Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/78/2023

Uznesenie

Okresný súd Poprad v právnej veci navrhovateľa: Slovenská lekárska komora, so sídlom Račianska 42/ A, 831 02 Bratislava, IČO: 17 313 317, zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232 proti odporcovi: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.10.2023 podal navrhovateľ na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi zdržať sa právnych úkonov v mene navrhovateľa a uložil odporcovi nahradiť trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že v prejednávanej veci, vzhľadom na povahu veci, neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami bez podania žaloby ( ). Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 06.10.2023 Snem Slovenskej lekárskej komory (ďalej len SLK) na svojom mimoriadnom zasadnutí vo Zvolene odvolal odporcu z funkcie prezidenta komory. V rovnaký deň na riadnom zasadnutí Snemu SLK odvolanie odporcu z funkcie prezidenta potvrdil riadny snem SLK. Výkonom funkcie prezidenta SLK, bol rozhodnutím mimoriadnej Rady SLK konanej dňa 06.10.2023 poverený viceprezident komory A. E. F.. Odporca konanie Snemu SLK a jeho odvolanie vyhlásil a vyhlasuje za neplatné, zákonné rozhodnutie Snemu SLK nerešpektuje a naďalej vykonáva právne úkony v postavení prezidenta navrhovateľa. Odporca neposkytol súčinnosť pri odovzdaní agendy prezidenta SLK, neposkytol súčinnosť pri oznamovaní zmeny štatutárneho zástupcu do Registra právnických osôb vedenom Štatistickým úradom SR, ani pri zmene disponenta bankových účtov navrhovateľa. Okrem toho odporca vykonal celý rad krokov smerujúcich k zmareniu výkonu funkcie verejného činiteľa povereným viceprezidentom a naďalej koná v postavení prezidenta komory. Štatistickému úradu SR zaslal oznámenie o možnom podvodnom pokuse neoprávneného zápisu štatutárneho orgánu, Všeobecnej úverovej banke, a.s. zaslal obdobné oznámenie o možnom pokuse zápisu štatutárneho orgánu. Obidve oznámenia majú za dôsledok, že súčasný štatutárny zástupca navrhovateľa nie je zapísaný ako osoba oprávnená zastupovať navrhovateľa a nakladať s jej účtami. Odporca aj po odvolaní z funkcie vykonáva právne úkony v mene navrhovateľa. Uvedené je zrejmé z rozhodnutia navrhovateľa, ako jediného akcionára spoločnosti LEKÁR, a.s. zo dňa 12.10.2023, ktoré prijal odporca v mene navrhovateľa a ktorým rozhodol o odvolaní A. D. A., z funkcie člena dozornej rady. Následne dňa 17.10.2023 odporca neoprávnene konal v postavení prezidenta komory pri zastupovaní komory pri prijatí rozhodnutia navrhovateľa, ako jediného akcionára spoločnosti LEKÁR, a.s., ktorým odvolal dovtedajšieho predsedu predstavenstva spoločnosti LEKÁR, a.s., A. G. H. a menoval nového predsedu predstavenstva spoločnosti, B. E. B. A., B. – rozhodnutie nie je uložené v Zbierke

