Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-137-2011.pdf
PDF · 92.67 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/137/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou vo veci starostlivosti súdu o mal. H. F., X.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky H. F., X.. XX.XX.XXXX, L. Y. Š., P. XXX a otca H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. M. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
mení rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20Nc 102/95 - 12 zo dňa 31.05.1995 vo výroku o výživnom tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. H. F., X.. XX.XX.XXXX zo sumy 9,96 Eur mesačne na sumu 33,19 Eur mesačne od 01.09.2008 do 31.08.2009, na sumu 50 Eur od 01.09.2009 do 31.08.2011 a na sumu 80 Eur od 01.09.2011 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2008 do 31.01.2012 vo výške 702,52 Eur povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 13.10.2011 žiadala súd, aby zvýšil výživné pre mal. H. zo sumy 9,96 Eur na 150 Eur mesačne od 01.10.2008. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava výživného bola v roku 1995 a od tejto doby sa potreby na maloletého značne zvýšili. V súčasnosti je maloletý žiakom strednej školy.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že momentálne nemá finančné možnosti na zvýšenie výživného.
Opatrovník, vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, ako aj vzhľadom na čas od posledného rozhodnutia o výživnom a samotnou výškou výživného, navrhol zvýšiť výživné podľa návrhu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou opatrovníka o rodinných pomeroch, oboznámením sa s rodným listom maloletého, s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XX X. XXX/XX - XX, potvrdením o príjme matky, potvrdením o príme otca zo dňa 26.10.2011 od A. D. a opismi mzdových listov za rok 2008, 2009 a 2010, ako aj 2011, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky otca, prehľadom uhradených finančných prostriedkov na výživu maloletého Michala, kópiami poštových poukážok o uhrádzaní výživného za roky 2003 až 2009, kópiami listov vlastníctva z nehnuteľností, ktorých výlučný alebo podielovým spoluvlastník je otec v kat. úz. Chminianska Nová Ves, Chmiňany, Chminianske Jakubovany, dokladmi preukazujúce opravu strechy odporcu, potvrdenie o výdavkoch otcom, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Maloletý Michal pochádza zo vzťahu rodičov, pričom rodičia nikdy neviedli spoločnú domácnosť. Od jeho narodenia sa oňho výlučne stará matka. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XX X. XXX/XX - XX zo dňa 31.05.1995, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.07.1995, bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné 300 Sk, čiže 9,96 Eur. Toto výživné odporca uhrádzal. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka poberala rodičovský príspevok vo výške 1350 Sk a rodinné prídavky na jedno dieťa v sume 510 Sk. Na domácnosť prispievala rodičom sumou 700 Sk. Otec bol ženatý, s rodinnou obýval 3-izbový byt za ktorý uhrádzal do 3000 Sk. Pracoval ako zásobovač vo Y., C..R.. a jeho čistý príjem bol 3500 Sk. Neskôr ukončil pracovný pomer, prevzal odstupné a bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 1 350 Sk. Jeho manželka bola nezamestnaná, poberala opatrovateľské dávky, keďže sa starala o svoju matku. Otec mal vyživovacie povinnosti k deťom z jeho manželstva a to štyrom. Na výživu Michala neprispieval. Už vo výpovedi v konaní XX X. XXX/XX otec uvádzal, že je ochotný platiť výživné pre dieťa, ale je v takej situácii, kedy skutočne nemá z čoho platiť. Uviedol tiež, že počítal s tým, že matka ho neuvedie ako otca dieťaťa a že nikto nebude vedieť, že je otcom maloletého Michala.
Matka v súčasnosti pracuje vo firme G. Š. P. a jej čistý mesačný príjem je asi 540 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spoločne so synom býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde obývajú jednu izbu. Na vedení domácnosti sa podieľajú sumou 100 Eur mesačne a dokupuje potraviny pre seba a pre syna. Matka k svojmu príjmu poberá daňový bonus a prídavky na deti spolu asi 40 Eur.
Maloletý Michal navštevuje 4. ročník gymnázia. Matka mu hradí mesačný lístok na MHD 11,95 Eur, obedy 22 Eur. Maloletý je alergik, kde mu matka uhrádza priemerne mesačne asi 15 Eur na lieky, internet 20 Eur, poistné 3,58 Eur. Maloletý taktiež navštevuje posilňovňu, kde mu matka uhrádza priemerne asi 5 Eur mesačne. Maloletý má taktiež zriadené stavebné sporenie, matka tam prispieva podľa svojich možností. Čo sa týka výdavkov matky, okrem poplatkov rodičom za ubytovanie, uhrádza 44 Eur cestovné na SAD a MHD, poistné 16,60 Eur, mobilný telefón 10 Eur aj spolu so synom. Matka taktiež uviedla, že 146 Eur dala na stužkovú pre syna, 184 Eur na oblek na stužkovú, 17 Eur ZRPŠ. Výdavky taktiež mala pre maloletého na zubára, v minulom roku to bolo 83 Eur. Synovi taktiež zakúpila bicykel v sume 305 Eur a na odporúčanie ortopéda chodil maloletý na dva a pol mesačný kurz plávania, kde mu uhradila 100 Eur mesačne. Matka predložila jednotlivé listinné dôkazy preukazujúce jej mesačné a ročné výdavky na ňu a na maloletého.
