Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-32-2011.pdf
PDF · 138.81 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-4C/32/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. W., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XX, adresa na doručovanie: Z., U. XXX, zastúpená Y.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., C. XXXX/X, proti odporkyni: H. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XX, právne zastúpená JUDr. Antonom Slamkom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1735/29, v konaní o vrátenie daru takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajší súd dňa 22.07.2011, navrhovateľka žiadala, aby súd vydal rozsudok, v ktorom určí, že odporkyňa je povinná vydať navrhovateľke nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z., zapísané na LV č. XXXX, t.j. pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s vyznačením parcelných čísiel, parc. č. 857, zastavané plochy o výmere 21 m2, parc. č. 858, zastavané plochy o výmere 12 m2, parc. č. 859, zastavané plochy o výmere 655 m2, parc. č. 860/2, trvalé trávne porasty o výmere 504 m2, parc. č. 1752/2, trvalé trávne porasty o výmere 4112 m2, parc. č. 1752/3, trvalé trávne porasty o výmere 1749 m2 v celosti. Zároveň žiadala priznať trovy konania a právneho zastúpenia.
Návrh odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2001 darovala odporkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z., zapísané na LV č. XXXX, t.j. pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s vyznačením parcelných čísiel, parc. č. 857, zastavané plochy o výmere 21 m2, parc. č. 858, zastavané plochy o výmere 12 m2, parc. č. 859, zastavané plochy o výmere 655 m2, parc. č. 860/2, trvalé trávne porasty o výmere 504 m2, parc. č. 1752/2, trvalé trávne porasty o výmere 4112 m2, parc. č. 1752/3, trvalé trávne porasty o výmere 1749 m2 v celosti, ktoré odporkyňa ako dar prijala. Celková výmera bezplatného prevodu pozemkov bola 7.053 m2, z čoho zastavané plochy tvoria 688 m2 a trvalé trávne porasty tvoria 6.365 m2. Odporkyňa svoj veľký nevďak a hrubé porušovanie dobrých mravov voči odporkyni a jej synovi, teda aj nebohému bratovi odporkyne I. W. (zomrel v roku 2011) začala prejavovať od začiatku roka 2010, a to tým spôsobom, že voči nim sústavne prejavovala hrubé narážky, vyhrážky, že ich vyhodí z rodinného domu v Z. č. XX, ako aj z vyššie uvádzaných nehnuteľností, že sa o nich nebude starať, taktiež voči ním prejavovala fyzické násilie a neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe a starobe, najmä v roku 2011. Odporkyňa svoj veľký nevďak a hrubé porušovanie dobrých mravov prejavovala voči navrhovateľke veľkým psychickým nátlakom, následne čoho navrhovateľka bola zo strany odporkyne prinútená pristúpiť k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy dňa 06.04.2010, ku ktorej navrhovateľka pristúpila len z toho dôvodu, že bola v tiesni, lebo ju odporkyňa
vydierala tým spôsobom, že ak kúpnu zmluvu nepodpíše, okamžite sa prestane starať o ňu - starú a chorú osobu, ako aj o jej zdravotne postihnutého syna a teraz už nebohého brata odporkyne I. W., nar. XX.XX.XXXX, v ich bývalom rodinnom dome v Z. č. XX, že ich z uvedenej nehnuteľnosti okamžite vyhodí, nakoľko na LV č. XXXX v k.ú. Z. je ako výlučný vlastník uvedená len odporkyňa od roku 2002 i napriek tomu, že sa v Osvedčení o dedičstve sp.zn. D 251/01 zo dňa 12. septembra 2001 zaviazala v prospech navrhovateľky zriadiť právo doživotného bývania a užívania predmetných nehnuteľností v celom rozsahu bez obmedzenia, ako aj doživotnú opateru pozostávajúcu z bežnej starostlivosti vo forme vecného bremena. Taktiež túto kúpnu zmluvu navrhovateľka uzatvorila za nápadne nevýhodných podmienok, čo sa týka výšky kúpnej ceny uvedenej v článku III. tejto kúpnej zmluvy, ktorú odporkyňa ako kupujúca stanovila na sumu 300,- eur, ktorá bola pre navrhovateľku - predávajúcu nápadne nevýhodná, pretože nehnuteľnosti navrhovateľka odporkyni bola nútená predať za cenu nápadne nižšiu, ako by ich bola predala za normálnych okolností, keby nebola v tiesni podľa cien obvyklých, za aké sa obdobné nehnuteľnosti predávajú v obci Z.. Uvádzané nehnuteľnosti o celkovej rozlohe cca 6.944,1703 m2, ktoré navrhovateľka odporkyni bola nútená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok predať za sumu 300,- eur, by bola predala za úhradnú cenu, a to minimálne za sumu 2.500,- eur. K dnešnému dňu, i napriek tomu, že v zmluve sa uvádza, že kúpnu cenu vo výške 300,- eur uhradil kupujúci predávajúcemu v celosti, ako hotovosť pri podpísaní tejto zmluvy, navrhovateľka od odporkyne nedostala ani jedno euro. V prípade, ak by sa navrhovateľka v uvedenej dobe