Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13C-217-2008.pdf
PDF · 86.2 KB
No categories available
13C/217/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: V. X., K.. XX. XX. XXXX, O. V., P. XX, zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 327646, Hlavná 73, Prešov, zastúpené JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova ul. č. 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 322,- Eur spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom zo sumy 322,- Eur od 22.4.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
o trovách konania vrátane trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2008 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 59.939,-- Sk spolu s 8,5 %-ným ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.4.2008 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely S.-A. XXX/X R. V. R. v XXX Q.X, k.ú. Solivar, zapísané na J. Č.. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.12.2006. Na tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza inžinierska stavba - komunikácia, ktorá je podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.1.2007 v jeho vlastníctve. Žalovaný užíva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza stavba komunikácie a vykonáva tak práva nájmu cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu bezdôvodne obohacuje, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil žalobca podľa odborného vyjadrenia Ing. Milana Vinklera zo dňa 3.12.2006, v ktorom tento stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a následne vypočítal výšku nájomného. Znalec vypočítal nájomné v roku 2006 vo výške 223,50 Sk za 1 m2 ročne.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný spravuje miestne komunikácie a nemá z toho žiaden prospech. Má s tým spojené len náklady spočívajúce v oprave miestnych komunikácií v ich správe a v údržbe. Miestne komunikácie neslúžia žalovanému na podnikanie, zo zákona je žalovaný povinný spravovať miestne komunikácie, ktoré naňho prešli ex lege. Z toho dôvodu nie je možné vychádzať zo všeobecnej hodnoty pozemku a trhovej hodnoty nájmu. Upozornil na skutočnosť, že žalobca by nemal prístup na uvedený pozemok a ak by nebola zriadená miestna komunikácia „musel by vedieť lietať“ aby sa dostal na svoj pozemok. Uviedol, že považuje konanie žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce v tom, že kúpil nehnuteľnosť, na ktorej bola zriadená miestna komunikácia s vedomím že na nej bude „zarábať“.
Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o náhradu za užívanie nehnuteľností, odpoveďou žalovaného, kúpnou zmluvou, odborným vyjadrením, listom vlastníctva, znaleckými posudkami a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je zapísaný ako vlastník parcely S.-A. XXX/X R. V. R. v XXX Q.X, k.ú. Solivar, zapísané na J. Č.. XXXX. Žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2006 od predávajúcich P. J., Ľ. S. U. Jozefa . Žalobca kúpil túto nehnuteľnosť za dojednanú kúpnu cenu 132.200,-- Sk (po 44.000,-- Sk za podiel každého spoluvlastníka). Žalobca prehlásil, že pozná stav predávanej nehnuteľnosti, nemá k nemu žiadne výhrady a uvedenú nehnuteľnosť kupuje v stave, v akom sa v prírode nachádza.
Na parcelu S.-A. XXX/X si uplatnili reštitučný nárok podľa zákona o pôde č. 229/91 Zb. X. S., O. V.R., D. XX. Z listu zo dňa 28.12.1993 vyplýva, že bola uzatvorená dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti Záhradníckym a sadovníckym podnikom v Prešove a že súčasťou tejto dohody bolo aj odovzdanie parcely XXX/X. Predmetná parcela bola vyvlastnená otcovi X. S., pričom z výpovede X. S. vyplynulo, že parcela XXX/X nebola nikdy vyvlastnená, že táto nehnuteľnosť bola len v užívaní Záhradníckeho a sadovníckeho podniku Prešov. Jedná sa o úzku roľu, ku ktorej nebol prístup, resp. prístup bol len po cudzích pozemkoch. X. S. nikdy nedal súhlas na to, aby na jeho pozemku bola postavená cesta.
Zo správy Mesta Prešov zo dňa 18.1.2007 vyplýva, že na parcele žalobcu S.-A. XXX/X - R. V. R. v XXX Q.X, k.ú. Solivar, sa nachádza komunikácia. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992 vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov.
Podľa odborného vyjadrenia č. 186/2006 Ing. Milana Vinklera, znalca v odbore stavebníctvo, nájomné za uvedenú parcelu za rok 2006 za 1 m2 predstavuje 223,50 Sk za m2.
