Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-32S-35-2023.pdf
PDF · 121.57 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-32S/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu BSS, s.r.o., Medvedzie XXX/X-X, XXX XX A., IČO: 36 377 082, zast. JUDr. Ľubomírom Kubošom, advokátom, Bernolákova 8, 028 01 Trstená, proti žalovanej Slovenská obchodná inšpekcia, Bajkalská 21/A, 827 99 Bratislava, IČO: 17 331 927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0138/99/2021 zo dňa 07. 04. 2022, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcie č. SK/0138/99/2021 zo dňa 07. 04. 2022 a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Žilinský kraj č. P/0105/05/2020 zo dňa 04. 10. 2021 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu 100 % trov konania od žalovanej.
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Žilinský kraj (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) listom z 18. 08. 2021 oznámil žalobcovi začatie správneho konania podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) o uložení pokuty podľa § 24 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. P/0105/05/2020 z 04. 10. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobcovi pokutu 800 eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pre porušenie povinností predávajúceho (poskytovateľa služieb): bod 1. podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na § 8a ods. 2, § 8b ods. 1 písm. g) (v znení účinnom od 01. 02. 2020), § 8b ods. 2 písm. l) (v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 08. 2018) a § 8b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“), pretože žalobca vykonávajúci správu bytov a nebytových priestorov na základe zmluvy o výkone správy z 01. 01. 2011 uzavretej s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici B. C. XXX, B.: písm. a) do 31. 05. 2020 nepredložil správu o svojej činnosti za rok 2019 s výnimkou jedného vlastníka, ktorému bola správa odoslaná listom dňa 28. 05. 2020 a vlastníkom bytov bola predložená až na schôdzi dňa 28. 07. 2020 a zároveň do 30. 11. 2020 nepredložil plán opráv na nasledujúci kalendárny rok 2021 a nenavrhol výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv,
písm. b) nezverejnil na mieste v dome obvyklom ani na svojom webovom sídle postup pri obstarávaní tovarov a služieb v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy a rekonštrukcie spojených so správou domu vrátane cenových ponúk a neriadil sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov o výbere dodávateľa (nebolo to riešené na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov 23. 01. 2018 ani 20. 11. 2018) pri
- oprave bytového jadra v byte č. 26 v apríli 2018 s podnikateľským subjektom D. E., s vystavením účtovných dokladov na sumu 35 eur a
- oprave strešnej konštrukcie bytového domu v septembri 2018 s podnikateľským subjektom F. G., s vystavením účtovných dokladov na sumu 230 eur; bod 2. podľa § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď žalobca ako správca bytového domu nevybavil reklamáciu uplatnenú e-mailom dňa 03. 06. 2020 s predmetom REKLAMÁCIA správy o činnosti správcu za rok 2019 týkajúcu sa domu s. č. XXX H. B., v zákonnej 30-dňovej lehote, ale až 06. 07. 2020.
3. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe troch podnetov spotrebiteľa vykonali inšpektori v dňoch 01. 07. 2020, 13. 10. 2020 a 10. 02. 2021 kontroly u žalobcu, pričom zistili nedostatky uvedené vo výroku rozhodnutia, ktoré boli zachytené v jednotlivých inšpekčných záznamoch. K námietkam žalobcu ohľadom skutku pod bodom 1. b) uviedol, že tieto prípady nespadajú pod výnimku zakotvenú v zmluve o výkone správy a neexistovali ani žiadne revízne správy preukazujúce zistené nedostatky, ktorých odstraňovanie by bolo potrebné financovať. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, pričom správnemu orgánu nebola zo strany žalobcu preukázaná žiadna takáto kontrola. K námietkam ohľadom bodu 2. prvostupňový správny orgán uviedol, že z e-mailu z 03. 06. 2020 je zrejmá určitosť a jasnosť konkrétnych vytýkaných nedostatkov aj k akému konkrétnemu plneniu a službe sú prezentované výhrady. K návrhu žalobcu na výsluch svedka C. I. (pán I. – pozn. správneho súdu), ktorý mal oboznámiť každého vlastníka o správe o činnosti osobne dňa 20. 05. 2020 aj o pláne opráv na rok 2021, prvostupňový správny orgán uviedol, že ho považuje za neefektívny, keď mal za preukázané nedodržanie litery zákona, teda zákonom vyžadovaného predloženia dotknutých dokumentov. Pri určovaní výšky pokuty prihliadol prvostupňový správny orgán v súlade s § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa na charakter protiprávneho konania, závažnosť a spôsob a následky porušenia povinností.
