Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-66Csp/41/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom T.G.Masaryka 2392/17, 69002 Břeclav, Česká republika, IČO : 04 355 211, zast. : Mgr. Zuzana Bírová, advokátka so sídlom Americká 2, 83102 Bratislava, proti žalovanej: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXXX/X, Bratislava-Rača, o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 100 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 26.03.2019 do zaplatenia a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur.

2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,00 eur. Pri registrácii uviedla svoje údaje: E. I., RČ XXXXXXXXXX, bytom H. V. XXXX/XX, 82105 Bratislava-Ružinov. Na základe Smlouvy o úvěru č. 550548 zo dňa 17.2.2019 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 100,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 28,00 eur a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o úvěre č. 550548 sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28,00 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o úvěru, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 18.3.2019. V zmysle bodu IV. Smlouvy a čl.19. VVPÚ je verieľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov. Zaslané boli 4 upomienky v súlade s dohodnutými VPPÚ a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12,00 eur za zaslané upomienky. Dňa 1.12.2021 bola žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanému zákonný úrok z omeškania. Žalobca je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca je nositeľom povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Českej republike, ktoré mu udelila Česká národná banka, ktorej výlučnému dohľadu podlieha. Žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere v českom jazyku a

podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom prípade nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytnutie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice 2008/48/ES. Na základe uvedeného je teda súd povinný aplikovať vo veci české právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok.

3. Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučením a uznesením obsahujúcim výzvu na vyjadrenie listinne doručená postupom podľa , nakoľko sa ani napriek šetreniu nepodarilo doručiť uvedené písomnosti na adresu žalovanej. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie vytýčené na deň 21. augusta 2024.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zmluvy o úvere (smlouva o úvěru) č. 550548 vyplýva, že ju mal uzavrieť žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, pričom mala byť oboma účastníkmi zmluvy podpísaná dňa 17.02.2019 o 13:29 hod. elektronicky. Zmluva mala byť uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov. Istina úveru predstavovala 100,- eur, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie (odmena) bol 28 eur. Deň splatnosti úveru bol určený na 17.03.2019, pričom doba trvania spotrebiteľského úveru predstavovala 28 dní. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť 128 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 2397,81 %. Podľa článku II ods. 2 veta druhá okamihom, v ktorom veriteľ poskytne spotrebiteľovi úver podľa tejto zmluvy, sa zmluva stáva platnou a účinnou a všetky podmienky tejto zmluvy sa považujú za oboma stranami odsúhlasené.

8. Z potvrdenia o zaslaných upomienkach k pôžičke č. 550548 vyplýva, že žalobca eviduje e-mailom zaslané upomienky žalovanému zo dňa 20.03.2019, 21.03.2019, 14.01.2022, 26.01.2022.

9. Z výzvy na okamžité uhradenie dlžoby zo dňa 03.01.2022, ktorá bola vo forme elektronickej komunikácie a takýmto spôsobom bola aj zasielaná, vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy vo výške 287,81 eur. 10. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktorému tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa veta prvá o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len "") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

17. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v a , pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v , , , , až k) a až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,

18. Podľa na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia druhá veta, , , , , , , až 42, , a, , až v), až 11, , , , , , , až 8, a .

19. Podľa iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

20. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku (ďalej len "") tento zákon upravuje ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

21. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

22. Podľa dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

23. Podľa práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

24. Podľa 457 ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej veci ide o konanie s cudzím prvkom, zaoberal sa súd predovšetkým otázkami svojej právomoci a rozhodného práva, ktoré je na vec potrebné aplikovať. Súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná, a to podľa článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I bis). Je totiž nepochybné, že hoci žalobca sídli v Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaný ako spotrebiteľ bydlisko, nakoľko žalobca ponúka spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej lokalizovanej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk>.

