Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1505-2002.pdf
PDF · 88.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1505/2002
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: S.. J. P., Y. XX, XXX XX P. P., štátny občan SR, zast. JUDr. Pavlom Kontrošom, advokátom, Skuteckého 16, Banská Bystrica, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt - Hasičská poisťovňa a.s., Radlinského 6, 811 07 Bratislava, IČO: 31 402 062, na vymoženie pohľadávky vo výške 663,55 Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica pod spis. zn. EX 1709/02, na základe návrhu oprávneného zo dňa 17.10.2002, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 25.10.2002 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 023773 zo dňa 22.11.2002 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 24,34 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 663,55 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8C/5/02-40 zo dňa 09.04.2002.
Poverením č. 5601 023773 zo dňa 22.11.2002 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1709/02.
Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.01.2012, súdny exekútor podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Súd v predmetnej veci z aktuálnych údajov obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.06.2011 č.k. 36Exre/86/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.07.2011, súd rozhodol o výmaze obchodnej spoločnosti Hasičská poisťovňa a.s., Bratislava, zapísaného v odd. Sa vl. č. 917/B z obchodného registra ku dňu 22.07.2011.
Na základe uvedenej skutočnosti bola spoločnosť ku dňu 04.08.2011 z príslušného obchodného registra vymazaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ) sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí , ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
V zmysle § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 107 ods. 1 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.
Jednou z procesných podmienok konania súdu je spôsobilosť byť účastníkom konania. Splnenie tejto podmienky skúma súd aj bez návrhu po celý čas konania.
Podľa § 20a ods. 2 Obč. zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„ Exekučný poriadok" ), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exek. poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exek. poriadku. Súd v predmetnom konaní na základe aktuálnych údajov z obchodného registra zistil skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 04.08.2011, a to na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Exre/86/2011 zo dňa 02.06.2011, ktorým bola spoločnosť ex offo vymazaná. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 27,94 Eur / z toho odmena 13,28 Eur (6,64 Eur za 1 h. á 6,64 Eur + 6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur), hotové výdavky 10 Eur a 20 % DPH zo všetkého 4,66 Eur /.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 25.10.2002, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom do 31.08.2005/, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, prvej vety, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť (oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Keďže v danom prípade poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže od povinného vymôcť, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený.
Z týchto dôvodov súd potom uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy, avšak nie v takej výške v akej si ich uplatnil súdny exekútor.
Súd posudzoval účelnosť trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - predstavujúce materiálové výdavky za spis spolu (prefocov., obálky, telekomun. a pod.) vo výške 3 Eur. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j v náhrade za jednotlivé úkony (§ 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z.).
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 27,94 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 24,34 Eur / z toho odmena 13,28 Eur (6,64 Eur za 1 h. á 6,64 Eur + 6,64 Eur za 2 úkony á 3,32 Eur), hotové výdavky 7 Eur a 20 % DPH zo všetkého 4,06 Eur /.
Odmenu exekútora upravuje vyhláška bez toho, že by tento vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi. Citovaná vyhláška síce rieši popri odmene aj náhradu
hotových výdavkov, účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, medzi ne však len exemplifikatívne zahŕňa cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náklady a bližšie nedefinované poplatky, čím je evidentné, že náhradu ďalších výdavkov nevylučuje.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok / popri odkaze na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok /.
Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu „ Každá fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva."
Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.
Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. / nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.