Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8C-110-2010.pdf
PDF · 137.08 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/110/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Vierou Guregovou v právnej veci žalobcov: X. V. A., N.. X.X.XXXX, A. K., Č. XX, X. V. A., N.. XX.X.XXXX, A. K., Č. XX, právne zastúpených JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, proti žalovaným: X. Q. X., N.. XX.X.XXXX, A. K., Q. XXXX/XX, X. V.. Q. B., N.. X.X.XXXX, A. K., W. XXXX/XX, právne zastúpených JUDr. Patrik Holinga s.r.o., so sídlom Prešov, Lesnícka 64, IČO: 36 858 967, o zaplatenie 1.515,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 757,50 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 08.02.2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy štátu trovy konania vo výške 51,18 Eur, na účet tunajšieho súdu do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.2.2010 a zmenenou dňa 14.12.2010 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 1.515,- € s 9% úrokom z omeškania ročne od 8.2.2010 do zaplatenia titulom náhrady škody v dôsledku porušenia právnej povinnosti a náhrady trov konania
Žalovaní so žalobou nesúhlasili, túto ako neodôvodnenú navrhli zamietnuť
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov V. W., B. S., Ľ. K., D. J.. V. R., oboznámením žaloby, znaleckého posudku J.. Š. Č. č. 30/2009, výpisu R. Č.. XXX W. K..Ú.. Q., kópie katastrálnej mapy zo dňa 25.11.2009, fotografiami pozemku, záhrady a altánku žalobcov (č.l. 18, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 138, 211, 212, 232,233, 234,235, 236237,238), písomného uplatnenia náhrady škody zo dňa 11.1.2010, kópiami poštových doručeniek žalovaných, dohody zo dňa 14.3.2009, znalečného znalca J.. Š.. Č., odporu proti platobnému rozkazu, písomného vyjadrenia žalobcov zo dňa 1.7.2010, oznámenia a výstavbe altánku zo dňa 2.2006, vyjadrenia obce Q. k drobnej stavbe, písomného stanoviska žalobcov zo dňa 18.8.2011 k odbornému vyjadreniu, písomného stanoviska znalca J.. V. R. zo dňa 19.9.2011, písomných záverečných stanovísk účastníkov konania, ostatného spisového materiálu a zistil, že:
žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 v pomere k celku, nehnuteľnosti - pozemku parcelné číslo XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 194 m2 evidovanej B. K. W. na R. Č.. XXX W. K.. Ú.. Q.. Na uvedenej parcele bol žalobcami osadený altánok patriaci do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dňa 27.6.2008 v čase o 17.30 hod. došlo k poškodeniu dreveného altánku vo vlastníctve žalobcov, tým, že zlomená východná vetva prestárleho stromu - orech, nachádzajúceho sa na pozemku žalovaných, spadla na altánok žalobcov, v dôsledku čoho došlo k zlomeniu zvislých konštrukcií stavby (nosných stĺpov), narušeniu statiky na severnej strane stavby a tým k všeobecnej škode na majetku žalobcov vo výške 3.030,- €, ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca J.. Š. Č..
Žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi pozemku, parcela č. 147, zastavané plochy a nádvoria o výmere 387 m2, evidovanej B. K. W. na R. Č.. XXX pre k.ú. Q., každý v podiele 1 v pomere k celku. Na uvedenej parcele sa nachádzal strom - orech, zlomením ktorého došlo k poškodeniu stavby žalobcov. Zostávajúci podielový spoluvlastník parcely č. XXX p. V. W. žalobcami uplatnenú výšku náhrady škody vo výške jeho spoluvlastníckeho podielu (1/2 v pomere k celku) uznal a zaviazal sa žalobcom škodu v mesačných splátkach zaplatiť, tak ako vyplýva z písomnej dohody zo dňa 14.3.2009, podľa ktorej V. W.K. za prítomnosti svojej manželky dohodu bez nátlaku a časovej tiesne podpísal. Sumu 1493,- Eur (45.000,- Sk) ako 1 celkovej škody aj postupne žalobcom uhradil. Žalovaní v 1. a 2. rade škodu vo zvyšnej časti doposiaľ neuhradili.
