Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-531-2001.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-13C/531/2001
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci navrhovateľky: J. H., N.. T., Q.. X.X.XXXX, U. U. XX, zast. JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi: T.N. H., Q.. XX.X.XXXX, U. XX, zast. JUDr.Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kremnická 61, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti, zapísanej na S. Č.. XXX X.. Ú.M. U. ako stavba - dom Č..Y.. XX (Y. Q. R. Č.. XXX/X T. Q. S. XXX X..Ú.. U.) G. D. Č..Y.. XX (Y. Q. R. Č.. XXX/X T. Q. S. XXX X..Ú.. U.) a v y p o r i a d a v a ho tak, že:
- do výlučného vlastníctva navrhovateľky J. H., N..Č..: XXXXXX/XXX
R. N. Z. X. G. M. I. H. P. D. Č..Y.. XX Y. Q. R. X. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 137 m2 ako aj tú časť strechy, ktorá od osi v priebehu bodov A-A´-B-C grafickej prílohy znaleckého posudku Ing. Dušana Sarku CSc. smeruje D. R. XXX/X.
- do výlučného vlastníctva odporcu T. H., N..Č..: XXXXXX/XXX R. D. Č..Y.. XX Y. Q. R. XXX/X - M. R. K. T. XXX J. G. Q. Q. R. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 29 m2 ako aj tú časť strechy, ktorá od osi v priebehu bodov A-A´-B-C grafickej prílohy znaleckého posudku Ing. Dušana Sarku CSc. smeruje do parcely XXX/X G. XXX/X.
Znalecký posudok Ing. Emila Ryníka č. 7/2008 z 27.2.2009 a v ňom obsiahnutý geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Znalecký posudok Ing. Dušana Sarku, CSc. č. 38/2011 z 28.10.2011 na spôsob vertikálneho rozdelenia spoločnej strechy je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
O trovách konania ako aj o vzájomných trovách účastníkov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľky sa návrhom zo dňa 28.11.2001 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, zapísanej na S. Č.. XXX X.. Ú. U. G. D. Q. R. XXX/X G. D. Q. R. XXX/X. Zmeneným návrhom zo dňa 9.7.2003 sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam tak, že ich žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva a to bez povinnosti výplaty ustupujúceho podielu odporcu. O zmene návrhu bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu na pojednávaní dňa 6.4.2005.
Počas konania pôvodný navrhovateľ dňa 15.4.2009 zomrel a podiel k prejednávaným nehnuteľnostiam osvedčením 13D/301/2009, Dnot 55/2009, právoplatným dňa 9.2.2010 zdedila jeho manželka J. H..
Rozsudkom súdu zo dňa 21.6.2010 bolo vo veci rozhodnuté tak, že súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti, zapísanej na S. Č.. XXX X.. Ú. U. G. Y. - D. Č..Y.. XX (Y. Q. R. Č.. XXX/X T. Q. S. XXX X..Ú.. U.) G. D. Č..Y.. XX (Y. Q. R. Č.. XXX/X T. Q. S. XXX X..Ú.. U.) a vyporiadal ho tak, že:
- do výlučného vlastníctva navrhovateľky J. H. prikázal dom Č..Y.. XX Y. Q. R. X. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 137 m2
- do výlučného vlastníctva odporcu T. H. prikázal dom Č..Y.. XX Y. Q. R. XXX/X - M. R. K. T. XXX J. G. Q. Q. R. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 29 m2, a to bez povinnosti vzájomného finančného vyrovnania medzi účastníkmi konania.
K rozhodnutiu dospel po tom ako bolo zistené, že:
1) na liste vlastníctva Č.. XXX X. Ú. U. je zapísaná nehnuteľnosť - parcela Č.. XXX/X-zastavaná plocha o výmere 686 m2 a parcela XXX/X - zastavaná plocha o výmere 166 m2. Bezpodielovými spoluvlastníkmi týchto parciel sú odporca a jeho manželka Eva, N. F.. Uvedené parcely ale nie sú predmetom konania.
