Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/226/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. Box 205 proti žalovanej: Q. Q., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. Q., K. P.. W. XXXX/X, o zaplatenie 190,77 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 190,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 190,77 eura od 1. 8. 2007 do zaplatenia, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 78,11 eura, ktoré je žalovaná p o v i n n á zaplatiť advokátovi žalobcu do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 7. 2011, doplnenou podaniami, doručenými súdu dňa 26. 8. 2011 a 1. 2. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 190,77 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne od 1. 8. 2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela s jeho právnym predchodcom, I. a. s., zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb, na základe ktorej jej poskytol jeho právny predchodca povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 10.000 Sk. Nakoľko v rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaná nezabezpečila dostatok peňažných prostriedkov na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na svojom účte, jeho právny predchodca, v súlade s ustanovením čl. 2.5.1 Všeobecných obchodných podmienok, zúčtoval svoje pohľadávky voči žalovanej na ťarchu jej účtu, čím sa účet žalovanej dostal do nepovoleného prečerpania. Nakoľko na účte žalovanej vzniklo nepovolené prečerpanie, ktoré však žalovaná nevyrovnala do 31. 7. 2007, t. j. najneskôr do 1 mesiaca od jeho vzniku, dostala sa do omeškania. Jeho právny predchodca, v dôsledku uvedenej skutočnosti, v súlade s čl. 4.3.4 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, od zmluvy o bežnom účte odstúpil a zároveň, v súlade s čl. 4.3.8. Všeobecných obchodných podmienok, zrušil účet žalovanej. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14. 12. 2009, uzatvorenej medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou I., a. s., došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej. Po postúpení pohľadávky žalovaná neuhradila svoj dlh žalobcovi ani sčasti. Žalovanej umožnil splatiť pohľadávku formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20 eur na základe dohody o splatení záväzku zo dňa 21. 4. 2010. Žalovaná svoj záväzok voči nemu písomne uznala čo do dôvodu a

výšky, avšak ani jednu splátku na jeho účet nepoukázala. Úrok z omeškania si uplatňuje v súlade s platnou právnou úpravou ku dňu omeškania žalovanej s vrátením peňažného plnenia. Záväzkový vzťah, vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte, má charakter absolútneho obchodu a vždy podlieha režimu . Preto pri posudzovaní výšky úrokovej sadzby nie je možné aplikovať ustanovenia občianskeho práva. Vzhľadom na omeškanie žalovanej, nie je možné, s poukazom na , aplikovať ani ustanovenie , účinného od 15. 1. 2009. Zmluva o bežnom účte nebola ako zmluvný vzťah spotrebiteľskou zmluvou, pričom výpočet spotrebiteľských zmlúv v ust. , v znení účinnom do 31. 12. 2007, mal taxatívny charakter.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 26. 1. 2012, uviedla, že od r. 2009 je dlhodobo nezamestnaná, od r. 2011 od júla je dlhodobo PN. Poberá len nemocenské vo výške 97 eur mesačne, z ktorého spláca exekútorom po 50 eur. Je ochotná dlh splatiť, ale až po splatení uvedeného dlhu.

Žalovaná na súdnom pojednávaní výhrady k žalovanej sume nemala, požiadala však o splácanie dlžnej sumy v splátkach.

V súlade s ustanovením , súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť ospravedlnili pobytom mimo územia SR a navrhli, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Súd preto vykonal súdne pojednávanie v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaná pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď začala pracovať, otvorila si účet v I. O., aby jej mala kde chodiť mzda. K účtu mala aj kreditnú kartu. Na účte mala povolené prečerpanie, ktorého výška závisela od výšky mzdy. Povolené prečerpanie využila, prečerpala plnú sumu do výšky úverového rámca, t. j. 10.000 Sk. Chodievali jej aj výpisy z účtu v I. banke, kde videla, koľko dlhuje. Výhrady k výške uplatnenej sumy nemala. Z I. banky jej oznámili, že pohľadávku postúpili na žalobcu. Dohodu o uznaní dlhu uzatvárala už so žalobcom u nej doma. Na základe dohody o uznaní dlhu neplatila, nakoľko nemala peniaze, keďže bola PN. Od júna 2010 je PN, predtým bola nezamestnaná. Býva v spoločnej domácnosti so starou matkou. Poberá nemocenské vo výške približne 97 eur mesačne. Z uvedených prostriedkov 50 eur mesačne spláca W. W., prostredníctvom exekútora. Taktiež spláca Providentu 11 eur mesačne. Navrhla dlh splácať po 50 eur mesačne. Dlh by splácala aj s pomocou jej mamy a starej mamy.

Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a o postúpení pohľadávky, výpisom z bankovej knihy, Všeobecnými obchodnými podmienkami I. banky, a. s., účinnými od 15. 4. 2006, Obchodnými podmienkami I. banky, a. s. pre fyzické osoby k bežným účtom, účinnými od 1. 9. 2006, zmluvou o postúpení pohľadávok, listinným dôkazom preukazujúcim zaslanie zásielky žalovanej, uznaním záväzku a dohodou o splatení záväzku, zistiac nasledovný skutkový stav:

Žalovaná uzatvorila dňa 8. 7. 2005 s I. bankou, a. s. zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a v poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu č.2617187468, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu bankou a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb, pričom zmluvnými stranami bol dojednaný balík služieb TatraDynamic.

