Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8T-27-2010.pdf
PDF · 95.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/27/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 07.02.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaná
T. F., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom V. - A. č. XXX
j e v i n n á , ž e
hoci je ako matka mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX povinná v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine a rozsudku Okresného súdu v Trenčíne pod č. k. 32P 287/09-166 zo dňa 10.02.2011 právoplatného dňa 09.03.2011 povinná prispievať na jeho výživu sumou 50,- € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred na účet ÚPSVaR v Trenčíne s účinnosťou od 09.03.2011 a v období od 22.08.2009 do 08.03.2011 podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov do rúk Y. F., nar. XX.XX.XXXX v M., bytom K., R. č. XXX/ X, pretože mal. L. žije od 22.08.2009 v rodine Y. F. a taktiež bolo Okresným súdom v Trenčíne pod č. k. 32P/287/2009-19 zo dňa 03.09.2009 vydané predbežné opatrenie, na základe ktorého mal. L. F. zostáva v starostlivosti Y. F., obvinená si neplní vyživovaciu povinnosť na syna L. za obdobie od 22.08.2009 až doposiaľ (vrátane mesiaca január 2012), čím jej vznikol dlh na výživnom za obdobie od 22.08.2009 do 08.03.2011 podľa posúdenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. l Tr. por. zo dňa 15.12.2009 v sume 630,- € a za obdobie od 09.03.2011 doposiaľ (vrátane mesiaca január 2012) v sume 550,- €, pričom v sledovanom období nebola obvinená vedená ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR v Trenčíne, ani ako osoba poberajúca dávku v hmotnej núdzi z ÚPSVaR Trenčín a nevyvíjala dostatok iniciatívy na získanie finančných prostriedkov na výživu svojho dieťaťa,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného. T ý m s p á c h a l a prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á
podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmena a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Obžalovaná sa na hlavné pojednávanie v uvedenej trestnej veci nedostavila napriek tomu, že mala doručenie predvolania na hlavné pojednávanie riadne vykázané dňa 24.01.2012, t.j. bola naň riadne a včas predvolaná, dňa 06.02.2012 sa obžalovaná písomne ospravedlnila z neúčasti na hlavnom pojednávaní, pričom zároveň nepožiadala o odročenie hlavného pojednávania, teda obžalovaná neprejavila záujem o využitie svojho práva účasti na hlavnom pojednávaní a to opakovane, a keďže boli splnené podmienky na konanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej v zmysle ustanovenia § 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku, obžaloba bola obžalovanej doručená dňa 28.11.2011, obžalovaná sa mala možnosť v prípravnom konaní vyjadriť ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby, v prípravnom konaní boli dodržané všetky procesné ustanovenia v zmysle Trestného poriadku a spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie bola obžalovaná upozornená na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti a tiež bola poučená v zmysle ustanovenia § 263 odsek 2 Trestného poriadku, súd v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej, keďže s prihliadnutím k povahe veci a jej závažnosti bolo možné i bez výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní a bez jej súčinnosti pri dokazovaní náležite zistiť skutkový stav, teda v takej kvalite, ktorá vylúči dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Pričom s prihliadnutím k vyššie uvedenému bolo možné prejednaním veci na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovanej dosiahnuť účel trestného konania, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 Trestného poriadku.
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanej kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora prečítaním zápisnice o výpovedi obžalovanej z prípravného konania, výsluchom svedkyne Y. F., svedka Y.. V. H. a oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaná nevyužila možnosť oznámenia súdu návrhu na vykonanie dôkazov v zmysle ustanovenia § 240 odsek 3, odsek 4 Trestného poriadku.
Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výpovedi obžalovanej z prípravného konania, kde k veci uviedla: „Neviem uviesť, kedy presne to bolo, asi 22.08.2009 mala mama vypité a ja som bola u nej doma aj s priateľom, mama začala na nás nadávať a tak sme sa zobrali spolu s priateľom a taktiež som obliekla malého L. a išli sme preč. V tej dobe bol zverený do starostlivosti L. mame. Medzi časom ak sme išli autobusom do mesta, tak mama volala policajtov a nás čakala polícia na Hasičskej ul. v Trenčíne, lebo mama nahlásila, že priateľ ho uniesol. Jeho zobrala hliadka a ja som išla so synom do mesta. My sme išli do mesta. Potom som bola 2 krát taxíkom na polícii aby ho pustili a snažila som sa to tam vysvetliť. Nepomohlo nič a tak som sa zobrala na Juh aj so synom L., tam som si aj ja vypila. Potom prišli policajti pre mňa na Juh a išli sme na políciu. Tam už bola aj mamina a začalo sa to tam riešiť. Sociálka ho chcela dať T., no mamina v tom uviedla, že mám ešte sestru a tak sa rozhodlo, že na čas pôjde ku sestre Y. F.. Vtedy nebolo iné východisko, tak som s tým súhlasila. Vedela som o tom, že tam bude, no rátala som tak 2-3 dni, a potom ho vrátia mojej mamine. Ja som ani nevedela, že bol nejaký súd o tom, že ostáva syn naďalej u sestry. vedela som, že syn je u sestry, no skúšala som sa s ňou skontaktovať a tá mi pokladá telefón. Ja by som sa chcela stretávať minimálne so synom, no najradšej by som sa chcela postaviť na nohy a získať ho späť. Naposledy som pracovala u Frňa a to ako krčmárka, tak som mala skúšobnú dobu a skončila som tak preto, lebo tam chodia samí ožrani a grázli, ja som sa teda rozhodla, že už nenastúpim. Preto som už oficiálnej nikde nepracovala. Na ÚPSVaR v Trenčíne som nebola vedená v rokoch 2008, 2009 ako uchádzačka o zamestnanie a ani som nepoberala dávky v hmotnej núdzi. Ja som mávala silné depresie a to sa nedalo nikde zamestnať, ja som pomaly 24 hodín spala. Teraz si prácu hľadám. Ja som mame výživné platila. Kupovala som mu veci. Ja som sestre zatiaľ nič neposlala, lebo sa ona so mnou nechce rozprávať, už som jej viackrát volala a položila mi telefón. Ja nedám peniaze sestre, pokiaľ nebudem malého vidieť, kúpiť mu kúpim, no nemám záujem jej dať peniaze na jeho výživu, no nemám ani peniaze.“
Svedkyňa Y. F. na hlavnom pojednávaní uviedla zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedla: „ÚPSVaR v Trenčíne podal na Okresnú prokuratúru v Trenčíne dňa 28.08.2009 podnet na vydanie predbežného opatrenia o zmenu výchovy mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX, nakoľko ÚPSVaR Trenčín zistil, že v rodine starej matky Y. F., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom V. A. č. XXX nie je o maloletého dobre postarané. Ja spolu s manželom sme si mal. L. F. zobrali dňa 22.08.2009, nakoľko som bola v ten deň
kontaktovaná pracovníčkou ÚPSVaR, pretože v tom čase kontaktovalo pracovníčku ÚPSVaR Trenčín OO PZ Trenčín, a to z dôvodu, že na OO PZ bol prevedený mal. L. F., ktorý je zverený do NOS starej matke, kde stará matka a matka boli zjavne pod vplyvom alkoholu a nedokázali sa o dieťa postarať. Pretože si to situácia vyžadovala, tak mal. L. som si zobrala k sebe. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne vedeným pod č. k. 32P/287/2009-19 zo dňa 03.09.2009 bolo vydané predbežné opatrenie, na základe ktorého mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX, zostáva v mojej starostlivosti. Taktiež sme spolu s manželom podali na Okresný súd v Trenčíne žiadosť o zverenej mal. L. do pestúnskej starostlivosti. Ja sa starám spolu s manželom o svoje dve deti popri starostlivosti o L.. Manžel je zamestnaný a ja som na materskej dovolenke. Mal. L. už od októbra 2009 navštevuje materskú škôlku v Ilave. Bývame v rodinnom dome, kde hradíme mesačne cca 200 €, kde popri tom máme stavebné sporenie a životné poistenia, kde za uvedené veci hradíme mesačne cca 400,- €, taktiež hradím škôlku mesačne po 25,- € na syna a na L. ročne. S najmladším synom som na materskej dovolenke. Manžel zarobí mesačne cca 1.700,- € a ja dostávam 159,33 €. Neviem teda presne uviesť, aký dlh má povinná T. F. na výživnom na jej syna L., nakoľko súd o tom ešte nerozhodol a bola som upovedomená, že o tom rozhodne poverený príslušník PZ. Ja žiadam od povinnej výživné, a to od 22.08.2009 do dnešnej doby, t.j. do decembra 2009.“ Ďalej svedkyňa svoju výpoveď doplnila: „V marci 2011 bol mal. L. na základe rozhodnutia súdu zverený mne a môjmu manželovi do pestúnskej starostlivosti. Ja trvám na uhradení vyživovacej povinnosti obžalovanou v podstate len z princípu, mne išlo najmä o mal. L., aby mal zabezpečenú riadnu výchovu, aby bolo o neho riadne postarané. Ja neviem vyčísliť aktuálny stav dlžného výživného, zároveň ani súdom nebola stanovená výška výživného. ÚPSVaR Trenčín vedie evidenciu dlžného výživného. Manžel naďalej zarába mesačne asi 1.700,- € v čistom, a ja poberám soc. dávky vo výške 300,- € mesačne. Mal. L. momentálne navštevuje materskú škôlku a bývame spolu s manželom a ďalšími dvomi deťmi v spoločnej domácnosti. Ja momentálne nie som v kontakte s obžalovanou, obžalovaná ma žiadnym spôsobom nekontaktuje. Nemám o obžalovanej žiadne informácie.“
Svedok Y.. V. H. na hlavnom pojednávaní uviedol: „K dnešnému dňu nebolo uhradené výživné na mal. L. ani v jednom mesiaci. Zároveň zotrvávam na písomnom potvrdení, ktoré som predložil súdu na predchádzajúcom HP. Naše právne odd. koná exekučne vo vzťahu k obžalovanej a viem, že v rámci tohto exekučného konania sa nepodarila vymôcť žiadna peňažná suma.“