Odporca - otec opätovne uviedol, že momentálne nemá finančné možnosti, aby platil vyššie výživné a finančné prostriedky na výživné matke uhrádzal podľa svojich možností. V roku 2008 matke uhradil 12 000 Sk, čiže asi 1000 Sk mesačne. V roku 2009 to bolo 543 Eur, v roku 2010 sumu 400 Eur a v roku 2011 sumu 220 Eur. Otec sa so synom nestretáva, syn ani otca nepozná, resp. keď sa stretnú, nevie že ide o jeho otca, keďže rodičia mu to nepovedali. Otec je rozvedený, v roku 2008 mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z jeho rozvedeného manželstva, inač vyživovacie povinnosti už nemá. Otec je nezamestnaný a v roku 2008 pracoval u A. D. na základe dohody o vykonaní práce. V súčasnosti uviedol, že prácu skončil 30.09. z dôvodu, že zamestnávateľovi sa vyhrážala matka, že naňho pošle kontrolu. Otec uviedol, že tam mal len minimálny príjem, pričom poberal aj dávku v hmotnej núdzi. Uhrádza zálohy za elektrinu, plyn a rozhlas vo výške 155 Eur, a taktiež daň z nehnuteľností. Podľa potvrdenia Nákladnej dopravy A. D.F., mal čistú mzdu v roku 2008 otec 10 000 Sk, v roku 2009 sumu 848 Eur, v roku 2010 sumu 433 Eur a za 9 mesiacov roku 2011 sumu 307 Eur. Otec uviedol, že žil z úspor, ktoré mu momentálne došli a ktoré mal v hotovosti u seba, nie v banke. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo
výške 118 Eur. Jeho výdavky sú nájomné, výdavky na stravu, ošatenie, ďalšie bežné výdavky. Pokiaľ je finančne v kríze, vypomáha mu priateľka s ktorou, ale nežije v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia otca, on žije sám v rodinnom dome v Chmiňanoch a ona žije sama vo svojom rodinnom dome. Otec uviedol, že niekedy v roku 2005 až 2007 predal byt za 670 000 Sk, pričom čas peňazí rozdelil svojim deťom a 100 000 Sk si nechal a za tieto peniaze si kúpil ojazdené auto, ktoré občas používa. Taktiež otec dokladoval výdavky na opravu strechy rodinného domu v sume asi 150 000 Sk. Tieto finančné prostriedky mu dala matka pred smrťou, čo potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní.
Matka predložila kópie listou vlastníctva nehnuteľností v kat. úz. Chmiňany a Chminianska Nová Ves, kde odporca - otec je podielový, alebo výlučný vlastník na minimálne 36 nehnuteľnostiach. Na dotaz súdu na pojednávaní, či vzhľadom na svoju sociálnu situáciu neuvažoval o odpredaji týchto pozemkov, otec uviedol, že nejde o stavebné pozemky, ale len role, pričom ani nevie kde sú a nepokúsil sa ich nikdy predať. Časť pozemkov je v nájme poľnohospodárskeho družstva a za tento nájom dostáva ročne 200 kg jačmeňa. Odpredajom časti nehnuteľností na ktorej sa stavala diaľnica Národnej diaľničnej spoločnosti získal otec 293,65 Eur. Otec uhrádza aj poistné na auto o ktorom uviedol, že ho ani nepoužíva, vo výške 109,94 Eur ročne.