Z odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 20.4.2010 vyplýva, že žalobcovia postavili altánok na nevhodnom mieste, nakoľko sa nachádzal v blízkosti stromu v spoluvlastníctve žalovaných, ktorý na uvedenom mieste rastie niekoľko desiatok rokov, je veľmi starý a teda umiestnenie altánku v jeho blízkosti vystavuje nebezpečenstvu nielen danú stavbu, ale aj zdravie ľudí, ktorí sa na stavbe môžu zdržiavať. Žalobcovia naviac výstavbu altánku so žalovanými nekonzultovali, neupovedomili ich o tom a žalovaní neboli ani účastníkmi stavebného konania. V opačnom prípade je vysoko pravdepodobné, že žalovaní by s umiestnením altánku v bezprostrednej blízkosti stromu nesúhlasili. Podľa informácii žalovaných, žalobcovia v minulosti zrealizovali odrezanie vetiev predmetného stromu, ktoré zasahovali na ich pozemok, s výnimkou vetvy, ktorá spadla na ich altánok. K padnutiu vetvy navyše došlo v dôsledku silného víchra, ktorý zničil a vyvrátil stromy v celom okolí. Žalovaní nemohli zodpovedať za tzv „vis maior“, kde patria napr. aj poveternostné podmienky, ktoré môžu spadnutie, alebo odlomenie akejkoľvek vetvy, aj nepoškodeného stromu spôsobiť. Podľa žalovaných práve žalobcovia sami, tým, že nekonzultovali výstavbu altánku
v bezprostrednej blízkosti stromu na susednom pozemku v stavebnom konaní, alebo pri ohlasovní stavby, porušili svoje zákonné povinnosti a svojím konaním vytvorili situáciu a podmienky pre potencionálne ublíženie na zdraví osôb, ktoré sa v altánku mohli nachádzať. Preto podľa žalovaných žalobcovia porušili ust. § 415 OZ. V súvislosti s absenciou zavinenia na strane žalovaných, títo poukázali na ust. § 420 ods. 3 OZ s tým, že išlo o nezodpovedné konanie žalobcov, ktorí svojvoľne umiestnili a vystavali poškodenú stavbu do bezprostrednej blízkosti stromu bez toho, aby o svojom zámere informovali aj žalovaných. Preto za tzv. „vis maiori“ žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť, nakoľko samotné spadnutie vetvy bolo zapríčinené silným víchrom.
Z vyjadrenia žalobcov zo dňa 1.7.2010 vyplýva, že žalobcovia stavbu - altánok postavili na základoch pôvodnej stavby- hospodárskej budovy, ktorá je zakreslená na geometrickom pláne č. 244-311-795-90/1 a výstavbu altánku v súlade so stavebným zákonom ohlásili stavebnému úradu podaním zo dňa 5.2.2006. Z potvrdenia Obce Q. zo dňa 28.6.2010 vyplýva, že vzhľadom na to, že drobná stavba - drevený altánok bol postavený na jestvujúcich základoch, nebolo potrebné vydať stavebné povolenie - vyjadrenie k drobnej stavbe. Žalovaní potom, ako dom s pozemkami v Q. zdedili, o tieto sa nestarali a to napriek upozorneniam žalobcov už od roku 2003, kedy po prvýkrát Obecný úrad v Q. upozornili na to, že žalovaní si neplania základné povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú z vlastníckych práv, následkom čoho žalobcom vznikla škoda na majetku. Pasivitu žalovaných, ktorí sa o svoje vlastníctvo nestarali, je potrebné v konaní hodnotiť na ich ťarchu ako vážne ohrozovanie výkonu vlastníckych práv žalobcov. Titulom požadovanej náhrady škody nie je len porušenie prevenčnej povinnosti žalovaných v zmysle ust. § 415 OZ, ale aj porušenie povinností, ktoré im vyplývajú z ust. § 127 ods. 1 OZ, nakoľko výpočet skutkových podstát „obťažovania“ iného vlastníka pri výkone vlastníckych práv podľa ust. § 127 ods.
