Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46T/66/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudkyňou JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovanej M. G., pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a/ a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.novembra 2023 v Pezinku

rozhodol:

Obžalovaná M. G., U. XX.X.XXXX H. R., R. Q. T. XX, D.

sa podľa písmeno a/

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava zo dňa 20.06.2022, sp. zn. -66 , pre prečin ublíženia na zdraví podľa , písmeno a/ s poukazom na ustanovenie písmeno c/, písmeno e/ na tom skutkovom základe, že:

dňa 18.06.2021 v čase približne medzi 09,30 h a 10,00 h, v byte na prízemí obytného domu v D. na ulici Za hradbami č. XX, po tom ako bola svojou matkou Y. G., U. XX.XX.XXXX, F. R. D., Q. T. Č..XX, vyzvaná, aby ju pustila do jej izby upratovať jej izbu, pretože inak opätovne zavolá políciu, M. G. vybehla zo svojej izby za svojou matkou Y. G., ktorá išla do kuchyne, kde si chcela zobrať mobilný telefón, ktorý mala v kuchyni na stole, čo však nestihla, keďže M. G. vbehla do kuchyne tiež, následne Y. G. vbehla do obývačky a tam sa zamkla, pričom M. G. najprv vrazila do dverí z kuchyne do obývačky, ale keďže tieto sa neotvorili prešla na chodbičku a odtiaľ vrazila do dverí vedúcich do obývačky tak, že sklo, ktoré bolo na dverách narazilo do stojanu na sušenie a rozbilo sa, a cez otvorené dvere vbehla do obývačky, v tom čase si Y. G. chcela odomknúť dvere z obývačky do kuchyne a chcela si opätovne zobrať mobilný telefón, pričom dvere síce odomkla, ale do kuchyne sa už nedostala, nakoľko M. G. jej z chrbtovej strany nasadila na krk presne neidentifikovaný drôt, pravdepodobne z nabíjačky, na základe čoho Y. G. pocítila vpredu na krku ako ju M. G. začala škrtiť, na to M. G. hneď' prešla dopredu pred svoju matku Y. G. tak, že stáli k sebe tvárou v tvár a začala ju škrtiť, pričom Y. G. sa snažila ten drôt zo svojho krku uvoľniť tým, že ho chytila pod svojou bradou a snažila sa ho uvoľniť z krku, na základe čoho sa jej predmetný drôt pod krkom uvoľnil, v zapätí na to jej M. G. z tvárovej strany nasadila na krk presne neidentifikovanú šnúrku, na základe čoho Y. G. pocítila zozadu na krku niečo mäkšie, niečo ako šnúrku na mobil, ktorou ju M. G. začala takisto škrtiť a ktorú si Y. G. takisto chcela rukami uvoľniť, čo sa Y. G. aj podarilo, hneď' na to jej však M. G. z tvárovej strany hodila zozadu na krk remeň a začala ho zaťahovať, pričom toto Y. G. tak veľmi škrtilo, že M. G. uhryzla na predlaktí jej ľavej ruky, pričom z tohto dôvodu M. G. prestala Y. G. škrtiť a táto sa hneď' snažila dostať od M. G. preč a prejsť z obývačky do kuchyne a vybehnúť na balkón, avšak keď prešla cez obývačkové dvere do kuchyne, tak najskôr M. G. zobrala do ruky čierny kuchynský nôž, ktorý sa však Y. G. podarilo z ruky M. G. vytrhnúť, popri čom sa trocha porezala na prstenníku ľavej ruky, a následne jej M. G. z chrbtovej strany prehodila na hlavu veľkú bielu osúšku tak, že jej zakryla oči, ústa aj nos a začala ju dusiť tým, že tú osušku zaťahovala, pričom

keďže Y. G. nemohla dýchať a chcela, aby jej tú osušku M. G. uvoľnila a aby sa odo nej vzdialila, tak začala pred sebou s tým nožom šermovať, pričom M. G. porezala na hlave a rukách, na základe čoho M. G. uvoľnila veľkú bielu osúšku a Y. G. si dala osúšku z hlavy dole a vybehla na balkón, cez ktorého zábradlie sa, za pomoci košíka na kontajner na bio odpad a aj napriek tomu, že ju M. G. ťahala za tričko, prehodila a padla na zem, pričom takto mala konať a bola motivovaná práve s ohľadom na to, že poškodená je jej matka a má vyšší vek v dôsledku čoho sa nebude schopná náležite brániť, čím svojím konaním spôsobila M. G. svojej matke Y. G., U. XX.XX.XXXX, pomliaždenie, opuch a začervenanie na hlave vpravo, v spánkovo-temennej oblasti, na krku viacpočetné ryhy, bolestivosť a pomliaždenie krku s podvrtnutím v krčnej chrbtici, na pravej hornej končatine pod deltovým svalom pomliaždeninu a krvnú podliatinu o veľkosti lxl,5 cm, začervenanie veľkosti 9x2 cm v oblasti priebehu vretenného nervu a lakťového zhybu, ako aj začervenanie na poslednom článku palca ruky, na ľavej hornej končatine pomliaždeninu a začervenanie o veľkosti 3xl cm nad lakťovým zhybom, ďalej pomliaždeninu a krvnú podliatinu na zadnej strane ramena o veľkosti 5xl cm a 2xl cm, drobné ranky na piatom, prvom a treťom prste, na ľavej dolnej končatine bolestivú koxu (bedrový kĺb), krvnú podliatinu v tejto oblasti 5x4 cm s opuchom a suspektnú drobnú avulznú (vytrhnutú) zlomeninu vonkajšieho ľavého epikondylu humeru, bez sťaženia na obvyklom spôsobe života s dobou práceneschopnosti do sedem dní,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní po tom, ako súd umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa , pričom uviedla, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení, súd vykonal dokazovanie podľa výsluchom obžalovanej, podľa výsluchom poškodenej Y. G. a svedka G. Ž., postupom podľa oboznámil Zápisnicu o výpovedi svedkyne K. G. ( č. l. 130) z dôvodu, že svedkyňa zomrela, podľa výsluchom znalca prof. MUDr. Mariána Vidiščáka, podľa oboznámil písomné znalecké posudky: č. 74/2021 a 75/2021 vypracovaný RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým PhD. ( č. l. 233 a 254), č. 38/2021 vypracovaný MUDr. Elenou Mokrášovou ( č. l. 272), ČES: PPZ-KEU- BA-EXP-2021/7654 ( č. l. 188), ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/7654 ( č. l. 197), ČES: PPZ-KEU-BA- EXP-2021/7654 ( č. l. 202), ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/7654 ( č. l. 212), a tiež Zápisnice o výsluchu znalcov ( č. l. 173 a 176), postupom podľa na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v súdnom spise: Sťažnosť proti uzneseniu ( č. l. 249b), Zápisnica o obhliadke miesta činu ( č. l. 384), Odpis z registra trestov obžalovanej ( č. l. 561), Výpis z ústrednej evidencie priestupkov obžalovanej ( č. l. 559).

Súd odmietol návrh obhajoby na vykonanie dôkazu oboznámením obrazovo- zvukových záznamov z mobilného telefónu obžalovanej, ktoré mala vyhotoviť dňa 18.06.2021 v počte kusov 2 a jeden záznam zo dňa 17.06.2021, nakoľko tento dôkaz nebol vyhotovený zákonný spôsobom.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá , pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania dospel k záveru, že nie je možné urobiť záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe a preto logickým dôsledkom takéhoto záveru bolo oslobodenie obžalovanej spod obžaloby podľa

