potom sumu, ktorú zaplatil za odporcu by mohol od neho vymáhať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 454 Občianskeho zákona).

Pokiaľ sa navrhovateľ v súvislosti s povinnosťou odporcu znášať časť nákladov za prepravu odvolával na medzinárodné výkladové pravidlá „Inceterms 2000“, tak v tejto súvislosti súd konštatuje, že rozsah použitia pravidiel Incoterms je limitovaný právami a povinnosťami strán kúpnej zmluvy s ohľadom na dodanie predávaného tovaru. Teda, aby tieto pravidlá sa stali záväznými medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, musí byť v kúpnej zmluve odkaz na tieto pravidlá, resp. odkaz na niektorú z doložiek. Z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s objednávkou, ktorú predložil odporca nevyplýva, že by v tejto bola akákoľvek dohoda na obchodné pravidlá Incoterms, resp. že by bol odkaz na niektorú doložku upravenú týmito pravidlami. Konkrétne navrhovateľ poukazoval na doložku CPT, avšak táto doložka nebola dohodnutá v kúpnej zmluve, resp. nebolo preukázané jej dohodnutie. Tu treba konštatovať, že tieto pravidlá sa týkajú predovšetkým hmotného práva vyplývajúceho z dohody účastníkov upravenej v kúpnej zmluve. Práve za tým účelom sú tieto pravidlá

uplatňované. Pravidlá určujú práva a povinností účastníkov kúpnej zmluvy týkajúce sa prepravy, ale priamo sa netýkajú práv a povinností, ktoré vznikajú pri uzatvorení prepravnej zmluvy, nakoľko prepravnú zmluvu uzatvára spravidla predávajúci s dopravcom. Podmienky, ktoré si predávajúci dohodne s prepravcom nezávisia od vôle kupujúceho. Pokiaľ medzi predávajúcim a kupujúcim majú byť určené pravidlá ohľadne prepravy, tak tieto si musia dohodnúť v kúpnej zmluve a to i možným odkazom na medzinárodné pravidlá Incoterms. Pokiaľ teda navrhovateľ poukazoval na to, že v dokladoch, ktoré idú s tovarom bol odkaz na pravidlo CPT, tak toto by mohlo mať právnu relevanciu iba v prípade, že takáto dohoda bola uzavretá medzi predávajúcim a kupujúcim.

Okrem toho navrhovateľ poukazoval na to, že uzavrel s odporcom zmluvu podľa § 50 Občianskeho zákona v prospech tretej osoby. V nadväznosti na to súd skúmal, či medzi účastníkmi konania vzhľadom na ich prejavy došlo ku vzniku záväzkovo-právneho vzťahu.

11. februára 2009 o 10.51 hod., navrhovateľ zaslal odporcovi e-mail, v ktorom mu vyčíslil náklady od firmy Alfons Köster & Co. Hamburg, takže ich čiastka predstavuje 268,42 eur + 25,- eur za manipuláciu a administratívne spracovanie, to znamená, že všetky náklady súvisiace s manipuláciou tovaru v prístave v Hamburgu predstavujú 293,42 eur. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby sa odporca vyjadril i k plateniu administratívneho poplatku vo výške 17,- eur. Zároveň navrhovateľ odporcu upozornil, aby si tieto náklady, ktoré vznikajú odsúhlasil, resp. vyreklamoval s dodávateľom tovaru.

12. februára 2009 o 14.24 hod., navrhovateľ zaslal odporcovi e-mail s tým, aby sa odporca vyjadril, či chce, aby ho navrhovateľ zastupoval v colnom a deklaračnom konaní s tým, že uvedená služba predstavuje sumu 50.- eur s DPH. Na tento e-mail odpovedal odporca s tým, že súhlasí so sumou 50.- eur za deklaračné služby a v tejto súvislosti zaslal navrhovateľovi i splnomocnenie zo dňa 12.02.2009, aby ho navrhovateľ zastupoval v colnom konaní a zaslal mu i kópiu občianskeho preukazu. 16. februára 2009 navrhovateľ oznámil odporcovi výšku odporcovi výšku colného dlhu a zároveň opätovne ho žiadal o potvrdenie nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s dodávkou tovaru v Hamburgu s tým, aby sa odporca vyjadril, či tieto náklady uhradí. V tejto súvislosti odporca reagoval e-mailom zo dňa 16. februára 2009 o 15.20 hod., s tým, že uviedol, že súhlasí s uhradením nákladov, ktoré vznikli v Hamburgu. Odporca vo výpovedi potvrdil skutočnosti uvedené v e-mailovej komunikácii.

Podľa § 50 ods. 1 Občianskeho zákona účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby. Podľa ust. § 50 ods. 2 Občianskeho zákona, ak nie je v tomto zákone uzákonené, alebo účastníkmi dohodnuté inak, je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu, s kým dlžník zmluvu uzavrel.

Aplikácia citovaného ustanovenia Občianskeho zákona prichádza do úvahy i pre prípad obchodno - právnych vzťahom, vzhľadom na ust. § 1 ods.2 obchodného zákona.