1 OZ je len príkladný. Je nepochybné, že aj pasivita vlastníka, spočívajúca v nevykonaní potrebných úkonov smerujúcich k odvráteniu škody, spadá pod toto ustanovenie § 127 OZ. Z dikcie ust. § 127 OZ, podľa ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv, možno podľa žalobcov usudzovať, že aj v tomto ustanovení je zakotvená aj prevenčná povinnosť vlastníka susedného pozemku, chovať sa tak, aby nedošlo ku škode. Žalovaní mali právnu povinnosť zabezpečiť stromy proti vzniku škody a pokiaľ túto povinnosť nesplnili a v dôsledku toho vznikla škoda, má ten, ktorého susedná stavba bola poškodená právo na náhradu škody. Porušením ust. § 415 v spojení s porušením povinnosti v § 127 ods. 1 OZ spôsobili žalovaní z nedbanlivosti škodu žalobcom.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu žalobcovia zdôraznili aj skutočnosť, že jeden z podielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností - p. W., ktorému patrí 1 z nehnuteľnosti, uznal škodu a túto aj žalobcom uhradil. Výslovným uznaním záväzku sú podľa § 139 ods. 1 OZ viazaní aj ostatní spoluvlastníci
- žalovaní v 1. a 2. rade. Svoj nárok podporili aj záverom rozhodnutia NS SR sp. zn. 25Cdo 618/2001, podľa ktorého je každý povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý je možné po ňom, vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácií rozumne požadovať a ktorý - objektívne posudzované - je spôsobilý zabrániť, alebo čo možno najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví a majetku.
Na pojednávaní dňa 14.12.2010 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že žalobu podali z toho dôvodu, že žalovaní sú ich susedia a vlastnia prestárly strom, ktorý sa zlomil, resp. jedna jeho vetva z neho a poškodil ich altánok. Je pravdou, že sa to stalo v čase, keď fúkal vietor, avšak
tento nebol silný a oni si dali škodu ohodnotiť znalcom, ktorý konštatoval, že k škode by došlo tak či tak, nakoľko strom bol už prestárly a prakticky v jeho kmeni bola už len dutina. Išlo o znalca Ing. Č.. Vetvu odrezal jej manžel, žalobca v 2. rade. Na hroziacu škodu z tohto stromu žalobkyňa v 1. rade upozorňovala žalovaných, hlavne pána Pivovarníka, bývajúceho neďaleko. Písomne tak urobila len vo vzťahu k hroziacej škode ohľadne rozpadajúceho sa domu vo vlastníctve žalovaných. V jeseni 2007 jej manžel s rebríkom preliezol plot na pozemok žalovaných a severnú vetvu, ktorá bola odumretá motorovou pílou úplne zrezal. Konár, ktorý zrezali, bol úplne vysušený a obávali sa, že ide jeseň a že spadne a môže im poškodiť besiedku.
Z výpovede žalovanej v 1. rade na pojednávaní vyplýva, že spoločne s bratom, žalovaným v 2. rade na sporný pozemok chodili veľmi málo, na jeseň pozbierať jablká, alebo na jar. Celý pozemok bol zarastený a výstavbu altánku si ani nevšimla. O pozemok sa okrem návštev, väčšinou 2-krát do roka, ďalej nestarali. O nehnuteľnosti sa staral jej bratranec, p. W., ktorý v Q. býva oproti spornej nehnuteľnosti. Podľa žalovanej bol strom- orech obrovský. Žiadne znaky, že by bol vadný si nevšimla, nemal suché konáre, pôsobil na ňu ako zdravý, ale starý strom. Ich záujmom, ako podielových spoluvlastníkov, bolo dom spolu s pozemkom predať. O stromy sa spolu so žalovaným v 2. rade a p. W. nestarali, nevedela, či sa niekedy v minulosti zrezávali ovocné stromy na ich pozemku.