S poukazom na sledujúc zásadu vyjadrenú v súd uvádza, že nepovažuje za rozporné s predmetným ustanovením, ak v rámci odôvodnenia tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah výpovedí procesných strán a svedkov či podrobný opis ostatných dôkazov, ak tieto žiadnym spôsobom neobjasňujú okolnosti svedčiace v prospech alebo v neprospech obžalovaného. Zápisnice o hlavnom pojednávaní poskytujú ucelený obraz o vykonanom dokazovaní, pričom v rámci záverov o preukázaných skutočnostiach, ako aj v rámci právnych úvah súd v prípade potreby na jednotlivé dôkazy poukáže.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z nasledovných dôkazov:

Obžalovaná M. G. vo svojej výpovedi popísala priebeh dňa, kedy malo prísť ku skutku uvedenému v obžalobe. Uviedla, že už okolo 4 hodiny ráno poškodená začala vyvíjať voči nej nadmernú agresivitu tým, že ju chcela zobudiť, čo vraj robila bežne, a na čom sa bavila. Okolo 6 mala podľa výpovede obžalovanej poškodená svoju agresivitu začať stupňovať tým, že používala vulgarizmy a dožadovať sa od obžalovanej toho, aby kontaktovala svoju sestru. Obžalovaná tiež uviedla, že poškodená ju mala 2 týždne pred tým napadnúť o čom mala vedieť aj jej sestra s manželom, ktorí boli v byte poškodenej deň pred skutkom a mali žiadať poškodenú, aby dala obžalovanej pokoj. Obžalovaná ďalej vypovedala, že poškodená jej zamedzila ísť do lekárne tak, že zamkla vchodové dvere pred ktoré mala postaviť kovový rebrík. Taktiež v uvedený deň mala byť zatvorená aj kúpeľňa, čo podľa vyjadrenia obžalovanej robila poškodená asi 20 rokov, že jej zamykala kuchyňu aj obývačku a zamedzovala jej pranie, varenie, kúpanie. Obžalovanej mala nosiť sestra minerálnu vodu, aby si mohla obžalovaná vykonať aspoň základnú hygienu. Obžalovaná vypovedala tiež o tom, že poškodená ju mala v to ráno porezať na predlaktí vrchnákom od konzervy, keď vychádzala von zo svojej izby po tom ako ju poškodená sotila. Na to mala poškodená zavolať mestskú políciu, ktorá prišla asi po 10 minútach, poškodená im mala povedať, že jej obžalovaná nechce sprístupniť izbu, ktorá však bola otvorená na čo polícia po tom, čo upozornila obžalovanú, že poškodená je majiteľkou bytu a má urobiť čo jej poškodená povie, odišla. Poškodená potom mala povedať obžalovanej, že zavolá štátnu políciu , bola agresívna a obžalovanej vulgárne nadávala, potom odišla, obžalovaná zostala vo svojej izbe. Ďalej vypovedala, že počula buchnutie a zapnuté horáky na sporáku, a cítila, že uniká plyn. Zaklopala matke na obývačkové dvere, kde mala sedieť poškodená, ktorá jej však neodpovedala. Obžalovaná uviedla, že následne išla potichu vypnúť horáky, opäť sa vrátila k obývačkovým dverám, kde opäť počula, že niečo buchlo, no poškodená jej stále neodpovedala, keď sa jej spýtala čo sa stalo. Chcela teda otvoriť dvere do obývačky, pretože poškodená sa podľa jej slov mala v minulosti dopustiť „teatrálnej samovraždy“. Ako obžalovaná otvárala dvere do obývačky, sušiak ktorý bol za nimi robil sklo na dverách, na čo mala poškodená obžalovanú obviniť, že