Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-69-2009.pdf
PDF · 136.32 KB
No categories available
17C/69/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou, v právnej veci žalobkyne O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, Y., zast. Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovanej T. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V.. T.. F. XXX/XXX, Y., zast. JUDr. Michalom Treščákom, advokátom, Slovenskej jednoty č. 8, Košice, o zaplatenie 19.285,67 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 10.356,50 eur s 9 %-ným p.a. úrokom z omeškania od 16. 4. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
odôvodnenie:
Žalobou z 19. 5. 2009 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 19 285,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 16. 4. 2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že v mesiaci apríl 2008 sa na ňu obrátila žalovaná ako jej kamarátka s tým, či jej nemôže požičať určitú sumu peňazí z dôvodu, že je práceneschopná a má problém s platením svojich záväzkov v peňažných ústavoch. Keďže v tom čase boli účastníčky konania kamarátky, žalobkyňa jej uviedla, že v hotovosti peniaze nemá, pričom na základe výzvy žalovanej si v Slovenskej sporiteľni dňa 18. 4. 2008 vybavila úver na sumu 350 000,- Sk, ktorú sumu odovzdala postupne žalovanej. Žalovaná sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť v čase keď odpadne dôvod jej práceneschopnosti. Následne v mesiaci august 2008 ju žalovaná opätovne oslovila s tým, že potrebuje peniaze. Dňa 19. 8. 2008 na základe podnetu zo strany žalovanej žalobkyňa uzavrela zmluvu o spotrebiteľskom úvere v ČSOB, a. s. na sumu 100 000,- Sk, tieto peniaze odovzdala žalovanej. Dňa 25. 9. 2008 žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu s VÚB, a. s. na sumu 34 000,- Sk, peniaze z úveru odovzdala žalovanej. Dňa 21. 10. 2008 žalobkyňa získala úver z Tatrabanky, a. s. na sumu 70 000,- Sk, sumu taktiež odovzdala žalovanej. Žalovaná ju prehovorila ešte na uzavretie jedného spotrebného úveru vo VÚB, a. s. na sumu 27 000,-- Sk dňa 19. 12. 2008, ktorú sumu odovzdala žalovanej. Celkovo žalovanej požičala sumu 581 000,- Sk - 19 285,67 eur. Žalobkyňa mala postupne problém so splácaním predmetných úverov. Uvedenú skutočnosť zistila aj rodina žalobkyne, ktorá na základe údajov, ktoré jej uviedla žalobkyňa sa kontaktovala so žalovanou. Žalovaná pred notárom podpísala čestné prehlásenie, kde uviedla, že záväzky vyplývajúce z uzavretých úverových zmlúv si bude uhrádzať tak, aby neboli na obtiaž tretím osobám. Písomnou výzvou žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie všetkých požičaných súm najneskôr do 15. 4. 2009. V stanovenej lehote, ani doposiaľ žalovaná žalobkyni požičané sumy peňazí nevrátila.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 17C/69/2009 dňa 30. 6. 2009, proti ktorému v zákonnej lehote podala žalovaná odpor. Podaním odporu v zmysle § 74 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadil vo veci pojednávanie. V podanom odpore žalovaná namietala, že nie je pravdivé, žeby jej žalobkyňa požičala akékoľvek finančné prostriedky. Žalobkyňa si nevybavovala úvery v peňažných ústavoch kvôli žalovanej, ale kvôli sebe. Žalovaná namietala, že práve žalobkyňa utekala od svojej matky, sťažovala sa, že jej matka chce od nej neustále peniaze, ktorých nemala dostatok. Žalovaná popierala, žeby pred svedkami prehlásila, že jej zo strany žalobkyne boli požičané peniaze, a že tieto vráti. K čestnému prehláseniu z 3. 2. 2009 namietala, že sa netýkalo pôžičiek od žalobkyni ale úverov existujúcich na jej meno, a bolo vyhotovené pre potreby rodiny žalovanej.
Podaním z 13. 9. 2010 právny zástupca žalobkyne zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 431,52 eur, čo predstavuje 13 000,- Sk. S poukazom na vykonané dokazovanie na pojednávaní, keď žalobkyňa prehlásila, že z úveru poskytnutého na základe uzavretej úverovej zmluvy s VÚB, a. s. l9. 12. 2008 vo výške 27 000,- Sk žalovanej odovzdala sumu 14 000,- Sk. Suma 3 000,- Sk zostala banke v súvislosti s poskytnutým úverom a sumu 10 000,- si žalobkyňa ponechala, pretože v tom čase už nemala dostatok finančných prostriedkov na splácanie splátok vyplývajúcich z jednotlivých úverových zmlúv. V zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie o zaplatenie sumy 431,52 eur zastavil.
Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že v období roku 2008 žalobkyňa poskytla žalovanej žalovanú sumu spolu v rozsahu 18 854,16 eur, čo predstavuje sumu 568 000,- Sk. Žalovaná doposiaľ žalobkyni nezaplatila ani časť z požičaných súm. Právny zástupca žalobkyne poukázal na vykonané dokazovanie - uzavreté úverové zmluvy medzi žalobkyňou a peňažnými ústavmi v roku 2008, z ktorých vyplýva, že predmetné sumy peňažnými ústavmi žalobkyni boli vyplatené. Poukázal na svedecké výpovede P. T., D. T., D. Q., ktoré potvrdili, že od žalobkyne mali vedomosť o uzavretých úverových zmluvách, ktoré žalobkyňa uzavrela kvôli žalovanej a sumy získané z úverov poskytla žalobkyňa žalovanej. Poukázal na čestné prehlásenie žalovanej z 3. 2. 2009, z ktorého vyplynulo, že žalovaná prehlásila, že má záväzky z titulu úverových zmlúv a tieto bude splácať bez ujmy tretej osobe. Taktiež pred svedkyňami žalovaná prehlásila po dátume 3. 2. 2009, že sa chce dohodnúť o spôsobe platenia požičanej sumy od žalovanej. Právny zástupca žalobkyne nesúhlasil s tvrdením žalovanej o tom, že si žiadnu finančnú sumu od žalobkyne neuzavrela. Je zrejmé, že z nemocenských dávok, ktoré v období roku 2008 v prevažnej časti roku žalovaná poberala, nemohla žalovaná uhrádzať všetky záväzky z titulu uzavretých úverových zmlúv s peňažnými ústavmi a hradiť svoje výdavky. V období k 3. 2. 2009 žalovaná nebola v úverovom vzťahu s VÚB, a. s. a Slovenskou sporiteľňou, a. s., preto nie je pravdepodobné, žeby takéto čestné prehlásenie urobila na iný účel ako pre veriteľa - žalobkyňu. V roku 2008 bolo vedené exekučné konanie voči žalovanej, a teda je pravdivé tvrdenie žalobkyne o tom, že určitú sumu z požičaných peňazí použila žalovaná na účely úhrady v exekučnom konaní. Právny zástupca žalobkyne poukázal na výzvu z 7. 4. 2009, ktorou žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie požičanej sumy. Do podania žaloby ani doposiaľ žalovaná nevrátila žiadnu časť z poskytnutých finančných prostriedkov žalobkyni.