Žalovaný v 2. rade dodal, že o nehnuteľnosti sa mal podľa dohody starať tretí spoluvlastník, p. W., ktorý v prípade, ak sa mal vyskytnúť nejaký problém, mal tento problém riešiť. Dom nechceli rekonštruovať, a ani nič ostatné, ich spoločným záujmom bolo nehnuteľnosti predať.
Svedok V. W., A. Q. XX, uviedol, že žalobcovia s ním nikdy o tom, že by strom z ich pozemku mal ohrozovať ich pozemok, nehovorili. Žalobcovia orezali konáre na spornom strome na jar roku 2008 a v júni prišla búrka, po ktorej sa na strome zlomil konár a spadol na altánok žalobcov. Po poškodení altánku ho žalobcovia opakovane žiadali o zaplatenie škody, pričom on s náhradou škody súhlasil. Bývajú v jednej dedine a chcel škodu vyplatiť a mať pokoj. Potvrdil, že mal dohodu so žalovaným v 2. rade o tom, že ak by sa malo niečo stať, tak to bude riešiť. Záhradu však nekosil, lebo pod orechom tráva nerástla a záhrada bola zarastená byľami. Záhrada sa neorala, ani nič podobné, nechával, aby tam ďalej rástlo, nakoľko nechcel stále kosiť.
Svedok B. S., A. Q. XX, sused žalobcov a žalovaných, bývalých majiteľov susedných nehnuteľností uviedol, že dňa 27.6.2008 pršalo a potvrdil, že konár orecha sa pri búrke zlomil a spadol na altánok žalobcov, ktorý zničil. Podľa neho išlo o bežnú búrku, nebolo to nič extrémne. Inkriminovaný orech mohol byť vysoký tak 25-30 m a mal okolo 100 rokov. Orech mal podľa neho suché vetvy aj smerom k jeho pozemku. Žalovaní pozemok navštevovali tak 1 až 2-krát do roka, pozemok nikto nekosil, bol zarastený, prakticky to bola húština. O orech a hrušku sa nikto nestaral. Pozemok bol podľa neho zanedbaný.
Svedok Ľ. K., A. K., B.. Ť. X, súčasný vlastník pozemku a domu potvrdil, že nehnuteľnosti kúpil v pôvodnom stave a bolo vidieť, že tam nikto nechodil. Pozemok bol extrémne zarastený a vyzeral, ako by ho majiteľ opustil. V tom čase už prakticky polovica koruny stromu zo strany, ktorá susedí so žalobcami, chýbala. Druhú časť preto z obavy o bezpečnosť zrezal.
Podľa správy B. S. Ú. dňa 27.6.2008 v čase od 15.30 hod do 19.50 hod. sa nad obcou Q. vyskytovala blesková činnosť , od 15.30 hod. do 17.00 hod. búrka s dažďom, fúkal prevažne juhozápadný vietor s maximálnym nárazom 75 km/hod., priemerný tlak vzduchu bol 988,0 hPa, priemerná teplota vzduchu 21 stupňov Celzia.
Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Mariána Lieskovského, znalca z odboru lesníctvo a ochrana životného prostredia vyplýva, že sila vetra 75 km/hod. zodpovedá 8. až 9. stupňu Beaufortovej stupnice, podľa ktorej vietor odlamuje vetvy, chôdza proti vetru je nemožná, resp. v nárazoch spôsobuje menšie škody na stavbách , strháva komíny. Ide o stupeň búrlivého vetra až víchrice. V týchto podmienkach nie je vylúčené poškodenie zdravého stromu. Pokiaľ je takýmto podmienkam vystavený strom s narušenou stabilitou alebo poškodenou korunou, ďalšie poškodenie je takmer isté. Nárazový vietor spôsobuje väčšie škody ako vietor, ktorý fúka vyrovnanou silou alebo ktorého sila kolíše postupne. Z fotodokumentácie je vidieť, že posudzovaný orech mal kmeň, ktorý sa rozkonároval a tvoril korunu už nízko nad zemou. Koruna posudzovaného stromu bola tvorená viacerými konármi, z ktorých pravdepodobne viac bolo hlavných a tieto sa ďalej rozkonárovali. Celý strom bol nahnutý. Z fotografií ďalej vidieť, že koruna nebola symetrická, pravdepodobne v dôsledku jej orezania. Na detailnej fotografii na č.l. 152 vidieť, že v pomerne nedávnej minulosti boli z koruny odstránené minimálne dva konáre. Je možné usúdiť, že odstránením konárov z koruny došlo k narušeniu jej stability a odolnosti proti vetru, čo mohlo mať za následok, že pri búrlivom nárazovom vetre došlo k odlomeniu zvyšnej časti koruny. Znalec Ing. Lieskovský ďalej uviedol, že v prípade zdravého stromu - orecha by sa búrka so silou vetra do 75 km/hod. nemala na stabilite nijako negatívne prejaviť. Pokiaľ by šlo o strom - orech, ktorý má narušenú stabilitu koruny, napr. nevhodným orezaním alebo hnilobou na mieste rozvetvenia koruny, môže dôjsť k poškodeniu koruny odlomením konárov alebo ku zlomu koruny. Vo vyššom veku stromu (vek 100 rokov už možno označiť za vyšší), nie je podľa znalca vhodné zasahovať do celistvosti koruny, iba ak v prípade, keď je koruna výrazne poškodená a jej tvarovanie má zvýšiť jej stabilitu. Orech kráľovský patrí podľa znalca k drevinám odolnejším voči poveternostným vplyvom, aj voči silnému vetru. Zrezaním jednej z vidlicových vetiev koruny dochádza k narušeniu stability koruny voči poveternostným vplyvom, najmä vetru. Tzv. otvorením koruny vetru môže dôjsť k odlomeniu zvyšných konárov alebo ku zlomeniu koruny. Zrušenie jednej z vidlicovej vetvy spravidla oslabí strom, najmä vo vyššom veku, ak súčasne nedôjde k úprave zvyšnej časti koruny. Strom je náchylnejší na zlom konárov alebo koruny.
V písomnom vyjadrení zo dňa 18.8.2011 právna zástupkyňa žalobcov poukázala na skutočnosť, že zo znaleckého posudku J.. Š. Č. a fotodokumentácie vyplýva, že orech patriaci žalovaným mal v čase škodovej udalosti dve vidlicové hlavné vetvy. Zrezaná vetva, ktorá ohrozovala altánok žalobcov a ktorú odrezali ešte pred škodovou udalosťou v októbri 2007 bola len vedľajšou vetvou - sekundárnym konárom na jednej z dvoch vidlicových vetiev stromu. Zdôraznila, že žalovaní zanedbávali starostlivosť o svoj pozemok, ako aj starostlivosť o predmetný strom. Podľa žalobcov, nie je možné ustáliť, z čoho znalec vychádzal, ak tvrdil, že strom mal tri vidlicové hlavné vetvy.
V písomnom vyjadrení zo dňa 1.12.2011 žalobcovia uviedli, že zrezané dve vetvy stromu neboli hlavné, navyše boli suché a ohrozovali altánok na ich pozemku. Odstránenie vetiev nemohlo mať vplyv na stabilitu stromu.
