Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sd-244-2011.pdf
PDF · 84.92 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sd/244/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX N. K. č. XXX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 8. 2011 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. 8. 2011 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok z 22. 7. 2011.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 22. 7. 2011, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z..
Dňa 19. 8. 2011 bolo u odporkyne prijaté podanie navrhovateľky, označené ako „návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 2. 8. 2011.“ Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že pri posudzovaní o invalidný dôchodok nebol bratý do úvahy jej skutočný zdravotný stav, ako aj lekárske správy a odporúčania odborných lekárov. K návrhu pripojila kópiu rozhodnutia a kópiu odborného posudku o invalidite.
Za účelom posúdenia invalidity navrhovateľky na základe konania o jej opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne z dôvodu neuznania invalidity vypracoval druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. S. L. lekársku správu dňa 28. 11. 2011, v ktorej uviedol: Po vyšetrení zdravotného stavu u posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie a po zohľadnení lekárskych vyšetrení konštatujem, že menovaná prekonala v auguste 2010 tranzitórnú mozgovú príhodu, po ktorej sa stav upravil. V súčasnosti sú hodnoty TK stabilizované, nie sú prítomné orgánové zmeny, ani ťažké poruchy funkcie kardiovaskulárneho aparátu. Hypertenziu možno zaradiť maximálne do II. stupňa WHO, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. Iné závažné poruchy neboli preukázané. Zdravotný stav nepodmieňuje vznik invalidity. Podľa výroku posudku navrhovateľka
nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola v percentách stanovená na 25 % (I10/Kap. IX, odd. A, pol. 10 písm. b).
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne podala preto, lebo nesúhlasí s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá jej bola stanovená na 25 %. Cíti sa naozaj zle, rozbúcha sa jej srdce, nevládze, 25 rokov sa lieči na vysoký krvný tlak. K svojmu doplňujúcemu vyjadreniu k veci predložila lekárske správy, a to internistu MUDr. G. V. a z neurologickej ambulancie MUDr. M. H.. Dňa 16. 1. 2012 bola opätovne na lekárskom vyšetrení u MUDr. G. V., o čom predložila odborný lekársky nález so záverom: arteriálna hypertenzia 3. stupňa, ESC/ESH vysoké až veľmi vysoké pripočítané riziko, Stp. TIA, dyslipoproteinémia, liečba statínom, CT obraz laterálne od putamen vľavo hypodenzné okrsky do 2 mm, kašeľ ako NÚL ACEI - spochybnený. Tento diagnostický záver je zhodný so záverom pri vyšetrení zo dňa 5. 12. 2011.
Zástupca odporkyne prítomný na pojednávaní poukázal na zhodné posudkové závery prvostupňového a druhostupňového posudkového lekára sociálneho poistenia a vzhľadom k tomu navrhol napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdiť. Pokiaľ boli na pojednávaní predložené novšie odborné lekárske nálezy, k týmto uviedol, že sa neodlišujú od tých, ktoré boli k dispozícii posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Krajský súd poukazuje najmä na závery kontrolných vyšetrení, ktoré boli zhrnuté i v posudkoch posudkových lekárov, ako aj na samotné závery posudkov posudkových lekárov zo dňa 21. 9. 2011 a 28. 11. 2011. Navrhovateľka v priebehu konania síce súdu predložila novšie odborné lekárske nálezy, ktoré však diagnosticky nehodnotili jej zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu posudkovou lekárkou Sociálnej poisťovne zo dňa 21. 9. 2011 a druhostupňovým posudkovým lekárom v lekárskej správe zo dňa 28. 11. 2011, a teda nimi nespochybnila ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Krajský súd dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť je určená v miere zodpovedajúcej lekárskym záverom a zákonu.
Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na lekárske správy, založené v súdnom spise na č. l. 22 a 23, ako aj na správu MUDr. G. V., internistu zo dňa 16. 1. 2012. V tejto je uvedený zhodný diagnostický záver ako v lekárskej správe zo dňa 13. 7. 2011, ktorý mal k dispozícii pri lekárskom vyšetrení navrhovateľky dňa 28. 11. 2011 aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Žiline MUDr. S. L., s ktorým sa v posudku, pokiaľ ide o zaradenie hypertenzie do 2. stupňa WHO, aj náležite vysporiadal. Z lekárskej správy MUDr. M. H., neurologická ambulancia zo dňa 2. 12. 2011 vyplýva, že navrhovateľka bola pri vyšetrení lucídna, orientovaná, bez faktických a artikulačných porúch, mening. sy ani príznaky intrakraniálnej hypertenzie nie sú vyznačené. Diagnostický záver je zhodný so záverom uvedeným v lekárskej správe zo dňa 29. 4. 2011, ktorý mal k dispozícii aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Žiline MUDr. S. L. pri vyšetrení navrhovateľky dňa 28. 11. 2011. Súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 25 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.
Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľke právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 6. februára 2012
JUDr. Zuzana Jančárová
samosudkyňa
Za správnosť vyhotovenia:
Miriama Talapková