to urobila obžalovaná a začala jej nadávať. Ako chcela obžalovaná pozbierať rozbité sklo mala ju poškodená napadnúť tak, že ju hodila do sušiaku na prádlo, ťahala jej vlasy a hodila ju na zem. Potom mala utekať poškodená do kuchyne, pričom obžalovaná bola v obývačke na zemi a keď sa poškodená vrátila z kuchyne mala v ruke veľký nôž, vtedy už obžalovaná stála, poškodená ku nej prišla spredu a začala sa s tým nožom zaháňať na čo sa obžalovaná rukami bránila a chránila si tvár a krk. Za sebou mala sušiak a rozbité dvere , preto podľa jej vyjadrenia mala zneprístupnenú únikovú cestu. Poškodená ju pritom mala viackrát porezať na prstoch rúk, na tvári a na nose. Keď poškodená videla obžalovanú, že si to chce kamerovať, mala obžalovanej celou silou uhryznúť predlaktie ľavej ruky, pričom sa ešte stále zaháňala nožom. Potom obžalovanú pokúsala do pravej ruky, a ťahala ju dozadu za vlasy ľavou rukou. S tým nožom mala obžalovanú 2-3 krát seknúť do hlavy. Obžalovaná sa snažila o to, aby poškodená dala preč nôž. Na to obžalovaná nahmatala veľký biely froté uterák, ktorý dala poškodenej cez oči, aby jej zamedzila videnie, ktorý si poškodená následne stiahla dolu s tou rukou, v ktorej držala nôž. Následne sa mala poškodená šmyknúť, podľa obžalovanej na jej krvi. Obžalovaná vtedy odchádzala smerom k dverám do kuchyne na čo ju mala poškodená v kuchyni zozadu chytiť za tričko, následne ju chytila spredu za blúzku pričom stále mala v pravej ruke nôž, s ktorým mala obžalovanej sekať na hlavu a búchať ju s čepeľou smerom do tváre. Vtedy prišlo obžalovanej zle a oprela sa o kuchynskú sedaciu súpravu, a keď sa chcela ísť do svojej izby napiť poškodená sa za ňou rozbehla, aby jej v tom zamedzila. Potom vyšla poškodená pred dvere do bytu a obžalovaná išla do svojej izby, kde mala čakať na sestru. Poškodená sa mala vrátiť do obývačky a po 15-20 min. mala vyjsť opäť z bytu a ísť k susede R., pričom obžalovaná mala počuť klopanie na dvere susedy, ktorá však neotvárala, tak sa poškodená vrátila do bytu, pričom mala v pravej ruke stále nôž cez ktorý mala podľa vyjadrenia obžalovanej prehodenú utierku na riad, a tiež nejaký opasok. Obžalovaná ďalej vypovedala, že o niekoľko minút neskôr videla v obývačke, kde bola medzičasom poškodená na zemi nejakú textíliu a opasok, akoby preťaté na viaceré kusy. Všimla si tiež, že poškodená má stále v ruke nôž a na krku vpredu nejaký šrám akoby od poškriabania. Poškodená na to mala vziať tie veci zo zeme a presunúť sa do kuchyne, kde za ňou medzi dvere prišla obžalovaná a videla poškodenú pri balkónových dverách, ktoré poškodená otvorila vošla na balkón aj s nožom v ruke, dala cez balkón jednu nohu, potom druhú tak ku nej obžalovaná priskočila, chytila ju zozadu za tričko, aby neskočila dolu, no poškodená skočila a dopadla na zem na ruky a kolená. Podľa vyjadrenia obžalovanej poškodená vonku začala kričať, že ju obžalovaná chcela zabiť. Neskôr sa poškodená mala vrátiť do bytu aj so susedou. Po nejakej chvíli prišla polícia a obžalovaná bola obmedzená na osobnej slobode.