2) na liste vlastníctva Č.. XXX X.. Ú. U. je zapísaná nehnuteľnosť - D. Č..Y.. XX, Y. Q. R. XXX/X G. D. Č..Y.. XX Y. Q. R. XXX/X. Podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovateľka a odporca každý v jednej polovici.
Zo stanovísk účastníkov a predloženej výkresovej dokumentácie vyplýva, že pôvodný dom, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva rodičov účastníkov konania, pričom podiel jedenej polovice zdedil pôvodný žalobca po smrti otca rozhodnutím D 1931/67, o čom svedčí predložené dedičské rozhodnutie a druhú polovicu zdedil žalovaný po smrti matky v roku 1989 rozhodnutím D 784/89, o čom svedčí zápis na liste vlastníctva.
Z výpovede odporcu, (ktorú navrhovateľka nevyvrátila) a predloženej výkresovej predlohy stavby vyplynulo, že pôvodný rodičovský dom ma tvar L a svojou dlhšou stranou smeroval do dvora. V prednej časti (od cesty) boli dve izby a za ľavou z nich pokračovali smerom do dvora ďalšie dve izby. Na konci domu bola maštaľ, ktorá so stavbou domu tvorila integrálny celok.
Po smrti otca zostala v užívaní odporcu jedna - pravá izba prednej časti a zvyšok užíval jeho brat s rodinou. Pre účely bývania si odporca z maštale, ktorá už v danom čase bola v dezolátnom stave, vykonal stavebno-rekonštrukčné práce a z jej jednej časti vytvoril kuchyňu a špajzu a z druhej garáž. Tieto úpravy vykonal v roku 1973 na základe predloženého projektu a stavebného povolenia, vydaného bývalým ONV - odborom výstavby a územného plánovania Košice-vidiek pod Č.. T.. XXXX/XX-Z..D. D.G. XX.X.XXXX.
Po smrti matky vykonal v zmysle tej istej výkresovej dokumentácie ďalšie stavebné úpravy spočívajúce v prestavbe „gánku“ nachádzajúceho sa na vnútornej strane domu tak, že k dovtedy ním obývanej izbe
pristaval detskú izbu, spálňu, kúpeľňu a chodbu. Tieto stavebné úpravy vykonal na základe rozhodnutia MNV v U. Č.. X/XX M. XX.X.XXXX. V konaní nebolo sporné, že takto vzniknutý byt odporcu je s bytom (domom) navrhovateľky spojený spoločnou stenou až po bývalú maštaľ.
Rovnako tak navrhovateľka so svojím už teraz nebohým manželom realizovala prístavbu pred svojím domom a to na základe rozhodnutia ONV - odboru výstavby v Košiciach T.. XXXX/XX -F.. M. XX.X.XXXX
Uvedenými prestavbami teda vznikli dva domy, a každý z nich dostal samostatné súpisné číslo. Celková výmera zastavanej plochy sa v dôsledku prístavby k domom realizovanej zo strany oboch účastníkov zvýšila.
Kým v počiatku tohto konania pôvodný navrhovateľ žiadal zrušiť spoluvlastníctvo a vyporiadať ho tak, aby bola celá stavba prikázaná do jeho výlučného vlastníctva, neskôr navrhol (cestou svojho právneho zástupcu) reálne rozdelenie podľa stavu, v akom sa každým z účastníkov užíva (na pojednávaní dňa 16.9.2003 a 6.4.2005), a aby za účelom reálnej deľby bol vypracovaný geometrický plán. Bol to však žalobca, ktorý, aj keď dal takýto návrh, nebol ochotný usporiadať danú vec mimosúdne.
S reálnou deľbou podľa užívacieho stavu domovej nehnuteľnosti odporca súhlasil, preto súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie .
Dňa 9.4.2009 bol súdu predložený znalecký posudok Ing. Emil Ryníka spolu s geometrickým plánom, ktorý presne vyznačil, ktorá časť a v akom rozsahu je každým z účastníkov konania užívaná a parcelu pod každým z nich identifikoval spôsobom potrebným pre zápis do katastra nehnuteľností. Zakreslenie tej časti, ktorú užíva odporca,
korešponduje s tým, čo vypovedal pred súdom t.j. vrátane prístavby po pozdĺžnej vnútornej časti ( detská izba, spálňa, kúpeľňa a chodba) ako aj kuchyne, garáže a špajzy vzniknutých z pôvodnej maštale. Parcelu, na ktorej pôvodná maštaľ stála, znalec identifikoval ako parcela XXX/X zastavaná plocha o výmere 29 m2.
Podľa § 142 ods. (1) Občianskeho zákonníka: Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Zotrvať v podielovom spoluvlastníctve nemožno nikoho nútiť. Možnosti, ktoré spoluvlastníci majú v prípade, že sa nevedia dohodnúť, upravuje citované ustanovenie, v ktorom sa obligatórne ustanovuje postup pri vyporiadaní t.j.:
1) ako prioritná je možnosť reálneho rozdelenia veci medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov
2) ak nie je reálna deľbe dobre možná, prichádza do úvahy prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za finančnú náhradu
3) predaj veci za predpokladu, že o vec nemá žiaden zo spoluvlastníkov záujem a rozdelenie výťažku z predaj medzi nich.
Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby reálnym rozdelením vznikli dve samostatné veci v právnom slova zmysle a by bolo rozdelenie zapísateľné v katastri nehnuteľností. Pri reálnom rozdelení stavby sa ráta len s vertikálnym, nie horizontálnym delením.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z pôvodného rodičovského domu navrhovateľka užíva 3 a odporca 1 obytnú miestnosť a „bývalú maštaľ“ a každý takto vzniknutý dom má vlastný nezávislý vstup. Rozdiely vo výmerách, ktoré takto účastníkom z pôvodného domu pripadli sú také minimálne, že im nebolo treba venovať pozornosť. Navyše odporca, ktorý reálne užíva o niečo menšiu časť toho, čo v skutočnosti tvorí podielové spoluvlastníctvo účastníkov, sa finančnej náhrady za tento rozdiel výslovne vzdal.
Keďže pri vertikálnom delení nielen hranica medzi pozemkami, ale aj hranica medzi stavbami sa predlžuje zvisle pod i nad povrch (NS ČSSR 4Cz 4/68), pričom oba domy sú po svojej dĺžke spojené jednou stenou a aj strecha, ktorá je spoločná, jednou svojou stranou prikrýva dom navrhovateľka a druhá polovica dom odporkyne.
Proti rozsudku súdu zo dňa 21.6.2010 podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá tvrdila, že pozdĺžne delenie strechy sa nedeje v polovici strešnej konštrukcie a vytvára sa tak technicky neriešiteľný problém opravy, rekonštrukcie či výmeny strechy. Tvrdila tiež, že v časti, v ktorej prechádza hranica v streche, predlžená horizontálna hranica pretína konštrukciu strechy, pričom odporca podmurováva časť strechy múrikom. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako táto technická nevyhnutnosť má byť riešená v časti, kde je možné vykonať aj priečne delenie nehnuteľnosti, časti medzi parcelou XXX/X G. XXX/X. Súd mal vychádzať pri skúmaní účelnej využiteľnosti novovzniknutej veci
z odborného vyjadrenia príslušného stavebného úradu o potrebe či nepotrebe stavebných úprav k prípadnému rozdeleniu stavby v strešnej časti.
Uznesením Krajského súdu Košice 3Co/272/2010 - 191 zo dňa17.5.2011 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vrátený na nové prejednanie. Podľa tohto uznesenia mal súd upriamiť svoju pozornosť na to, aby za účelom posúdenia stavebno-technického riešenia rozdelenia strechy nariadil znalecké dokazovanie ako aj na to, aby že ak bol vypracovaný takzvaný oddeľovací geometrický plán týkajúci sa pozemkov pod stavbami, ktoré sú predmetom konania, je vhodné vyriešiť aj právny režim pozemkov, ktoré sa pod jednotlivými stavbami nachádzajú, a to aj použitia § 142 ods. 3 OZ t.j. zriadenia vecného bremena. Zároveň konštatoval, že bez ohľadu na charakter a rozsah investícií zo strany účastníkov konania je celá domová nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a preto je potrebné rozhodnúť o jeho vyporiadaní v tom stave, v akom sa nachádzajú v súčasnej dobe že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou znamená úplné a definitívne vyriešenie vzájomných vzťahov spoluvlastníkov tak, aby výkon práv už výlučného vlastníka novovytvorenej nehnuteľnosti nebol podľa možností žiadnym spôsobom obmedzovaný výkonom práv druhého výlučného vlastníka.