4.1. Žalovaná rozhodnutím č. SK/0138/99/2021 zo 07. 04. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) na odvolanie žalobcu prvostupňové rozhodnutie zmenila a uložila žalobcovi pokutu 700 eur. V odôvodnení uviedla, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne presné a určité, a preto vo výroku upravila miesto vykonania kontrol dňa 01. 07. 2020 a 13. 10. 2020, doplnila pri jednotlivých kontrolách podnety spotrebiteľa, ktoré boli prešetrované a vypustila nedostatok týkajúci sa § 8b ods. 1 písm. g) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov spočívajúci v porušení povinností žalobcu vypracovať a do 30. 11. predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov plán opráv na nasledujúci kalendárny rok (časť bodu 1. a) výroku prvostupňového rozhodnutia), pretože podľa doplnenia k odvolaniu zo 04. 11. 2021 bol tento plán riadne a včas predložený. 4.2. K nepredloženiu správy o činnosti žalobcu za rok 2019 žalovaná uviedla, že liberačným dôvodom zo zisteného porušenia nie je poskytnutie vyhlásenia zástupcu vlastníkov bytov a nebytových priestorov C. I. z 30. 09. 2020, nakoľko toto nepreukazuje predloženie uvedenej správy. Vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom a nenahrádza ho ex lege, ale až na základe správnej úvahy, pričom žalovaná toto čestné vyhlásenie ako dôkaz nepripustila. Žalobca nepredložil dôkaz – listinu s podpismi jednotlivých vlastníkov, ktorý by jednoznačne preukázal predloženie správy o činnosti za rok 2019 ani žiadnu inú formu sprístupnenia tejto správy, pričom jej sprístupnenie musí byť preukázané a dôkazné bremeno nesie žalobca ako správca. K odvolacím námietkam žalobcu ohľadom skutku pod bodom 1. b) žalovaná uviedla, že uvedené prípady nespadajú pod čl. VII bod 3 zmluvy o výkone správy, nakoľko neexistovali žiadne revízne správy preukazujúce zistenie nedostatkov, ktorých odstraňovanie by bolo potrebné a nie je naplnená ani podmienka § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže nebolo preukázané, že išlo o chyby alebo poruchy technického zariadenia zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia. K návrhu na výsluch svedka C. I. žalovaná uviedla, že v súlade s § 21 ods. 1 správneho poriadku môže byť konanie pred správnym orgánom písomné alebo ústne. S ohľadom na zásadu hospodárnosti nebolo potrebné pred správnym orgánom nariaďovať pojednávanie, vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav. Nariadenie ústneho pojednávania by
nezmenilo skutkový stav zistený v čase kontroly. K námietke žalobcu, že e-mail uvedený v skutku pod bodom 2. nemožno považovať za reklamáciu a správu o činnosti nemožno považovať za službu, žalovaná s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/97/2018 uviedla, že predmetný e-mail definuje vadu – neúplnosť predloženej správy o činnosti správcu za rok 2019 a je ho možné považovať za reklamáciu, pričom správa o činnosti správcu je službou. 4.3. Vzhľadom na vypustenie nedostatku podľa § 8b ods. 1 písm. g) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov žalovaná uloženú pokutu znížila na sumu 700 eur. K výške pokuty uviedla, že ju po znížení nepovažuje za neprimerane vysokú vzhľadom na zákonom stanovenú sadzbu do 66.400 eur. Pri určení jej výšky prihliadla žalovaná na následky protiprávneho konania (porušenie práv spotrebiteľa na informácie a ochranu jeho ekonomických záujmov), mieru zavinenia (ide o objektívnu zodpovednosť) a charakter protiprávneho konania.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov
5.1. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Bratislave ako správny súd, postúpenou uznesením č. k. 2S/124/2022-25 z 25. 01. 2023 Krajskému súdu v Žiline z dôvodu miestnej príslušnosti, domáhal zrušenia prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobu odôvodnil tým, že správne orgány mali postupovať analogicky podľa trestnoprávnej úpravy v súlade s § 46 správneho poriadku, čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 7 ods. 5 Ústavy SR. Skutkový stav nebol objektívne zistený, nakoľko sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré prezentoval žalobca a žalovaná ich odmietla vziať do úvahy, čo je v rozpore s § 46 a § 32 ods. 1 správneho poriadku. 5.2. Ku skutku pod bodom 1. a) žalobca uviedol, že v konaní bolo preukázané že pred koncom mesiaca máj 2020 mal vypracovanú správu o činnosti za rok 2019, ktorú zástupca vlastníkov bytov pán I. odovzdal oproti podpisu jednotlivým vlastníkom. Keďže vlastník pán J. opakovane odmietol správu prevziať, žalobca mu ju dňa 28. 05. 2020 zaslal prostredníctvom poštového podniku, čo mu bolo dňa 29. 05. 2020 oznámené a v ten istý deň uložené na pošte. K uvedenému navrhol žalobca výsluch svedka I., čo nebolo v administratívnom konaní vykonané. Preto žalobca predložil čestné vyhlásenie svedka, k čomu žalovaná nesprávne uviedla, že nejde o dôkaz. Je v rozpore so zásadou logiky, že by žalobca riadne a včas vypracoval správu o svojej činnosti a túto by následne expedoval iba jednému z vlastníkov. Žalobca správu expedoval ostatným vlastníkom spôsobom v dome obvyklým prostredníctvom zástupcu vlastníkov. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/211/2012. Zákon neustanovuje ako sa má vlastníkom bytov a nebytových priestorov predkladať správa o činnosti. 5.3. K postupu pri obstarávaní opravy bytového jadra v byte č. 26 v cene 35 eur žalobca uviedol, že došlo k havarijnej situácii, a to k poruche vnútorného stúpacieho vedenia, ktorú bolo potrebné bez zbytočného odkladu odstrániť, čo bol žalobca ako správca povinný urobiť aj bez súhlasu vlastníkov podľa § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tiež poukázal na čl. VII. bod 3. zmluvy o výkone správy, podľa ktorého sa na opravy spoločných častí a zariadení bytového domu a príslušenstva do výšky 200 eur nevyžaduje súhlas vlastníkov. K postupu pri obstarávaní opravy strešnej konštrukcie v cene 230 eur uviedol, že aj v byte č. 23 došlo k havarijnej situácii, a to zatečeniu dažďovej vody, čo bolo potrebné bezodkladne odstrániť, čo preukazuje pracovný list a čestné prehlásenie vlastníka bytu. Pokiaľ je v napadnutom rozhodnutí uvedené, že tieto prípady nespadajú pod výnimku zakotvenú v zmluve o výkone správy a neexistovali žiadne revízne správy preukazujúce zistenie nedostatkov, žalobca poukázal na § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom od 01. 07. 2016 do 31. 08. 2018 a od 01. 09. 2018 do 31. 10. 2018, podľa ktorého je správca povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobca v administratívnom konaní preukázal, že išlo o chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré bezprostredne ohrozovali život a zdravie alebo majetok, pričom žalovaná nezistila presne a úplne skutočný stav veci a neobstarala si potrebné podklady a dôkazy, čím porušila svoju povinnosť v zmysle správneho poriadku. Stúpacie vedenie v bytovom jadre aj strešná konštrukcia sú technickými zariadeniami, ktorých poruchou vždy bezprostredne hrozí vznik ujmy na majetku a častokrát aj na živote a zdraví.
5.4. K postupu pri vybavení reklamácie žalobca uviedol, že žalovaná nesprávne posúdila e-mail z 03. 06. 2020 ako reklamáciu. Správu o činnosti správcu nemožno považovať za službu v zmysle predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Obsah uvedeného e-mailu je zmätočný a nie je z neho zrejmé uplatnenie reklamácie, ani aké konkrétne nedostatky sú žalobcovi vytýkané alebo k akému konkrétnemu plneniu alebo službe sú prezentované výhrady. Žalobca nie je správnym orgánom a nie je povinný posudzovať podanie podľa obsahu. Ide o súkromnoprávny vzťah, pričom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa každý právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. 5.5. Záverom žalobca uviedol, že aj keby pripustil, že porušil povinnosti vytýkané žalovanou, s poukazom na povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti je uložená pokuta zjavne neprimerane vysoká aj s poukazom na priebeh pandemickej situácie v roku 2020 a ekonomické dopady na podnikateľské subjekty.
6. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť. V rámci vyjadrenia k správnej žalobe argumentovala obdobne ako v napadnutom rozhodnutí.
7. Žalobca v replike zopakoval svoje argumenty zo správnej žaloby a priložil vyhlásenie vlastníkov bytového domu s. č. XXX H. B., ktorí vyjadrili nesúhlas s podaniami pána J. (ktorý dal podnet na výkon kontroly u žalobcu) aj s prebiehajúcimi konaniami pred žalovanou. Žalovaná dupliku nepodala.
Posúdenie veci správnym súdom
8. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd vo veci nariadil na žiadosť účastníkov pojednávanie na 21. 08. 2024. Preskúmaním správnej žaloby dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
9. K dokazovaniu v správnom konaní správny súd vo všeobecnosti uvádza, že v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a zaobstarať si za týmto účelom potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. V súlade s § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, pričom v odseku 2 uvedeného ustanovenia sú ako dôkazy demonštratívne uvedené: výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, pričom v odseku 5 uvedeného ustanovenia je zakotvená zásada voľného hodnotenia dôkazov podľa úvahy správneho orgánu. V súlade s uvedenými ustanoveniami musí správny orgán zistiť skutkový stav veci do takej miery, aby zistené skutočnosti predstavovali spoľahlivý podklad pre posúdenie veci. Správny orgán nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania, avšak nevykonanie dôkazu musí odôvodniť. Dôvodmi na nevykonanie dôkazu môžu byť v podstate tri skutočnosti, a to ad 1) že skutočnosť, ktorá sa má navrhovaným dôkazom preukázať, nie je relevantná pre rozhodnutie vo veci; ad 2) že navrhovaný dôkaz nie je spôsobilý potvrdiť, či vyvrátiť skutočnosť, ktorá ním má byť preukázaná alebo ad 3) že vykonanie navrhovaného dôkazu je nadbytočné, pretože správny orgán už má dostatok skutkových podkladov pre riadne zistenie skutočného stavu veci.
10. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že vo veci nebol v rozpore so zákonom vykonaný žalobcom navrhnutý výsluch svedka I. a nebolo akceptované ani jeho čestné vyhlásenie. V rámci skutku 1. a) dostal žalobca pokutu za to, že ako správca bytového domu nepredložil vlastníkom bytov správu o svojej činnosti za rok 2019 v lehote stanovenej zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalobca v administratívnom konaní a v správnej žalobe tvrdil, že vlastníkov oboznámil s predmetnou správou práve prostredníctvom svedka I., ktorý je zástupcom vlastníkov. Prvostupňový správny orgán sa návrhu na výsluch svedka I. venoval na strane 10 prvostupňového rozhodnutia tak, že ho nevykonal, pretože ho považoval za neefektívny, keď má preukázané nedodržanie zákonom vyžadovaného predloženia dotknutých dokumentov. Žalovaná sa návrhu na výsluch svedka I. venovala na strane 14 a 15 napadnutého rozhodnutia, kde nevykonanie tohto dôkazu odôvodnila tým, že z dôvodu hospodárnosti konania nebola zvolená ústna forma konania s tým, že ani nariadenie ústneho pojednávania by nezmenilo zistený skutkový stav v čase kontroly. Takéto vysporiadanie sa s návrhom
na vykonanie dôkazu je nedostatočné, pretože z neho nevyplýva, prečo by výsluch svedka nemohol ovplyvniť skutkový stav zistený správnym orgánom. Mal to byť práve svedok I. ako zástupca vlastníkov bytov, ktorý mal podľa žalobcu osobne oboznámiť vlastníkov bytov so správou o činnosti za rok 2019, pričom podľa žalobcu malo ísť o obvyklý spôsob oboznamovania v danom bytovom dome. Svedok mal byť priamo účastný pri plnení povinnosti, ktorej nesplnenie žalobcovi správne orgány vytkli, a preto nemožno skonštatovať, že jeho výsluch by nemohol ovplyvniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav, ako to bolo skonštatované v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že dôkazné bremeno o preukázaní oboznámenia vlastníkov bytov so správou o činnosti je na žalobcovi a že žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Nie je prípustné na jednej strane skonštatovať neunesenie dôkazného bremena o skutočnosti tvrdenej účastníkom konania a na strane druhej nevykonať ním navrhnutý dôkaz, ktorý by uvedenú skutočnosť preukázať mohol.