Podľa § 78 ods. 1 (ďalej v texte ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnom konaní mal súd za nepochybne preukázané, že maloletý, ktorý je v súčasnosti v 4. ročníku strednej školy, sa naďalej trvalo pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopný sám sa živiť, teda podmienka pre trvanie vyživovacej povinnosti zo strany otca je naďalej splnená. Súd mal za preukázané, že posledná úprava výživného bola v roku 1995, kde mal maloletý jeden rok. V tom čase otec deklaroval, že je ochotný platiť na výživu dieťaťa, ale nemá z čoho. V súčasnosti maloletý takmer dosiahol vek plnoletosti. Navštevuje strednú školu a náklady na zabezpečenie jeho potrieb sa mnohonásobne zvýšili. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil, že je na mieste podať návrh na zvýšenie výživného. Skutočnosť, že výživné určené v roku 1995 je nezodpovedajúce si sám postupne vyhodnotil aj otec tým, že od určitého času začal prispievať na výživu dieťaťa sumou 1000 Sk mesačne a neskôr 33 Eur mesačne. Ako zhodne potvrdili rodičia, v roku 2008 otec uhradil 12 000 Sk, v roku 2009 sumu 543 Eur, v roku 2010 sumu 400 Eur a v roku 2011 sumu 220 Eur. Pri určovaní zvýšeného výživného sa však súd nestotožnil s návrhom matky, ktorá žiadala určiť výživné vo výške 150 Eur mesačne od októbra 2008. Súd musel bral do úvahy možnosti a schopnosti povinného. Za rozhodujúci dátum pre zvýšenie výživného súd považoval nástup maloletého na strednú školu v septembri 2008 a teda sa nestotožnil
s návrhom matky, ktorá žiadala zvýšiť výživné od októbra 2008. V tom čase bol otec nezamestnaný a poberal opatrovateľský príspevok na svoju matku. Súd má za to, že od septembra 2008 do konca augusta 2009 bolo v možnostiach a schopnostiach otca prispievať sumou 33,19 Eur, preto určil takéto výživné. Od septembra 2009 do konca augusta 2011 súd určil výživné vo výške 50 Eur, vzhľadom na nárast životných nákladov na maloletého, v tom čase bol otec nezamestnaný, poberal dávku v hmotnej núdzi a bol zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce. Súd poukazuje na to, že na základe tejto dohody bol príjem otca len minimálny. Súd však poukazuje na to, že takúto dohodu s A. D., nákladná doprava, otec uzatváral opakovane od roku 2008, neuzavrel ju až po začatí tohto konania a súd teda vyhodnotil celkové zamestnanie otca na základe dohody ako účelové a taktiež neuzatvorenie na ďalšie obdobie len z dôvodu začatia a pokračovania konania o zvýšenie výživného. Vzhľadom na ďalšie náklady maloletého súvisiace so zabezpečením stužkovej slávnosti a ďalších nákladov v poslednom ročníku strednej školy, potom súd určil výživné od septembra 2011 na sumu 80 Eur. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal aj z toho, že otec po matke zdedil množstvo nehnuteľností, či už trvalých trávnatých porastov, záhrad alebo ornej pôdy, alebo lesných pozemkov, avšak nevyvinul žiadnu snahu hoci len za účelom zistenia, či dané nehnuteľnosti sú predajné a či môže zvýšiť hodnotu svojho majetku, či prípadne tieto pozemky sa dajú predať a či sú predajné. Naopak, otec sa podľa súdu, ľahkovážne správa a nezistil si ani kde dané nehnuteľnosti ležia. Takýto postup otca za situácie, kedy sa odvoláva na skutočnosť, že je nezamestnaný, má zdravotné problémy, žije len z dávky v hmotnej núdzi, nemá uzatvorenú ani dohodu u vykonaní práce a pod., je neprípustný a podľa súdu účelový len z dôvodu vyhýbania sa plnenia si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že otec do svojich nákladov, resp. výdavkov zahrnul aj náklady na opravu strechy, hoci vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že finančné prostriedky na opravu strechy mu dala matka zo svojich finančných prostriedkov. Súd teda tieto finančné prostriedky pri zohľadňovaní príjmov a výdavkov otca nezahrnul, keďže nepochádzajú z finančných prostriedkov, ktoré mal otec ako úspory, a neboli z jeho príjmu. Súd poukazuje aj na to, že otec predal byt, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že za tento dostal 670 000 Sk, podľa potvrdenia o prevzatí odstupného za byt však otec dostal 770 000 Sk. Z týchto finančných prostriedkov uvádzal, že vyplatil niečo svojim deťom, mal. Michalovi však žiadne finančné prostriedky nedal. Finančne vyplatil len deti zo svojho manželstva. Súd nezohľadnil taktiež výdavky na motorové vozidlo otca, konkrétne zákonnú poistku, keďže otec uvádzal, že toto motorové vozidlo neužíva. Podľa súdu potom nie je ani dôvod platiť poistné na takto neužívané motorové vozidlo a je na mieste vyradiť ho z evidencie.
Zvýšením výživného spätne, potom vznikol otcovi aj dlh na výžinom. Po zvýšení výživného bol otec povinný uhradiť za štyri mesiace roku 2008 sumu 132,76 Eur, v roku 2009 sumu 465,52 Eur, v roku 2010 sumu 600 Eur a v roku 2011 sumu 720 Eur. Za mesiac január 2012 sumu 80 Eur. Spolu tak otec bol povinný uhradiť 1 998,28 Eur. Z jednotlivých poštových poukážok, ktoré preukazujú hradenie výživného súd zistil, že otec uhradil na výživnom za obdobie od 01.09.2008 do konca januára 2012 sumu 1 295,76 Eur (september až december 2008 - 132,76 Eur, 2009 - 543 Eur, 2010 - 400 Eur, 2011 - 220 Eur). Dlh na výživnom u otca, teda činí 702,52 Eur, ktoré mu súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na jeho finančnú a sociálnu situáciu povolil uhrádzať v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom strany výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh matky, ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.