nenachádzala v neočakávanej a náhlej tiesni, ktorú jej spôsobila odporkyňa, túto Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 06.04.2010, by s odporkyňou nikdy nebola uzavrela. Odporkyňa sa o navrhovateľku - starú, chorú a bezvládnu osobu po smrti jej syna a brata odporkyne I. W. veľmi zle starala, resp. jej neposkytovala potrebnú pomoc a starostlivosť, ktorú by si bola zaslúžila v starobe a chorobe, čo dospelo až do takého štádia, že na základe oznámenia susedov bola navrhovateľka hospitalizovaná v NsP v Dolnom Kubíne. Po skončení hospitalizácie bola navrhovateľka z nemocnice, na základe jej žiadosti a prosieb, prevezená k jej synovi U. W. do Z. č. XXX, kde sa tento o ňu stará aj s jeho rodinou a poskytujú jej tak potrebnú starostlivosť a pomoc i napriek tomu, že má kvôli tomu veľké problémy s odporkyňou, ktoré musela riešiť aj polícia z Dolného Kubína. Navrhovateľka je presvedčená, že uvedeným konaním odporkyňa naplnila skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Obč. zákonníka; vzniklo jej tak právo na vrátenie daru, čo odporkyni dňa 18.07.2011 oznámila listom Odstúpenie od Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 22.10.2001 a výzva o okamžité vrátenie daru. Odporkyňa na jej výzvu nereagovala, dar - nehnuteľnosť jej nevydala.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 31.08.2011,v ktorom uviedla, že žalobu považuje za účelovú, pričom darkyňu zmanipuloval jej syn, ktorý má zrejme záujem nadobudnúť tento majetok. Tvrdenia uvedené v žalobe sú nepravdivé a zavádzajúce. Nie je pravdou, že by sa voči darkyni správala spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, že by jej neposkytla pomoc v chorobe a starobe. Naopak o darkyňu sa starala a kvôli tomu sa aj presťahovala do rodičovského domu, kde jej a jej synovi, ktorý bol telesne postihnutý, poskytovala nepretržitú starostlivosť, a to až do 14.03.2011, kedy zomrel zdravotne postihnutý syn darkyne a jej brat. V apríli 2011 sa u matky prejavila choroba dolných končatín, ktorá si vyžadovala jej hospitalizáciu v nemocnici. Z nemocnice bola prevezená svojím synom U. W., pričom až do súčasnej doby býva u neho v domácnosti v Z.. Je presvedčená, že žaloba bola podaná bezdôvodne, lebo tak isto ako sa starala o brata, ktorý žil s mamou, tak sa starala aj o svoju mamu, pričom aj z písomných dokladov, ako aj z potvrdení jednotlivých inštitúcií - Spišská katolícka charita, je zrejmé, že sa vzorne starala o brata a poskytovala mu príkladnú starostlivosť. Žiadala, aby súd žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd vo veci vytýčil pojednávania, a to na dni 04.10.2011, 27.10.2011, 01.12.2011 a 12.01.2012.
Zástupca navrhovateľky zotrval na žalobe v celom rozsahu.
Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa je jej dcéra a u nej bývala 10 rokov, a to až do smrti jej syna I.. Po jeho smrti ona z ničoho nič ochorela na nohy tak, že 09.04.2011 bola hospitalizovaná a do 27.04.2011 bola v nemocnici a z tejto nemocnice ona už potom išla ku synovi U., pretože ona sa už k dcére vrátiť nechcela, lebo jej nadávala do bláznov a somárov. Dom, ktorý jej dala, bol jej. Tento postavili s mužom. V roku 2001 darovacou zmluvou jej prepísala pozemky, lebo si myslela, že sa bude o ňu rúčo starať.
Hneď potom, ako jej pozemky dala, tak jej začala nadávať. Ona skôr to nežiadala, pretože si myslela, že sa bude o ňu starať. Chcela ísť bývať do charity asi pred siedmimi rokmi, ale ona ju nechcela pustiť. Tvrdila, že si bez nej neporadí. Syn I. bol chorý na vozíku. Ona sa o neho starala, ale aj odporkyňa. Ona ho kŕmila. Syn U. jej nechodil pomáhať. Dcéra býva v bytovke a ona býva v rodinnom dome, čo si postavili. Aj odporkyňa bývala s nimi, pretože ona bola ako opatrovateľka I. a teda musela bývať pri ňom. Ešte k synovi I. chodili sestričky z katolíckej charity, oni s ním cvičili. Keď išla z nemocnice, tak dcéra ju chcela zobrať, ale ona ku nej už nechcela ísť. Dcéra začala chodiť do roboty do hory, tak by sa už o ňu nemal kto starať a syn U. robí doma. Dcéra ju nenavštevuje, lebo sa s bratom U. hnevajú už asi 10 rokov. Do charity neodišla, lebo ju dcéra nechcela pustiť, vtedy ešte chodila normálne. So synom U. vychádzala do roku 2011 dobre, ale nemohol ju navštevovať. Nevideli sa, lebo nemohol ku nej chodiť. Ona nepila, ale pila odporkyňa.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že považujú návrh za bezdôvodný a okrem toho aj za predčasne podaný, nakoľko podľa platnej judikatúry by mal darca pred podaním žaloby voči obdarovanému vykonať aj iné úkony. Žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko táto nespĺňa náležitosti, pre ktoré by jej bolo možné vyhovieť. V prípade úspechu uplatňovali trovy konania.
Odporkyňa uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože keď otec zomrel v roku 2001, tak sa všetci súrodenci zišli s tým, že sa chcel predať dom. Brat U. s tým nesúhlasil a nakoniec dom ostal na ňu, pretože brat tento nechcel, že má dosť. Ona ho ešte potom aj vyplatila z otcovej čiastky. Ona sa však s bratom už 13 rokov nerozpráva, a to z toho dôvodu, že všetko, čo si rodičia nadobudli - stroje a traktor, tak všetko pobral a dokonca aj teraz už nebohý brat I. dával na neho trestné oznámenie, pretože aj on prispel na tieto stroje. Brat U. zobral aj všetku poľnohospodársku pôdu. Keď sa vydala, tak sa odsťahovala do bytovky, ale celý čas chodila do domu. Ešte keď žil otec, tak ju volával, aby mu išla pomôcť a vlastne od roku 2003 aj oficiálne opatrovala brata I., pretože on bol potom ťažko ležiaci. Ona sa potom nasťahovala aj do domu, lebo ho musela prebaľovať aj v noci. Chodila z domu do bytovky každý deň s taškami, právať, lebo nemali práčku. Niekedy aj na potoku musela prať. Varila, piekla. Starala sa aj o mamu, ktorá už dlhší čas mala problémy s nohami, asi to majú v rode. Mama nechcela ísť ani k lekárovi. Ona chodila sama bez nej po lekároch, za kožnou doktorkou P., ale ona jej povedala, že musí pacienta vidieť. Potom aj sestričky z charity jej nohy fotili, aby mohli ukázať na kožnom. Tiež chodila aj k Dr. O.. V nemocnici bola mama tri dni a ona ju tam chodila pozerať a už potom odišla k bratovi U.. Ona si myslí, že to on urobil pre majetky. Čo sa týka tých strojov, tak ona chcela, aby to bolo prejednané v dedičstve, ale brat U. povedal, že aby to nedávali, že si to budú požičiavať. Hneď po dedičskom konaní však prišiel a všetky stroje tri dni vyvážal a vtedy mama povedala, že nech sa „nažere, že raz bude mať dosť“. Ešte brat zobral aj kotúčovú pílu na drevo a ona potom išla do Poľska s mužom kúpiť tú pílu, aby mohli napíliť drevo. S matkou nažívali veľmi dobre, oslovovala ju O.. Vždy jej vravela, aby si odkladala papiere a tieto jej nakoniec aj tak niekto zobral. Oni vychádzali spolu dobre, i keď matka jej dosť vyrývačná a občas si aj tajne vypila a vtedy došlo aj k občasným hádkam. Brat I. bol aj v Prešove, aj v charite, ale nemohol tam byť, lebo bol agresívny. Iba ona ho navštevovala. Ani matka, ani brat U. tam nechodili. Matka jej počas 10 rokov nadávala a potom si ona tiež povedala svoj názor. Nadávala aj bratom do ko... a pod. Má dve deti. Jej príjem bolo opatrovateľské vo výške 5.700,- Sk mesačne. Navrhovateľka mala dôchodok vyše 200,- eur a brat asi tiež cez 200,- eur. To všetko poberala navrhovateľka. Dane, odvoz smetí a pod. v rodičovskom dome platili asi navrhovateľka s bratom, keď tam bývali. Brat I. prispel na okná. Keď dochovala býka, tak ona dávala mäso. Robila nákupy a matka jej hovorila „O., čo si koruny míňaš, nechaj si“. Keď žil otec, tak nosil obedy on, potom pár mesiacov ich nosila ona. Potom ale nechceli, tak im varila. Upratovala. Navrhovateľka nechcela ani, aby jej vymaľovali. Nechcela, aby pre syna urobili kúpeľňu, na čo získali peniaze od štátu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov, spismi tunajšieho súdu 7D/68/2011, 6C/91/2011 a 7C/92/2011 a zistil tento stav:
Svedok U., syn navrhovateľky, uviedol, že ako jeho matka žije, sa dozvedel od maminej švagrinej Q. R., a to dva roky po smrti otca. Otec zomrel v roku 2001. V dome žili matka aj s bratom. On sa viackrát tam pokúšal prísť, ale nebolo mu umožnené, dom bol zavretý. Matka mala zakázané od sestry - odporkyne, aby mu otvorila. Potom išiel za tetou Q., aby ju požiadal, aby išla s ním do domu matky a ani vtedy im
nebolo otvorené. Do domu sa dostal až vtedy, keď zomrel brat asi v roku 2011. Matka mu vtedy volala na mobil, že ona chce odtiaľ odísť a už nechce v tom utrpení žiť. Išiel tam aj s manželkou N. W.. Matka mala obe nohy zapálené, tzv. ruža, nemohla chodiť. Bolo to v piatok, keď tam prišli, chcel, aby matka išla do nemocnice, ale ona chcela ešte počkať dôchodok, tak povedala, že nejde, až v sobotu. Potom si požiadala o sanitku. V izbách bola pleseň, bordel, špina. V kúpeľni bolo všetko zapratané nejakými hábami, nedalo sa tam dostať. Oni to aj fotili. Matka bola uplakaná. Z nemocnice matka už sa nechcela do domu vrátiť. Odporkyňa jej v nemocnici pobrala osobné doklady a peniaze, ktoré potom získali až cez policajtov. Keď bola v nemocnici, sestričky ju nemohli ani okúpať, tak prišiel on s manželkou a tetou Q.. Nie je pravdou, že keď boli matku pozrieť aj s tetou Q., matka volala na nich políciu. On sa nestaral o chorého brata z toho dôvodu, že bol zamestnaný v Žiline, takže v tom čase mu nebolo treba sa o neho starať. Sestra robotu nemala, tak nech sa o neho stará ona. On je asi 5 rokov nezamestnaný, chodil na aktivačné práce. Od minulého roku však na tieto práce nechodí.