Podľa čl. 2.5.1 Všeobecných obchodných podmienok I. banky, a. s. (ďalej len „Všeobecné podmienky“), banka je oprávnená svoje pohľadávky voči klientovi zúčtovať na ťarchu jeho účtu, a to aj v prípade, ak na účte klienta nie je dostatok peňažných prostriedkov a zúčtovaním na ťarchu účtu sa účet dostane do nepovoleného prečerpania, alebo v prípade, ak sa účet už v nepovolenom prečerpaní nachádza a zvýši sa tým rozsah nepovoleného prečerpania. Podľa čl. 2.5.2 Všeobecných podmienok, klient je povinný

nepovolené prečerpanie na účte vyrovnať najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Podľa čl. 4.3.4 písm. b) Všeobecných podmienok, banka má právo odstúpiť od zmluvy s klientom a zrušiť účet alebo produkty alebo služby poskytované k účtu s okamžitou účinnosťou, ak na účte klienta vzniklo nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov bez súhlasu banky, ktoré nebolo vyrovnané do 1 mesiaca.

Podľa výpisu z bankovej knihy, vystaveného I. bankou, a. s., predstavovala výška dlžnej istiny ku dňu odplatného postúpenia 190,77 eura, s počiatkom omeškania od 31. 7. 2007.

I. banka, a. s. žalovanej oznámila odstúpenie od zmluvy č. 2617187468 v súlade s čl. 4.3.4 písm. b) Všeobecných podmienok a 4.3.8 Všeobecných podmienok a zároveň zrušenie účtu dňa 14. 12. 2009. Súčasne oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 190,77 eura na žalobcu. Žalobca predložil aj doklad, preukazujúci zaslanie oznámenia žalovanej, z ktorého však nebol čitateľný dátum odovzdania na poštovú prepravu.

I. banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 14. 12. 2009 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie splatných peňažných pohľadávok postupcu, špecifikovaných v prílohe č. 1 k zmluve, na postupníka.

Účastníci konania uzatvorili dňa 21. 4. 2010 dohodu o splatení záväzku, v ktorej žalovaná uznala čo do dôvodu aj výšky svoj dlh voči žalobcovi, vzniknutý z titulu nesplateného úveru vo výške 190,77 eura s príslušenstvom, spolu 347,01 eura a zaviazala sa uvedený dlh splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 20 eur, prvá splátka splatná najneskôr v posledný deň v mesiaci, v ktorom bola dohoda podpísaná, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o bežnom účte ( ).

Podľa , , zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej K. O. W. platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi účastníkmi nebolo sporné uzavretie zmluvy o bežnom účte medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, obchodnou spoločnosťou I. banka, a. s., predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu bankou a poskytovanie ďalších produktov a služieb v zmysle zvoleného balíka služieb. K bežnému účtu bolo žalovanej bankou poskytnuté povolené prečerpanie vo výške 10.000 Sk. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná uvedené prostriedky skutočne aj vyčerpala. Nakoľko žalovaná nezabezpečila na svojom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhrady svojich záväzkov voči banke, dostala sa do nepovoleného prečerpania. Výška žalovanej istiny nebola medzi účastníkmi sporná, preto si súd, v súlade s ustanovením , osvojil skutkové zistenia, založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Výška žalovanej istiny bola preukázaná aj výpisom z bankovej knihy, vyhotoveným I. bankou, a. s.. V zmysle čl. 2.5.2 Všeobecných podmienok, bola žalovaná povinná prostriedky, tvoriace nepovolené prečerpanie na účte, vyrovnať najneskôr do 1 mesiaca od vzniku nepovoleného prečerpania. Počiatok vzniku omeškania nebol medzi účastníkmi konania sporný, vyplynul aj z výpisu z bankovej knihy, kde bol uvedený na 31. 7. 2007. Na základe uvedených skutočností súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 190,77 eura. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi žalobcom a I. bankou, a. s., ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, vystaveného postupcom.

Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že zmluva o bežnom účte, uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aj pokiaľ bola zmluva uzatvorená pred 1. 1. 2008, podľa , sa spravuje zákonnými ustanoveniami účinnými od 1. 1. 2008. Na posúdenie uzatvorenej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej nemá vplyv ani skutočnosť, že zmluva o bežnom účte má charakter absolútneho obchodu podľa . Preto bolo potrebné na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy aplikovať normy spotrebiteľského práva, vo vzťahu k úroku z omeškania občianskoprávnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, vyhlásenej K. O. W. k prvému dňu omeškania, čo činí 8,5 % ročne, a to od 1. 8. 2007, nakoľko mal z výpisu z bankovej knihy preukázaný vznik omeškania od 31. 7. 2007. V zostávajúcej časti úroku z omeškania (vo výške 5,5 % ročne zo sumy 190,77 eura od 1. 8. 2007 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na príjmové a majetkové pomery žalovanej, jej súd povolil splácať priznanú sumu v splátkach po 50 eur mesačne. Súd mal za to, že, vzhľadom na výšku priznanej sumy a osobu žalobcu, ktorý je právnickou osobou, nebudú jeho práva v dôsledku povolenia splátok ohrozené. Oproti tomu, v prípade uloženia povinnosti na plnenie v zákonnej 3-dňovej lehote, by došlo k ohrozeniu uspokojovania základných životných potrieb žalovanej.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

V súlade s ustanovením , súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, nakoľko aj keď bol v konaní čiastočne neúspešný, jednalo sa o neúspech v pomerne nepatrnej časti (úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 190,77 eura od 1. 8. 2007 do zaplatenia). Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 78,11 eura, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 61,61 eura podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby na súd po 18,26 eura ( v spojení s , b citovanej vyhlášky) a režijný paušál za 2 úkony právnej služby po 7, eura ( citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 51, eura, čo činí 10, eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi žalobcu. Z rovnakých dôvodov, pre ktoré súd povolil žalovanej splácať priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach, súd povolil žalovanej zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.