Žalobkyňa na pojednávaní na podanej žalobe trvala. Súhlasila s vyjadrením právneho zástupcu. Uvádzala, že so žalovanou boli cca 4 roky intenzívne kamarátky. Navštevovali sa dennodenne. V roku 2008 ju žalovaná požiadala s tým, že potrebuje finančné prostriedky na kúpu nového auta. V tom čase bola žalovaná práceneschopná, žiadna banka by jej neposkytla úver. Žalobkyňa v tom čase bola zamestnaná, mala dostatočný príjem, preto na výzvu žalovanej uzavrela zmluvu o pôžičke so Slovenskou sporiteľňou na sumu 350 000,- Sk. Z účtu najskôr vybrala žalovanej sumu 150 000,- Sk, následne jej vyberala z účtu peniaze na opravu motorového vozidla, ktoré si zakúpila. Išlo o motorové vozidlo Škoda Octavia. Žalobkyňa poprela, žeby predmetné motorové vozidla si kúpil spolu so žalovanou aj švagor žalovanej J. Č.. Vedela o tom, že švagor J. Č. si kúpil iný typ osobného motorového vozidla ako žalovaná. V auguste 2008 ju žalovaná opätovne požiadala, aby jej takýmto spôsobom zabezpečila finančné prostriedky vo výške 100 000,- Sk. Za týmto účelom uzavrela úverovú zmluvu s ČSOB, a. s. Žalovaná ju neustále uisťovala, že po skončení práceneschopnosti bude splácať predmetný úver. 19. 8. 2008 žalovaná peniaze odovzdala v hotovosti v byte žalovanej. Taktiež dňa 25. 9. 2008 kvôli žalovanej uzavrela úverovú zmluvu vo VÚB, a. s. na sumu 34 000,- Sk, ktorú v celej výške žalobkyňa poskytla žalovanej, ktorú žalovaná použila v prevažnej miere na zaplatenie veštkyne, ktorá jej mala privábiť muža. Opätovne v októbri 2008 ju žalovaná požiadala, že má problém so splácaním svojich úverov. Na tento
účel uzavrela úverovú zmluvu v Tatrabanke, a. s. na sumu 70 000,- Sk, ktorú žalovanej vyplatila 25. 10. 2008 v byte žalovanej. Žalovaná ju opätovne požiadala o poskytnutie finančnej sumy vo výške 12 000,-- Sk v súvislosti s exekučným konaním. Žalobkyňa vybavila úver vo VÚB, a. s. na sumu 27 000,- Sk a pretože v tomto období už nevládala splácať svoje úvery vyplatila žalovanej sumu 14 000,- Sk, 3 000,- Sk zaplatila poplatok banke, a 10 000,- Sk si žalobkyňa ponechala na splatenie splátky úverov. Žalovaná jej nesplácala žiadnu sumu. O celej záležitosti sa dozvedela koncom roku 2008 rodina žalobkyne, ktorá bezúspešne vyzývala žalovanú na plnenie.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na vykonané dokazovanie z ktorého nebolo preukázané, žeby žalobkyňa žalovanej požičala žalovanú sumu. Poukázal na čiastočné späťvzatie žaloby, keď žalobkyňa až neskôr uviedla, že časť z posledného poskytnutého úveru vo výške 10 000,- Sk si ponechala. Poukázal na skutočnosť, že žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, žeby žalobkyňa požičala žalovanej sumu 581 000,- Sk a najmä, žeby takúto skutočnosť potvrdila žalovaná pred svedkami. K čestnému prehláseniu z 3. 2. 2009 namietal, že týmto nebolo preukázané, žeby bola žalovaná dlžníčkou z predmetných úverových vzťahov, žeby splácala požičanú sumu, a žeby sa takýmto spôsobom zaviazala na ďalšie splácanie sumy. Čestné prehlásenie považoval za irelevantné pre právne posúdenie veci. Poukázal na skutočnosti tvrdené žalovanou v podanom odpore, keď žalovaná uvádzala, že práve matka žalobkyne od nej neustále požadovala peniaze. Žalovaná popiera, žeby žalobkyňa uzatvárala úverové zmluvy s peňažnými ústavmi kvôli tomu, aby získané sumy z úverov poskytla jej.
