Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-344-2009.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/344/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľky: O. V., nar. XX.XX.XXXX, A. XX, G., právne zastúpená advokátom: JUDr. Zuzana Štěpánková, J. C. Hronského 10, Bratislava, proti odporkyni: S. O., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, G., právne zastúpená advokátom: Mgr. Peter Leimberger, Májová 31, Bratislava , t a k t o
rozhodol:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo k pozemku parcela č. XXX/X o výmere 104 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 160 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela XXX/X o výmere 54 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 59 m2, zastavané nádvoria, parcela č. XXX o výmere 367 m2, záhrady, k rodinnému domu súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X, rekreačnej chate súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X, v Bratislave, ul. G. XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., obec Bratislava - mestská časť O., Q. G. F., vedené katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava. Všetky uvedené nehnuteľnosti sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni sumu 44.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 21.09.2008 požiadala o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam označených vo výroku tohto rozsudku. Návrh odôvodnila s tým, že pred podaním návrhu odporkyni 06.07.2009 navrhovala dohody na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na čo odporkyňa nereagovala. Uviedla, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností, spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k nehnuteľnostiam je 5/6 k celku a spoluvlastnícky podiel odporkyne k nehnuteľnostiam je 1/6 k celku. V predmetnej nehnuteľnosti býva spoločná matka účastníkov konania, ktorá darovacou zmluvou zo dňa 20.05.2008 darovala svoj podiel 4/6 k celku navrhovateľke. Odporkyňa vyvíjala na matku od počiatku, keď bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností psychický tlak prostredníctvom písomných výziev (05.03.2008, 20.03.2008 a 11.04.2008), ktorými určovala spôsob užívania rodinného domu a záhrady, čo zle vplývalo na jej zdravotný stav. Vzhľadom na vek, zdravotný stav matky navrhovateľka chce účelne využívať nehnuteľnosti, v ktorej chce bývať, vykonať nevyhnutné opravy a predovšetkým starať sa o spoločnú matku účastníkov konania, ktorá v rodinnom dome stále býva. Poukázala tak na násilné správanie odporkyne ako menšinového spoluvlastníka a taktiež poukázala, že odporkyňa je vlastníčkou troch nehnuteľností v katastrálnom území O.. Keďže rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, navrhla, aby podielové spoluvlastníctvo zrušil a prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti navrhovateľke a navrhovateľku zaviazal zaplatiť odporkyni 36 513,31 eur ako primeranú náhradu.
Odporca sa k návrhu vyjadril, že pred podaním návrhu medzi účastníčkami konania prebiehali rokovania návrhu na dohodu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kde zo strany odporkyne bol záujem odpredať svoj podiel, a to za kúpnu cenu vo výške 100.000,- € pred podpisom zmluvy vkladom na účet. Má za to, že rozdelenie predmetných nehnuteľností je možné a nič tomu nebráni. Poukázal na úpravu ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania. Reálne rozdelenie podľa výšky podielov prichádza do úvahy v prípade faktickej a funkčnej deliteľnosti predmetu spoluvlastníctva, a je prvou z možností, ktorú je potrebné skúmať. Návrh navrhovateľky považuje za nedôvodný.
Právny zástupca navrhovateľky podal návrh na vydanie predbežného opatrenia dňa 21.04.2010, s odôvodnením, že odporkyňa jej listom zo dňa 30.10.2009 navrhla odpredaj svojho podielu 1/6 za kúpnu cenu 100.000,- €, a to v lehote dvoch mesiacov, s tým, že ak nebude akceptovať kúpnu cenu, odpredá svoj podiel tretej osobe. Dňa 18.05.2010 navrhovateľka návrh na vydanie predbežného opatrenia zobrala v celom rozsahu späť. Súd konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil.