listín, navrhovateľ o ňom vie len na základe zápisu v obchodnom registri. Toto sú len právne úkony odporcu vykonané v mene navrhovateľa, ktoré sú navrhovateľovi známe. Navrhovateľ je presvedčený, že vzhľadom na doterajšie správanie odporcu je potrebné pomery bezodkladne upraviť neodkladným opatrením. Ako vyplýva z vyššie uvedeného odporca aj po odvolaní z funkcie prezidenta navrhovateľa, vykonáva právne úkony v mene navrhovateľa. Nie je vylúčené, že právnych úkonov v mene navrhovateľa odporca vykonal viac, tieto ale nie sú navrhovateľovi zatiaľ známe, pričom v dôsledku takého konania, mohol byť navrhovateľ zaviazaný na plnenia a mohla alebo môže vzniknúť navrhovateľovi škoda a môže byť ohrozený majetok navrhovateľa. Zároveň vzhľadom k tomu, že sa odporca stále považuje za prezidenta SLK, možno predpokladať, že pokiaľ nedôjde k úprave pomerov neodkladným opatrením, odporca bude pokračovať vo vykonávaní právnych úkonov v mene navrhovateľa, čo mu však v žiadnom prípade neprináleží, naviac bez predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu navrhovateľa ( ). Odporca konaním, ktorým odvolal z orgánov spoločnosti LEKÁR, a.s. osoby, ktoré boli do funkcie schválené orgánmi navrhovateľa a vymenoval za predsedu predstavenstva osobu, ktorú z funkcionárov komory nikto nepozná, ohrozuje majetok spoločnosti LEKÁR, a.s. a tým aj majetok navrhovateľa. Navrhovateľ sa obáva aj toho, že odporca potom, ako navrhovateľ vykoná zmenu v orgánoch spoločnosti do pôvodného stavu, odporca opätovne nezákonne prijme v mene navrhovateľa rozhodnutie jediného akcionára, ktorým vymenuje za predsedu predstavenstva jemu blízku osobu a zmenu dá zapísať do obchodného registra, ako sa už stalo k dnešnému dňu dvakrát. Nemožno akceptovať, aby sa v orgánoch spoločnosti LEKÁR, a.s. menilo zloženia orgánov každý tretí deň, vždy ako reakcia navrhovateľa na nezákonné konanie odporcu a následne ako reakcia odporcu na prijatie rozhodnutia navrhovateľa. Takéto časté zmeny znefunkčňujú činnosť spoločnosti. Navrhovateľ má za to, že nezákonné konanie odporcu v súčinnosti s ďalšími osobami smeruje k ovládnutiu majetku navrhovateľa a jej dcérskej spoločnosti LEKÁR, a.s.. V neposlednom rade odporca svojím konaním marí výkon verejných funkcií komory spočívajúcich vo vedení registra lekárov, vydávania licencií, plnenia zákonných funkcií komory a riadneho hospodárenia s majetkom komory. Navrhovateľ na základe vyhlásení verejných odporcu o tom, že stále je prezidentom SLK, eviduje dopyty lekárov pýtajúcich sa na to, či potvrdenia o zápise do registra lekárov podpísané zastupujúcim viceprezidentom sú platné.

3. Navrhovateľ k svojmu návrhu pripojil nasledovné listinné dôkazy: notárska zápisnica o priebehu mimoriadneho Snemu SLK konaného dňa 06.10.2023, zápisnica o priebehu riadneho Snemu SLK konaného dňa 06.10.2023, notárska zápisnica o priebehu mimoriadnej Rady SLK konanej dňa 06.10.2023, email žalovaného zo dňa 20.10.2023 zaslaný riaditeľovi Sekretariátu SLK, rozhodnutie jediného akcionára zo dňa 12.10.2023. Žalobca navrhol, aby sa súd oboznámil s úplným výpisom z obchodného registra spoločnosti LEKÁR, s.r.o.

4. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu, odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu, avšak s výnimkou podľa . Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, vychádza zo skutočností uvádzaných a osvedčených navrhovateľom v návrhu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (osvedčenie nároku) je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Návrh preto musí nevyhnutne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Osvedčenie, na rozdiel od dokazovania, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, zo zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie NS SR sp. zn. ).

12. Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z doterajšej Slovenskej lekárskej komory sa zriaďuje Slovenská lekárska komora podľa tohto zákona.

13. Podľa , komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.

14. Podľa , komora je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

15. Podľa , snem komory je najvyšší orgán komory. Snem komory najmä a) schvaľuje, mení a zrušuje vnútorné predpisy komory, ktorými sú najmä štatút, volebný poriadok, rokovací poriadok, hospodársky poriadok a disciplinárny poriadok, b) volí a odvoláva v tajných voľbách prezidenta komory a členov orgánov komory okrem prezídia komory, c) môže zriadiť, zlúčiť, rozdeliť, zrušiť a určiť počet regionálnych komôr, d) hodnotí činnosť komory a jej orgánov, e) rozhoduje o funkciách, ktoré sa budú vykonávať na základe pracovnoprávneho vzťahu s komorou, f) schvaľuje výšku náhrady výdavkov pri výkone funkcie členov orgánov komory, g) určuje výšku členského príspevku a poplatkov podľa a , rozhoduje o ďalších veciach, ktoré si vyhradí.