Znalec J.. V. R. na pojednávaní dňa 7.2.2012 doplnil, že z fotografií je zrejmé, že išlo o orech, ktorý mal dve hlavné vetvy, pričom z prvej vetvy vychádzali vedľajšie konáre, ktoré boli žalobcami v počte dva kusy odstránené. Následne jedna z dvoch hlavných vidlicových vetiev, orezaná žalobcami, bola vo vyššej časti pri vetre zlomená. Z fotografií č.l. 338 je zrejmé, že na zlomenom konári aj na kmeni sú jednoznačne stopy hniloby. Je to zrejmé z textúry dreva, odlišnej farby dreva. Konáre odrezané žalobcami tvorili korunu stromu. Z fotografií sa strom nejaví tak, že bol dutý, ale že bol napadnutý hnilobou, a preto v mieste, kde bola hniloba, bol kmeň oslabený a mohlo dôjsť k zlomeniu tohto konára práve v dôsledku poškodenia kmeňa hnilobou. Nezlomenie a nepoškodenie ostatných stromov v záhrade žalovaných počas búrky záležalo podľa znalca od dvoch faktorov. Prvým bol celkový zdravotný stav stromu a potom prevládajúci smer vetra, ktorý mal byť príčinou poškodenia stromu. Ak pri ostatných stromoch nedošlo k súhre týchto dvoch faktorov, tieto stromy nemuseli byť poškodené. Susedné stromy boli pravdepodobne zdravé a napriek tomu, že sú nerovnomerne orezané ich koruny, sa pri silnom vetre nezlomili na rozdiel od inkriminovaného orecha. Mohlo sa stať aj iné, že keby bol iný smer vetra k zlomeniu hoci poškodeného stromu by dôjsť nemuselo. Ako ale vyplýva z predložených fotografií predovšetkým z fotografie zlomenej vetvy (č.l. 338), k odlomeniu tejto vetvy by došlo skôr či neskôr, nakoľko táto bola poškodená hnilobou a tým pádom bol poškodený aj kmeň. Z fotografie, na ktorej je vidieť padnutý konár odlomený a na ňom hnilobné časti je zrejmé, že je odlomený z hlavného kmeňa, ktorého fotografia je na č.l. 152 v spise. Je to zrejmé z tvaru zlomového miesta, zo samotných zlomov a priebehu vlákien.
Žalovaný v 2. rade predložil ním podpísanú výpoveď, že žiadne konáre, ani vetvy na orechu neboli ním orezané, ani ostatnými spoluvlastníkmi. Jediné konáre boli orezané žalobcami. Čestne vyhlásil, že žiadne konáre ani vetvy neboli na orechu kráľovskom suché pred orezaním a žalobcovia ich ako spoluvlastníkov nikdy o odstránenie vetiev nepožiadali.
V záverečnom stanovisku žalobcovia poukázali na to, že žalovaní zanedbávali starostlivosť o svoje nehnuteľnosti, vrátane záhrady, ktorej súčasťou bol aj sporný strom. Pokiaľ by žalovaní chodili na svoje nehnuteľnosti častejšie, zistili by, že strom je vážne chorý, vysušený a jeho konáre možným odlomením ohrozujú susedné stavby. Každý vlastník je povinný sa o svoj predmet vlastníctva starať tak, aby jeho výkonom neobťažoval iného, alebo neohrozoval výkon jeho práv. Žalovaní svojím pasívnym prístupom spočívajúcom v nevykonávaní potrebných úkonov smerujúcich k odvráteniu možnej škody zodpovedajú za škodu, ktorá žalobcom vznikla. Pádom stromu porušili nielen prevenčnú povinnosť vyplývajúcu s § 415 OZ, ale aj povinnosť podľa § 127 OZ. Bolo len prirodzené zo strany žalobcov, ktorí si potrebovali chrániť svoj majetok a žalovaní nemali záujem na riešení veci, že vstúpili na ich pozemok a zrezali konár, ktorý ohrozoval ich altánok. Víchrica, ako „vis maior“ podľa argumentácie žalovaných nebola príčinou škody, ale len urýchleným dokonaním zanedbania ich starostlivosti o strom, nakoľko ten by spadol, tak či tak. Na margo porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny zo strany žalobcov, zdôraznili práve povinnosť vyplývajúcu z uvedeného predpisu, konkrétne § 47 ods. 2, z ktorého vyplýva povinnosť vlastníka pozemku, na ktorom sa drevina nachádza, starať sa o ňu a zároveň ju ošetrovať.