V priebehu konania navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 12.10.2011 žiadala zmenu návrhu s tým, aby súd pripustil zmenu v časti zaplatenia primeranej náhrady odporkyni, a to vo výške 44.000,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd uznesením sp. zn. 4C/344/2009-280 zmenu návrhu pripustil v znení: Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni 44.000 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, výpisom z LV č. XXX zo dňa 21.09.2009, Dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci č. l. 10 až 14, znaleckým posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 23.12.2006, výzva na vydanie vecí z dedičstva zo dňa 05.03.2008, výzva na umožnenie užívania nehnuteľností, urgencia na možnosť realizovať právo spoluvlastníka (č. l. 54 - 61), výpis LV č. XXX, XXXX M. XXXX (č. l. 62 - 65), darovacia zmluva č. l. 66, Dohody o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnej veci (č. l. 100 - 104), výpis LV č. XXX (č. l. 106 a 136), obhliadka nehnuteľností zo dňa 07.09.2010, znalecký posudok č. X/ XXXX zo dňa 25.02.2011, fotodokumentácia (č. l. 262) a ostatným obsahom spisu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Zo zhodnej výpovede účastníkov konania a výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX súd zistil, že účastníčky sú podielovými spoluvlastníčkami k pozemku parcela č. XXX/X o výmere 104 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 160 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela XXX/X o výmere 54 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 59 m2, zastavané nádvoria, parcela č. XXX o výmere 367 m2, záhrady, k rodinnému domu súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X, rekreačnej chate súp. č. XXXX na parcele č. XXX/X, v Bratislave, ul. G. XXXX/XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O., obec Bratislava - mestská časť O., okres Bratislava F., vedené katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava, a to navrhovateľka v podiele 5/6 k celku a odporkyňa v podiele 1/6 k celku. Navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/6 na základe osvedčenia o dedičstve 23D 966/2004 Dnot 111/2004 zo dňa 11.02.2008 a v podiele 4/6 na základe darovacej zmluvy od matky účastníčok konania - povolenie vkladu dňa 04.07.2008. Odporkyňa svoj spoluvlastnícky podiel v 1/6 nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve 23D 966/2004 Dnot 111/2004 zo dňa 11.02.2008. V predmetnej nehnuteľnosti - rodinnom dome matka účastníčok od r. 1972 býva a ostatné nehnuteľnosti užíva.
Z výpisov LV č. XXX, XXXX M. 6018 súd zistil, že odporkyňa je vlastníčkou susedného pozemku a nehnuteľností (rodinný dom a pozemky) zapísanom na LV č. XXX, rodinného domu a nádvoria zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území O., ako aj bytu zapísaného na LV č. XXXX v katastrálnom území Bratislava - N. S..
Navrhovateľka je vlastníčkou bytu v katastrálnom území Bratislava - N. S. zapísanom na LV č. XXXX.
V priebehu konania súd z výpisu LV č. XXX zistil, že na zapísaných nehnuteľnostiach viazne exekučné záložné právo v podiele 1/6 (v podiele odporkyne) podľa exekučného príkazu č. EX 34272/2009 - 3 zo dňa 15.01.2010, Z-731/10, ktoré zriadila odporkyňa v prospech tretej osoby. V priebehu konania
(dňa 13.10.2011) súd vyzýval exekútorský úrad o súčinnosť, aby poskytol dôkaz - právny titul exekúcie a plnenie odporkyne. Súdny exekútor JUDr. Ladislav Ágh originál exekučného spisu zaslal súdu dňa 23.01.2012, t.j. po vyhlásení uznesenia, ktorým dokazovanie bolo ukončené. Súd túto skutočnosť považuje za irelevantnú, nakoľko exekučný titul bol založený účelovo po podaní návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a taktiež poukazuje, že vykonaný zápis v časti ťarchy listu vlastníctva č. XXX o exekučnom titule bol zapísaný po zapísaní informatívnej poznámky o podanej žalobe na tunajšom súde dňa 22.01.2010.
Z obhliadka nehnuteľností súd zistil, že hranica medzi rodinným domom a susediacim pozemkom z pravej strany je v šírke 251 až 252 cm, a susediacim pozemkom z ľavej strany v šírke 195 cm. Chatka je postavená na pozemku XXX/X, hraničí s pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X M. 654, na vstup na tieto pozemky je vybudovaná brána (č. l. 158).
Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaný znalcom Ing. arch. Vladimírom Kubišom súd zistil, že hodnota nehnuteľnosti a pozemkov v spoluvlastníctva účastníkov konania je v danom mieste a dobe spracovania znaleckého posudku 264.000,00 eur. Na dotknutých nehnuteľnostiach sa nachádzajú dve stavby, a to rodinný dom a rekreačná chata. Rozdelenie stavby rodinného domu na základe pomerov podielového spoluvlastníctva nie je reálne, nakoľko pre časť 1/6 nie je možné zabezpečiť plnohodnotné užívacie parametre užívania objektu. Vzhľadom na situovanie rekreačnej chaty na pozemku, nie je možné riešiť rozdelenie nehnuteľnosti iba vydelením pozemku, teda v každom prípade by sa rozdelenie týkalo objektu rekreačnej chaty a časti pozemku. Prístup k rekreačnej chate z verejnej komunikácie je možné uvažovať iba priestor medzi stavbou rodinného domu a oplotením, pričom priestor prípadnej komunikácie popri dome je zároveň nástupným priestorom osôb do vstupu do rodinného domu, ktorý sa nachádza na východnom rohu domu z južnej strany a ktorý by bol týmto riešením zamedzený. Na základe týchto skutočností nie je možné prípadnú oddelenú časť nehnuteľnosti rekreačnej chaty na pozemku parc. č. XXX/X s priľahlým pozemkom parc. č. XXX/X samostatne sprístupniť na verejnú komunikáciu - G. W. cez pozemok vo vlastníctve odporkyne parc. č. XXX/X. Analyzovaná bola možnosť napojenia oddelenej minoritnej časti nehnuteľnosti prostredníctvom časti pozemku majoritného vlastníka, a to uvalením vecného bremena práva prístupu k stavbe a pozemku ako aj k prípojkám inžinierskych sietí. Znalecký posudok bol vypracovaný v dvoch alternatívach. Alternatíva A rieši spôsob reálnej deľby nehnuteľnosti pri danom pomere 1/6 a vytvára z minoritnej nehnuteľnosti minimalistickú, nie plnohodnotnú časť nehnuteľnosti stavby s pozemkom, pričom táto nehnuteľnosť nemá dostatočnú vývojaschopnosť. Pri napojení je potrebné uvažovať s využitím pozemku majoritnej vlastníčky (navrhovateľky) formou vecného bremena prístupu k stavbe a využívaniu prípojok inžinierskych sietí. Kolíznym bodom pre sprístupnenie je priestor pri rodinnom dome, ktorý zároveň je nástupnou plochou vstupu do domu, čím dochádza k bezpečnostnému riziku kolízie motorového vozidla s osobami, a teda k funkčnému a priestorovému narušeniu užívania rodinného domu. Alternatíva B rieši možný spôsob rozdelenia zabezpečujúci relatívnu plnohodnotnosť novo vydelenej minoritnej (t. j. 1/6) časti začlenením časti pozemku záhrady č. K.V.. XXX o výmere 87 m2, na ktorej je umiestnená žumpa s kanalizačným napojením. Potom by celková výmera pozemkov minoritnej časti (odporkyne) reprezentovala 200 m2. Taktiež pri jej napojení na verejnú komunikáciu je potrebné uvažovať s použitím pozemku majoritnej vlastníčky formou vecného bremena prístupu k stavbe a využívaniu prípojok inžinierskych sietí. V tomto prípade by hodnota budúceho vlastníckeho podielu odporkyne, ktorá je z hľadiska užívateľských možností reálnejšia, avšak o 50 % presahuje právne vymedzený podiel 1/6 pri delení nehnuteľností. Aj v tomto prípade kolíznym bodom pre sprístupnenie je priestor pri rodinnom dome, ktorý je zároveň nástupnou plochou vstupu do tohto domu, čím dochádza k bezpečnostnému riziku kolízie motorového vozidla tesným prejazdom popri rodinnom dome s osobami, a teda k funkčnému a priestorovému narušeniu užívania nehnuteľnosti. Na záver súd zistil, že funkčne dochádza pri oboch alternatívach ku kolízie funkcie nástupného priestoru do domu (vstup je s dverami otvárajúcimi sa smerom von, do exteriéru) a funkčnej plochy prejazdu, čím nie je možné pre obe funkcie bezpečne priestor užívať bez prijatia osobitných bezpečnostných opatrení oboma stranami. Prestavba vstupu, resp. otočenie vstupu na severovýchod nebolo uvažované pre proporčne neúmerné finančné náklady voči deleniu 1/6 a súčasne pre stratu exponovanej plochy vstupu voči prístupovej komunikácii
- Brigádnickej ul., čo by výraznou mierou znížilo i užívateľské parametre nehnuteľnosti.
Ďalej súd zistil, že v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva a zriadenia vecného bremena podľa alternatívy A náklady nevyhnutných stavebných úprav zriadenia vecného bremena predstavujú sumu 2.186,50 eur, z toho každá vlastníčka by financovala čiastku 1.093,25 eur. V prípade vyporiadania
podielového spoluvlastníctva podľa alternatívy B náklady nevyhnutné stavebných úprav zriadenia vecného bremena predstavujú sumu 2.025,76 eur, z toho každá vlastníčka by financovala čiastku 1.012,88 eur.