V danom prípade niet sporu o tom, že výlučným vlastníkom oboch parciel X. XXX/X G. XXX/X, na ktorej spoločná stavba stojí, (ktorá jediná je predmetom konania), je odporca. Podľa S. XXX, na ktorej sú obe parcely zapísané, má parcela XXX/X T. XXX J. G. R. XXX/X, na ktorej stojí tá časť domu, ktorú užíva navrhovateľka, má výmeru 166 m2. Účelom geometrického plánu v tomto konaní však bola presná identifikácia každej parcely tak, aby zodpovedala skutočnému rozsahu zastavanej plochy. Z pôvodnej parcely XXX/X o výmere 686 m2 znalec skutočne zastavanú plochu domom odporcu označil ako XXX/X o výmere 124 m2 a zvyšok pôvodnej parcely XXX/X označil ako parc. XXX/X. Pôvodnú parcelu XXX/X o výmere 166 m2 (vlastnícky patriacu odporcovi a jeho manželke) rozdelil na parcelu Č.. XXX/X o výmere 137 m2 (na nej stojí tá časť spoločného domu, ktorý užíva navrhovateľka), a zvyšok na novovytvorenú parcelu XXX/X o výmere 29 m2.
Ani jedna z týchto, či už pôvodných, ani novovzniknutých parciel, ale nie je predmetom konania.
Tým je jedine spoločná stavba, ktorú reálne oddelene užívajú obaja spoluvlastníci s tým, že každý má do svojej časti zabezpečený osobitný prístup z parciel, ktorých sú vlastníkmi (t.j. navrhovateľka z parcely XXX Q. S. Č.. XX G. K. M. R. XXX/X)
Súd môže pri zrušení podielového spoluvlastníctva za predpokladu, že rozdelenie veci nie je dobre možné, vykonať jeho vyporiadanie prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Vyporiadanie možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle slova, v rámci ktorého (ak predmetom vyporiadania je nehnuteľnosť) treba prihliadnuť (okrem iného) aj na to, či a do akej miery niektorý z podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Keďže spoluvlastnícky podiel vyjadruje vzťah spoluvlastníka k celej veci (§ 137 ods. 1 OZ) , pri vykonaní vyporiadania touto formou treba vychádzať z hodnoty celej veci a z veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Treba zdôrazniť, že v rámci určenia primeranej náhrady, do celkovej hodnoty predmetu vyporiadania možno zahrnúť výlučne hodnotu tých vecí, ktoré účastníci nadobudli do podielového spoluvlastníctva a ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania. Nemožno tam započítať aj hodnotu vecí, ktoré preukázateľne nadobudol do výlučného vlastníctva len niektorý z účastníkov (Rc 2Cdo/53/2004).
V prejednávanom prípade však reálna deľba je možná a to atak, aby po deľbe neboli výluční vlastníci deľbou vzniknutej nehnuteľnosti navzájom rušení. Napriek tomu, že účastníci sú spoluvlastníkmi v rovnakom pomere, investície do spoločnej veci zo strany odporcu značne prevyšujú investície zo strany navrhovateľky a jej už neb. manžela a navyše boli investované iba do tej časti nehnuteľnosti, v akej sa odporca ujal držby a užívania spoločnej veci a v tomto rozsahu výkon svojich práv aj realizuje.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní súd vzhľadom na možnú reálnu deľbu nerozhodoval formou prikázania veci oproti výplate ustupujúcemu spoluvlastníkovi a každý z účastníkov investoval do spoločnej veci tak, že po reálnej deľbe tieto investície zostali v ním užívanej časti domu, súd sa širším vyporiadaním v zmysle vyššie cit. stanoviska NS SR nezaoberal.