Poškodená vypovedala, že obžalovaná ju škrtila iba spredu a nie zozadu. Z balkóna nevyskočila dobrovoľne, ale preto, že ju obžalovaná ťahala za tričko. S obžalovanou sa dohadovali už od decembra,

kvôli vyprataniu izby obžalovanej. V deň skutku asi okolo 09.00 jej od dverí kričala, či ich môže obžalovaná otvoriť a či môžu ísť upratovať. Následne mala ísť poškodená do kuchyne, kde sa zamkla, zavolala policajtov, ktorí však po tom ako videli otvorené dvere na izbe obžalovanej odišli. Následne poškodená išla upratovať izbu obžalovanej, na čo ju mala obžalovaná z izby vysotiť, tak išla poškodená do kuchyne. Po asi 10 minútach opäť išla pred dvere obžalovanej, ktoré mala obžalovaná zúrivo otvoriť, tak poškodená išla do obývačky, lebo vedela, že z toho bude len bitka, ako vždy, kde sa zamkla. Následne poškodená vypovedala, že obžalovaná vrazila do obývačkových dverí a robila sklo na týchto dverách a povedala obžalovanej, že zavolá políciu, kedy pocítila, akoby jej obžalovaná niečo hodila na krk niečo tenké, čo ju škrtilo, neskôr niečo cvernové ako z mobilu, a tretí krát pocítila na krku svoj opasok , pričom sa tieto veci snažila uvoľniť a tak pohrýzla obžalovanú na ruke, kedy sa to uvoľnilo. Následne sa presunula do kuchyne, odkiaľ sa mohla ľahko dostať na balkón a vybehnúť, ale obžalovaná išla za ňou do kuchyne, pričom v ruke držala nôž, ktorý sa jej snažila poškodená dostať z rúk, kedy si porezala malíček. Popritom jej obžalovaná mala ešte prehodiť cez hlavu osušku, ktorou ju dusila, pričom poškodená pritom ako sa chcela z osušky vymaniť šermovala s uvedeným nožom. Keď sa jej podarilo zbaviť osušky, videla na podlahe kvapky krvi, pričom obžalovaná vtedy bola nehybne na rohovej lavici v kuchyni a vtedy poškodená vybehla na balkón a ako z neho vyskakovala cítila, že obžalovaná ju drží zozadu za tričko, ale poškodenej sa podarilo vyskočiť. Uviedla, že obžalovaná jej nebránila ísť von z bytu inou cestou, ale musela by ísť cez obývačku a chodbyčku a to by bolo dlhšie. Ako vonku ležala, pribehla k nej dcéra susedy a spolu zavolali políciu. Poškodená tiež vypovedala, že obžalovaná ju nebila, ale išlo vtedy len o škrtenie, pričom tieto zranenia nemali vplyv na jej bežný život, asi 3 týždne nosila golier na krku a natierala si kotník octanovou masťou.