Svedkyňa N. W., nevesta navrhovateľky, uviedla, že o tom, v akých životných podmienkach žije jej svokra, teda navrhovateľka, sa dozvedela od p. Q. R.. Toto sa dozvedela vtedy, keď p. R. prišla k nim, potom čo navštívila navrhovateľku. Bolo to viackrát - po smrti jej syna I.. Rok po otcovej smrti niekedy chodievali navrhovateľku navštevovať a potom sa to zmenilo, keď odporkyňa vyplatila jej mužovi 50.000,- Sk ako dedičstvo po otcovi. Potom sa zhoršili vzťahy medzi nimi a ňou. Po zhoršení týchto vzťahov ona nechodila navštevovať navrhovateľku. Keď chcela nejaké veci, išla večer, lebo odporkyňa na ňu vykrikovala aj ich napadla. Udrela ju. Manžel chodieval, ale ho nikdy nepustila. Matka mala zakázané, aby mu otvorila. Do doma sa dostali asi 01.04.2011. Ona viackrát vo svojom mobile mala neprijatý hovor, ale nevedela, čie je to číslo. Pri spätnom volaní sa jej nikto neozýval. Iba jedenkrát sa im podarilo s matkou skontaktovať, kedy povedala, aby tam prišli, že je s nimi zle. Vtedy nebola doma odporkyňa, matka ich pustila. Dom bol zdevastovaný, bordel, špina. Matka zanedbaná. Fotili to mobilom. Nebola tam strava. Dovoz navrhovateľky do nemocnice zabezpečila odporkyňa. Z nemocnice si ju nezobrali k sebe násilím. Ona povedala, že nechce ísť domov. Nevedela o tom, že matka volala na jej manžela políciu, keď ju chcel navštíviť.
Svedkyňa N. P., vnučka navrhovateľky, uviedla, že nikdy nebola navštíviť babku po smrti starého otca. Po smrti starého otca sa naštrbili vzťahy medzi ich rodinami, teda medzi jej rodičmi a odporkyňou. O tom, v akých životných podmienkach žije stará mama, sa dozvedela od sestry T. W., ktorá tam chodievala. Vedela o tom, že k jej starej mame a k synovi I. chodievali sestričky z charity. Ona sama praxovala na charite. Ona ako praktikantka však odmietla tam ísť, pretože bola tehotná. Počas praxe sa so sestričkami nerozprávala, v akých podmienkach žije stará mama, len spolužiačky jej povedali, že v skromných. I. sestričky prebaľovali a umývali. Raz na praxi videla papier, kde bola napísané meno I. W. a H. W., tak sa pýtala vedúcej, že čo to je, lebo že to je jej ujo, ale ona jej povedala, že to nesmie vidieť a že tam riešia nejaký problém. Obsah listu nečítala, ona ho schovala. Po smrti uja I. nebola navštíviť starú mamu. Stretla sa s ňou, keď bola u svojich rodičov v Z.. Bolo to asi v apríli 2011 po smrti I.. Bola ju pozrieť v nemocnici aj s manželom. Ona s rodičmi už nebýva od augusta 2010.