Zo znaleckého posudku Ing. Dušana Kvasku vyplýva, že nájom za 1 m2 uvedenej parcely za obdobie od 26.12.2009 do 31.12.2007 je 1,084 Eur za 1 m2. Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Faitha, PhD., č. 89/2010, ktorý predložil súdu žalobca, vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za tento pozemok za rok 2006 je 6,641 Eur za 1 m2 za rok a za rok 2007 je 7,65 Eur za 1 m2 za rok.
Zo znaleckého posudku č. 13/2010 Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplýva, že nájomné za 1 m2 pozemku 418/2 orná pôda o výmere 266 m2 je za rok 2006 1,143 Eur za 1 m2 a za rok 2007 1,198 Eur za 1 m2.
Žalobca predložil súdu viacero zmlúv z ktorých vyplýva, že za prenájom pozemkov v danej lokalite Solivaru sa platí nájomné vo výške 11,62 až 16,67 Eur za 1 m2 za rok. Predkladané zmluvy boli z obdobia rokov 2002 až 2010.
Listom zo dňa 10.4.2008 žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie úhrady za bezdôvodné obohatenie spočívajúcej v užívaní parcely XXX/X bez právneho dôvodu. Žalobca žiadal odplatu za obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007 spolu vo výške 59.939,-- Sk a to v lehote siedmich dní od doručenia výzvy. Mesto Prešov túto výzvu prevzalo 14.4.2008. Na tento list žalovaný reagoval listom zo dňa 16.7.2008, v ktorom uviedol, že predchádzajúci vlastníci pozemku nikdy nenamietali existencii predmetnej komunikácie, teda s jej existenciou konkludentne súhlasili. Žalobca daný pozemok odkúpil už s vedomím že sa na ňom nachádza vybudovaná komunikácia. Táto komunikácia nie je využívaná na podnikateľské účely a Mesto Prešov s jej užívaním nemá žiaden prospech, preto má za to, že požadovaná náhrada za užívanie nehnuteľností vo výške trhového nájomného je v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania v s plnením peňažného dlhu.
V danom prípade bolo preukázané, že na parcele XXX/X o výmere 266 m2 bola postavená miestna komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992 vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov. Z výsluchu svedka X. S. (predchádzajúceho vlastníka) vyplynulo, že tá časť parcely XXX/X, ktorá je teraz zastavaná komunikáciou, nikdy nebola vyvlastnená. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že táto časť nehnuteľností bola vydaná na základe reštitučného nároku vzneseného podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. V konaní neboli predložené dôkazy svedčiace o tom, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Pokiaľ teda bol pozemok zastavaný komunikáciou bez súhlasu vlastníka pozemku, má vlastník pozemku právo na odškodnenie a môže si vyberať z viacerých druhov žalôb - môže sa domáhať zaplatenia znehodnotenia pozemku stavbou, môže sa domáhať náhrady škody, môže sa domáhať zriadenia vecného bremena a zaplatenia odplaty za toto vecné bremeno a môže sa domáhať bezdôvodného obohatenia. Je na úvahe vlastníka, ktorú zo žalôb použije. Súd je však viazaný návrhom a v tomto konaní sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez toho, aby na to mal nárok. Skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez právneho titulu, bola v konaní preukázaná. Podľa názoru súdu, je vlastníkovi nehnuteľnosti zastavanej stavbou v zásade potrebné ako bezdôvodné obohatenie priznať všeobecnú hodnotu nájmu takéhoto pozemku a súd má za to, že takáto všeobecná hodnota bola vyčíslená v znaleckom posudku Slovenskej technickej univerzity č. 13/2010. Žalobca s týmto posudkom nesúhlasí, ale nenavrhol žiaden ďalší dôkaz, ktorý by svedčil o nesprávnosti záverov tohto znaleckého posudku. Zohľadnenie jednotlivých kritérií, ktoré majú vplyv na stanovenie výslednej ceny, je podľa názoru súdu súčasť odbornej činnosti znaleckého ústavu a súd do tejto činnosti nemôže zasahovať. Súd však podotýka, že výška všeobecnej hodnoty nájmu závisí od hodnoty nehnuteľnosti, pričom v danom prípade bola zohľadnená aj kúpna cena, za ktorú žalobca pozemok kúpil. Táto bola vo výške 132.200,--Sk, a teda pri posudkom stanovenej výške bezdôvodného obohatenia by žalobca získal celú kúpnu cenu za obdobie približne 14-tich rokov, čo sa súdu nejaví ako neprimerané.
