Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, IČO: 308 07 484, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.05.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1

I. Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020 podľa a o sociálnom poistení zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že trvanie invalidity bolo na základe žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne preskúmané Sociálnou poisťovňou s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, je žalobkyňa naďalej invalidná podľa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %. Teda zdravotný stav žalobkyne a jej miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je nezmenená. Vzhľadom na čo bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá.

2. V odvolacom konaní bolo predmetné prvostupňové rozhodnutie, Generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.05.2020 v zmysle , , , , , , , , , a o sociálnom poistení potvrdené a odolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietnuté. Svoje rozhodnutie Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odôvodnil tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 17. februára 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku nevyhovel odvolaniu účastníčky konania, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 4. mája 2020, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu nezmeneného zdravotného stavu účastníčky konania, bola ponechaná rovnako naďalej 55 %. Pričom k odvolaniu doložený kontrolný nález z vyšetrenia v spondylochirurgickej ambulancii dokumentuje róntgenologickým vyšetrením potvrdený nezmenený pooperačný stav na chrbtici a novo diagnostikované počínajúce artrotické zmeny na

bedrových kĺboch, bez limitácie pohybu. Artrotické zmeny spolu s depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa sú zohľadnené zvýšením o maximálne možných 10 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

II. Správna žaloba

3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 06.07.2020 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.05.2020 a zároveň sa domáhala aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia Sociálnej Poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020. Žalobkyňa si taktiež uplatnila náhradu trov konania.

4. Svoju žalobu odôvodnila tým, že od roku 2014 trpí bolesťami chrbtice, ktoré sa rozhodla pre bolesti riešiť návštevou odborných lekárov. V roku 2015 žalobkyňa podstúpila MR vyšetrenie, ktoré preukázalo posun stavcov. Na základe týchto záverov bola hospitalizovaná v Univerzitnej nemocnici Ružinov, kde jej bola urobená stabilizácia chrbtice. Nakoľko jej bolesti neustupovali, bola vykonaná ďalšia reoperácia a to v roku 2018. Bolesti žalobkyne naďalej pretrvávajú, jej zdravotný stav je nemenný a stále sa zhoršuje, poškodením koreňa, diagnostikovanej artrózy bedrových kĺbov. Pri poslednej návšteve ortopéda boli žalobkyni podané obstrekom lieky, ktoré bolesť neutlmili naopak zhoršili. Žalobkyňa poukazuje, že je matkou štyroch synov z toho dvoch maloletých vo veku 5r. - 6r. bez životného minima. pre zdravotný stav nie je schopná sa zamestnať, nakoľko žiadny zamestnávateľ nie je ochotný akceptovať to, že nevydrží stáť na nohách viac ako 10 min. Nie je schopná ísť s deťmi na prechádzku bez toho aby si každú chvíľu neodpočinula - nezmenila polohu svojej chrbtice. Pre bolesť a tŕpnutie nôh má problém ich ovládať. Nedokáže stáť pri sporáku, vykonávať bežnú dennú činnosť. Pre neustále bolesti je nútená na kúpu liekov na ktoré však nemá finančné prostriedky. Má za to, že jej zdravotný stav sa už nikdy do 100% stavu nevráti. Obmedzenia pre kvalitný život neustupujú priam sa zhoršia, kde do budúcna je predpoklad ďalšej operácie a to bedrových kĺbov. Má za to , že sociálna poisťovňa riadne nepreskúmala jej zdravotný stav. Neprihliadla na to či je možné aby všetky nálezy žalobkyne viedli k plnohodnotnému výkonu do budúcna, a aby jej zdravotný stav nadobudol do budúcna 100% funkčnosť. Sociálna poisťovňa nezobrala do úvahy poškodenie, ani následky poškodenia, ktoré sú nezvratné. Žalobkyňa má za to, že sociálna poisťovňa nesprávne vyhodnotila jej zdravotný stav. Nakoľko prvostupňové rozhodnutie je postihnuté rovnakými vadami ako druhostupňové rozhodnutie, je žalobkyňa toho názoru, že sú tu také okolnosti, ktoré odôvodňujú aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia spolu s druhostupňovým rozhodnutím. Žalobkyňa nežiada vo veci nariadiť pojednávania.