Svedkyňa Q. R., švagriná navrhovateľky, uviedla, že po smrti jej brata, teda manžela navrhovateľky, v roku 2001, navštevovala navrhovateľku, hlavne vždy, keď jej zavolala. Keď prišla, tak navrhovateľka a jej syn I. väčšinou plakali, že to tam nie je dobré. Raz, keď prišla, jej aj ukázala ruku, že má čiernu, že ju dcéra zbila. Asi mesiac pred smrťou I., čo bolo v marci 2011, jej tento ukazoval fotku, na ktorej bol on, matka, rehoľná sestra a odporkyňa a J.r - syn odporkyne, aby mu túto fotku dala a potom ukazoval, že ju chce roztrhať. On nehovoril. Domácnosť navrhovateľky nebola uprataná. Bolo dostatok suchej stravy, navarené bolo občas, keď navrhovateľka uvarila. Do domu navrhovateľky išli raz, ale už nevie, kedy to bolo, ale ich navrhovateľka nepustila, že nesmie ich pustiť. Vtedy bola doma. Odkedy jej zomrel manžel, tak ona ani nesmela ísť ku synovi U.. Dala navrhovateľke telefónne číslo na U. asi v roku 2010, už presne nevie, ale I. už bol na tom veľmi zle. Osobne aj U. informovala, keď sa zišli v kostole alebo v dedine. V byte boli zaplesnené steny. Bola ju navštíviť aj v nemocnici a povedala, že chce ísť ku synovi. Navrhovateľku so synovcom U. navštívila jedenkrát, ale ich nepustila, lebo ich nesmela pustiť. Políciu na nich nevolala, ale polícia prišla vtedy, keď odporkyňa jej nechcela dať dôchodok, ale nebolo to v ten istý deň. Bolo to vtedy, keď už bola navrhovateľka z nemocnice doma. Ona navrhovateľku navštevovala po smrti jej muža od roku 2001 asi dva - trikrát do roka. Nebolo to často, lebo chodila do roboty. Vždy ju dnu pustili. Všimla si, že starostlivosť odporkyne nebola dobrá. Ona vlastne tam chodila po dobu 10 rokov, ale
neurobila žiadne opatrenia na zlepšenie stavu. Ona so starostlivosťou o I. nepomáhala. Ona, keď prišla sama, tak ju navrhovateľka vždy pustila, ale keď prišla so U., tak vtedy ich nepustila. Bolo to však iba raz. Zároveň svedkyňa uviedla, že v spise 7C/92/2011 nevypovedala pravdivo, lebo sa bála odporkyne, ale potom to zmenila, aby mohla ísť na spoveď a mala pokoj v duši. Ľutuje to. Ona si sama uvážila, že nie je spravodlivo krivo vypovedať. Na minulom pojednávaní sa odporkyne bála, ale teraz sa jej už nebojí. Pred pojednávaním 07.12.2011 sa strela na nákupe s odporkyňou a ona na ňu veľmi kričala. Od strachu ani nevie, čo to bolo. Vtedy ona vedela, že bude vypovedať ako svedkyňa. Od 07.12.2011 do dnešného dňa sa stretla s navrhovateľkou a jej synom U..
Svedok N.. L. T. uviedol, že jemu vzťah medzi navrhovateľkou a odporkyňou pripadal úplne normálny, ideálny. Bol veľmi prekvapený, keď zistil, že navrhovateľka odišla preč. Keď kúpili chatu, tak asi pol roka túto prerábali, pričom tri dni v týždni strávili v Zázrivej a vždy, keď odchádzali, tak nechali kľúče u navrhovateľky, ak by bolo niečo treba. Keď prišiel po kľúče, tak keď mu navrhovateľka otvorila, vyzerala spokojná, usmiata. Niekedy aj vošiel do domu na návštevu. On medzi nimi nevidel žiadny problém. Chatu kúpili vo februári 2008 a odvtedy tam každý rok chodili. On presne dátum nevie, kedy bol v dome navrhovateľky. Prostredie v dome považoval za úplne normálne. Nikdy tam nebol nejaký bodrel. Nemal vedomosť o plesni na stenách, ale ani to nezisťoval. Nebol si vedomý, že by tam niečo také bolo.
Svedkyňa N.. Z. R. uviedla, že v čase, keď navrhovateľka s odporkyňou bývali spolu, tak sa navštevovali. Ona chodila aj do ich domu a to ešte aj za života brata odporkyne. Pani P. bola vždy v dobrej nálade, zaopatrená, bolo čisto. Nemala dojem, že by medzi sebou nevychádzali, alebo že by bol nejaký konflikt. Kľúče od chaty mali u odporkyne a keď táto nebola doma, tak im ich dala teta P.. Tiež jej boli ukázať ich dcéru P. tak sa aj radovala. V dome sa zdržali aj dlhší čas, sedávali v kuchyni a odporkyňa sa väčšinou o všetko starala. Boli tam naposledy na Troch kráľov v roku 2011. Pleseň v dome si nevšimla. Pokiaľ sa týka poriadku, tak mala pocit, že je to obvyklé, ako v každej inej domácnosti.
Svedok T. R. uviedol, že má s manželkou priamo vedľa domu odporkyne chalupu a vždy nechávali kľúče od chalupy u odporkyne. Aj v minulosti tak robili, aby bol k dispozícii, keď na chalupu príde aj niekto iný. Keď si po kľúč prišli a odporkyňa nebola doma, tak im ho dala navrhovateľka, pričom si nevšimol nikdy, že by medzi nimi boli nejaké narušené vzťahy. V dome bol viackrát. Nevšimol si žiadne problémy, bolo tam čisto. Dokonca ich aj odporkyňa pohostila. Chodievajú tam veľmi často, naposledy bol u odporkyne minulý týždeň. Navštevovali ich aj vtedy, keď ešte žili spolu. Necítil sa tam zle, bolo tam teplo, sucho. Nejaké plesne si tam nevšimol. Chodil tam aj s deťmi a určite by ich nebral niekde, čo by pre nich nebolo vyhovujúce.