Žalovaná na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že v minulosti sa so žalobkyňou intenzívne kamarátili, že žalobkyňa neustále chodila k ním domov. Od februára 2009 sa so žalobkyňou prestali kamarátiť, keď sa mama žalobkyne dozvedela o úveroch , ktoré boli poskytnuté žalobkyni. Žalovaná popierala, žeby si niekedy v minulosti od žalobkyne požičala akékoľvek finančné prostriedky. Potvrdila, že dňa 3. 2. 2009 podpísala čestné prehlásenie, urobila to však na základe výzvy jej rodiny, keď sa rozprávali o pozemku v rámci rodiny. Žalovaná uviedla, že pre rokom 2008 mala v peňažných ústavoch úvery v ČSOB bo výške 100 000,- Sk, v Tatrabanke, a. s. 50 000,- Sk, 20 000,- Sk, v GeMoney 60 000,- Sk a 25 000,- Sk. V tom období mala príjem cca 14 000,- Sk. Z platu splácala splátky vo výške 2 600,- Sk ČSOB, a. s., 2 100,- Sk Tatrabanke, a. s., 1 500,- Sk GeMoney. Žalovaná potvrdila, že má vedomosť o všetkých úveroch na ktoré poukázala žalobkyňa. Tvrdila, že tieto úvery si žalobkyňa zabezpečila kvôli tomu, že jej mama potrebovala investovať finančné prostriedky do domu v Mlynčekoch a na tomto sa mali podieľať všetci súrodenci žalobkyne a aj žalobkyňa. Žalovaná potvrdila, že spolu so žalobkyňou boli viackrát u veštice. Táto veštica bola ich kamarátka, ktorej v súvislosti s veštením niečo kúpili alebo je dali sumu 200 ,- Sk. Poprela, žeby veštici zaplatila sumu 20 000,- Sk. Žalovaná sa nevedela vyjadriť, prečo do čestného prehlásenia z 3. 2. 2009 neuvádzala finančné ústavy s ktorými v tom čase mala uzavreté úverové zmluvy. Spoločnosť GeMoney do čestného prehlásenia neuviedla vzhľadom k tomu, že ide o nebankový subjekt. Uviedla, že k 3. 2. 2009 nemala uzavretú úverovú zmluvu s VÚB a Slovenskou sporiteľňou. K osobnému motorovému vozidlu zakúpenému v roku 2008 uvádzala, že v minulosti vlastnila osobné motorové vozidlo zn. Fiat Brava, v roku 2008 si kúpila ojazdené vozidlo zn. Škoda Octavia spolu so švagrom, pričom švagor zaplatil časť kúpnej ceny vo výške 100 000,- Sk, ona zaplatila časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- Sk.
Súd 1. stupňa rozsudkom z 1. 10. 2010 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 18.854,16 eur s 9 %- ným p.a. úrokom z omeškania od 16. 4. 2009 do zaplatenia a uhradiť trovy konania, konanie o zaplatenie sumy 431,52 eur zastavil.
Proti výroku rozsudku žalovaná v zákonnej lehote podala odvolanie. Odvolací súd uznesením z 27. 1. 2011 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trval. Uvádzal, že i keď v samotnej žalobe žalobkyňa nepoukazovala na skôr uzatvorené úverové zmluvy pred 18.04.2008 uvedené nič nemení na právnom posúdení veci. Poukázal najmä na listinný dôkaz, čestné prehlásenie z 03.02.2009, keď nie je logické, že by takúto listinu žalovaná podpísala v prípade ak by nemala vo vzťahu k žalobkyni a následne peňažným ústavom záväzky.
Žalobkyňa na pojednávaní doplnila, že v období roku 2008 mala príjem cca 14.000,- Sk mesačne. Jej vzťahy s rodinnými príslušníkmi boli harmonické do času kým sa jej matka nedozvedela o úveroch, ktoré si zobrala kvôli žalovanej. Okrem úveru zo Slovenskej sporiteľne, ktorý jej bol vyplatený na účet, ostatné úvery jej boli vyplatené v hotovosti. Poskytnuté úvery mesačne spláca spolu vo výške 450,- eur. Presnú splatnosť zmlúv o pôžičke so žalovanou nedohodli. Žalovaná jej stále tvrdila, že keď ukončí práceneschopnosť, začne jej splácať požičanú sumu. Doplnila, že už pred rokom 2008 si brala dva úvery v Slovenskej sporiteľni, tiež kvôli žalovanej. Jednalo sa o sumu cca 200.000,- Sk, ktorá bola následne peňažnému ústavu vrátená z časti vyplateného úveru vo výške 350.000,- Sk.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť, keď počas celého konania nebolo preukázané, že by zo strany žalobkyne žalovanej bola poskytnutá pôžička. Čestné prehlásenie z 03.02.2009 nepredstavuje dôkazný prostriedok vzhľadom na neurčitosť. Poukázal na rozporuplné vyjadrenia svedkov D. Q., B. T. a rozporuplné vyjadrenia žalobkyne, najmä k použitiu poskytnutého úveru Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 350.000,- Sk.
Žalovaná na pojednávaní doplnila, že jej majetkové pomery v roku 2008 boli dobré, i počas práceneschopnosti mala príjem 6.500,- Sk až 7.000,- Sk. V tom čase mala aj ona úvery a pôžičky v ČSOB, Tatrabanke, GE-Money, ktoré splácala mesačne vo výške 6.000,- Sk. V tom čase mame za bývanie ani za stravu neplatila, mala dostatok finančných prostriedkov. Na jar 2008 spolu so švagrom J. Č. kúpili osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, za ktoré ona zaplatila sumu 25.000,- Sk. Nepamätala si, že by si pred rokom 2008 žalobkyňa zobrala nejaký úver v peňažnom ústave.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom žalobkyne, žalovanej, právnych zástupcov účastníkov konania, svedkov D. T., P. T., D. Q., Š. B., B. T., D. Q., J.. O. R., J. Č., listinnými dôkazmi: čestným prehlásením z 3. 2. 2009, zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretou medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobkyňou dňa 19. 8. 2008, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXER uzavretou medzi ČSOB, a. s. a žalobkyňou 19. 8. 2008, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru uzavretou medzi VÚB, a. s. a žalobkyňou dňa 25. 9. 2008, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi Tatrabankou, a. s. a žalobkyňou zo dňa 21. 10. 2008, zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru uzavretou medzi VÚB, a. s. a žalobkyňou dňa 19. 12. 2008, spisom OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Poprad č. ORP-826/ OEK-PP-2009, správou Sociálnej poisťovne z 2. 7. 2010, výpisom z účtu žalobkyni za apríl 2008, upovedomenie o spôsobe exekúcie v konaní EX/322/2008 vydaného JUDr. Petrom Hodermanským, súdnym exekútorom v Rožňave, listinnými dôkazmi z peňažných ústavov o zostatku nesplatených úverov, výpisom z účtu žalobkyne vedenom v Slovenskej sporiteľni a.s., špecifikáciou sumy 350.000,- Sk a ostatnými listinnými dôkazmi, z vykonania ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
V konaní sa žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhala zaplatenia sumy 18 854,16 eur s prísl. z titulu uzavretých viacerých zmlúv o pôžičke ústnou formou medzi účastníkmi konania v období roku 2008. V priebehu konania žalovaná popierala uzavretie akýchkoľvek zmlúv o pôžičke medzi ňou a žalobkyňou.
Z obsahu čestného prehlásenia z 3. 2. 2009 je zrejmé, že žalovaná pred notárkou J.. O. R. prehlásila, že sama v plnom rozsahu splatí všetky svoje záväzky vyplývajúce z úverových zmlúv uzavretých s VÚB, a. s., Tatrabankou, a. s., Slovenskou sporiteľňou, a. s. kde vystupuje ako dlžník tak, aby tieto záväzky neboli na obtiaž tretím osobám s tým, že uvedené záväzky bude naďalej splácať v plnom rozsahu tak, ako ich splácala doposiaľ.
Zo zmluvy o splátkovou úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobkyňou dňa 18. 4. 2008 súd zistil, že žalobkyni bola poskytnutá z titulu úveru suma 350 000,- Sk.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ČSOB, a. s. č. XXXXXXXXXER uzavretej medzi ČSOB, a. s. a žalobkyňou dňa l9. 8. 2008 vyplýva, že žalobkyni z titulu spotrebiteľského úveru bola poskytnutá suma 100 000,- Sk.
Zo zmluvy o spotrebnom úvere uzavretej medzi VÚB, a. s. a žalobkyňou dňa 25. 9. 2008 vyplýva, že žalobkyni z titulu spotrebného úveru bola poskytnutá suma 34 000,- Sk.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX z 21. 10. 2008 uzavretej medzi Tatrabankou, a. s. a žalobkyňou bolo zistené, že žalobkyni bola z titulu spotrebiteľského úveru poskytnutá suma 70 000,- Sk.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej medzi VÚB, a. s. a žalobkyňou z 19. 12. 2008 je zrejmé, že z titulu spotrebného úveru žalobkyni bola poskytnutá suma 27 000,- Sk.
Z obsahu vyšetrovacieho spisu OR PZ Poprad, sp. zn. ORP/826/OEK-PP-2009 súd zistil, že bolo vedené trestné konanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona s tým, že uznesením z 23. 2. 2010 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z obsahu výsluchu žalovanej l6. 9. 2009 pred orgánom činným v trestnom konaní je zrejmé, že žalovaná popierala uzavretie akýchkoľvek zmlúv o pôžičke so žalobkyňou. Uvádzala, že mala vedomosť o tom, že žalobkyňa v roku 2008 uzavrela viaceré zmluvy s peňažnými ústavmi, pričom žalobkyňa nechcela, aby o týchto úveroch vedela matka žalobkyne, pretože sa matky bála. Preto aj všetka korešpondencia v súvislosti s úvermi bola neskôr zasielaná na adresu žalovanej. V priebehu výsluchu žalovaná popierala, žeby žalobkyňu v minulosti nahovárala na to, aby si vzala úver pre seba alebo pre ňu.
Zo správy zo Sociálnej poisťovne z 2. 7. 2010 vyplýva, že v období od júla 2008 do decembra 2008 boli poskytované žalovanej nemocenské dávky v júli 2008 vo výške 11 610,- Sk, v auguste v2008 vo výške 7 198,- Sk, v septembri 2008 vo výške 7 198,- Sk, v októbri 2008 vo výške 6 966,- Sk, v novembri 2008 vo výške 7 198,- Sk, v decembri 2008 vo výške 6 966,- Sk.
Z výpisu z účtu žalobkyne z Slovenskej sporiteľne, a. s. je zrejmé, že dňa 18. 4. 2008 žalobkyni bol pripísaný vklad na účet vo výške 344 301,- Sk, z toho výber bol uskutočnený l8. 4. 2008 vo výške 50 337,50 Sk a opätovne l8. 4. 2008 vo výške 143 789,10 Sk a 18. 4. 2008 vo výške 20 000,- Sk.
Z upovedomenia o spôsobe exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Hodermanského, súdneho exekútora v Rožňave, sp. zn. EX/322/2008 súd zistil, že dňa 1. 4. 2008 sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného T-Mobile Slovensko, a. s. proti žalovanej. Zvyšná pohľadávka k 18. 6. 2010 predstavovala sumu 544,75 eur.
Z výpisov z účtov peňažných ústavov súd zistil zostatky nesplatených úverov v Slovenskej sporiteľni a.s. 1.671,63 eur k 1. 1. 2009, v ČSOB a.s. 1.602,- eur k 30. 9. 2011, v Tatrabanka a.s. 1.474,01 eur k 20. 10. 2011, vo VÚB a.s. k 16. 11. 2011 zostatok prvého úveru 572,65 eur, zostatok druhého úveru 482,62 eur.
