Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-21-2023.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Úsvit, so sídlom v Poprade, na MPČĽ č. 3053/23, IČO: 42 038 812, právne zastúpeného JUDr. Sylviou Leščákovou, advokátkou so sídlom v Poprade, na ul. Hlavnej č. 1416/28, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Poprad, so sídlom v Poprade, na ul. Moyzesovej č. 3368/25, IČO: 36 168 815, právne zastúpenému Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom v Poprade, na ul. Mnoheľovej č. 830/15, IČO: 47 251 654, o zaplatenie sumy 4.435,59 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 08.11.2022, č.k. 17C 44/2022-64, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.435,59 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania od 26.04.2022 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žaloba je dôvodná. V konaní nebola sporná skutočnosť, podľa ktorej zo strany žalovaného vo vzťahu k žalobcovi bola spôsobená škoda. Túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Žalovaný uzavrel s manželmi N. zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, vklad ktorej bol povolený 13.02.2008. Následne boli nútení manželia N. podať žalobu o vypratanie bytu, keďže byt bol obývaný. V konaní o žalobe podanej nájomcom bytu sa právoplatne určilo, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je neplatná, nakoľko žalovaný nájomcovi riadne nedoručil výpoveď z nájmu bytu. Uvedeným konaním žalovaného je naplnený prvý z predpokladov práva na náhradu škody - existencia protiprávneho úkonu žalovaného. Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu žalovaný uzavrel v rozpore s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.
3. Bolo nesporné, že žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, keď žalobca titulom rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.09.2019 vydaným vo veci č. k. 7C 474/2015 uhradil dňa 19.01.2022 manželom N. sumu 4.435,59 eur predstavujúcu platby uhradené manželmi N.. Bolo preukázané i zavinenie žalovaného minimálne vo forme vedomej nedbanlivosti.
4. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, táto nebola posúdená ako dôvodná. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť žalobcovi nie od 09.09.2019, kedy rozhodol vo veci Okresný súd Poprad, ale až deň nasledujúci po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 20Co 33/2020 z 30.11.2021, dňa 13.01.2022. Ak
žalobca podal žalobu dňa 06.06.2022, urobil tak včas. Až právoplatnosťou rozsudku súdu sa žalobca preukázateľne dozvedel, že má povinnosť plniť, že vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá.
5. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie priznal žalovanému proti žalobcovi sumu 4.435,59 eur s 5 % -ným úrokom z omeškania od 26.04.2022 do zaplatenia.
6. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania nad 5 % ročne a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40 eur bola žaloba zamietnutá.
7. Čo sa týka trov konania, o týchto sa rozhodlo podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
8. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že subjektívnu vedomosť, kto zodpovedá za škodu, jej výšku, skutočnosť, na ktorú poukazuje žalobca vo svojej žalobe, že výpoveď z nájmu bytu nebola doručená, o tejto mal žalobca jednoznačne vedomosť už v rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 09.09.2019 vydaného vo veci 7C 474/2015. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Z tohto ustanovenia vyplýva okamih, od ktorého mohol oprávnený subjekt (žalobca) uplatniť právo na náhradu škody po prvýkrát, ktorý sa zásadne definuje momentom subjektívnej vedomosti o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.08.2020 vydaného vo veci 4Obo 2/2020. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá a v akej výške, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti žalobcu o tomto prvku. Žalobca získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa zodpovednosti žalovaného ako za škodu zodpovedajúceho subjektu, tak vo výške škody, už v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 474/2015 zo dňa 09.09.2019. Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ako aj o stanovenej výške, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, už v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby o náhradu škody. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti tohto rozsudku. Názor súdu prvej inštancie, že subjektívna premlčacia doby začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 33/2022 zo dňa 30.11.2021, chybne stotožňuje začiatok plynutia tejto premlčacej doby, prehľadajúc preukázanú skoršiu vedomosť žalobcu o žalovanom ako subjekte, ktorý za vzniknutú škodu zodpovedá a v akej výške bola škoda spôsobená. Žalobca spísal žalobu dňa 31.05.2022 a podal ju na Okresnom súde Poprad dňa 06.06.2022, teda neskoro, to znamená po uplynutí dvojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nárok na náhradu škody je teda premlčaný.
9. Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
12. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom
na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia, škody a podobne.
13. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106 a to kratšiu subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Ak napríklad odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza do úvahy už objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
14. Podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Občiansky zákonník v tomto ustanovení viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného o škode ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním.
15. V inej právnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 474/2015, od ktorej si žalobca odvádza ním uplatnený nárok na náhradu škody proti žalovanému, si manželia N. uplatnili proti žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom so svojim nárokom mali úspech. Pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci vydania bezdôvodného obohatenia manželom N. zo strany žalobcu žalobca objektívne nemohol vedieť aká majetková ujma vyčísliteľná v peniazoch mu vznikne v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného a teda pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia rozsah jeho nároku na náhradu škody známy nebol. Až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci 7C 474/2015 Okresného súdu Poprad mohol nadobudnúť vedomosť o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde žalobou. Konanie vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 7C 474/2015 bolo právoplatne ukončené dňa 12.01.2022 a žalobca žalobu na náhradu škody proti žalovanému podal dňa 06.06.2022, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Uplatnený nárok teda premlčaný nie je.
16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
17. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).