11. Alternatívne žalobca v administratívnom konaní navrhoval vykonať čestné vyhlásenie svedka, čo žalovaná nepripustila, pretože ho nepovažovala za dôkaz. Ako správny súd uviedol vyššie, podľa správneho poriadku môže ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo dokáže objasniť skutočný stav veci, a preto čestné vyhlásenie ako také možno považovať za dôkazný prostriedok. Pokiaľ má byť niečo preukázané tvrdením určitej osoby, zákon výslovne na tento účel upravuje ako dôkazný prostriedok výsluch svedka, čo je preferovaný spôsob získavania informácií od svedkov. Záver žalovanej k neprípustnosti čestného vyhlásenia svedka však nemôže obstáť, keďže žalobca v súlade so zákonom primárne navrhoval výsluch svedka I. a až následne, keď prvostupňový správny orgán jeho návrhu nevyhovel, priložil k odvolaniu čestné vyhlásenie tohto svedka. Odmietnutie pripustenia čestného vyhlásenia svedka pri súčasnom neakceptovaní návrhu na jeho výsluch preto neobstojí. Rovnako neobstojí argument žalovanej uvedený v napadnutom rozhodnutí, že žalobca nepredložil dôkaz – listinu s podpismi jednotlivých vlastníkov, ktorý by jednoznačne preukázal predloženie správy o činnosti za rok 2019. Keďže v správnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, nie je možné, aby správny orgán určil, že len jeden konkrétny dôkaz (listina s podpismi vlastníkov) môže preukázať spornú skutočnosť (či bola správa o činnosti žalobcu za rok 2019 riadne doručená) a z tohto dôvodu nepripustil iný dôkaz navrhnutý účastníkom konania. Správne orgány preto pochybili, keď ako dôkaz nevykonali výsluch svedka I. ani jeho čestné vyhlásenie.
12. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zároveň zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, keďže obe rozhodnutia trpeli rovnakou vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu. Podľa § 191 ods. 4 SSP správny súd vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. V novom konaní bude povinnosťou prvostupňového správneho orgánu vykonať dokazovanie výsluchom svedka I. navrhnutého žalobcom, eventuálne vykonať jeho čestné vyhlásenie, pokiaľ bude správny orgán považovať nariadenie ústneho pojednávania za neefektívne (ako to tvrdila žalovaná). Následne bude úlohou správneho orgánu vyhodnotiť obsah tohto dôkazu samostatne aj v súvislosti s ostatnými získanými dôkazmi a urobiť záver, či v konaní bolo alebo nebolo preukázané, že žalobca doručil vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti za rok 2019 v zákonnej lehote.
13. Žalobné body týkajúce sa skutku pod bodom 1. b) zhrnuté v odseku 5.3 tohto rozsudku správny súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ žalobca poukazoval na čl. VII bod 3. zmluvy o výkone správy, podľa ktorého sa na opravy spoločných častí a zariadení bytového domu a príslušenstva do výšky 200 eur nevyžaduje súhlas vlastníkov, správny súd má za to, že s touto argumentáciou sa žalovaná riadne vysporiadala. V napadnutom rozhodnutí je uvedené, že prípady uvedené v bode 1. b) nespadajú pod uvedený článok zmluvy o výkone správy, nakoľko neexistovali žiadne revízne správy, preukazujúce zistenia nedostatkov, ktorých odstraňovanie by bolo potrebné. Preskúmaním administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza aj zmluva o výkone správy, správny súd konštatuje, že podľa predmetného článku zmluvy sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas vlastníkov na financovanie odstraňovania nedostatkov zistených podľa jednotlivých revíznych správ, ak nepresahujú 200 eur. Z uvedeného vyplýva, že správca na postup podľa predmetného článku zmluvy o výkone správy potrebuje revízne správy, ktorých existenciu žalobca ani netvrdil a už vôbec nepreukazoval. V rámci správnej žaloby žalobca nerozporoval vyššie uvedenú argumentáciu žalovanej uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorú správny súd považuje za logickú a v súlade s obsahom administratívneho spisu.