Niet sporu ani o tom, že spoločná strecha zakrýva jednak časť domu, pripadnuvšieho navrhovateľke (skláňajúcu sa na parcelu XXX/X) ako aj tú časť, ktorá pripadla odporcovi (skláňajúcu sa nad parcelu XXX/X).
V zmysle uznesenia krajského súdu preto za účelom vyriešenia možnosti stavebno-technického riešenia vertikálneho rozdelenia spoločnej strechy s vyznačením jeho spôsobu tak, aby bolo zrejmé aj reálne oddelenie oboch častí strechy na každú stranu, súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva.
Dňa 31.10.2011 ustanovený znalec Ing. Dušan Sarka CSc. predložil súdu znalecký posudok č. 38/2011, v ktorom jednak konštatoval, že tá časť spoločnej strechy, ktorá prikrýva dom navrhovateľky, má krytinu po svojej životnosti a zároveň je kvalifikovaná ako nebezpečná (je z azbestu) ako aj to, že pre zabezpečenie reálneho vertikálneho rozdelenia je potrebné vybudovanie resp. domurovanie protipožiarnej priečky z pórobetónových kvádrov na stávajúci železobetónový veniec, že je treba zrealizovať komínový nadstavec domu navrhovateľky do výšky 2,4 m nad pôvodný komín a z plných tehál uzatvoriť otvor o rozmeroch 0,9 x 2 m, cez ktorý je možný prístup z domu Č.. XX. V grafickej prílohe znalec vyznačil pôdorys prízemia, na ktorom vyznačil priebeh začiatku i konca vertikálnej osi reálneho rozdelenia strechy a to tak, že od tejto osi na jednu stranu strecha zakrýva dom navrhovateľky na jej druhej strane dom odporcu.
V tomto zmysle sa tiež vyjadril znalec aj v rámci jeho osobného výsluchu na pojednávaní dňa 6.2.2012 s tým, že v grafickej prílohe priebeh osi vertikálneho delenia strechy označil bodmi A-A´-B-C. Doplnil tiež, že v dôsledku kompletnej rekonštrukcie tej časti strechy, ktorá je nad domom odporcu a osadením nových hrebenáčov došlo tiež k pozitívnemu vplyvu na strechu odporkyne, keďže sa tým zabránilo zatekaniu dažďovej vody a vzniku škôd. Ozrejmil tiež, že grafickú prílohu vyhotovil na základe poznatkov zistených na mieste samom a namerané hodnoty vyznačil v náčrte. Po nahliadnutí do geometrického plánu znalca geodeta zistil, že domové nehnuteľnosti stoja presne tak, ako sú farebne vyznačené v geopláne na rozdelenie pozemkov a po svojich obvodoch kopírujú majetkové hranice parciel oboch účastníkov.
Za tohto stavu preto súd, rešpektujúc existujúci stav, prikázal každému z účastníkov tú časť spoločného domu, ktorú fyzicky reálne užíva a tú časť strechy v zmysel posudku Ing. Sarku, ktorá ten-ktorý dom zakrýva. Keďže došlo k prikázaniu spoločnej veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov, žiadnemu z nich nevznikla voči druhej strane
povinnosť finančnej náhrady. Investície, ktoré každý z nich do spoločnej veci vložil, totiž zostali na tej strane, na ktorej boli vložené.
Znalecký posudok Ing. Dušana Sarku CSc. Sa stáva súčasťou rozsudku a rovnako tak posudok - geometrický plán Ing. Emila Ryníka keďže parcely, na ktorých oba domy stoja, hoci patria odporcovi (a čiastočne aj jeho manželke), boli nanovo identifikované.
Vzhľadom na to, že ide už o druhé rozhodnutie vo veci, v rámci čoho je treba komplexne posúdiť trovy konania, súd si rozhodnutie o nich vyhradil na čas po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.