Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/276/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom, v právnej veci navrhovateľa: T.. L. Š., bytom v Bratislave, P. XX, zastúpená JUDr. Danielou Čiernou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ambroseho 12, proti odporcovi: I.. F. L., bytom v Bratislave, L.. P.. A.W. XX, o zaplatenie sumy 2.200,- Eur s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.200,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 2.200,- Eur od 09. 10. 2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania v sume 428,32,- Eur z toho sumu 132,- Eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 296,32 Eur titulom odmeny za právne zastupovanie, k rukám právnej zástupkyni navrhovateľa, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom z 23.08.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.200,- Eur s príslušenstvom na základe toho, že s odporcom dňa 07.09.2009 uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí. Odporca si požičané peniaze prevzal postupne a nasledovným spôsobom: dňa 07.09.2009 si prevzal v hotovosti 700,- Eur, čo potvrdil svojím podpisom. Dňa 11.09.2009 si prevzal v hotovosti 300,- Eur, prevzatie potvrdil svojím podpisom. Dňa 11.09.2009 bola bankovým prevodom z účtu navrhovateľa na bankový účet odporcu vedený v A. banke, a.s., poukázaná suma 1.200,- Eur. Podľa dohody mal odporca pôžičku vrátiť najneskôr do 08.10.2009. Odporca z dlžnej sumy do dnešného dňa, ani napriek ústnym, telefonickým a jednej písomnej výzve, neuhradil ani časť dlžnej sumy.

Odporca sa k návrhu a prílohám písomne nevyjadril, ich doručenie spolu s predvolaním na pojednávanie mal vykázané v súlade s , dňa 30.01.2012 z adresy T. XX, Bratislava, na ktorej sa inak zdržuje; Odporca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia neustanovil, ani z dôležitého dôvodu pojednávanie nežiadal odročiť, preto súd konal a rozhodoval podľa // v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom navrhovateľa a oznámením obsahu listín: č.l. 5 - výpis z bankového účtu navrhovateľky, č.l. 6 - rukou písané potvrdenie o pôžičke, č.l. 7 - pokus o zmier, výzva na zaplatenie dlhu.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa s odporcom pozná od r. 1990. Ako rodiny mali dobré vzťahy, spoznali sa v Ruskej federácii ako diplomati. Neskôr vzťahy neboli až také intenzívne. Až keď navrhovateľka začala pôsobiť v R. ako M., opätovne sa skontaktovali. Odporcovi viackrát požičala peniaze na jeho žiadosť a tieto jej síce nevrátil načas ale napokon ich predsa vždy vrátil. Keď jej odporca vrátil peniaze z predposlednej pôžičky, oznámil jej, že jeho firme sa darí a pozval ju na obed. Preto nemala dôvod pochybovať o jeho čestnosti, keď asi na tretí deň za ňou prišiel a opätovne ju požiadal o pôžičku. Povedal jej, že peniaze potrebuje na preklenutie problémov v podnikaní. Keďže nemala žiadne pochybnosti o tom, že došlo k vzniku pôžičky ústnou formou, iba si poskytnuté sumy 700,- Eur, 300 Eur a 1200,- Eur zapísala do svojho diára a odporca sa pod to podpísal, čím potvrdil prevzatie peňazí. Splatnosť bola dohodnutá na 30 dní. Keď ubehol jeden rok, vyzvala odporcu po tom, čo ho náhodou stretla, aby prišiel podpísať zmluvu o pôžičke. Odporca na to nijako nezareagoval a prestal s ňou ďalej komunikovať. Navrhovateľka má vedomosť o tom, že odporca sa na T. E.. XX v R. pravidelne vo svojej firme zdržiava. Vídava tam jeho auto, pričom v sídle jeho firmy prebiehajú stavebné úpravy.

Odporca pri predvolaní na pojednávanie bol poučený podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že sa odporca k žalobe a prílohám nevyjadril, zaujal pasívny postoj k prejednávanej veci, svoju neúčasť na pojednávaní z dôležitých dôvodov a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, pojednávanie včas a zákonným spôsobom nežiadal odročiť, súd mal za to, že sa svojho práva predložiť alebo označiť dôkazy a rozhodujúce skutočnosti vo svoj prospech dobrovoľne vzdal.

Podľa /OZ/, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, alebo peňazí. Keďže táto zmluva je reálnym kontraktom, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Ďalším pojmovým znakom pôžičky je jej dočasnosť. Jej nevyhnutnou náležitosťou však nie je stanovenie doby vrátenia. Splatnosť pôžičky môže byť dohodnutá aj neskôr.

Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ustanovení , ktorá vymedzuje obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznú povinnosť veriteľa vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej čiastky má žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre veriteľa vyplýva dôkazné bremeno, že zmluva o pôžičke bola uzavretá a že na základe tejto zmluvy predal žalovanému finančné prostriedky. Povinnosťou dlžníka je zase uniesť dôkazné bremeno tvrdenia, že požičané peniaze veriteľovi podľa dohody vrátil.

Z obsahu písomného potvrdenia na č.l. 6 vyplýva, že odporca mal k 11.09.2009 požičaných 2.200,- Eur. Odporca v konaní pravosť ani pravdivosť tejto súkromnej listiny nepoprel, preto súd jej obsah v spojení s výpoveďami navrhovateľky vyhodnotil ako pravdivý. Pre zmluvu o pôžičke nie je predpísaná žiadna forma, je však obvyklé, že veriteľ od dlžníka vyžaduje písomné prehlásenie o dlhu tzv. dlžobný úpis. Predmetné písomné potvrdenie je svojím obsahom najbližšie k dlžobnému úpisu, ktorým odporca písomne potvrdil, že na základe pôžičky prevzal od navrhovateľky v hotovosti 1.000,- Eur a že bankovým prevodom mu bola poukázaná suma 1.200,- Eur. Preto po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne. Medzi účastníkmi došlo dňa 07.09.2009 na základe ústnej dohody k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 2.200,- Eur, podľa ktorej sa odporca zaviazal navrhovateľovi požičané peniaze vrátiť najneskôr do 08.10.2009. Odporca sa proti žalobe nijakým spôsobom nebránil a nespochybnil právny základ, ani výšku žalovanej pohľadávky.

Odporca v konaní nijakým spôsobom netvrdil ani nepreukazoval zaplatenie dlhu navrhovateľovi a preto mu podľa názoru súdu vznikla povinnosť zaplatiť žalovanú sumu, tak ako sa na to zaviazal v zmluve o pôžičke.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Pretože odporca mal pôžičku vrátiť najneskôr do 08.10.2009, od 09.10.2009 sa so splnením dlhu dostal do omeškania; súd ho v súlade s zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo žalovanej sumy až do zaplatenia. Výška uplatnených úrokov z omeškania neprevyšuje úrokovú sadzbu stanovenú v nariadenia vlády č. , v znení novely č. t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( 1%) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa , tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi ich náhradu, nakoľko návrh bol podaný dôvodne. Trovy konania pozostávajú zo sumy 132,- Eur za zaplatený súdny poplatok a z trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú zo sumy 296,32 Eur, ktoré súd vyčíslil podľa vyhl. č. . Za jeden úkon právnej pomoci priznal 91,29 Eur. Odmena bola priznaná za tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia r. 2011, podanie návrhu 24.08.2011 a účasť na pojednávaní 06.02.2012) + režijný paušál 2 x 7,21 Eur = 14,82 Eur za dva úkony právnej pomoci v r. 2011 a 7,63 Eur za úkon v r. 2012; spolu trovy právneho zastúpenia prestavujú sumu 296,32 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.