27. Pokiaľ ide o rozhodné právo, z rovnakého dôvodu, nakoľko žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť na územie Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, v súlade s článkom 6 ods. 1 písm. a) a písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), je rozhodným právnym poriadkom právny poriadok Slovenskej republiky. Hoci v zmluve je uvedené, že je uzavretá podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonníka zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov, teda podľa českého právneho poriadku, toto zmluvné ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve nezodpovedá požiadavkám podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I, v zmysle ktorého voľba iného právneho poriadku musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Priemerný spotrebiteľ nemôže tomuto zmluvnému ustanoveniu rozumieť tak, že sa zmluva ako celok a všetky práva a povinnosti jej účastníkov spravujú právnym poriadkom Českej republiky, ani následkom, ktoré sú s tým spojené. Pokiaľ by aj zmluva ako celok bola platná, na toto ustanovenie by bolo potrebné nahliadať ako na neplatné pre rozpor s článkom 3 ods. 1 nariadenia Rím I, keďže nejde o výslovnú voľbu právneho poriadku Českej republiky. Preto súd otázku platnosti zmluvy skúmal podľa práva Slovenskej republiky.

28. Súd po ustálení existencie svojej právomoci a vyriešení otázky rozhodného práva, sa ďalej zaoberal platnosťou v konaní predloženej zmluvy. Súd uvádza, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu, resp. bez toho, aby sa protistrana tejto neplatnosti dovolala. Žalobca predložil spolu so žalobou zmluvu o úvere (smlouva o úvěru) č. 550548 zo dňa 17.02.2019, od ktorej si odvodzoval svoj nárok voči žalovanej. V predmetnej zmluve síce bola označená svojimi osobnými údajmi žalovaná ako dlžník, no nie je z nej zrejmé (a nevyplýva to ani zo žiadneho iného žalobcom predloženého dôkazu), či s ňou žalovaný prejavil súhlas. Zmluva o úvere mala byť podľa toho, čo je v nej samotnej uvedené, elektronický dokument podpísaný elektronickými podpismi oboch jej účastníkov. O tom, že táto zmluva bola skutočne podpísaná jej stranami, žalobca žiaden dôkaz neprodukoval, nie je vôbec zrejmé či a akým technickým postupom malo k podpisu zmluvy dôjsť. Samotná poznámka "-podepsané elektronicky-" na zmluve takýmto dôkazom podľa názoru súdu nepredstavuje. Z predloženej zmluvy o úvere ani žiadnych listín predložených žalobcom nevyplýva, že žalovaná disponuje zaručeným elektronickým podpisom a túto skutočnosť nemožno bez ďalšieho prezumovať. Navyše, aj keby žalovaná disponovala zaručeným elektronickým podpisom žalobca ničím nepreukázal, že ho na uzavretie tejto zmluvy aj použila. Žalobca taktiež nepreukázal ani to, či on sám zmluvu zaručeným elektronickým podpisom podpísal. Súd uvádza, že hoci v zmysle nie je jediným do úvahy prichádzajúcim spôsobom uzavretie zmluvy elektronickými prostriedkami na diaľku jej podpísanie zaručeným elektronickým podpisom, bol to samotný žalobca, ktorý ako spôsob uzavretie zmluvy medzi zmluvnými stranami zvolil elektronický podpis. Súd ďalej poukazuje na to, že síce v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch nie je voľba práva zakázaná, avšak okrem toho, že táto voľba musí byť uskutočnená celkom jednoznačne a výslovne, pod následkom neplatnosti takejto voľby nesmie byť spotrebiteľ uvedený do omylu vytvorením dojmu, že na zmluvu sa vzťahuje iba právo daného členského štátu a musí byť informovaný o tom, že na základe článku 6 ods. 2 nariadenia č. 593/2008 má takisto k dispozícii ochranu, ktorú mu zaručujú imperatívne normy právneho poriadku, ktorý by sa uplatnil, keby neexistovala táto podmienka (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 28.07.2016 vo veci C-191/15 Verein für Konsumenteninformation proti Amazon EU Sárl.).

29. Súčasne nakoľko uzavretie úverovej zmluvy na diaľku by predstavovalo poskytnutie finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa , bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že dostal jasný a zrozumiteľný súhlas spotrebiteľa na použitie takejto ponuky finančných služieb podľa Odhliadnuc od vyššie uvedeného, aj keby zmluva bola riadne jej účastníkmi podpísaná, podľa článku II , druhý odsek, druhá veta predmetnej zmluvy to nestačí na to, aby nadobudla platnosť a účinnosť. Zmluva sa v zmysle uvedeného dojednania stáva platnou a účinnou až poskytnutím úveru spotrebiteľovi podľa tejto zmluvy. Žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že úver bol skutočne žalovanej poskytnutý, t.j. odfinancovaný na jej účet.

30. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu predložená zmluva o úvere uzavretá nebola. Avšak aj v prípade, že by tento právny úkon bol zachytený na stranami riadne podpísanom elektronickom dokumente a úver by bol v súlade článkom II ods. 2 veta druhá zmluvy odfinancovaný, nebolo by možné zmluvu o úvere považovať za platný právny úkon. Predmetná zmluva

by totiž predstavovala spotrebiteľskú zmluvu podľa , nakoľko ju uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Nejde v zmysle o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko takýmto úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (v tomto prípade bola splatnosť 28 dní). Ide o tzv. úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom a ktorý je poskytovaný inými veriteľmi spotrebiteľom v zmysle Žalobca nepredložil súdu povolenie podľa udeleným Národnou bankou Slovenska, ktoré by ho oprávňovalo poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom. Národná banka Slovenska na túto skutočnosť aj upozornila oznámením zverejneným dňa 14.8.2018. Ustanovenie pritom obsahuje výslovný zákaz poskytovania takýchto úverov bez príslušného povolenia. V dôsledku tejto skutočnosti by bolo na predloženú zmluvu o úvere (ak by aj platne vznikla) potrebné nahliadať ako na neplatný právny úkon pre jej rozpor so zákonom ( ), čo má za následok aj absolútnu neplatnosť predmetnej zmluvy o úvere.

31. Súd ďalej uvádza, že s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti uzavrel, že účastníci zmluvy o úvere platne zmluvu neuzavreli. Preto do úvahy pripadá vrátenie poskytnutých plnení z neplatnej zmluvy podľa zásad bezdôvodného obohatenia. Právny režim bezdôvodného obohatenia, pod ktorý spadá nárok na vrátenie plnenia z neplatného právneho úkonu, sa spravuje slovenským právnym poriadok s poukazom na článok 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), podľa ktorého rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. v tomto prípade právny poriadok Slovenskej republiky.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu platne nevznikol zmluvný vzťah, mohol by mať žalobca voči žalovanému iba nárok podľa na vrátenie toho, čo žalovaný podľa zmluvy dostal, t .j. na vrátenie sumy úveru vo výške 350 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Ako však už súd uviedol, žalobca v konaní ničím nepreukázal odfinancovanie istiny úveru, teda skutočnosť, že podľa neplatnej zmluvy žalovanému aj túto sumu plnil. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR predstavuje procesnú zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení produkovaných v spore. Následkom nesplnenia si procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi, je neúspech strany v spore. Zmyslom a účelom dôkazného bremena zaťažujúceho strany sporu je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v prípadoch, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie vo veci z hľadiska aplikovateľného hmotného práva nebola alebo nemohla byť v konaní preukázaná, v dôsledku čoho výsledok hodnotenia dôkazov neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti, ani o nepravdivosti určitého tvrdenia. Vo všeobecnosti platí, že dôkazné bremeno spočíva na tom subjekte konania, ktorý od existencie ním tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, a ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 24. júna 2010).

33. S poukazom na uvedené, žalobca by sa mohol úspešne na súde domáhať vydania bezdôvodného obohatenia iba vtedy, ak by preukázal, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda že došlo (v tomto prípade) k majetkovému plneniu zo sféry žalobcu do sféry žalovaného plnením z neplatného právneho úkonu. Túto skutočnosť žalobca ničím nepreukázal.

34. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu nároku na zmluvné plnenie, ani prípadnú existenciu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ išlo o jeho tvrdenie o uzavretí zmluvy, a ani pokiaľ išlo o tvrdenie o poskytnutí peňažnej sumy žalovanej. Nakoľko žalobca nemá nárok na žalovanú istinu, poplatky za upomienky, bez ďalšieho mu nevznikol ani nárok na požadované úroky z omeškania. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.

35. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s CSP. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.