16. Podľa , snem komory písomne zvoláva rada komory najmenej raz za kalendárny rok. Rada komory je povinná snem komory zvolať do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti, ak o to písomne požiada aspoň tretina členov komory, prezident komory alebo kontrolný výbor komory.

17. Podľa , snem komory tvoria delegovaní členovia komory. Spôsob voľby delegátov určí komora volebným poriadkom.

18. Podľa , snem komory je schopný uznášať sa, ak je na ňom prítomná nadpolovičná väčšina všetkých delegátov. Na platnosť uznesenia snemu komory je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.

19. Podľa , prezident komory je štatutárny orgán komory. Prezidenta komory volí snem komory v súlade s volebným poriadkom. Prezident komory je pri výkone funkcie viazaný rozhodnutiami orgánov komory príslušných na rozhodovanie v danej veci.

20. Z vyššie citovaných ustanovení Z. z vyplýva, že Slovenská lekárska komora (navrhovateľ) je samosprávnou stavovskou organizáciou zriadenou zákonom. Ide o subjekt záujmovej samosprávy, ktorého činnosť má aj právnu povahu verejnej moci, ale súčasne sa spravuje svojimi vlastnými orgánmi, disponuje vlastným vnútorným normatívnym systémom, disponuje svojím vlastníctvom. síce navrhovateľa vo svojej piatej časti zriadil a následne v a nasl. upravil jeho orgány, súčasne však v súlade s povahou navrhovateľa ako samosprávnej stavovskej organizácie „prenechal“ určenie pravidiel voľby orgánov na volebný poriadok a pravidlá ich rokovania na rokovací poriadok schválený samotným navrhovateľom resp. snemom navrhovateľa, ako jeho najvyšším orgánom. stanovil len podmienky uznášaniaschopnosti snemu, prítomnosť nadpolovičnej väčšiny delegátov, a potrebnú väčšinu pre prijatie uznesenia snemu, nadpolovičnú väčšinu prítomných delegátov.

21. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že odporca napriek odvolaniu z funkcie prezidenta t. j. štatutárneho orgánu navrhovateľa, naďalej vykonáva úkony štatutárneho orgánu. Na osvedčenie tvrdenej skutočnosti o odvolaní odporcu z funkcie prezidenta predložil navrhovateľ notársku zápisnice o priebehu mimoriadneho Snemu SLK konaného dňa 06.10.2023 a zápisnicu o priebehu riadneho Snemu SLK konaného dňa 06.10.2023.

22. Notárska zápisnica spísaná o priebehu mimoriadneho Snemu SLK konaného dňa 06.10.2023, je notárskou zápisnicou o osvedčení právne významných skutočností v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a § 61 Notárskeho poriadku. Notár v týchto prípadoch spisuje notársku zápisnicu v rámci svojej verifikačnej činnosti, v rámci ktorej „notár na žiadosť účastníka „len osvedčuje“ skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky... Do osvedčovaného deja notár nesmie aktívne vstupovať, pri tejto činnosti nemá postavenie právneho radcu resp. hodnotiteľa osvedčovaného deja alebo skutočnosti, zároveň nenesie zodpovednosť za to, že osvedčovaný skutkový stav skutočne prebehol v súlade so zákonom...“ (JUDr. Katarína Valová, PhD. a kolektív, Notársky poriadok, Komentár, , C. H. Beck, 2016, str. 14). Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ predložením notárskych zápisníc, len osvedčil priebeh mimoriadneho Snemu dňa 06.10.2023, nebolo tým však osvedčené splnenie zákonných podmienok pre jeho zvolanie a priebeh a schválenie uznesení, v súlade s vnútornými normami navrhovateľa. Obdobne Zápisnica z riadneho Snemu zo dňa 06.10. a 07.10.2023 je listinou, ktorá svojim obsahom popisuje priebeh riadneho Snemu a znenie prijatých uznesení.