Zo špecifikácie sumy 350.000,- Sk predloženej žalobkyňou vyplývajú platby z predmetnej sumy 18. 4. 2008 vyplatený úver vo výške 50.337,50 Sk, 18. 4. 2008 vyplatený úver vo výške 143.789,10 Sk, výbery vyplatené v hotovosti podľa vyjadrenia žalobkyne vyplatené priamo žalovanej 18. 4. 2008 vo výške 20.000,- Sk, 500,- Sk, 19. 4. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 20. 4. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 21. 4. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 23. 4. 2008 vo výške 4.000,- Sk, 30. 4. 2008 vo výške 4.000,- Sk, 2. 5. 2008 vo výške 4.000,- Sk, 3. 5. 2008 vo výške 5.000,- Sk, 5. 5. 2008 vo výške 5.000,- Sk, 7. 5. 2008 vo výške 3.000,- Sk, 8. 5. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 14. 5. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 15. 5. 2008 vo výške 2.500,- Sk, 22. 5. 2008 vo výške 1.500,- Sk, 26. 5. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 27. 5. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 29. 5. 2008 vo výške 1.500,- Sk, 1. 6. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 5. 6. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 7. 6. 2008 vo výške 2.00,- Sk, 11. 6. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 14. 6. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 24. 6. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 28. 6. 2008 vo výške 500,- Sk, 29. 6. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 12. 7. 2008 vo výške 4.000,- Sk, 15. 7. 2008 vo výške 4.000,- Sk, 16. 7. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 20. 7. 2008 vo výške 800,- Sk, 26. 7. 2008 vo výške 400,- Sk, 12. 8. 2008 vo výške 500,- Sk, 13. 8. 2008 vo výške 2.000,- Sk, 17. 8. 2008 vo výške 1.000,- Sk, 18. 8. 2008 vo výške 1.000,- Sk a 17. 9. 2008 vo výške 600,- Sk.
Z výsluchu svedka Š. B. na pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa je jeho priateľkou cca 3,5 roka. Žalovanú pozná z obdobia keď sa kamarátila so žalobkyňou. Od žalobkyne má svedok vedomosť o tom, že v roku 2008 jej boli poskytnuté viaceré úvery z peňažných ústavov, pričom sumu z poskytnutých úverov odovzdala žalovanej. Asi 2 dni pred Vianocami 2008 sa dozvedel o prvom úvere na sumu 350 000,- Sk od žalobkyni. V tom období bola napätá situácia medzi ním a žalobkyňou, pretože žalobkyňa nezvládala splácanie splátok za poskytnuté úvery. Nevedela ako má situáciu riešiť. Keď sa dozvedel o prvom úvere od žalobkyne, telefonoval žalovanej, pričom ona mu povedala, že sa do tejto záležitosti nemá starať, že
to je jej pôžička a že si ju ona platí. Od žalobkyne mal vedomosť o tom, že žalovaná požičané peniaze použila na auto, určitú finančnú sumu použila na zaplatenie poplatku u veštici. Viackrát sa so žalovanou o požičaných sumách nerozprával.
Svedkyňa D. Q., ktorá je sestrou žalobkyne uviedla, že o úveroch žalobkyne v peňažných ústavoch sa dozvedela niekedy na jeseň 2008, keď prišli na ňou žalobkyňa a ich mama. Ich mama sa v tom období domnievala, že žalobkyňa je iba ručiteľkou na úverových zmluvách v peňažných ústavoch s tým, že hlavným dlžníkom je žalovaná. Matka so žalobkyňou ju vyzývala, aby šla za žalovanou s tým, aby zistila akým spôsobom bude predmetné úvery splácať. Svedkyňa si nepamätala dátum, kedy ju navštívila mama a žalobkyňa, vie že to bolo niekedy v sobotu. Keď zašla za žalovanou táto jej povedala, že žalobkyňa jej žiadnu sumu nepožičala. Asi o 5 minút žalovaná uviedla, že jej žalobkyňa požičala 80 000,- Sk na auto. Vzápätí jej povedala, že to mohlo byť aj 100 000,- Sk na auto. Žalovaná jej uviedla, že si navzájom so žalobkyňou požičiavali peniaze. Keď sa jej svedkyňa pýtala akú sumu si od nej požičala žalobkyňa, nevedela uviesť presnú sumu. Žalovaná jej potvrdila , že si od žalobkyne požičala sumu 100 000,- Sk. Na pojednávaní 20. 1. 2012 svedkyňa doplnila, že so žalovanou sa ohľadne pôžičiek stretla jedenkrát, bolo to na križovatke pred Jezerským. Pričom žalovaná jej povedala, že sa do pôžičiek nemá starať, že je to medzi ňou a žalobkyňou, a že celkovo požičaná suma je cez pol milióna Sk.
Svedkyňa P. T. na pojednávaní uviedla, že je sestrou žalobkyne. Potvrdila, že niekedy v októbri roku 2008 im postupne domov v rámci poštovej korešpondencii chodili listové zásielky od peňažných ústavov. Ich mama sa pýtala žalobkyne čo jej to stále poštou chodí. Ona sa vyhovárala so žalovanou, že sa to týka tzv. tretieho piliera. Postupne mama zisťovala, aké zásielky chodia žalobkyni a žalobkyňa následne uviedla, že sa to týka pôžičiek v ktorých vystupuje ako ručiteľka s tým, že pôžičky boli uzavreté so žalovanou. Vo februári 2009 bola svedkyňa i ich mama za mamou žalovanou. Chceli sa jej pýtať akým spôsobom chce splácať uzavreté pôžičky žalovaná. Žalovaná mamu nepustila ani k slovu, pričom žalovaná tvrdila, že pôžičky sú jej , a že si ich platí. Keď ju žiadali predložiť originály zmlúv o úvere uviedla, že im ich nemôže dať, pretože ich má niekde v depozite spolu so životnou poistkou. Nasledujúci utorok ráno prišla žalovaná k ním s tým, že ich vyzývala, aby jej dali potvrdenie spísané pred notárom 3. 2. 2009. Toto jej neodovzdali, lebo v tom čase ho mali u JUDr. Siskoviča. Vtedy žalovaná nesmelo povedala, žeby sa chcela dohodnúť o tom, ako bude splácať pôžičky. Keď svedkyňa uviedla, že ich má splácať tak ako doposiaľ žalovaná uviedla, že či si je istá, že ona nejakú sumu z titulu pôžičiek zaplatila. Svedkyňa uviedla, že od žalobkyne vie, že prvú pôžičku so Slovenskou sporiteľňou žalobkyňa kvôli žalovanej uzavrela na kúpu auta žalovanej, nejaká suma bola poskytnutá žalovanej na zaplatenie veštice. Svedkyňa uviedla, že celá záležitosť sa začala riešiť na jeseň 2008, pričom svedkyňa i ich mama boli v domnení najskôr, že žalobkyňa vystupuje v úverových vzťahoch ako ručiteľka a že hlavným dlžníkom je žalovaná.