III. Vyjadrenie žalovaného

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej uvádza, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. mája 2020 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa 4. mája 2020, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená naďalej na 55 %. Posudkoví lekári po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, zhodne prijali posudkový záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Pokiaľ ide o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov žalovanej, odporuje to ustanoveniu a nasl. , ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosť, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu. Žalovaná ďalej uvádza, že finančná, či sociálna situácia žalobkyne, nemá vplyv na posudzovanie sumy invalidného dôchodku. V prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne a preukázaní nových, konkrétnych okolností, majúcich vplyv na jej dôchodkovú dávku, žalobkyňa má možnosť požiadať opätovne o posúdenie zdravotného stavu prostredníctvom pobočky žalovanej, príslušnej podľa miesta trvalého bydliska. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

IV. Replika žalobkyne

6. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadrila žalobkyňa, ktorá trvá na svojej žalobe. Posudky posudkových lekárov neboli po medicínskej stránke objektívne posúdené. Má za to, že záver o poklese pracovnej schopnosti bol vyvodený z čisto subjektívneho hľadiska, bez zohľadnenia následkov, poklesu práce schopnosti pri neustálom zaťažovaní. Záver posudkovej komisie vychádzal z čisto tabuľkového hodnotenia a nebral do úvahy skutočné obmedzenia a pokles hodnoty pracovnej schopnosti. Namieta, že jej zdravotný stav je chronický a teda nezvratný. O prehodnotenie poklesu žiadal mnohokrát, zakaždým prikladala nové lekárske správy od odborníkov.

V. Právne posúdenie

7. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 1.6.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 21.11.2023, nakoľko žiaden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. V súlade s bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.

8. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou

9. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

10. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

11. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 v znení neskorších predpisov.

13. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

14. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

15. Podľa v znení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno

zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný

16. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec, alebo poškodený požiada.

18. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

19. Podľa § 196 ods. 1, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

20. Po oboznámení sa s obsahom súd konštatuje, že žalovaný, rovnako ako správny orgán prvého stupňa postupovali v konaní a pri rozhodovaní vo veci v zmysle vyššie citovaných ustanovení o sociálnom poistení

21. Skutkový stav bol v konaní dostatočne zistený a preukázaný. Na žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.01.2020, ktorým žiadosť žalobkyne zamietla. Zamietnutie odôvodnila tým, že u žalobkyne podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (posudok zo dňa 04. mája 2020, posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. E. F.), je žalobkyňa aj naďalej invalidná podľa s nezmenenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 %. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení, odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa 17. februára 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 4. mája 2020 s tým, že dňa 26. novembra 2019 bolo posúdenie invalidity žalobkyne - 45-ročnej ženy so stredoškolským vzdelaním, nezamestnanej, s ochorením podporného a pohybového aparátu, vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Bratislave v januári 2020, bola ponechaná naďalej pôvodná 55 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, uznaná od augusta 2016. Rozhodujúce zdravotné postihnutie je stav po operácii chrbtice - stabilizácie segmentu L5-S1 z dôvodu spodylolistézy, ktorému zodpovedá 45 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a bola zvýšená na depresívnu poruchu o možných 10 %, spolu na 55 %. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke v októbri 2017, pri

posúdení zdravotného stavu na účely žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku v auguste 2018 a v decembri 2018, bola ponechaná rovnako naďalej 55 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu nezmeneného zdravotného stavu účastníčky konania. Uvedené bolo potvrdené aj následným posudkom zo dňa 29. mája 2023 vyhotoveným posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. E. G.. Kde sa uvádza, že u žalobkyne bola ponechaná aj naďalej pôvodná 55% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť uznaná od augusta 2016. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je stav po operácii chrbtice – stabilizácia segmentu L5-S1 z dôvodu spodylolistézy, ktorému zodpovedá 45% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom zároveň táto bola zvýšená o zistenú depresívnu poruchu o maximálne možných 10%, teda spolu na 55%. Ďalšia kontrolná lekárska prehliadka bola u žalobkyne stanovené o 3 roky.

22. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa je v zmysle , uznaná za invalidnú s dlhodobo neprizanivým zdravotným stavom. Rozhodujúcim ochorením žalobkyne v zmysle , je ochorenie, podľa prílohy č. 4 k zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4.b) - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Za iné ochorenia, koxatróza, depresívna porucha, bola v zmysle , zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, na celkových 55 %. Uvedená celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55 %) bola u žalobkyni uznaná od augusta 2016, pričom následne bola tá istá miera poklesu u žalobkyne potvrdená aj ďalšími kontrolnými lekárskymi prehliadkami, ktoré žalobkyňa absolvovala (október 2017, august 2018, december 2018). V súvislosti s prejednávanou vecou je pre súd podstatnou (v zmysle ) najmä kontrolná prehliadka z 04. mája 2020 a z prehliadky plynúci posudok posudkového lekára sociálneho poistenia MUDr. E. F.. Kde posudková lekárka sociálneho poistenia opätovne skonštatovala invaliditu žalobkyne v zmysle a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určila na 44 %, celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne v zmysle určila na 55%, teda zvýšenú o 10 %, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na čo je možné vidieť, že sociálna poisťovňa postupovala pri rozhodovaní o žalobkyňou navrhovanom zvýšení invalidného dôchodku v súlade so , avšak v dôsledku toho, že posudková lekárka sociálneho poistenia zotrvala na celkovej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne na 55% (určenej a naďalej nezmenenej už posudkom z augusta 2016), nemohla žalovaná postupovať inak, než zamietnuť žiadosť žalobkyne nakoľko sa miera miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne nezmenila.

23. Súd naviac uvádza, že poslednou kontrolnou lekárskou prehliadkou, ktorú žalobkyňa absolvovala 29. mája 2023, bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia MUDr. E. G., opätovne zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o predmetných 55% celkovo. Vzhľadom na uvedené musí súd konštatovať, že žiaden z v administratívnom (ako aj súdnom) konaní predložených lekárskych posudkov týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne neodôvodňuje zvýšenie invalidného dôchodku priznaného žalobkyni v zmysle , nakoľko nebolo žiadnym posudkovým lekárom sociálneho poistenia určené zvýšenie mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o viac než 55 %, ktoré už žalobkyni priznané je a to od augusta 2016.

24. Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správnych rozhodnutí a postupu správnych orgánov posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia a žalovaný svoje zistenie presvedčivo odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami žalobkyne, ktoré sú jej subjektívnym presvedčením a na základe ktorých žalobkyňa považuje rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné.

25. Vzhľadom na to, že posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok. Preto pokiaľ žalobkyňa hodnotila svoj zdravotný stav zo svojho subjektívneho pohľadu, nejde o kompetentné a objektívne hodnotenie zdravotného stavu, nakoľko takéto môže vykonať iba posudkový lekár v súlade s § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

26. Navyše pokiaľ žalobkyňa sama nepredloží dôkazy, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov ako aj závery odborných vyšetrení, ktoré boli podkladom pre posudzovanie jeho invalidity, súd tiež nemôže považovať odborné posudky posudkových lekárov za zaujaté, neodborné či nesprávne.

27. Posudok, ktorý spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

28. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že žalovaný i správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov lekárskeho posudku súd nemal dôvod pochybovať a v súdnom preskúmavacom konaní neboli vznesené také námietky, ktoré by po obsahovej stránke relevantným spôsobom spochybnili posudkové závery v preskúmavanej právnej veci.

29. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa nemala vo veci úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).