Z výpovedí obžalovanej a poškodenej je možné dospieť k záveru o tom, že medzi nimi došlo dňa 18.06.2021 v ranných hodinách k výmene názorov ohľadom upratovania izby obžalovanej, ku ktorému incidentu bola volaná aj hliadka Mestskej polície poškodenou z dôvodu, že obžalovaná jej nechcela sprístupniť ako vlastníčke bytu izbu, v ktorej bývala, ktorý incident vyriešený bol po tom, ako bola izba obžalovanej otvorená, čiže prístupná, k čomu vypovedal aj svedok G. Ž., ktorý bol ako člen hliadky v byte poškodenej, pričom vypovedal, že izba obžalovanej bola prístupná a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v byte malo niečo diať. Svedok taktiež uviedol, že v minulosti už mali hlásenie z bytu poškodenej ohľadom totožného problému. Pokiaľ ide ďalej o výpovede obžalovanej a poškodenej, zhodne z nich vyplýva, že v uvedený deň došlo medzi nimi aj ku fyzickému konfliktu, ktoré však obe menované popisujú odlišne so zreteľom na osobu útočníka, podobný až zhodný je u poškodenej aj obžalovanej približný sled udalostí od odchodu mestskej polície a pohyb menovaných po byte, kde konflikt mal započať rozbitím skla na dverách obývačky obžalovanou a skončiť vyskočením poškodenej z balkóna vedľa kuchyne a následným privolaním polície. Obžalovaná vypovedala, že poškodená na ňu fyzicky zaútočila, pričom ona sa celý čas bránila, naproti tomu poškodená vypovedala o útočení obžalovanej voči nej a jej reakcii vo forme bránenia.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul aj znalca prof. MUDr. Mariána Vidiščáka, ktorý bol do konania pribratý za účelom podania posudku ohľadom posúdenia zranení poškodenej. Znalec vypovedal, že poškodená utrpela pomliaždenie, opuch a začervenanie na hlave vpravo v spánkovo-temennej oblasti, viacpočetné ryhy na krku, podvrtnutie v krčnej chrbtici, pomliaždenina a krvná podliatina na pravej hornej končatine a začervenenia palca ruky, na ľavej hornej končatine pomliaždeninu a začervenanie nad lakťovým zhybom, pomliaždeninu a krvnú podliatinu na zadnej strane ramena a drobné ranky na prvom, treťom a piatom prste. Na ľavej dolnej končatine mala poškodená bolestivý bedrový kĺb a krvnú podliatinu s opuchom. Znalec tiež študoval výpovede obžalovanej a poškodenej, pričom uviedol, že podstata veci je vtom, či bola poškodená škrtená, pretože strangulačné ryhy mala na zadnej strane krku, čo si teda mohla spôsobiť poškodená aj sama, a ak by jej obžalovaná nasadila nejaký predmet zozadu, tak ako to opisuje poškodená vo výpovedi z 19. 6. 2021 , tak by mala strangulačné ryhy aj na prednej strane krku. Z opisu poranení u obžalovanej je podľa znalca zrejmé, že poškodená musela na obžalovanú v prvej fáze útočiť ostrým predmetom tak, ako to popísala obžalovaná, na hlave ktorej boli vedené zhora sečné rany. Tiež rany na rukách obžalovanej svedčia o tom, že sa snažila odvrátiť útok nožom. Znalec opätovne poukázal na výpoveď poškodenej z 19. 6. 2021, ktorá podľa neho nesedí s nálezom na krku poškodenej, ako ani jej vyjadrenia o tom, že sa snažila tie veci, ktorými ju mala obžalovaná škrtiť roztrhať v rukách. To, čo uviedla poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že ju mala obžalovaná škrtiť spredu, nie je podľa znalca možné, nakoľko skúmaním neboli zistené strangulačné ryhy na prednej strane krku, tieto boli na zadnej strane a siahali až do polovice bočnej strany. Nedá sa podľa neho určiť, ktoré zranenia vznikli skôr, či u obžalovanej alebo poškodenej. Dá sa však povedať, že pokiaľ by

obžalovaná chcela poškodenú zabiť, mala by poškodená oveľa viac zranení, v tomto prípade však to bola podľa znalca obžalovaná, ktorá mala mnohopočetnejšie zranenia. U obžalovanej sa podľa znalca jedná o obranné zranenia, zjavne zhora vedené sečné rany nožom.

Výsluchom znalca MUDr. Mariána Vidiščáka bolo preukázané, že poškodená utrpela zranenia ako sú popísané v obžalobe Krajskej prokuratúry. Pokiaľ ide o vznik týchto zranení, ani znaleckým skúmaním sa nepodarilo jednoznačne uzavrieť, či tieto boli, resp. mohli byť poškodenej spôsobené konaním obžalovanej alebo iným konaním. Z predmetného výsluchu vyplynulo, že zranenia utrpeli tak obžalovaná ako poškodená, pričom početnejšie zranenia utrpela obžalovaná M. G., a nie je možné určiť, ktoré zranenia vznikli skôr. Ergo ani po výsluchu znalca nebolo možné ustáliť komu svedčia zranenia obranné a komu zranenia tzv. útočné.