Svedkyňa D. T., ktorá je matkou žalobkyne uviedla, že mala vedomosť o intenzívnom kamarátstve účastníkov konania, pričom žalovaná bola u nich dennodenne. Na jej námietky žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej nereagovala. Svedkyňa uvádzala, že nevie akým spôsobom si žalovaná si takto k sebe žalobkyňu pripútala. Niekedy v októbri 2008 začali chodiť vo zvýšenej miere upomienky z peňažných ústavov. Na túto záležitosť sa pýtala žalobkyne. Žalobkyňa za prítomnosti žalovanej sa vyhovorila, že tieto upomienky sa týkajú tretieho piliera. Keď pred Vianocami 2008 opätovne žalobkyni prišla upomienka začala sa žalovanej vypytovať, čoho sa to týka s tým, že žalobkyňa jej už v tom období povedala, že zobrala pôžičku kvôli žalovanej. Nepovedala však v akej výške. Spolu so žalobkyňou šli za žalovanou. Žalovaná im neotvorila. Potom neskôr keď vyšla jej povedala, že sú to jej pôžičky a že žalobkyňa je ručiteľka. U žalovanej bola v tomto období svedkyňa dvakrát - raz so žalobkyňou a raz s druhou dcérou. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že žalovaná spolu so žalobkyňou išli k notárke. Keď jej doniesli doklad od notárky týkajúci sa splácania pôžičiek bola spokojná . Po nejakom čase začali domov zasa chodiť upomienky z peňažných ústavov .V tom období sa už i žalobkyňa priznala ku všetkým uzavretým úverovým zmluvám. Svedkyňa vedela, že tieto úverové zmluvy sa týkali peňažných ústavov Slovenskej sporiteľne, a. s., Tatrabanky, a. s., ČSOB, a. s., a že požičaná suma bola cca 580 000,- Sk. Žalobkyňa uviedla, že peniaze požičala žalovanej na auto a že za veštkyňu zaplatila žalovaná 20 000,- Sk a že žalovaná mala viaceré pôžičky, ktoré nevedela splácať. Taktiež uviedla, že peniaze použila aj na prerábanie bytu. Niekedy začiatkom roku 2009 bola s dcérou P. T. u žalovanej doma. Chceli sa dohodnúť s matkou žalovanej, akým spôsobom bude úverové zmluvy žalovaná splácať . Žalovaná ani matku nepustila k slovu, nechcela ich ani pustiť do vnútra. Keď žalovanú vyzývala, aby jej odovzdala všetky úverové zmluvy povedala, že nemôže, pretože tieto sa nachádzajú v depozite a ručí nimi životnou
poistkou. Nasledujúcu sobotu išla svedkyňa k dcére do Mlynčiek a túto vyzvala, aby navštívila žalovanú na Osturni. Nasledujúci utorok - presný dátum uviesť svedkyňa nevedela prišla k ním žalovaná, žiadala, aby jej dali čestné prehlásenie ktoré podpísala u notárky s tým, že za tento doklad im odovzdá úverové zmluvy, a že sa dohodnú ako bude splácať pôžičky.
Svedkyňa D. Q. na pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala v bezpečnostnej službe vo Whirlpoole, kde sa poznala so žalobkyňou. V práci často žalobkyňu navštevovala žalovaná. Niekedy vo februári 2008 jej žalovaná, keď prišla za žalobkyňou do práce povedala, že auto má v servise, že ho ide predať a kúpiť si nové auto, pričom peniaze bude mať od dobrej kamarátky, ktorou je žalobkyňa. Niekedy na jar 2008 pri náhodnom stretnutí so žalobkyňou jej táto povedala, že sa veľmi ponáhľa, že idú so žalovanou vybavovať pôžičku, pričom ide o veľkú sumu požičaných peňazí, a že peniaze požičiava pre žalovanú.
Svedok J. Č. na pojednávaní uviedol, že je švagrom žalovanej. V roku 2008 spolu so žalovanou kúpili osobné motorové vozidlo Škoda Octavia za sumu 125.000,- Sk. Kúpnu cenu zaplatila žalovaná, pričom on jej z tejto zaplatil 100.000,- Sk. Nevedel sa vyjadriť odkiaľ mala žalovaná k dispozícii sumu 25.000,- Sk na doplatenie kúpnej ceny. Nemal vedomosť o prípadných pôžičkách a úveroch žalovanej, nemali so žalovanou taký vzťah, aby o týchto záležitostiach bol ňou informovaný.
Svedkyňa J.. O. R. na pojednávaní potvrdila, že čestné prehlásenie podpísané žalovanou 3. 2. 2009 bolo na jej notárskom úrade. Pri overovaní podpisov na čestných prehláseniach si obvykle číta obsah čestných prehlásení, avšak tento s účastníkmi nerozoberá.
Svedok B. T. na pojednávaní uviedol, že je bratom žalobkyne. V roku 2008 žili v spoločnej domácnosti, mali dôverný vzťah. Až neskôr sa dozvedel o tom, že v roku 2008 žalobkyňa uzatvorila viaceré zmluvy o úvere s peňažnými ústavmi. Išlo o sumu nad 500.000,- Sk, pričom peniaze, ktoré z úverov získala poskytla žalovanej. Keď sa o úveroch dozvedel spolu so žalobkyňou a sestrou D. Q. išli za žalovanou. S touto sa stretli pred obcou Jezerské. Keď sa žalovanej pýtali na požičané sumy, táto uvádzala, že sa nemajú do toho starať, že ide o požičanú sumu vyše pol milióna Sk. Svedok poprel, že by mama od žalobkyne neustále pýtala peniaze. Tvrdil, že finančná situácia žalobkyne v roku 2008 neodôvodňovala potrebu žalobkyne získať peniaze z úverov. Takéto finančné prostriedky žalobkyňa nepotrebovala ani do investíciu do rodinného domu v Mlynčekoch, ktorého sú spoluvlastníci.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Vykonaným dokazovaním v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná v rozsahu 10.356,50 eur
- 311.999,- Sk.
