Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-95-2011.pdf
PDF · 75.59 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu Didaktik, družstvo, Pod kalvárioiu 22, Skalica, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Machová, s.r.o., Čulenova 2A/2621, Skalica proti žalovanému SAFEKO, spol. s r.o., Kátovská 7, Holíč, o zaplatenie 1.779,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3Cb/115/2010-51 zo dňa 12.1.2011 jednohlasne t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.779,79 eur s príslušenstvom ako ceny na základe objednávok poskytnutých služieb spojených s dodávkou tovaru (konvektorov) vyfakturovanej faktúrou č. 005002716/08 splatnou dňa 16.7.2008. Poukazoval na to, že žalovaný cenu dodávok neuhradil napriek predžalobnej výzve a obojstranne odsúhlasenej dohode o urovnaní, ktorá obsahovala uznanie záväzku žalobcu v celom rozsahu.
Žalovaný v odpore proti vo veci vydanému platobnému rozkazu namietal, že pohľadávku žalobcu nespochybňoval a prejavil snahu uzavrieť dohodu o urovnaní, nakoľko nový konateľ spoločnosti mal o veci iba čiastočné informácie. Nakoľko si nie je vedomý prevzatia tovaru, dohodu následne odmietol podpísať a existenciu v konaní uplatnenej pohľadávky odmieta.
Okresný súd v Skalici rozsudkom zo dňa 12.1.2011 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.779,79 eur so 14,25 % úrokom z omeškania od 17.7.2008 do zaplatenia a na trovách konania 314,48 eur, všetko do troch dní. Vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, keď neakceptoval žiadosť vtedajšieho právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania s tým, že prekážka na strane právneho zástupcu spočívajúca v kolízii s pojednávaním na Okresnom súde v Leviciach, bola predvídateľná a bolo možné zabezpečiť zastúpenie iným advokátom alebo advokátskym koncipientom.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikla platne kúpna zmluva, podľa ktorej žalobca dodal žalovanému tovar. Súd, prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité právne skutočnosti a tieto v konaní preukázať, mal faktúrou, dodacím listom žalobcu, objednávkami
žalovaného za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovanému bol objednaný tovar odovzdaný a nadobudol k nemu vlastnícke právo. Cenu tovaru žalobca žalovanému (ako podnikateľovi) riadne fakturoval faktúrou za tovar, a preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.779,79 €. Súd priznal žalobcovi i požadovaný úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne z nezaplatenej sumy, nakoľko mal za zistenú skutočnosť, že žalovaný nezaplatil kúpnu cenu riadne a včas, bol v omeškaní so zaplatením tejto sumy, vznikla mu povinnosť platiť úroky z omeškania a takto žiadaná a priznaná výška nie je v rozpore s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom k 31.12.2008. Základná úroková sadzba NBS od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola 4,25%.
Čo sa týka skutočností uvádzaných žalovaným v jeho odpore ohľadom toho, že bývalý konateľ spoločnosti si nie je vedomý doručenie tovaru, jeho prevzatia, s tým, že odmietli podpísať dohodu o urovnaní, pokiaľ sa nezistí, či niektorý z jeho zamestnancov v minulosti skutočnej tovar prevzali, tieto skutočnosti žalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný svojou procesnou nečinnosťou, keď ani neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a svojou neprítomnosťou na pojednávaní, neuniesol svoje dôkazné bremeno. Súd dokazovaním v konaní nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové a právne tvrdenia žalobkyne o základe a výške jej nároku (žalovaný najmä žiadnym spôsobom nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia uvedeného v odpore). Taktiež nijakým dôkazom nespochybnil prevzatie tovaru, ktorý je z listinných dôkazov preukázaný pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom. Preto súd považuje nárok žalobcu uplatnený touto žalobou čo do istiny za jednoznačne preukázaný a dôvodný.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie označené súčasne ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Namietal, že iba jedenkrát sa ospravedlnil z pojednávania súdu prvého stupňa a preto jeho konanie nie je možné považovať za prieťahy v súdnom konaní. Poukazoval na to, že predvolanie bolo jeho právnemu zástupcovi doručené tesne pred vianočnými sviatkami, pričom počas sviatkov mal kanceláriu otvorenú máloktorý advokát, ak by sa mu aj podarilo zabezpečiť na pojednávanie substitúta, jeho právny zástupca považoval za dôležité osobne sa zúčastniť pojednávania. Dať sa zastúpiť je právom advokáta, nie jeho povinnosťou. Podľa jeho názoru ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. súdu umožňuje vec iba prejednať v neprítomnosti nečinného účastníka, nie vec rozhodnúť, pričom v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie, okrem iného aj z dôvodu, že o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie nebol súdom poučený.
Pre prípad nevyhovenia jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie odvolateľ žiadal o zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a zastavenie konania vo veci (?).
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.
V súlade s právnym názorom odvolateľa možno konštatovať, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Pozornosti žalovaného, resp. jeho vtedajšieho právneho zástupcu však uniklo, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci nie je rozsudkom pre zmeškanie, ktorý nie je možné stotožňovať s každým rozhodnutím rozsudkom prijatým v neprítomnosti niektorej z procesných strán. Súd prvého stupňa správne postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. umožňujúcim mu pokračovať vo veci a prejednať vec (vrátane prijatia rozhodnutia) v neprítomnosti nečinného účastníka, pričom v súlade s procesným predpisom prihliadol na obsah spisu a dokazovanie, ktoré v dostatočnom rozsahu, primerane charakteru obrany žalovaného, vykonal oboznámením predložených listinných dôkazov.
Samotné skutkové zistenia súdu prvého stupňa odvolateľ nespochybnil žiadnou konkrétnou argumentáciou voči právnemu základu, či výške uplatneného a žalobcovi priznaného nároku alebo jeho príslušenstva, pričom námietkam týkajúcim sa porušenia jeho procesných práv nebolo možné priznať dôvodnosť, nakoľko právo tohoto účastníka na prejednanie veci v jeho prítomnosti a vyjadrenie sa k vykonávaným dôkazom bolo súdom realizované riadnym a včasným doručením predvolania na pojednávanie. Pokiaľ žalovaný toto svoje právo nevyužil a v prípade prekážok na strane jeho právneho
zástupcu, ktoré v súlade so súdnou praxou nebolo možné považovať za dôležité (odhliadnuc už od nepreukázania ich samotnej existencie ako súdu prvého stupňa, tak i súdu odvolaciemu), nebolo v súlade s § 25 ods. 3 O.s.p. zabezpečené jeho zastúpenie iným advokátom alebo advokátskym koncipientom, nemôže sa s úspechom dovolávať porušenia jeho procesných práv odňatím možnosti konať pred súdom. Možnosť prejednania veci v neprítomnosti účastníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p. procesný predpis nepodmieňuje jeho poučením. Samotné prejednanie veci v neprítomnosti účastníka je logickým následkom jeho pasivity v konaní, nejde o procesné práva a povinnosti, ktorých sa týka poučovacia povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p., odhliadnuc už od skutočnosti, že žalovaný bol v konaní zastúpený advokátom, u ktorého je predpoklad poznania procesného predpisu.
Nakoľko odvolací súd v postupe súdu prvého stupňa, vrátane postupu pri vyhodnotení vykonaných dôkazov a zistení skutkového stavu veci, nezistil žiadne nedostatky, s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil a podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ho preto potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalobcovi žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.