Podľa záverečného vyjadrenia žalovaných, títo svojimi svedectvami a dôkazmi adekvátne preukázali, že škodu na altánku, nasledovne aj na majetku žalovaných v 1. a 2. rade, vrátene škôd na životnom prostredí spôsobených Slovenskej republike, spôsobili samotní žalobcovia. Žalobcovia ďalej spôsobili aj škodu svedkovi V. W., tým že ho svojím prenasledovaním a dotieravým chovaním prinútili konať nerozvážne. Len preto, aby sa ich zbavil, tento svedok nielenže zaplatil za niečo, čo nespôsobil, ale ešte aj bol „prinútený podpísať“ uznanie škody. Žalovaní ďalej poukázali na dôkazy predložené v konaní. Najmä na čestné vyhlásenie žalovaného v 2. rade o tom, že žiadne konáre ani vetvy na orechu kráľovskom, ani ostatných stromoch nachádzajúcich sa na tejto nehnuteľnosti neboli orezané ním, zvyšnými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti a inými poverenými osobami. Ďalej žalovaní poukázali na správu Slovenského hydrometeorologického ústavu o búrkovej činnosti v lokalite Janovík v deň vzniku škody a rýchlosti vetra. Rovnako aj na odborné vyjadrenie znalca J.. V.. R., o tom že z koruny stromu boli v minulosti odrezané dva konáre, z čoho je možné usúdiť, že odstránením konárov došlo k narušeniu stability a odolnosti proti vetru. Žalovaní majú za to, že žalobcovia porušili právnu povinnosť stanovenú zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 47 ods. 1, ktorý zakazuje poškodzovať a ničiť dreviny. Tým zodpovedajú za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ a podľa § 441 OZ sú žalobcovia zodpovední za škodu, ktorá bola spôsobená výlučne ich zavinením.
Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 127 ods. 1 až 3 OZ, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. (2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť. (3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Podľa§ 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 438 ods. 1OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Podľa§ 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 442 ods. 1 a 2 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 47 ods. 1 až 4 zákona č. 543/2002 Z.z., zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Vlastník (správca, nájomca) pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi (správcovi, nájomcovi) pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca, nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub. Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a krovité porasty s výmerou do 10 m2 alebo b) pri obnove produkčných ovocných drevín, ak sa výsadba nových ovocných drevín uskutoční do šiestich mesiacov odo dňa výrubu, alebo c) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody77) na majetku, alebo d) ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov, 78) alebo e) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)], alebo f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny a ak výrub vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, alebo g) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v súkromných záhradách a záhradkárskych osadách.
Ustanovenie § 415 OZ zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.
Všeobecná zodpovednosť za škodu vyplýva z ust. § 420 OZ a ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Škodca má právo zbaviť sa zodpovednosti, musí však preukázať, nakoľko na ňom stojí dôkazné bremeno, také okolnosti, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.