V konaní sa žalobkyňa domáhala nároku na zaplatenie sumy po čiastočnom späťvzatí žaloby 18 854,16 eur s prísl. Suma 18 854,16 eur predstavuje sumu 568 000,-- Sk. Žalobkyňa nárok uplatnila titulom ústne uzavretých zmlúv o pôžičke s žalovanou, na základe ktorých žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku spolu vo výške 568 000,-- Sk - 18 854,16 eur. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania popierala uzavretie zmlúv o pôžičke s žalobkyňou na akúkoľvek sumu, súd po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa jej žiadnu finančnú sumu nepožičala sú účelové, v snahe zvrátiť právne posúdenie veci. Súd v tomto smere neuveril tvrdeniam žalovanej. Z vykonaných dôkazov súd zistil skutkový stav a dospel k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Na strane žalovanej súd tejto neuveril, že žalobkyňa jej nepožičala v minulosti žiadne peniaze, žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno v rozsahu žalovanej sumy. Nie je sporné, že v období r. 2008 boli žalobkyni zo strany peňažných ústavov formou úverov poskytnuté finančné prostriedky v rozsahu 581.000,- Sk. Všetky poskytnuté úvery splácala žalobkyňa a po doplnení dokazovania sú zrejmé aj zostatky nesplatených úverov: Slovenská sporiteľňa a.s. zostatok k 1. 1. 2009 vo výške 1.641,63 eur, ČSOB a.s. zostatok k 30. 9 .2011 vo výške 1.602,- eur, Tatrabanka a.s. k 20.10.2011 vo výške 1.474,01 eur, VÚB a.s. prvý úver zostatok k 16. 11. 2011 vo výške 572,65 eur, druhý úver zostatok k 16. 11. 2011 vo výške 482,62 eur. Úver v Slovenskej sporiteľni a.s. vo výške 350.000,- Sk bol žalobkyňou vyplatený
na účet žalobkyne, ostatné úvery boli žalobkyni peňažnými ústavmi vyplatené v hotovosti. V konaní mal súd za preukázané, že z úveru 350.000,- Sk žalobkyňa postupne v r. 2008 odovzdala sumu 94.000,- Sk (č.l. 216) žalovanej v hotovosti, a že sumy získané z úverov vo výške 100.000,- Sk, 34.000,- Sk, 70.000,- Sk, 27.000,- Sk (v rozsahu 14.000,-Sk) žalobkyňa odovzdala žalovanej. Odovzdanie týchto finančných prostriedkov spolu vo výške 312.000,- Sk - 10.356,50 eur je potvrdené výsluchom svedkov Š.B. B., D. T., D. Q., P. T., B. T., D. Q.. Svedok Š. B. potvrdil, že potom, čo sa od žalobkyne dozvedel, že žalobkyňa požičala žalovanej sumu (po prvom úvere) 350 000,- Sk žalovaná mu telefonicky potvrdila, že ide o sumu, ktorú jej po vyplatení z peňažného ústavu požičala žalobkyňa a že si pôžičku „spláca“. Zo svedeckej výpovede P. T. je preukázané, že vo februári 2009 (presný dátum nebol zrejmý) jej žalovaná ústne potvrdila, že úvery, ktoré boli žalobkyňou poskytnuté bankami sú úvermi žalovanej a že ich spláca. Po dátume 3. 2. 2009 žalovaná pred svedkyňou P. T. i D. T. uvádzala, že má záujem dohodnúť sa o splácaní pôžičiek, neskôr z vyjadrenia žalovanej vyplynulo , že pôžičky nespláca. Svedkyňa D. T. potvrdila stretnutie s žalovanou za účelom riešenia platenia pôžičiek i vyjadrenia žalovanej k pôžičkám zhodne so svedkyňami D. Q. a P. T.. I keď ide o svedkyne blízke príbuzné žalobkyne, súd ich výpovede v konaní hodnotil ako pravdivé v súlade s vyjadrením v trestnom konaní nadväzujúce na zistené okolnosti k predmetu sporu. Žalobkyňa nemala v období Vianoc 2008 a neskôr dôvod uvádzať matke, priateľovi, sestrám nepravdivé skutočnosti. Navyše samotná žalovaná pred svedkami nikdy neprehlasovala, žeby jej žalobkyňa peniaze nepožičala. Naopak tvrdenia žalovanej v konaní súd vyhodnotil ako rozporuplné. Kým na pojednávaní (čl. 79 spisu) žalovaná uviedla, že žalobkyňa si úvery v peňažných ústavoch zobrala kvôli matke žalobkyne, táto ju žiadala poskytnúť peniaze na rekonštrukciu domu v Mlynčekoch, v konaní ORP-826/OEK-PP-2009 uvádzala, že žalobkyňa si zobrala úvery z bánk a nechcela, aby o úveroch vedela matka žalobkyne. Naopak žalobkyňa i v trestnom konaní v tomto konaní uvádzala zhodné skutočnosti a jej výpoveď nie je rozporuplná.
