Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/119/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Mironom Čiževským v právnej veci navrhovateľky: I., bytom Q., B., v konaní zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, so sídlom Lidické nám. 15, Košice proti odporcovi: KRIJCO s.r.o. Košice, Hlavná 93, v konaní zastúpená JUDr. Andreou Tkáčovou, so sídlom Magurská č. 3, Košice v konaní o neplatnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 611,71 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 7.4.2004 domáhala, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 30.1.2004 je neplatné. Vo svojom návrhu uviedla, že v žalovanej organizácii pracuje ako riaditeľka spoločnosti odo dňa 1.12.2000. Dňa 28.4.2003 obchodný zástupca spoločnosti KRIJCO s.r.o. U. vymenil zámky na dverách, čím jej znemožnil vstup na pracovisko. Následne navrhovateľka vyzvala zamestnávateľa, aby jej umožnil výkon jej pracovnej činnosti, ale on podal návrh na zmenu v obchodnom registri s tým, že U. má byť konateľom obchodnej spoločnosti.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že dňa 6.2.2004 jej zamestnávateľ doručil písomnosť a to okamžité zrušenie pracovného pomeru ku dňu 30.1.2004, ktorú písomnosť prevzala podľa jej tvrdenia dňa 6.2.2004 na tom skutkovom základe, že závažne porušila pracovnú disciplínu podľa ust. za údajnú jej celodennú neprítomnosť v práci v dňoch 26.1.2004 do 30.1.2004. Ako dôkaz priložila súdu uvedenú listinu označenú ako zrušenie skončenia pracovného pomeru. Toto skončenie pracovného pomeru navrhovateľka považuje za neplatné, lebo aj napriek jej osobnej účasti na pracovisku bola bezpečnostnou službou a U. vyslovene hrubým spôsobom vykázaná z pracoviska. Dňa 18.2.2004 odporcovi písomne oznámila, že na pracovnom pomere trvá a dôvody okamžitého zrušenia pracovného pomeru neuznáva, avšak aj napriek tomu jej vo výkone práce zo stany odporcu bolo bránené. Z toho dôvodu navrhla súdu, aby súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 30.1.2004, ktoré jej bolo doručené dňa 6.2.2004 je neplatné.

Súd vykonaným dokazovaním zistil, že v spise sa nachádza pracovná zmluva uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom, ktorá však nie je dátumovaná. Na základe tejto pracovnej zmluvy mal vzniknúť medzi účastníkmi konania pracovný vzťah odo dňa 1.12.2000 a navrhovateľka mala vykonávať funkciu riaditeľa spoločnosti so sídlom na Mäsiarskej ul. č. 57, Košice. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú bez skúšobnej doby. V spise sa zároveň nachádza oznámenie, ktorým navrhovateľka

žiadala odporcu, resp., mu oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to podľa dohodnutých podmienok uvedených v pracovnej zmluve. V spise sa zároveň nachádza odpoveď na uvedenú výzvu, ktorú zaslal odporca navrhovateľke dňa 23.2.2004, v ktorom jej oznamuje, že má za to, že pracovný pomer bol ukončený v súlade s platnými právnymi predpismi, bol skutkovo odôvodnený a boli splnené všetky obsahové náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a že trvá na svojom pôvodnom prejave vôle, t.z. okamžitom skončení pracovného pomeru.

Dňa 19.5.2004 odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobe v ktorom uvádza, že tvrdenie navrhovateľky aj napriek jej osobnej účasti na pracovisku bola bezpečnostnou službou a U. výslovne hrubým spôsobom vykázaná z pracoviska sa nezakladá na pravde. Toto jej tvrdenie je účelové, ničím nepotvrdené a zavadzajúce a sa vôbec nezakladá na pravde tvrdenie, že jej boli osobné veci vydané za asistencie polície. Svoje tvrdenia navrhovateľka nepreukázala ani nenavrhla vykonať dôkaz, ktorý by potvrdil jej tvrdenia.

Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka nikdy nemala zamedzený prístup na pracovisko. Ďalej poukazuje na skutkovú podstatu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorá súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, t.j. základnej právnej povinnosti zamestnanca formulovanej v ustanovení . Podľa ich názoru táto bola naplnená a skutkový dôvod skončenia pracovného pomeru bol vymedzený tak, aby zamestnancovi bolo zrejme aké konkrétne správanie sa mu vytýka a je dôvodom postupu zamestnávateľa. Má za to, že boli splnené všetky zákonné náležitosti zo strany zamestnávateľa, teda odporcu, pričom poukazuje, že závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou, teda neospravedlnená neúčasť na pracovisku je právnym dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Podľa ust. v tom čase platného zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skočiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol.