Žalobca namietal, že znalecký posudok nemôže stanovovať všeobecnú hodnotu nájmu s prihliadnutím na reálny stav nehnuteľnosti, teda s prihliadnutím na to, že pozemok je zastavaný cestou. Predložil zmluvy, z ktorých vyplýva, že pozemky v danej lokalite sa prenajímajú za omnoho vyššie sumy, pričom účelom prenájmu je parkovanie motorových vozidiel.
Súd vychádzal pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia z hodnôt, ktoré stanovil znalecký posudok Slovenskej technickej univerzity z týchto dôvodov: Pokiaľ by žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia podal pôvodný vlastník parcely XXX/X, bolo by spravodlivé pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať z toho, aká by bola výška nájmu tohto pozemku pokiaľ by nebol zastavaný. Zastavanie pozemku bolo totiž protiprávnym úkonom a vlastníkovi pozemku nemôže byť na ujmu. V prípade žalobcu súd postupuje ináč z dôvodu, že žalobca túto nehnuteľnosť kúpil, keď už bola cestou zastavaná a vediac o tejto skutočnosti (žalobca sám v kúpnopredajnej zmluve potvrdil, že mu je známy stav nehnuteľnosti). Žalobca, na rozdiel o pôvodného vlastníka, nemohol legitímne očakávať, že tento pozemok hospodársky využije, pretože vedel, že pozemok je zastavaný komunikáciou. Právo na „úplné“ odškodnenie protiprávneho stavu, ktoré nastalo postavením cesty, mali pôvodní vlastníci pozemku a tí ho v kúpnej zmluve ani žiadnym iným právnym úkonom nepostúpili žalobcovi. Súd preto považuje za správne pri účele výšky bezdôvodného obohatenia vychádzať zo znaleckého posudku, ktorý pri určení výšky všeobecnej hodnoty nájomného zohľadňuje aj skutočnosť, že pozemok je zastavaný komunikáciou a že sa jedná o úzky kus pozemku, ku ktorému nie je prístup. Vychádzajúc z výšky všeobecnej hodnoty nájmu, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom Slovenskej technickej univerzity na sumu 1,143 Eura za 1 m2 za rok v roku 2006 a na sumu 1,198 za 1 m2 za rok na rok 2007, celkový nárok žalobcu za rok 2006 je 3,33 Eur a nárok za rok 2007 je vo výške 318,67 Eur, spolu teda 322 Eur. Táto pohľadávka žalobcu nadobudla splatnosť na základe jeho výzvy zo dňa 10.4.2008, v
ktorom žalobca stanovil sedemdňovú lehotu na plnenie od doručenia listu. List bol žalovanému doručený 14.4.2008, lehota teda uplynula 21.4.2008 a od 22.4.2008 je žalovaný v omeškaní a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi sumu 322,-- Eur s úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Takéto rozhodnutie súd nepovažuje za diskrimináciu navrhovateľa, pretože navrhovateľ s vedomím toho, aký je stav kupovaného pozemku, tento pozemok kúpil.
Žalobca mal právo kúpiť a nadobudnúť do vlastníctva parcelu XXX/X, na ktorom je postavená inžinierska komunikácia. Takéto jeho konanie teda nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktoré by nebolo možné žalobcovi priznať bezdôvodné obohatenie. Nie je možné od vlastníkov nehnuteľností žiadať, aby svojim vlastníctvom zabezpečovali plnenie úloh štátu, resp. samospráv (výstavbu a údržbu komunikácie). Preto nie je právne významný ani argument žalovaného, že Mesto Prešov túto komunikáciu nevyužíva na podnikateľské účely. Vznik bezdôvodného obohatenia nie je totiž viazaný na zavinenie osoby a v danom prípade je nepochybné, že žalovaný bez právneho titulu užíva nehnuteľnosť patriacu žalobcovi.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vzhľadom na obtiažnosť veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.