Svedkyňa Z. T., neter navrhovateľky, uviedla, že s rodinou sa začala intenzívnejšie stretávať v roku 2003, keď prišla bývať do O.. Ona chodila do domácnosti účastníkov raz za dva týždne, aj tam spávala a dokým nezomrel I., tak všetko bolo v poriadku. Ona si tam všimla len to, čo u väčšine starých ľudí, že si uchovávajú staré veci, nechcú ich vyhodiť a potom sa to kopí v skriniach. Starostlivosť odporkyne bola príkladná vzhľadom na to, aká bola tam ťažká choroba. Odporkyňa mala ešte aj hospodárstvo, takže musela toho zvládnuť veľa. Nevšimla si, že by I. bol zanedbaný alebo špinavý. Spolu vychádzali veľmi dobre. Dokázali sa aj smiať spolu. V skriniach boli ešte veci po nebohom otcovi, ktoré navrhovateľka nechcela vyhodiť a odporkyňa si potom musela ukladať veci na hromádky mimo skrine. Niekedy sa na návštevy ohlásila, niekedy prišla náhodne. Nebola svedkom, že by si navzájom nadávali. Plesne boli v kúpeľni, lebo odporkyňa veľa musela prať na I., mala tam aj šnúry, ale vedela, že na to kupovala Savo a s tým to striekala. Tam, kde žila navrhovateľka, si pleseň nevšimla. Potom sa stalo, že vymenili okná za plastové, tak sa im v kuchyni začala robiť pleseň, ale to bolo preto, že navrhovateľka nechcela vetrať, že je zima a zbytočne sa potom kúri. Presné obdobie však už nevedela. Vždy, keď prišla, tak ju pustili do domu. Za celé obdobie ako ich navštevovala, však tam nevidela syna U. a tento sa o navrhovateľku vôbec nezaujímal. Jedenkrát tam stretla jeho dcéru Máriu, keď on túto vyhodil z domu, keď sa navrhovateľka s odporkyňou snažili to nejako riešiť. Nikdy tam nevidela žiadne iné jeho deti. Navrhovateľka sa jej nikdy nesťažovala, že by jej odporkyňa zakázala U. do domu pustiť, avšak ona sa o tom s odporkyňou rozprávala a táto by zrejme U. pustila, ale švagrinú nie. Vie z rozprávania navrhovateľky aj odporkyne, že s manželkou U. mali konflikty, ešte aj keď žil muž navrhovateľky, že ich táto urážala. Myslí, že to bolo riešené aj cez políciu. Po smrti I. ju požiadala odporkyňa, aby prišla
navrhovateľke dohovoriť, lebo táto odmietala ísť k lekárovi, pričom mala problémy s exzémom na nohách a odporkyňa len chodila po kožných lekároch zháňať nejaké lieky, tak ona potom navrhovateľke povedala, že aj jej mama bola s týmto v nemocnici 10 dní a tiež jej ukázala, že ona má tiež problém a že sa to dá liečiť, tak potom ona súhlasila, že ona pôjde do nemocnice. V ten deň sa jej zavolala aj pohotovosť, ona išla do nemocnice a odvtedy s ňou už nebola. Jej ona nehovorila, že by chcela ísť k synovi. Pred ňou sa vyjadrovala o ňom nie moc dobre a raz jej rozprávala takú príhodu, že syn prišiel aj s nejakým overovateľom, aby mu podpísala pozemky, ale ona ho ani nepustila, lebo aj tak ju on už o všetko ošklbal. Ešte jej hovorila navrhovateľka, že má žiadosť do domova dôchodcov.
Svedok U. C., synovec navrhovateľky, uviedol, že podľa neho boli vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou dobré. On osobne nejako bližšie nezisťoval, aké boli vzťahy medzi navrhovateľkou a U., ale z počutia v dedine vie, že mali byť nejaké napnuté, a to kvôli dedičstvu. Na navrhovateľku mala nadávať nevesta aj syn. Domácnosť navrhovateľky často nenavštevoval, ale občas áno. Naposledy to bolo asi pred rokom, keď bolo pojednávanie dedičstva po starých rodičoch. V čase, keď bola tá pojednávka, tak to bolo tak, že U. W. chcel si vysporiadať majetok pod domom, s čím oni teda súhlasili, ale potom zistili, že on chce všetok majetok si vysporiadať na seba, tak to už teda nesúhlasili a bolo riadne pojednávanie. Po tomto dedičskom konaní potom išli do domu navrhovateľky a on ešte hovoril odporkyni, aby si to dala všetko do poriadku, lebo môže mať s tým problémy. Vtedy navrhovateľka povedala, že všetko jej dá, lebo načo jej to bude. Toto dedičstvo po starých rodičoch vybavovala odporkyňa a ona oslovila ešte aj ďalšie tety a to Z. Y., ktorá býva na Morave a teraz už nebohú O. W., ktoré sa tohto dedičstva vzdali v prospech navrhovateľky. On nevie, či jej odporkyňa nadávala.