Z vykonaného dokazovania a to konkrétne z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30.1.2004 súd mal za preukázané, že zamestnávateľ, teda odporca s navrhovateľkou okamžite skončil pracovný pomer za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a to celodennej neospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku odo dňa 26.1.2004 do 30.1.2004. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru je datované dňom 30.1.2004 a bolo doručené navrhovateľke, teda pracovníkovi dňa 6.2.2004.

Túto skutočnosť si súd overil z poštovej doručenky, ktorá sa nachádza v spise a bola predložená súdu v originály aj na nahliadnutie. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi ako aj v samotnom návrhu potvrdzuje aj navrhovateľka, ktorá uvádza, že dňa 6.2.2004 jej bol doručený list a to oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru.

Podľa ust. v tom čase platného okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne. Musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Z vykonaného dokazovania súd teda mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené v jednomesačnej lehote potom čo sa zamestnávateľ o hrubom porušení pracovnej disciplíny dozvedel a taktiež bolo vykonané písomne a bol v ňom uvedený výpovedný dôvod, že zo strany navrhovateľky, teda zamestnankyne bola porušená pracovná disciplína hrubým spôsobom a to absencia na pracovisku dňoch od 26.1.2004 do 30.1.2004.

Podľa ust. § 77 neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačne preukázané, že navrhovateľka okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dňa 6.2.2004. Toto okamžité skončenie, resp. neplatnosť skončenia pracovného pomeru navrhovateľka napadla na súde dňa 7.4.2004, čo súd si overil z prezenčnej pečiatky tunajšieho súdu, na ktorej je uvedené, že žaloba bola podaná na súd dňa 7.4.2004. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ doručiť zamestnancovi, inak je neplatné. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú tým dňom keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi. Pracovný pomer na základe okamžitého skončenia sa teda končí dňom, ktorým je zamestnancovi doručené bez ohľadu na to, či v zrušovacom prejave je uvedený iný deň. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany zamestnávateľa môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ide o hmotnoprávnu lehotu, t.z., že v posledný deň tejto lehoty musí byť návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručený súdu. Nestačí ak sa tento návrh podal posledný deň lehoty na poštu. Ak sa návrh na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru neuplatnil na súde najneskôr v posledný deň ustanovenej lehoty, nárok zaniká.

Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že dňom 6.2.2004 malo nastať okamžité skončenie pracovného pomeru a týmto dňom zároveň začala plynúť lehota na uplatnenie nároku z neplatného skončenia pracovného pomeru na súde.

V prípade neplatnosti skončenia pracovného pomeru ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorým sa môže dovolávať len ten z účastníkov, ktorý je dôvodom neplatnosti postihnutý. Ide o výnimku zo zásady z absolútnej neplatnosti právnych úkonov. Na uplatnenie nároku z neplatného rozviazania pracovného pomeru platí pre oboch účastníkov pracovného pomeru dvojmesačná prekluzívna lehota, ktorá začína plynúť odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť. Ak zamestnávateľ alebo zamestnanec návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru nepodá na súd včas v ustanovenej lehote, pracovný pomer sa skončí aj keď by išlo o neplatný právny úkon. Platnosť skončenia pracovného pomeru už potom súd nemôže preskúmavať.

Z vyššie vykonaného dokazovania je teda zrejme, že navrhovateľka prevzala okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 6.2.2004. Návrh na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru doručila súdu dňa 7.4.2004. Posledným dňom na podanie návrhu na súd na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bol teda 6.4.2004. Z uvedeného je jednoznačne preukázané, že navrhovateľka svoj návrh doručila súdu jeden deň po uplynutí prekluzívnej lehoty. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. na základe, ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na základe toho súd priznal nasledovné trovy konanie: za prevzatie a prípravu vo výške 45,14 Eur, za vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.5.2004 sumu 45,14 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 27.1.2006 sumu 41,82 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 27.11.2006, ktoré trvalo od 10,00 hod. do 12,30 hod., teda za 2 právne úkony á 41,82 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 31.8.2009 sumu 53,49 Eur, za vyjadrenie zo dňa 9.9.2009 sumu 53,49 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 7.5.2010 sumu 55,49 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 28.5.2010 sumu 55,49 Eur, za odvolanie zo dňa 15.7.2010 sumu 55,49 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 6.2.2012 sumu 58,69 Eur, teda spolu 541,88 Eur.

Súd taktiež priznal 2x režijný paušál á 4,51 Eur, 3x režijný paušál á 5,91 Eur, 2x režijný paušál á 6,95 Eur, 3x režijný paušál á 7,21 Eur a 1x režijný paušál á 7,63 Eur, teda paušál celkom vo výške 69,91 Eur.

Trovy konania celkom 611,71 Eur. Na túto sumu súd zaviazal neúspešnú navrhovateľku na úhradu na účet právnej zástupkyne odporcu JUDr. Andrei Tkáčovej vedeného v A.. na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.