Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21Cob-163-2011.pdf
PDF · 71.78 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/163/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou SKLEGAL s.r.o., Dvořákovo nábrežie 10, Bratislava proti žalovaným: 1. J. W., nar. X.XX.XXXX, R. XXXX, Y. - Y., Česká republika a 2. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX/XX, G., o zaplatenie 2.157,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 12Cb/104/2009-62 zo dňa 20.4.2010 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia 2.157,80 eur s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o úvere č. 3836 zo dňa 8.2.2008. Poukazoval na to, že predmetnou zmluvou žalovaným ako dlžníkovi a spoludlžníkovi poskytol úver vo výške 2.2658,05 eur na kúpu motorového vozidla a že úver sa stal v celom rozsahu splatným ku dňu 1.3.2009 z dôvodu omeškania s úhradou splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom žalovaní napriek písomnej výzve dlh ani čiastočne neuhradili.
Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu prejavil ochotu žalovanú pohľadávku uhradiť v splátkach, nakoľko nedisponuje finančnou hotovosťou a dočasne je bez zamestnania. Žiadal o prihliadnutie k tomu, že žalovaný v 2. rade bol iba jeho ručiteľom, taktiež je bez zamestnania a má dve vyživovacie povinnosti.
Okresný súd v Galante rozsudkom zo dňa 20.4.2010 žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.157,80 eur s 37,45 % úrokom zo sumy 2.265,02 eur od 8.2.2008 do 28.2.2009 vo výške 358,21 eur, spolu s úrokom vo výške 37,45 % ročne zo sumy 2.157,80 eur od 1.3.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania do 28.2.2009 vo výške 175,63 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 43,45 % ročne zo sumy 2.516,01 EUR od 1.3.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 360,17 EUR a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného z nich zaniká povinnosť plniť druhému v rozsahu tohto plnenia.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaní uzavreli so žalobcom zmluvu o úvere č. 3836 zo dňa 8.2.2008, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 68.236,- Sk/2.265,02 EUR za účelom umožniť žalovanému 1/ kúpiť motorové vozidlo označené v čl. I zmluvy, s tým, že žalovaní sa zaviazali ho splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 2.761,- Sk/91,65 EUR vždy 20. deň v mesiaci, pričom zmluvné strany sa dohodli na úročení poskytnutého úveru úrokovou sadzbou vo výške 37,45 % ročne (čl. II. zmluvy) a pre prípad omeškania žalovaných so zaplatením akýchkoľvek záväzkov podľa zmluvy bol dohodnutý úrok
z omeškania o 6 % vyšší ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach (bod 10 všeobecných podmienok zmluvy o úvere).
Žalovaní neuhrádzali žalobcovi dohodnuté splátky z uzavretej úverovej zmluvy v lehote splatnosti, preto žalobca dňa 28.1.2009 upozornil žalovaného 1/ na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami k nemu sa vzťahujúcimi a nakoľko žalovaní poskytnutý úver naďalej nesplácali riadne a včas a boli v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, žalobca upovedomil žalovaných svojim oznámením z 21.2.2009, že celú svoju pohľadávku z úveru vyhlásil dňom 1.3.2009 za splatnú, zároveň vyzval žalovaných na okamžité zaplatenie pohľadávky.
Zistený skutkový stav podľa súdu prvého stupňa odôvodňuje záver, že medzi žalobcom a žalovanými vznikol platný obchodný záväzkový vzťah na základe nepomenovanej zmluvy, a to uzavretím zmluvy o úvere č. 3836 zo dňa 8.2.2008, súčasťou ktorej sú individuálne a všeobecné podmienky zmluvy o úvere, s obsahom ktorých boli žalovaní riadne oboznámení. Žalovaní neplnili svoje povinnosti, vyplývajúce pre nich zo zmluvy, keďže poskytnutý úver riadne a včas nesplácali, dostali sa do omeškania so splnením svojho záväzku, preto súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z listinných dôkazov, predložených žalobcom mal za to, že návrh bol podaný dôvodne a žalovaných zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade, ktorý namietal, že zmluvu o úvere č. 3836 podpísal iba ako ručiteľ. Nemal vedomosť o problémoch žalovaného v 1. rade so splácaním úver a nemá ani možnosť riešiť vzniknutý problém, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Nemá finančnú hotovosť na úhradu dlhu a ochotný je v splátkach uhrádzať iba polovicu úveru bez úrokov z omeškania a ostatných sankcií.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného a potrebe zrušenia rozhodnutí súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa dopustil pochybení, ktoré spôsobujú nepreskúmateľnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a ktoré nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní. Odhliadnuc už od gramatickej nesprávnosti vo výrokovej časti rozsudku, ktorá sa prejavila vo formulácii: „ Odporca v rade 1 a 2 sú povinní...“, zásadným nedostatkom rozhodnutia je absencia konkrétneho právneho posúdenia nároku žalobcu. Z odôvodenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré ustanovenia hmotného práva súd aplikoval, keď síce citoval ustanovenie § 269 ods. 2 zák. a v súvislosti s ním konštatoval, že právny vzťah účastníkov bol založený nepomenovanou zmluvou, súčasne však uvádzal uzavretie zmluvy o úvere, ktorá je kodifikovaným zmluvným typom. Neuviedol, na základe akých skutočností žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo sumy 2.516,01 eur, keď dlžná istina predstavuje sumu 2.157,80 eur, ani akými úvahami sa vysporiadal so žiadosťou žalovaného o povolenie plnenia v splátkach a jeho tvrdením (vzhľadom na obsah odvolania a písomného vyjadrenia žalobcu teraz už tvrdením všetkých účastníkov) o ručiteľskom záväzku žalovaného v 2. rade, a z akých dôvodov na právny vzťah účastníkov neaplikoval aj zákonné ustanovenia upravujúce zmluvy spotrebiteľské. V neposlednom rade, ako to vyplynulo zo zistení vykonaných pri doručovaní rozsudku na pojednávaní konanom dňa 20.4.2010 neboli splnené zákonné podmienky pre možnosť prejednania a rozhodnutia veci v neprítomnosti žalovaných podľa § 101 ods. 2 O.s.p. (Žalovaní sa dlhodobo nezdržiavajú na adresách, na ktoré im boli predvolania doručované).
Z vyššie uvádzaných dôvodov postup súdu prvého stupňa vo veci vykazuje znaky postupu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.
V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.