Svedok P. Z. uviedol, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou on považoval za dobré. On ich navštevoval veľmi často, aj pomáhal odporkyni s I., alebo aj odhŕňať sneh a bol veľmi prekvapený, keď zistil, že navrhovateľka odišla k synovi. Pamätal si, že keď zomrel otec, tak vtedy U. zobral z domu všetko, nenechal ani sekeru a navrhovateľka sa vyjadrila, že ho nechce vidieť ani na svojom pohrebe. Boli menšie zvady, napr. sa stalo, že keď odporkyňa robila niečo na hospodárstve a pritom aj varila a navrhovateľka si to nevšimla a keď niečo vykypelo, tak sa potom pohádali, ale neboli to nejaké vážne konflikty. Oni im pomáhali aj s jeho ženou, takže vedel, že odporkyňa navrhovateľku aj kúpavala, starala sa o ňu. Pokiaľ ešte I. bol taký pohyblivý, tak mal trojkolku a vždy na tejto utiekol. Neraz ho aj on našiel a zaviedol domov. Potom bol v charite, z tejto tiež utekal, tak si ho potom zobrali domov a odporkyňa sa o neho starala, prebaľovala ho. On neraz jej bol pomôcť, keď ho bolo treba zdvíhať. Tiež tam chodila sestrička z charity, tak táto by určite netolerovala, keby bol zanedbaný. On vždy, keď ho odporkyňa zavolala, prišiel. Vtedy mal viac času, bol nezamestnaný. Vozil I. aj do nemocnice, ale nikdy si nevšimol, že by prišiel pomôcť U.. Dokonca I. mal na neho aj ťažké srdce. On už potom až tak často nechodil, lebo sa asi v roku 2008 odsťahoval.
Zo spisu tunajšieho súdu 7C/92/2011 bolo zistené že sa vedie konanie o neplatnosť darovacej zmluvy medzi P. W. a H. W., vec nie je právoplatne skončená.
Zo spisu tunajšieho súdu 6C/91/2011 bolo zistené, že sa vedie žaloba P. W. a U. W. proti H. W. o určenie, že dedičstvo je neplatné. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22.09.2011 tak, že návrh bol zamietnutý. Vec nie je právoplatne skončená. Dňa 09.11.2011 bolo podané odvolanie.
Zo spisu 7D/68/2011, bolo zistené, že sa vedie konanie o obnovu dedičského konania po poručiteľovi I. W., konanie bolo zastavené. Vec právoplatne skončená dňa 01.07.2011.
Darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2001 darovala navrhovateľka odporkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z., zapísané na LV č. XXXX, t.j. pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s vyznačením parcelných čísiel, parc. č. 857, zastavané plochy o výmere 21 m2, parc. č. 858, zastavané plochy o výmere 12 m2, parc. č. 859, zastavané plochy o výmere 655 m2, parc. č. 860/2, trvalé trávne porasty o výmere 504 m2, parc. č. 1752/2, trvalé trávne porasty o výmere 4112 m2, parc. č. 1752/3, trvalé trávne porasty o výmere 1749 m2 v celosti, ktoré odporkyňa ako dar prijala.
Z potvrdenia Spišskej katolíckej charity, bolo zistené, že odporkyňa sa vzorne starala o brata a poskytovala mu príkladnú starostlivosť.
Dňa 18.07.2011 oznámila navrhovateľka listom Odstúpenie od Darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 22.10.2001 a vyzvala odporkyňu na okamžité vrátenie daru.
Právny zástupca navrhovateľky požiadal, aby súd sa oboznámil s fotografiami zo spisu 6C/91/2011, kde chcel poukázať na to, v akom stave bol dom v čase, keď navrhovateľku odvážali do nemocnice Súdu predložil k nahliadnutiu fotografie v počte 19 ks, ktorými preukazoval stav nehnuteľnosti, ktorú obývala navrhovateľka. Malo by sa jednať o fotografie asi z marca z roku 2011. Tieto fotografie nie sú označené dátumovo ani hodinami.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd žalobu nepovažoval za dôvodnú.
K tomu, aby sa darca mohol úspešne domáhať vrátenia daru, musia byť splnené zákonné predpoklady, a to:
1. existencia darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným
2. správanie obdarovaného, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov
3. hrubé porušenie dobrých mravov voči darcovi alebo k členom jeho rodiny
4. jednostranný prejav vôle darcu smerujúci k vráteniu daru
Ako bolo v konaní zistené, darovacou zmluvou zo dňa 22.10.2001 darovala navrhovateľka odporkyni nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Z., zapísané na LV č. XXXX, t.j. pozemky zobrazené ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape s vyznačením parcelných čísiel, parc. č. 857, zastavané plochy o výmere 21 m2, parc. č. 858, zastavané plochy o výmere 12 m2, parc. č. 859, zastavané plochy o výmere 655 m2, parc. č. 860/2, trvalé trávne porasty o výmere 504 m2, parc. č. 1752/2, trvalé trávne porasty o výmere 4112 m2, parc. č. 1752/3, trvalé trávne porasty o výmere 1749 m2 v celosti. Od roku 2003 až do apríla 2011 odporkyňa žila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a pri tom vykonávala aj opatrovateľskú činnosť, keď opatrovala chorého brata Ladislava, a to až do jeho smrti v marci 2011. Za celé toto obdobie neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa odporkyňa správala v rozpore s dobrými mravmi a tieto hrubo porušovala. Tieto skutočnosti neboli potvrdené vypočutými svedkami. Naopak svedok N.. L. T., Ing. Z. R., T. R., ktorí nie sú príbuznými