Svedkyňa D. Q. potvrdila, že žalovaná pri stretnutí pred Jezerským nepopierala požičanie peňazí od žalobkyne v rozsahu „cez pol milión Sk“. I keď tvrdenú skutočnosť svedkyňa uviedla až pri druhom výsluchu, vyjadrenie svedkyne nie je rozporuplné. I svedok B. T. potvrdil, že žalovaná pri stretnutí pred Jezerským nepopierala požičanie peňazí od žalobkyne a uvádzala sumu viac ako pol milióna Sk. Nie je pri tom rozhodujúce, či sa na túto okolnosť pýtal B. T. alebo D. Q.. Vypočutí svedkovia - príbuzní žalobkyne potvrdili, že majetková situácia žalobkyne v rozhodnom období bola spôsobilá zabezpečiť žalobkyni všetky potreby, žalobkyňa nebola odkázaná na čerpanie finačných prostiedkov z úverov, navyše ani nebolo preukázané, že by žalobkyňa používala v tomto období finančné prostriedky v rozsahu nadrámec svojho príjmu. Naopak práve z listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaná v tomto období viackrát bola dlhšie práceneschopná. Žalovaná uvádzala, že k 3. 2. 2009 mala záväzky voči ČSOB, Tatrabanke,a . s. GE Money vo výške splátok 6 200,-- Sk mesačne. Z listinných dôkazov vyplýva, že v roku 2008 bola žalovaná od 1. 5. 2008 - do 6. l. 2009 práceneschopná, nemocenské dávky nepostačovali na krytie minimálnych výdavkoch žalovanej i na splácanie záväzkov voči peňažným ústavom. V tomto smere sa javí logické, že finančné prostriedky poskytnuté žalobkyne použila žalovaná i na splácanie záväzkov voči peňažným ústavom.
Žalobkyňa podľa názoru súdu neuniesla však dôkazné bremeno vo vzťahu k sume z úveru vo výške 350.000,- Sk nad rámec priznanej sumy 94.000,- Sk. Za rozporuplné vyjadrenie súd považuje tvrdenia žalobkyne, že zo sumy 350.000,- Sk bol zaplatený úver 50.337,50 Sk, 143.789,10 eur. Žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že pred 18. 4. 2008 nemala žiaden úverový vzťah. Uzatvorenie úveru je skutočnosť, ktorú si priemerná fyzická osoba musí pamätať. Nie je preukázané aké úvery to boli, ako boli žalobkyni poskytnuté a že by tieto vyplatila žalovaná. Taktiež položky za dobitie telefónu, nákup v Tescu 30. 4. 2008, kúpa notebooku 6. 5. 2008, reštaurácia Kaskáda 9. 5. 2008, nákup Tesco 10. 5. 2008, vo Fann Parfumeria 14. 5. 2008, motorest Goral 17. 5. 2008, pizzeria Utopia 27. 5. 2008, salaš Veľký Slavkov 26. 6. 2008, súd hodnotil, že tieto finančné prostriedky minuli účastníčky konania spoločne, v tomto rozsahu nie je preukázané, že by žalobkyňa peniaze požičala žalovanej. Súd mal za preukázané iba požičanie súm, ktoré boli vybraté v hotovosti a odovzdané zo strany žalobkyne žalovanej. Zo sumy 350.000,- Sk súd neuveril ani tvrdeniu žalobkyne o vyplatení 100.000,- Sk žalovanej na kúpu auta, keď výber takejto sumy jednorázovo nevyplýva ani z výpisu z účtu žalobkyne, ani vypočutý svedok J. Č. nepotvrdil vedomosť o použití sumy 100.000,- Sk na kúpu nového motorového vozidla Škoda Octavia. Naopak svedok tvrdil, že z kúpnej ceny on zaplatil 100.000,- Sk a žalovaná sumu 25.000- Sk Ohľadne iných pôžičiek žalovanej sa svedok vyjadriť nevedel uvádzajúc, že so žalovanou nemal tak dôverný vzťah, aby vedel o uzatváraných zmluvách o pôžičke i keby ich žalovaná uzavrela.
Súd konštatuje, že napriek určitej nezrozumiteľnosti, ktorá vyplýva z toho, že obsah čestného prehlásenia z 3. 2. 2010 formulovali účastníčky konania, nie osoba práva znalá, je z tohto možné vyvodiť, že žalovaná pri podpise čestného prehlásenia musela mať vedomosť o určitých záväzkoch v peňažných ústavoch VÚB a.s., Tatrabanka a.s., SLSP a.s., inak by predsa čestné prehlásenie nikdy nepodpísala. Samotná žalovaná v tom čase záväzky vo VÚB a.s. a SLSP a.s. nemala, preto v tomto smere uveril súd tvrdeniu žalobkyne, že práve čestné prehlásenie malo žalovanej vo vzťahu k žalobkyni potvrdiť existenciu záväzkov. K účelu požičanej sumy 34 000,- Sk žalobkyňa potvrdila, že veštkyni v Štôle na zabezpečenie vešteckých úkonov od žalovanej žiadala sumu cca 18 000,- Sk, žalovaná potvrdila, že v čase trvania kamarátstva so žalovanou boli u veštkyni, poprela žeby veštkyni platila sumu nad rámce 200,-- Sk. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka žalobkyňa listom z 6. 4. 2009 (čl. 6 spisu) vyzvala žalovanú na vrátenie peňazí do 15. 4. 2009. V stanovenej lehote ani doposiaľ požičané peniaze žalovaná žalobkyni nevrátila, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Pre právne posúdenie veci nemá význam, či sa v marci 2009 uskutočnilo alebo neuskutočnilo stretnutie žalobkyne, žalovanej , Š.B. B. a P. T.. K obrane žalovanej, že aj ona žalobkyni požičiavala peniaze súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná skutočne žalobkyni požičala konkrétnu sumu peňazí, navyše ani samotná žalovaná nevedela konkretizovať sumu, ktorú jej mala žalobkyňa údajne požičať.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd žalobkyni priznal i uplatnený úrok z omeškania v súlade s citovanou právnou úpravou. Za prvý deň omeškania súd považuje deň 16. 4. 2009 nasledujúci po dátume 15. 4. 2009, dokedy vyzvala žalobkyňa žalovanú na plnenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď účastníci konania mali pomerný úspech, žalobkyňa v rozsahu 10.356,50 eur (55 %), žalovaná v rozsahu 18.854,16 eur - 10.356,50 eur, t. j. 8.497,66 eur (45 %). Obe účastníčky konania majú úspech v pomere rovnakej časti predmetu sporu, preto súd rozhodol, že žiadna z účastníčok konania nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) Občianskeho súdneho poriadku uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.