Vzhľadom k tomu, že na pozemkoch posudzovaných nehnuteľností sa nachádzajú dve stavby a vyplývajúc z ich situovania, stavba rekreačnej chaty je plnohodnotne prístupná iba v kontakte na pozemok s rodinným domom, využívanie ako i hodnota nehnuteľností má najvyššiu cenu za stavu bez kolízneho, ba dokonca synergického využívania oboch stavieb.
Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že z jej strany boli vyvinutá snaha o mimosúdne vyporiadanie, ako majoritná spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností sa chce presťahovať, vykonať opravy a zabezpečiť matke trvalú opateru. Poukázala, na návrh odporkyne na odpredaj svojho podielu v sume 100.000 eur. Ďalej poukázala, že odporkyňa zriadila exekučné záložné právo na svoj podiel 1/6 (v hodnote 100.000 eur) v prospech tretej osoby po podaní návrhu na tunajší súd, pričom hodnota podielu predstavuje 44.000 eur, i napriek tomu, že je vlastníčkou ďalších nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území O. a Bratislava - N. S.. Nesúhlasila so zriadením vecného bremena tak, ako bolo vyhotovené v znaleckom posudku. Poukázala, že sprístupnenie do priestorov rodinného domu by bolo z bezpečnostných dôvodov, a to kolízia motorového vozidla s osobami, čím by došlo taktiež k funkčnému a priestorovému narušeniu užívania rodinného domu. Alternatíva B rieši možný spôsob rozdelenia, čím by sa celková výmera pozemkov minoritnej časti reprezentovala 200 m2, čím hodnota budúceho vlastníckeho podielu presahuje 50 % podielu /1/6 (odporkyne). Taktiež by pri tejto alternatíve kolíznym bodom pre sprístupnenie k rekreačnej chate je priestor rodinného domu ako aj pri alternatíve A, poukázala na náklady na zriadenie vecného bremena a neprimeranému a neakceptovateľnému zásahu do vlastníckych práv majoritnej vlastníčky ohrozeniu nerušeného užívania nehnuteľnosti majoritnej vlastníčky ako aj ohrozeniu jej zdravia a majetku. Uviedla, že chatka je neobývateľná, užívania neschopná, bez kúrenia, vody. Poukázala, že tvrdenia odporkyne o tom, že chce chatku užívať na rekreačné účely, sú zavádzajúce, nakoľko vlastní oveľa väčší majetok priamo v susedstve, ktorý užíva s celou rodinou. Má za to, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je dobre možná, a preto žiada, aby súd návrhu vyhovel.
Z vyjadrenia odporcu súd zistil, že trvá na reálnom rozdelení nehnuteľnosti, nakoľko nebola možná dohoda medzi účastníkmi. Žiada, aby súd rozhodol v zmysle vypracovaného znaleckého posudku, a to alternatívy A, teda reálne rozdelenie nehnuteľnosti a zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu, užívania prípojok inžinierskych sietí, čím by bola zabezpečená prístupnosť k rekreačnej chate. Nesúhlasí s návrhom navrhovateľky a žiada, aby súd zrušil spoluvlastnícke právo účastníkov konania k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX a prikázal odporkyni do výlučného vlastníctva rekreačnú chatu súp. č. XXXX a pozemky parc. č. XXX/X M. XXX/X, zriadil v prospech vlastníka nehnuteľností (odporkyne) vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu po pozemku parc. č. XXX/X M. 771 a vecné bremeno spočívajúce v práve stavby a vedenia inžinierskych sietí na pozemku parc. č. XXX/X a uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľke čiastku 9.800 eur od právoplatnosti rozsudku, ako dorovnanie hodnoty prikázaných nehnuteľností vypočítanej v zmysle znaleckého posudku. Odporkyňa uviedla, že chatka bola postavená v roku 1973, a do roku 1976 v nej bývala otcova matka. Odvtedy sa neužívala, bola to čierna stavba a legalizovaná bola až po dedičskom konaní otca, ale v dedičskom konaní bola prejednaná. Ku chatke nie je vybudovaná cesta, túto treba vybudovať.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny so spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu, a že navrhovateľ nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdí a nepreukazuje navrhovateľ existenciu dôvodov osobitného zreteľa hodných pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, je na mieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať.
Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. V prejednanej veci zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v dvoch alternatívach - alternatíve A a alternatíve B, súd mal preukázané, že deľba pozemkov je možná len v prípade zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu, t.j. vybudovaní stavebných úprav osadenia vrát, resp. brány do oplotenia ulice, vybudovanie prístupovej cesty o šírke 150 cm, oplotenie vybudovanej časti pozemku s vrátami, a vecného bremena stavby a napojenia na inžinierske siete. Súd mal preukázané, že reálna deľba nehnuteľnosti nie je možná z dôvodov, nakoľko oddelená časť nehnuteľnosti - rekreačnej chaty by bola samostatnou, avšak nie vývojaschopnou nehnuteľnosťou. Takéto riešenie by bolo podmienené riešením prístupu k nehnuteľnosti, teda prejazdom popri rodinnom dome, kde šírka medzi vstupom do rodinného domu a hranicou pozemku oplotenia je 251 cm. Súd poukazuje, že pre samotný pohyb na pozemku, teda prejazd bežným osobným motorovým vozidlom vo všeobecne známej šírke 180 cm, pričom medzi stenou a bokom vozidla musí byť minimálne 25 cm, vyplýva že šírka prejazdu predstavuje 250 cm, a to postačuje len pre menšie, resp. kratšie vozidlá 1. skupiny, teda pre väčšie osobné vozidlá nad dĺžku 5000 mm, nákladné vozidlá šírka prejazdu nepostačuje. Prejazd šírky 250 cm komplikuje plocha, ktorá je zároveň nástupnou plochou a vstupom do domu. Nástupná plocha do domu je rozptylový priestor pred vchodom pre otváranie vonkajších dverí (vchodových) o šírke 90 cm. Bolo preukázané, že dochádza ku kolízii funkcie nástupného priestoru do domu a funkčnej plochy prejazdu, čím nie je možné pre obe funkcie bezpečne priestor užívať. V prejednanej veci zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že rozdelenie nehnuteľnosti by síce bolo možné, avšak so zreteľom k veľkosti a usporiadaniu parciel nie je dobre možné v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1, nakoľko odporkyni nie je možné zaistiť prístup na novo vzniknuté parcely ani zriadením vecného bremena k nehnuteľnosti reálnym rozdelením novo vzniknutej nehnuteľnosti v zmysle § 143 ods. 3 a novo vzniknuté pozemky a nehnuteľnosti z ich situovania by stratili na hodnote a možnosti užívania, a taktiež bezpečne priestor užívať, čím by dochádzalo k bezpečnostnému riziku kolízie motorového vozidla s osobami.
Ďalším v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému spoluvlastníkovi za primeranú náhradu. Súd vychádzal z veľkosti spoluvlastníckeho podielu odporkyne, t.j. 1/6, a zo záveru znaleckého posudku. Mal preukázané, že navrhovateľka bude účelne využívať nehnuteľnosť nachádzajúca sa na parc. XXX/X , ktorá podľa súčasného stavu nie je užívania schopná, ako bola prezentovaná v konaní, a nehnuteľnosť parc. č. XXX/X, preto boli tieto nehnuteľnosti prikázané navrhovateľke do výlučného vlastníctva.
Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel bola stanovená podľa výšky spoluvlastníckeho podielu (t. j. 1/6) a z ceny nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom, pričom za primeranú náhradu je potrebné považovať 1/6 ceny nehnuteľnosti, ktorá je hodnotovým ekvivalentom 1/6 spoluvlastníckeho podielu, o ktorý odporkyňa prichádza.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania z dôvodov osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno podľa názoru súdu vidieť v tom, že nejde v predmetnej veci o typické sporové konanie, keďže, ak nedôjde k dohode medzi účastníkmi, k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu môže dôjsť len rozhodnutím súdu na návrh ktoréhokoľvek z účastníkov. Podielové spoluvlastníctvo ako spoločenstvo vlastníckych práv je založené na zásade dobrovoľnosti, z ktorej vyplýva, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Preto nemožno hovoriť o skutočnom úspechu navrhovateľky a od odporkyne spravodlivo žiadať, aby znášala trovy konania, pretože hoci odporkyňa prichádza o celý svoj podiel na spoločnej veci, ktorá sa tak dostáva výlučného vlastníctva navrhovateľky, tento podiel je kompenzovaný primeranou náhradou, ktorú je povinná navrhovateľka odporkyni plniť. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu v konaní, ktorého miera je kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne, dvojmo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti (§ 42 ods. 3 O.s.p.):
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určená, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z.)