14. Žalobca ohľadom skutku pod bodom 1. b) ďalej uviedol, že podľa § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov bol povinný predmetné opravy urobiť aj bez súhlasu vlastníkov. Aj
s touto argumentáciou sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadala, keď uviedla, že nebola splnená ani podmienka tohto zákonného ustanovenia, keďže nebolo preukázané, že išlo o chyby alebo poruchy technického zariadenia, zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia. Správny súd uvádza, že v súlade s § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný zabezpečiť odstránenie chyby alebo poruchy technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozuje život, zdravie alebo majetok, a to aj bez súhlasu vlastníkov. Žalobca v správnej žalobe v tomto smere len všeobecne tvrdí, že situácie uvedené v skutku 1. b) predstavovali havarijnú situáciu a bol ohrozený život a zdravie, alebo majetok, čo preukazuje pracovný list a čestné prehlásenie vlastníka bytu. Žalobca však nerozporuje záver žalovanej v napadnutom rozhodnutí o nepreukázaní ním tvrdených skutočností, len vyjadruje nesúhlas s týmito závermi bez toho, aby sám uviedol, ktoré dôkazy a ako konkrétne preukazujú splnenie podmienky podľa § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda, že v danom prípade išlo o chyby alebo poruchy technického zariadenia zistené kontrolou stavu bezpečnosti a zároveň, že bol bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok. Správny súd uvádza, že je povinnosťou žalobcu podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP uviesť v správnej žalobe dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. „žalobné body“). Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, prípadne vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia, pokiaľ nie sú dostatočne konkretizované žalobcom.
15. Napriek konštatovaniu nedôvodnosti žalobných bodov ku skutku pod bodom 1. b) správny súd uvádza, že v súlade s § 194 ods. 1 SSP ide v predmetnej veci o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, keďže išlo o rozhodovanie orgánov verejnej správy o správnom delikte. Podľa § 195 písm. a) SSP nie je v tomto type konania správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom, alebo v ňom nemá oporu. Podľa § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný aj bez súhlasu vlastníkov bytov odstrániť chybu alebo poruchu technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Ku kurzívou zvýraznenej časti vety obsahuje zákon poznámku pod čiarou 5a), ktorá príkladmo odkazuje na rôzne zákony, napr. zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon č. 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určitého výrobku na trh. Tento výpočet je demonštratívny, a preto môže ísť o akékoľvek technické zariadenie.
16. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že sa v ňom na č. l. 60 nachádza pracovný list ako príloha k faktúre na sumu 35 eur vystavenej podnikateľským subjektom D. E. za opravu v bytovom jadre, v ktorom je ako popis požadovanej práce /porucha – havária/ uvedené: oprava bytového jadra na vnútornej stúpačke a v popise práce je uvedené: zistenie závady, oprava v bytovom jadre. V administratívnom spise sa na č. l. 62 nachádza aj pracovný list ako príloha k faktúre na sumu 230 eur vystavenej podnikateľským subjektom F. G. za opravu a dodávku materiálu strešnej konštrukcie v bytovom jadre, v ktorom je ako popis požadovanej práce /porucha – havária/ uvedené: riešenie havarijného stavu, zatekanie. S týmito pracovnými listinami sa prvostupňový správny orgán ani žalovaná vôbec nevysporiadali. Správny súd neuvádza, že tieto listiny preukazujú naplnenie § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, avšak pre riadne zistenie skutočného stavu veci bolo povinnosťou správnych orgánov sa s nimi vysporiadať a uviesť, či sú tieto dôkazy (vzhľadom na ich konkrétny obsah popisujúci určité poruchy na technických zariadeniach v bytovom dome) spôsobilé preukázať, že došlo k poruche technického zariadenia zistenej kontrolou stavu jeho bezpečnosti, bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie alebo majetok. Ak tieto listiny uvedené skutočnosti podľa správnych orgánov nepreukazujú, je potrebné, aby správne orgány zároveň uviedli, čo je nutné na preukázanie skutočnosti, že došlo k chybe alebo poruche technického zariadenia, ktoré boli zistené kontrolou stavu bezpečnosti technického zariadenia, ak bezprostredne ohrozujú život, zdravie alebo majetok. Strohé skonštatovanie, že nebola preukázaná podmienka uvedená v § 9 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri existencii týchto listín v administratívnom spise nie je postačujúca. Správny súd síce zrušil preskúmavané rozhodnutia z iných dôvodov uvedených vyššie, avšak vzhľadom na to, že vo veci bude potrebné znova rozhodnúť, je potrebné, aby sa prvostupňový správny orgán a žalovaná vysporiadali aj s týmito listinami.