Subjekty občiansko-právnych záväzkových vzťahov t.z. veriteľ s dlžník môžu uzavrieť určitú zmluvy i v prospech tretej osoby. Touto zmluvou sa dlžník zaväzuje druhej strane - veriteľovi, ktorý koná vlastným menom, že bude plniť tretej osobe; táto zmluva sa však uzatvára bez účasti tretej osoby. Tretia osoba nemusí byť v zmluve individuálne určená; stačí, že je na základe uvedenia objektívnych skutočností určiteľná. Právo na predmet plnenia má zmluvný veriteľ (navrhovateľ), ktorý predmet plnenia v prospech tretej osoby vyhradil, ak nebolo dohodnuté inak.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy v prospech tretej osoby, pričom veriteľom v danom prípade bol navrhovateľ, ktorý e-mailom odporcovi predložil návrh ohľadne hradenia sumy 293,42 eur za činnosti vykonané v súvislosti s prekládkou a skladaním tovaru v Hamburgu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi čínskou obchodnou spoločnosťou a odporcom. Odporca prejavil vôľu uvedené náklady navrhovateľovi uhradiť. Na základe týchto dvoch zhodných prejavov vôle mal súd za preukázané, že došlo k uzavretiu takejto zmluvy, kde odporca sa zaviazal navrhovateľovi tieto náklady znášať, pričom táto zmluva bola uzatvorená v prospech tretej osoby a to obchodnej spoločnosti Alfons Kőster & Co, ktorej i uvedená suma bola prostredníctvom obchodnej spoločnosti Kroop & Co poukázaná. Tretia osoba s takouto zmluvou vyjadrila súhlas konkulentne tak, že prijala sumu 293,42 eur.

Takýto výklad vôle právnych úkonov je v súlade s ustanovením § 266, ods. 1 Obchodného zákona.

Podľa citovaného ustanovenia prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol v strane, ktorej je prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy.

V danom prípade boli riešené náklady súvisiace s prepravou tovaru z Číny do Bratislavy na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom a čínskym obchodným partnerom, ktorý bol dodávateľom tovaru. Preprava tovaru sa uskutočňovala na základe prepravnej zmluvy, ktorú uzatváral čínsky obchodný partner s dopravcom. Vzhľadom na komplikovanosť a vzdialenosť prepravovaného tovaru je zrejmé, že do tohto procesu vstupovalo viacero prepravných spoločností. Základné práva a povinností súvisiace s prepravou sú známe predovšetkým účastníkom kúpnej zmluvy, ktorú si dohadovali. V rámci kúpnej zmluvy si dohadovali i práva a povinnosti týkajúce sa prepravy. Pokiaľ organizácia zúčastňujúca sa na preprave si vyžiadala stanovisko ohľadne znášania nákladov súvisiacich s prepravou, od jedného z účastníkov kúpnej zmluvy, v danom prípade od odporcu, aby sa záväzne vyjadril, či je ochotný tieto náklady znášať, takýto návrh navrhovateľ predložil odporcovi, pričom sa malo jednať o náklady súvisiace s prekládkou tovaru a skladným, vrátane s administratívnych poplatkov vzniknutých v Hamburgu obchodnej spoločnosti Alfons Köster & Co. a pokiaľ odporca ako osoba znalá práv a povinností týkajúcich sa s prepravou s takýmto návrhom súhlasila, vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah a to prospech osoby, ktorej náklady vznikli. Na základe uvedeného súd i v zmysle citovaných právnych ustanovení zaviazal odporcu na zaplatenie týchto nákladov z titulu reálneho plnenia zo zmluvy v sume 293,35 eur + DPH.

Okrem toho z e-mailovej komunikácie mal súd za preukázané, že účastníci sa dohodli na tom, že navrhovateľ vykoná pre odporcu colnú deklaráciu za sumu 50,- eur + DPH a 17,-eur.

Súd teda zaviazal odporcu na žalovanú sumu 428,82 eur, ktorá bola i pôvodne fakturovaná faktúrou č. 520900033, pričom ako bolo i už vyššie uvedené v hodnote 293,35 eur súd zaviazal odporcu z titulu plnenia podľa § 454 Občianskeho zákona, keď mal súd za preukázané uzavretie zmluvy podľa § 50 Občianskeho zákona, keď túto povinnosť z tejto zmluvy splnil za odporcu navrhovateľ. A vo zvyšku z titulu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania ohľadne vykonania colných a deklaračných služieb - 50 + 17 eur. K tejto istine prislúcha suma 19 % DPH.

Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákona a to vo výške 9,5 %, ktorú navrhovateľ žiadal. Súd priznal úrok z omeškania od 02.04.2009, keď splatnosť faktúry bola dňa 01.04.2009. Súd mal za preukázané, že odporcovi bola doručená faktúra, nakoľko odporca na túto faktúru reagoval listom zo dňa 25.03.2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa a tieto priznal navrhovateľovi v plnej výške. Trovy pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 25,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa