Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-4-2012.pdf
PDF · 104.23 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľ Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XX, o zaplatenie 296,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 97,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28. 5. 2010 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A4825683 zo dňa 30. 12. 2009 pod bodom 2.5: „V prípade porušenia niektorej z povinností Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 200,--eur (6.025,20 Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne Podniku porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od Zmluvy, alebo porušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c/ tohto článku).Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku Účastníkovi“ j e ako neprijateľná n e p l a t n á .
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.
Súd p o v o ľ u j e odporcovi úhradu žalovanej sumy v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,-- eur vždy do 25. dňa v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 05.12.2011 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 296,20 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia
faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a následnej zmluvnej pokuty.
Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení, a to dňa 30.12.2009. Následne dňa 30.12.2009 došlo k uzatvoreniu Dodatku k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón za podmienečne zníženú cenu, pričom odporca sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom v prípade uzatvorenej zmluvy po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu. Odporca porušil podmienky zmluvy tým, že nezaplatil mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie 22.01.2010 - 22.03.2010 a preto v súlade s dodatkom k zmluvám navrhovateľ sa domáhal aj zaplatenia zníženej zmluvnej pokuty vo výške 199 eur, ktorá bola dojednaná ako sankcia za porušenie zmluvných podmienok. Odporca napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradil.
Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania. Súd rozhodol súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pripojení, dodatku k tejto zmluve, faktúrami, odstúpením od zmluvy, upomienkami a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 30.12.2009 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o pripojení č. A4825683 s účastníckym programom Volania do všetkých sietí 100, na základe ktorej odporcovi bolo pridelené účastnícke telefónne číslo 0917 507618. Následne toho istého dňa 30.12.2009 účastníci konania uzatvorili aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi mobilný telefón zn. Samsung s5600 za kúpnu cenu 1 euro a odporca sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných povinností sa odporca zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 200 eur.
Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete navrhovateľa.
Odporca podmienky zmluvy nedodržal, lebo nezaplatil poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami za obdobie od 22.01.2010 do 22.03.2010 v celkovej výške 97,20 eur.
Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 13.05.2010.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril zmluvný vzťah, avšak iné osoby ho uviedli do omylu. Zobrali mu akciový telefón, uhradili iba prvú splátku, a to vo výške 12 eur dňa 18.01.2010. Následne tieto osoby ďalšie splátky neuhrádzali. Zo spoločnosti Orange, a.s. mu prichádzali výzvy na zaplatenie dlžných súm a on preto urgoval osoby, ktoré zobrali akciový telefón. Následne od navrhovateľa prestali chodiť písomnosti, teda mal za to, že je všetko v poriadku. Viac sa tým nezaoberal, nakoľko považoval celú vec za skončenú. Ďalej uviedol, že na jednorázovú úhradu dlžnej sumy nemá dostatok finančných prostriedkov, nakoľko je zamestnancom obce Výrava a má uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.03.2012 ako robotník na protipovodňových opatreniach realizovaných obcou. Jeho mesačný príjem v čistom predstavuje sumu 322 eur. Žiaden iný príjem zo závislej činnosti nemá a nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Býva v jednej miestnosti, ktorú mu poskytla obec. Okrem toho je voči nemu vedená exekúcia, na základe ktorej spláca 20 eur mesačne. Poukazujúc na nepriaznivú finančnú situáciu požiadal o zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom splátok a to vo výške do 20 eur mesačne.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podaný návrh je čiastočne dôvodný.
Podľa ustanovenia §43 ods. 1,2 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Na základe predložených listinných dôkazov súd má dostatočne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o pripojení a následne aj k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi mobilný telefón za zvýhodnených podmienok a odporca sa zaviazal na využívanie dohodnutých mesačných programov po dobu 24 mesiacov. Odporca porušil podmienky zmluvy tým, že neuhradil navrhovateľom vyfakturované poskytnuté služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr spolu vo výške 97,20 eur, preto súd návrhu v tejto časti vyhovel.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
V danom prípade navrhovateľ pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu, ktorú sám navrhovateľ už pri podaní návrhu moderoval a znížil na sumu 199 eur, avšak súd aj v takejto výške v tejto časti návrh zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva ( princíp proporcionality ), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „ neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa „ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Súd taktiež prihliadal k ostatným podmienkam zmluvy, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej zmluve ( čl. 4 ods. 1 Smernice ). Hoci žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho o aký typ zmluvy podľa Občianskeho zákonníka ide, časť zmluvy o pripojení predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je súčasne viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta však súbežne neprimerane ukracuje spotrebiteľa.
V danom prípade paušálny mesačný poplatok za užívanie programu Volania do všetkých sietí 100 predstavoval prinajmenšom sumu 26,01 eur, vrátane 19% DPH, pričom zmluvná pokuta 200 eur vo vzťahu k mesačnému poplatku predstavovala 8-násobok. Odporca sa podľa zmluvy zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom 24 mesiacov a teda 24 mesiacov platiť dohodnutý paušálny mesačný poplatok. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok navrhovateľa na náhradu škody nie je dotknutý.
Odporca porušil podmienky zmluvy, nakoľko nezotrval v zmluvnom vzťahu dohodnutý čas, dokonca porušil zmluvu hneď od počiatku, nakoľko neuhradil ani jeden mesačný poplatok od uzavretia zmluvy a teda sa môže javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú na mieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv ja však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného uvádza:
Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku ( § 5 O.s.p. ) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter ( C-240/98 ) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.
Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej
podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce ( č.l 7 Smernice ).
Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť. Preto súd návrh o plnenie zníženej zmluvnej pokuty zamietol.
Podľa ustanovenia §517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia §517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Uvedeným predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 3 ods. 1 cit. nariadenia výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Pretože odporca sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, ktorý je v súlade s ustanovením §517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na finančnú situáciu odporcu, súd povolil odporcovi splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach po 20 eur mesačne pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, a to od právoplatnosti rozsudku.
O trovách súd rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Nakoľko mal navrhovateľ len čiastočný úspech, odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.; rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.