Súd v tejto súvislosti hodnotil vykonané výsluchy obžalovanej, poškodenej ako aj menovaného znalca v spojení so znaleckým skúmaním RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD, ktorý v znaleckých posudkoch č. 74/2021 a 75/2021 posudzoval po psychologickom vyšetrení osobnosť obžalovanej a poškodenej. Pokiaľ ide o obžalovanú M. G. dospel znalec k záverom, že špecifická vierohodnosť jej výpovede je znížená, avšak tendencia vedome zahmlievať a zatajovať ako prevažný spôsob spracovania reality zistený nebol, nemá sklon konfabulovať, nemá sklony k agresívnemu správaniu, ako prevažnému spôsobu presadzovania uspokojovania svojich potrieb, jej agresivita je prevažne reaktívna, teda je odpoveďou na podnet, ktorý vníma ako ohrozujúci, bez ohľadu na jeho adekvátnosť, za podstatnú odchýlku, zvýraznenú črtu osobnosti u nej považuje jej nestabilnú emotivitu v kontexte nezrelej osobnosti. Pokiaľ ide o osobnosť poškodenej Y. G., znalec v záveroch posudku uviedol, že u nej nezistil sklony ku konfabulácii, dokáže správne vnímať prežité skutočnosti aj ich prevažne správne interpretovať okrem situácií, ktoré sú emočnou intenzitou nadlimitné a tam existuje potenciál pre skreslenie interpretácie situácie.

Osobnosť obžalovanej M. G. bola podrobená aj skúmaniu psychiatrom, konkrétne MUDr. Elenou Mokrášovou, ktorá v záveroch znaleckého posudku č. 38/2021 uviedla, že obžalovaná má nezrelú emočne nestabilnú osobnosť s nízkou frustračnou toleranciou, jej mentálny stav je v oblasti normy, pamäťové schopnosti sú neporušené, nemá narušený kontakt s realitou, je zvýšene subjektívna a k svojmu správaniu nedostatočne kritická, čo by mohlo skresľovať prežité udalosti v jej prospech.

V deň skutku jednoznačne došlo medzi obžalovanou a poškodenou k emočne vypätej situácii, ktorá bola pravdepodobne vyústením dlhoročného zhoršeného vzťahu medzi nimi ako dcérou a matkou, čo potvrdila aj výpoveď svedkyne K. G., sestry obžalovanej a dcéry poškodenej, ktorá vypovedala že sa často hádali a posledné 2 roky pred skutkom chodili do domácnosti poškodenej s manželom často ukľudňovať situáciu medzi obžalovanou a poškodenou, ktorá na obžalovanú často mala volávať mestskú políciu v súvislosti s jej izbou a taktiež sociálku.

Súd sa za situácie, kedy jedinými očitými svedkami konfliktu boli obžalovaná M. G. a poškodená Y. G. primárne zameriaval na posúdenie vierohodnosti ich výpovedí, ktoré skutok zo dňa 18.06.2021 popisujú odlišne, a to v kontexte ostatných vykonaných dôkazov. Vierohodnosť výpovede obžalovanej bola priamo posúdená znalcom RNDr. Mgr. Dušanom Kešickým, PhD. ako znížená, u poškodenej posudzovaná nebola, avšak bola znalcom konštatovaná možnosť pre skreslenie interpretácie situácií, ktoré sú emočnou intenzitou pre poškodenú nadlimitné, pričom podľa súdu takáto situácia v uvedený deň medzi ňou a obžalovanou nastala. V tejto súvislosti súd poukazuje opäť na svedeckú výpoveď K. G., ktorá uviedla, že keď jej poškodená opisovala skutok niekoľko dní po ňom, tak jej uviedla, že sa s obžalovanou v obývačke pobili o mobilný telefón, keď mala na hlave uterák tak dopichala obžalovanú, avšak nevedela prečo mala v ruke nôž a neskôr sa presunuli do kuchyne odkiaľ išla na balkón a tento preskočila, čo mala opisovať ako vtipnú príhodu. Niekoľko dní na to, jej skutok opisovala úplne odlišne, nedávalo to logiku, a potom ako obdržala uznesenie od polície svedkyni poškodená uviedla, že obžalovaná ju nechcela škrtiť, ani zabiť, že to bola medzi nimi ako vždy len taká hádka. Svedkyňa tiež uviedla, že týždeň pred skutkom bola sestre pomáhať s upratovaním v jej izbe, kedy tam prišla poškodená a dala obžalovanej facku, vraj kvôli tomu, že ju obžalovaná udrela do chrbta, čo podľa svedkyne nebola pravda, lebo tam bola ona.