účastníkov konania, potvrdili, že si nevšimli rozpory medzi navrhovateľkou a odporkyňou, tieto sa k sebe správali dobre, bez konfliktov. O domácnosť bolo dobre postarané. Tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedkyňou Z. T., neterou navrhovateľky, ktorá chodila do domácnosti účastníkov raz za dva týždne, teda dosť často na to, aby dokázala posúdiť správanie sa odporkyne k navrhovateľke a aj chorému bratovi. Nepotvrdila zanedbanie starostlivosti, resp. domácnosti, tiež svedkom Stanislavom C., synovcom navrhovateľky a svedkom P. Z., ktorý uviedol, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou on považoval za dobré, navštevoval ich veľmi často, aj pomáhal odporkyni s I.. Proti odporkyni svedčili len U. W. (u neho navrhovateľka t.č. žije), syn navrhovateľky a brat odporkyne a jeho manželka. Tieto výpovede však súd nepovažoval za dostatočné na to, aby preukázali hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany odporkyne, a to z dôvodu, že od smrti ich otca a manžela navrhovateľky, v roku 2001, U. W. svoju matku (navrhovateľku) ani raz nenavštívil, s touto sa nekontaktoval, a to ani telefonicky a ako bolo preukázané, matka nemala na neho ani telefonický kontakt, ktorý jej mala dať až v roku 20XX jej švagriná Q. R.. Keď matka telefonovala na toto číslo, ako uviedla manželka U. W., ani nevedeli, kto volá. Za celých 10 rokov sa syn U. o svoju matku a ťažko chorého brata nezaujímal, nezisťoval v akých podmienkach žijú, dôvodiac tým, že bol zamestnaný a teda nech sa o brata a matku stará odporkyňa. Z jeho výpovede
však vyplynulo, že tento je už najmenej 5 rokov nezamestnaný, vykonával len aktivačné práce v obci a podľa názoru súdu mu nič nebránilo, aby sa o matku zaujímal. Ani on, ani jeho manželka sa nezaujímali, v akých podmienkach matka žije.
Pokiaľ sa týka svedeckej výpovede svedkyne Q. R., túto súd nevyhodnocoval, nakoľko ako sama uviedla, ako svedkyňa vypovedala aj vo veci sp.zn. 7C/92/2011, kde vypovedala v prospech odporkyne a v tomto konaní svoju výpoveď úplne zmenila v prospech navrhovateľky, pričom sama uviedla, že vtedy vypovedala krivo.
V konaní bolo ďalej potvrdené, nielen účastníkmi, ale aj svedkami a tiež samotným potvrdením Spišskej katolíckej charity, že okrem odporkyne sa o postihnutého Ladislava starali aj charitatívne sestry, ktoré domácnosť navštevovali a nezistili skutočnosti, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah, nič nebránilo navrhovateľke požiadať ich o pomoc pokiaľ sa k nej odporkyňa správala v rozpore s dobrými mrvami. Tiež o to mohla požiadať Q. R., ktorá ju občas navštívila alebo Z. T., ktorá do domácnosti chodila pravidelne týždenne.
„Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné chovanie obdarovaného alebo iba obyčajný nevďak, ale také chovanie, ktoré sa ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o porušenie značnej intenzity alebo o sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Nie každé chovanie vo vzájomných vzťahoch medi ľuďmi napĺňa znaky § 630 OZ, ale predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu“ - rozsudok NS ČR 29 Cdo 228/2000.
Súd v danom prípade posudzoval aj skutočnosť, že vzhľadom na vyčerpávajúcu opateru nevládneho brata, mohlo dôjsť medzi odporkyňou a navrhovateľkou k ostrejšej výmene názorov. Ide však, podľa názoru súdu, o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu, ktorú ale zo strany odporkyne nemožno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov.
Pokiaľ sa jedná o zanedbanie starostlivosti o navrhovateľku po zdravotnej stránke, súd uvádza, že sama navrhovateľka na pojednávaní 04.10.2011 uviedla, že po smrti I. (čo bolo v marci 2010) ona z ničoho nič ochorela na nohy tak, že 09.04.2011 bola hospitalizovaná a do 27.04.2011 bola v nemocnici a z tejto nemocnice ona už potom išla ku synovi U., pretože sa už k dcére vrátiť nechcela, lebo jej nadávala do bláznov a somárov. Keď išla z nemocnice, tak dcéra ju chcela zobrať, ale ona ku nej už nechcela ísť. Dcéra začala chodiť do roboty do hory, tak by sa už o ňu nemal kto starať a syn U. robí doma. Svedkyňa T. potvrdila, že do nemocnica šla navrhovateľka až na jej prehováranie. Odporkyňu nechcela poslúchnuť. Súd nezistil skutočnosti zanedbania starostlivosti zo stany odporkyne.
Fotografie, ktorými sa preukazoval stav nehnuteľnosti, ktorú obývala navrhovateľka asi z marca z roku 2011, neoznačené dátumovo ani hodinami, súdu nepreukázali trvalosť stavu za celé obdobie spolužitia navrhovateľky a odporkyne. Mohlo ísť len o situáciu krátko po smrti brata odporkyne, čo nemožno vyhodnotiť ako rozpor s dobrými mravmi.
Dokazovanie vo všetkých vzájomných súvislostiach nepreukázalo, že by navrhovateľka oprávnene vykonala voči odporkyni úkon podľa § 630 Občianskeho zákonníka a preto jej žalobu zamietol.
Podľa § 151 ods. 3/ O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd rozhodne o trovách konania po právoplatnosti veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.)