17. Žalobca na pojednávaní uviedol, že obstarávanie služieb bolo zverejnené na webstránke správcu, o čom sú doklady v administratívnom spise. Táto žalobná námietka bola vznesená až na pojednávaní dňa 21. 08. 2024, teda zjavne po lehote na rozšírenie žalobných bodov podľa § 183 SSP (2 mesiace od oznámenia napadnutého rozhodnutia), avšak s poukazom na § 195 písm. a) SSP, keďže sa týka zistenia skutkového stavu, správny súd sa s ňou zaoberal, keďže má túto povinnosť ex offo. Žalobca na pojednávaní neuviedol, o aké konkrétne dôkazy má ísť, ani takéto dôkazy správny súd neidentifikoval v administratívnom spise. Rovnaké tvrdenie, že postup pri obstarávaní služieb má žalobca zverejnený na svojej webstránke a tento dôkaz sa nachádza v administratívnom spise, uviedol žalobca aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak taktiež bez konkretizácie tohto dôkazu. Preto správny súd nezistil v tomto smere žiaden nedostatok.
18. Pokiaľ ide o žalobné body ku skutku pod bodom 2. zhrnuté v odseku 5.4. tohto rozsudku, ani tieto správny súd nepovažoval za dôvodné. Žalobca v prvom rade namieta, že správu o činnosti správcu nemožno považovať za službu v zmysle zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Správny súd s týmto tvrdením nesúhlasí, pretože v danom prípade sú splnené všetky definičné znaky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca v danom prípade vystupuje ako predávajúci podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o výkone správy) koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže predmetom jeho činnosti je správa bytov a nebytových priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na druhej strane vystupujú vlastníci jednotlivých bytov ako spotrebitelia podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa, teda fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti zamestnania, alebo povolania, keďže účelom zmluvy o výkone správy je zabezpečiť služby spojené s bývaním. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa je službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. V danom prípade je službou správa bytového domu ponúkaná žalobcom odplatne, ktorá zahŕňa všetky činnosti definované v zákone o správe bytov a nebytových priestorov a v zmluve o výkone správy. Žalobca má povinnosť predložiť vlastníkom bytov správu o svojej činnosti výslovne uloženú v § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ je teda žalobca v postavení predávajúceho povinný vykonať v zmysle zákona určitú činnosť voči spotrebiteľom, jednoznačne ide o službu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorú je možné reklamovať podľa § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca ďalej tvrdil, že z obsahu e-mailu, ktorým bola uplatnená reklamácia, nie je zrejmé, aké konkrétne nedostatky sú vytýkané. Žalovaná sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí zaoberala a uviedla, že v predmetnom e-maile je konkrétne definovaná vada, a to neúplnosť predloženej správy o činnosti správcu za rok 2019 a z tohto dôvodu ho je možné považovať za reklamáciu. Žalobné body sú preto všeobecné, keďže žalobca vôbec nerozporuje závery žalovanej poukazujúce na konkrétny vytknutý nedostatok – obsah správy o činnosti. Správny súd dodáva, že žalobca bol pokutovaný výslovne za to, že reklamáciu vybavil po zákonnej 30-dňovej lehote a nie za spôsob jej vybavenia, teda za to, ako posúdil predmetný e-mail. Žalobca v podstate reklamáciu vybavil, avšak po zákonnom stanovenej lehote (čo nebolo sporné).
19. Správny súd nepovažoval za dôvodné ani žalobné body smerujúce k výške pokuty zhrnuté v odseku 5.5. tohto rozsudku, pre ich všeobecnú formuláciu. Žalobca len všeobecne poukázal na povahu, mieru zavinenia, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinností, pričom neuvádza tieto skutočnosti v konkrétnostiach, ani v čom sú úvahy žalovanej o výške pokuty uvedené v napadnutom rozhodnutí nezákonné. Správny súd v tejto súvislosti dodáva, že ak v novom konaní dôjde k vypusteniu niektorých skutkov z rozhodnutia, sú prvostupňový správny orgán aj žalovaná povinní toto premietnuť aj do výšky pokuty tak, ako to urobila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, keď pri vypustení jedného skutku znížila pokutu o 100 eur.
20. Podľa § 167 ods. 1 SSP priznal správny súd žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, keďže súd zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, právo na náhradu 100 % trov konania od žalovanej. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník správneho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v súlade s § 175 ods. 2 SSP. 21. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.