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.02.2011 č. k. 32P 287/09-166 bolo maloleté dieťa, L. F., nar. XX.XX.XXXX zverené do pestúnskej starostlivosti Y. a K.. U. F., a obžalovanej, ako jeho matke bola uložená povinnosť platiť mu výživné v celkovej sume 50,- € mesačne na účet ÚPSVaR TN, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 09.03.2011.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: posúdenie pre predbežnej otázky, rodný list, správa OÚ Trenčín, správa Soc. poisťovne, správy ÚPSVaR Trenčín, správa DÚ Trenčín, správa OÚ Trenčín, správy obce Kostolná - Záriečie, rozsudky OS Trenčín, odpis z RT a platobná karta.
Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustila v celom rozsahu obžalovaná. Súd, bez narušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich však až z dokazovania v konaní pred súdom (obdobie neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovanou v konaní pred súdom). Obžalovaná bola zo spáchania tohto skutku, usvedčovaná okrem viacerých skutočností, ktoré potvrdzovala však aj sama obžalovaná, a tieto korešpondovali so závermi iných vykonaných dôkazov, predovšetkým výpoveďami svedkov Y. F. a Y.. V. H. v konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovanú zo spáchania predmetného skutku. Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaná za inkriminované obdobie pracovala, nebola evidovaná na príslušnom úrade ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala sociálne dávky. Aj keď obžalovaná počas inkriminovaného obdobia vykazovala nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jej majetkových pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si jej vyživovacej povinnosti, ktorá jej vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanej nič
nebránilo k tomu, aby vyvíjala dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohla riadne prispievať na jej dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovanej voči maloletému dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám maloletého dieťaťa, možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovanej po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam pestúnov. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovanej za inkriminované obdobie než tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď obžalovaná ani v podstate zásadným spôsobom nespochybňovala výšku tohto dlhu.
Na základe uvedeného preto súd uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože boli naplnené v celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaná ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovanej, či zníženie jej príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie uvedeného bola aj objektívna stránka a súčasne aj subjektívna stránka, t. j. úmysel, a to vo forme nepriameho (dolus eventualis). Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na výšku dlhovaného výživného, ako aj obdobie, po ktoré si obžalovaná svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnila.
Obžalovanú v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, odborom všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Trenčíne bola trikrát riešená v priestupkovom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná bola trikrát súdne trestaná, naposledy dňa 05.04.2011 pre prečin krádeže k trestu povinnej práce v trvaní 50 hodín.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaná už bol pred spáchaním predmetného prečinu odsúdená, čo je priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktorú musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, zvýšila sa dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona ( 0 až 3 roky ) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na 1 rok, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 1 rok až 3 roky.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici výmery vyššie upravenej trestnej sadzby. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom, ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie tejto povinnosti prináša pre samotné deti značné problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaná si túto svoju základnú a nesmierne dôležitú povinnosť neplnila. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť ani v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, za inú trestnú činnosť, nezamestnala sa a žiadnym spôsobom nepreukázala snahu o aspoň čiastočné uhradenie dlžného výživného. S poukazom aj na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenia neviedli obžalovanú k vedeniu riadneho života, pričom táto sa dopustila ďalšej úmyselnej trestnej činnosti v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, bolo nevyhnutné uložiť obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za
úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia obžalovanej, bola náprava obžalovanej lepšie zaručená v ústave na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä tendenciu obžalovanej páchať trestnú činnosť rôzneho charakteru, teda dopúšťať sa všeobecnej recidívy a napokon aj jej postoj k spáchanej trestnej činnosti. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovanej, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Predmetné trestné konanie nebolo spojené s adhéznym konaním, t. j. s konaním o náhrade škody, keďže dlh obžalovanej spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbala plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.