V kontexte psychologických posúdení obžalovanej i poškodenej v spojení s výpoveďou svedkyne K. dospel súd k záveru, že výpovede ako obžalovanej tak poškodenej sú nedostatočne vierohodné,

u poškodenej aj s poukazom na výpoveď znalca MUDr. Vidiščáka na hlavnom pojednávaní, podľa ktorého ku zraneniam poškodenej v oblasti krku nemohlo dôjsť spôsobom akým ho opísala. Výpovede poškodenej v konaní sú naviac nekonzistentné a nelogické, kedy napríklad sama priznala, že obžalovaná jej nebránila v opustení bytu cez vchodové dvere, a tento opustila vyskočením z balkóna, lebo to bola kratšia cesta. Za takejto situácie potom nie je možné obžalovanej pripísať zranenia, ktoré poškodená utrpela pádom z balkóna. Pokiaľ ide o zranenia na jej krku a hlave vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ako tieto zranenia vznikli, resp. podľa súdu nebolo preukázané, že ich spôsobila obžalovaná M. G..

Ostatné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní taktiež nepriniesli viac svetla k priebehu skutku a vzniku poškodenia zdravia u poškodenej. Súd sa pri vyhodnotení dôkazov zameral na zisťovanie jednotlivých znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu ublíženia na zdraví, ktorého objektom je záujem spoločnosti na ochrane ľudského zdravia, pričom objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v spôsobení ujmy na zdraví iného človeka, a to v príčinnej súvislosti s úmyselným konaním páchateľa. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že poškodená Y. G. utrpela ujmu na zdraví. Pokiaľ ide o ďalšie znaky skutkovej podstaty, súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne vyvodiť záver o tom, že táto ujma na zdraví jej bola spôsobená práve obžalovanou v úmysle poškodenej túto ujmu na zdraví spôsobiť.

Na preukázanie viny obžalovanej musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovanú, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na tých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. V trestnej veci obžalovanej M. G. však po vykonanom dokazovaní nebolo jednoznačne preukázané, že by ublížila na zdraví svojej matke - poškodenej Y. G..

Na základe hore uvedeného po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich súhrne dospel okresný súd k záveru, že vykonané dokazovanie je absolútne nedostačujúce na vyhlásenie o vine obžalovanej. Je nesporné, že práve na výpovedi poškodenej v prípravnom konaní je s poukazom na povahu ostatných dôkazov v rozhodujúcej miere založené prípadné uznanie viny obžalovanej v podanej obžalobe. Vykonané dôkazy však nemajú podľa názoru súdu potrebnú dôkaznú silu potrebnú na preukázanie, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, a že tento skutok spáchala obžalovaná. Krajskou prokuratúrou Bratislava nebolo unesené dôkazné bremeno ju zaťažujúce v preukázaní viny obžalovanej, pretože predložené dôkazy nepostačovali na preukázanie, že došlo k stíhanému prečinu ublíženia na zdraví v zmysle podanej obžaloby, keď nebolo preukázané úmyselné konanie obžalovanej spôsobiť poškodenej ujmu na zdraví, ktorú utrpela.

Okresný súd teda musel konštatovať, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Oslobodenie obžalovanej spod obžaloby podľa je v tomto prípade rozhodne jedinou možnosťou, pretože výsledok dokazovania na hlavnom pojednávaní nedovoľuje pri zachovaní základných zásad trestného konania urobiť záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.

Súd na záver pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech obžalovaného v zmysle zásady in dubio pro reo. Ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie skutkového deja, je potrebné s použitím tejto zásady neuznať obžalovaného za vinného. Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje, že sa skutok uvedený v obžalobe nestal, ale že nebolo preukázané, že sa skutok stal. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená utrpela ujmu na zdraví, avšak nebolo jednoznačne preukázané, že táto ujma na zdraví jej bola spôsobená úmyselným konaním obžalovanej M. G..

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd obžalovanú M. G. spod obžaloby Krajskej prokuratúry Bratislava oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.