Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_K3-19P-45-2023.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
K3-19P/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. B., nar.X.X.XXXX a C. B., nar.XX.X.XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, obe zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detí rodičov matky D. E., nar.XX.X.XXXX, bytom F., G. H. F. a otca A. B., nar.X.X.XXXX, bytom F., G. H. F., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Z v e r u j e maloleté deti A. B., nar.X.X.XXXX a C. B., nar.XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí A. a C. na každé z detí mesačne sumou vo výške sa 30% životného minima určenej zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 20.dňa v každom mesiaci, vopred, k rukám matky maloletých detí, počnúc doručením rozsudku.
Styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí A. a C. B. podala na Okresnom súde Košice - okolie dňa 2.3.2023 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorý odôvodnila tým, že nežije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd zveril maloleté deti A. a C. do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca maloletých detí navrhla určiť výživné vo výške 70 EUR mesačne na každé z detí. V priebehu konania navrhla určiť zo strany otca ako povinného rodiča minimálne výživné, a to do budúcna, od doručenia rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi navrhla neupravovať.
2. K podanému návrhu matky sa otec maloletých detí písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, aj keď bol riadne a včas predvolaný, preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti otca.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol súdu vyhovieť návrhu matky, zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca ako povinného rodiča navrhol určiť primerané výživné a styk otca s maloletými deťmi navrhol neupravovať.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých detí, oboznámil sa so správou ÚPSVaR v Košiciach z prešetrenia pomerov v rodine, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil tento stav vo veci:
5. Maloleté deti A. a C. B. pochádzajú z družobného pomeru rodičov. Rodičia maloletých detí nežijú v jednej domácnosti. Matka žije s maloletými deťmi a s maloletým synom, D. E., nar.X.X.XXXX, u ktorého
nie je určené otcovstvo, na F. I. J. G. H. F., býva so svojim druhom D. K.. je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na 3 deti, iný príjem nemá. Rodina obýva murovaný príbytok, ktorý pozostáva z dvoch miestností, v jednej je základný nábytok, rozťahovacia posteľ, piecka a televízor. Matka v čase šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom preukázala dostatok jedla a zásoby dreva na kúrenie. Vodu si rodina zabezpečuje z miestnej prípojky na vodu. Hygiena a sociálna úroveň bývania je udržiavaná na slabej úrovni, jedná sa o sociálne slabú rodinu v rámci rómskych komunít.
6. Maloletá C. je v celodennej starostlivosti matky, maloletá ešte nechodí, matka má s maloletou absolvovať odborné vyšetrenia, maloletý A. navštevuje 1.ročník na ZŠ v Moldave nad Bodvou, je zdravý.
7. Matka maloletých detí nemá vedomosti o aktuálnom bydlisku otca, ani o tom, či pracuje a má nejaký príjem. Uviedla, že aktuálne s ním nie je v žiadnom kontakte.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 9. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletým deťom Bandiovým, keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje faktickú starostlivosť o deti, pričom šetrením pomerov v rodine maloletých detí neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, keďže otec ani matka o to nežiadali, aktuálne otec o maloleté deti záujem neprejavuje.
10. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
16. V danom prípade súd určil vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom zo strany povinného - otca maloletých detí v minimálnej zákonom určenej sume, keďže matka maloletých detí s výškou takto určeného výživného vyslovila súhlas a súčasne na strane povinného, otca sa súdu nepodarilo zistiť také majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali určiť výživné vo vyššej sume. Povinný rodič, v tomto prípade otec, je prispievať každý ako povinný subjekt bez ohľadu na svoj príjem aspoň minimálnym výživným, ktoré je od 1.7.2023 vo výške 36,80 EUR mesačne na jedno nezaopatrené dieťa. Matka netrvala na určení výživného na maloleté deti od podania návrhu, preto súd dlžné výživné neurčoval a otcovi maloletých detí určil vyživovaciu povinnosť do budúcna, od doručenia rozsudku.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 44 CMP ( Civilný mimosporový poriadok) rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
19. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
20. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.