23. Navrhovateľ vo svojich tvrdeniach neuvádza žiadne relevantné skutočnosti týkajúce sa pravidiel voľby a odvolávania prezidenta (štatutárneho orgánu). Z podaného návrhu preto nevyplýva, aké sú pravidlá pre zvolanie, účasť, hlasovanie a prijatie rozhodnutia na sneme v rokovacom poriadku, ani počet hlasov potrebných pre odvolanie a zvolenie prezidenta a pod. vo volebnom poriadku. Navrhovateľ len uviedol, že bol uskutočnený mimoriadny Snem, ktorý odporcu odvolal z funkcie prezidenta, o čom predložil ako dôkaz (notársku zápisnicu), a ďalej, že nasledoval riadny Snem, ktorý potvrdil platnosť hlasovania mimoriadneho Snemu, o čom bola predložená zápisnica. Ako súd konštatoval vyššie, z predložených listinných dôkazov vyplýva len osvedčenie priebehu zasadnutia mimoriadneho Snemu, riadneho Snemu dňa 06.10.2023. Tieto listiny neosvedčujú, že boli splnené podmienky pre ich zvolanie, rokovanie a hlasovanie. Uvedené skutočnosti mohli byť súdu preukázané jedine predložením štatútu, rokovacieho poriadku a volebného poriadku navrhovateľa, ktoré však súdu s návrhom predložené neboli. Súd preto nemal osvedčené, že vnútorné normy (pravidlá) upravujú možnosť uskutočnenia mimoriadneho snemu, za akých podmienok a s akými pravidlami sa riadi zvolanie, zasadnutia hlasovanie a pod., Rady ako aj riadneho a mimoriadneho Snemu. Navrhovateľ súčasne ani nenavrhol, aby sa súd oboznámil s uvedenými dokumentami iným spôsobom, napr. ich preštudovaním na jeho webovej stránke. Z povahy kontradiktórnosti konania, ako aj zo , a vyplýva, že súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcov, ani sám pripájať na osvedčenie ich tvrdení relevantné dôkazy.

24. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že navrhovateľ svojím návrhom hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. V návrhu

navrhovateľ neuviedol tvrdenia ani ich nepodporil dôkazmi o pravidlách a postupoch pri voľbe a odvolávaní svojho štatutárneho orgánu. Súd preto nemal osvedčené, že navrhovateľ pri odvolávaní odporcu postupoval v súlade so svojimi vnútornými normami, a teda, že odporca bol odvolaný a nie je štatutárnym orgánom navrhovateľa. Tým nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, teda uloženia povinnosti odporcovi, aby sa zdržal právnych úkonov v mene navrhovateľa. Nebola teda dosiahnutá náležitá miera pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých by mohol nariadiť požadované neodkladné opatrenie. „Naopak opis rozhodujúcich skutočností , ktorá je súce zo strany navrhovateľa síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby sú neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1110 s.)

25. Navrhovateľ navrhol súdu, aby vykonal dôkaz oboznámením sa z výpisom z obchodného registra spoločnosti LEKÁR, a.s., ktorej jediným akcionárom je navrhovateľ, za účelom preukázania právnych úkonov odporcu v mene navrhovateľa aj po 06.10.2023, kedy bol odporca podľa navrhovateľa odvolaný z funkcie štatutárneho orgánu navrhovateľa. Súd navrhnutý dôkaz nevykonal, nakoľko jeho vykonaním by nedošlo k zmene záverov o neosvedčení rozhodujúcich skutočností t. j. pravidiel pre odvolanie štatutárneho orgánu navrhovateľa, na základe ktorých by mohol nariadiť požadované neodkladné opatrenie.

26. Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že ani jedna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.