Ustanovenie § 441 OZ upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného ( vrátane nedbanlivosti). V takomto prípade nie je správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne, avšak len v časti. V konaní bolo preukázané, že žalovaní zanedbali svoju prevenčnú povinnosť. O svoje vlastníctvo sa náležitým spôsobom nestarali. Z predložených fotografií, výpovede žalobcov, žalovaných, svedkov V. W., B. S.T. P. K. vyplýva, že žalovaní pozemok nekosili, starostlivosť o stromy obmedzili len na zber úrody, bez toho, aby ich v potrebnom rozsahu orezávali alebo inak ošetrovali. Z fotografií pozemku je zrejmé, že tento bol neprimerane zarastený. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že stromy neorezával, spoločne so žalovanou potvrdili, že ich záujmom bolo nehnuteľnosti predať, dokonca si nevšimli ani výstavbu altánku žalobcov. Možno konštatovať, že pozemok počas užívania žalovanými bol zanedbaný. Z odborného vyjadrenia a výpovede znalca J.. V. R. vyplýva, že strom bol napadnutý hnilobou a jeho celkový zdravotný stav bol jednou z príčin zlomenia jednej z jeho vetiev. Zostávajúcim faktorom pre ulomenie vetvy stromu bola rýchlosť a smer vetra, ktorý žalovaní nemohli ovplyvniť.
Podstatnou skutočnosťou, potvrdenou aj výpoveďami žalobcov, však zostáva, že žalobca v 2. rade svojvoľne pristúpil bez vedomia žalovaných k neodbornému orezaniu vetiev predmetného stromu, v dôsledku čoho podľa znalca došlo k oslabeniu stability koruny voči poveternostným vplyvom, najmä vetru. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že počas búrky dňa 27.6.2008 k poškodeniu iných stromov nedošlo. Žalovaní sa tak svojvoľným zrušením jednej z vidlicových vetiev stromu podieľali na škode, ktorá im v dôsledku pádu konára stromu vznikla. Príčinami vzniknutej škody boli preto podľa súdu, jednak okolnosti na strane žalovaných, ktorí hrubo zanedbali starostlivosť o záhradu a stromy na nej rastúce a rovnako aj okolnosti na strane žalobcov, ktorí svojvoľným a neodborným orezaním koruny stromu oslabili jeho stabilitu pred poveternostnými vplyvmi. Zodpovednosť za vzniknutú škodu súd preto posúdil v rozsahu jednej polovice na strane žalobcov a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie zostávajúcej polovice. Súd vychádzal pri tom z toho, že žalovaní zapríčinili zhoršený zdravotný stav stromu, ako jedného z dvoch faktorov zlomenia konára a žalobcovia svojím neodborným a svojvoľným odrezaním jednej z vetiev stromu sa podieľali na oslabení jeho stability a odolnosti pred poveternostnými vplyvmi, ako druhého z faktorov pri zlomení konára. Celkovú výšku náhrady škody mal súd preukázanú zo žalobcami predloženého znaleckého posudku znalca J.. Š. Č., ktorý žalovaní nenamietali. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom jednu polovicu uplatnenej náhrady škody vo výške 757,50 Eur spoločne s 9% úrokom z omeškania ročne od 8.2.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Úroky z omeškania súd priznal podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 153 ods. 2 O.s.p. od 8.2.2010 v súlade so žalobou a písomnou výzvou žalobcov zo dňa 11.1.2010 na
mimosúdne urovnanie, v ktorej žalobcovia vyzvali žalovaných k úhrade náhrady škody najneskôr do 20.1.2010.
Ostatné námietky žalovaných, predovšetkým v súvislosti s legálnosťou stavby altánku súd zhodnotil ako nedôvodné, keďže ako vyplynulo z vykonaného dokazovania táto stavba bola zhotovená po ohlásení Obecnému úradu a navyše na pôvodných základoch hospodárskej budovy.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd preto vychádzajúc z čiastočného úspechu žalobcov v rozsahu jednej polovice uplatnenej náhrady škody, rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Trovy štátu pozostávajú z náhrady znalečného preddavkovane vyplateného znalcovi za odborné vyjadrenie vo výške 51,18 €. Tieto súd uložil v záujme spravodlivého usporiadania trov účastníkov konania zaplatiť žalovaným, ktorí platili preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 100,- Eur vykonané v ich záujme a na ich návrh aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia sa podieľali na nákladoch spojených s vyčíslením náhrady škody v znaleckom posudku znalca J.. Č. vo výške 167,03 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.