Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28P-123-2011.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/123/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Š.J.: K., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, toho času Detský domov H., I. X, D., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Kysucká 14, Senec, deti rodičov: matka I. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, I., t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou R. H., tajomníčkou Okresného súdu Malacky a otec F. Š., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Robotnícka 59, Senec, t.č. na neznámom mieste zastúpený opatrovníčkou D. Š., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Malacky o dočasné zverenie do Detského domova Harmónia, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté deti K. Š., narodeného XX.XX.XXXX a J. Š., narodenú XX.XX.XXXX do ústavnej starostlivosti Detského domova H., I. X, XXX XX, D..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého K. Š., narodeného XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 01.02.2012.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej J. Š., narodenej XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 01.02.2012.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého K. Š., narodeného XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 01.02.2012.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej J. Š., narodenej XX.XX.XXXX vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 01.02.2012.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd daň 09.05.2011 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, ako navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by dočasne zveril maloleté deti Š. do starostlivosti Detského domova H.. Súd návrhu vyhovel a uznesením Okresného
súdu Pezinok č.k. 28P 123/2011 zo dňa 10.05.2011 zveril maloleté deti Š. do starostlivosti Detského domova H.. Uznesením zo dňa 06.07.2011 súd začal bez návrhu konanie o nariadení ústavnej starostlivosti k maloletým deťom Š. podľa § 81 ods. 1 O.s.p. Súdu sa nepodarilo zistiť trvalý pobyt rodičov maloletých detí Š., preto im v konaní ustanovil opatrovníka.
Kolízny opatrovník v priebehu konania uviedol, že podľa oznámenia Detského domova H. sa o deti od kedy sú umiestnené v Detskom domove nikto nezaujímal. navrhol, aby súd dočasne zveril maloleté deti do ústavnej starostlivosti Detského domova H. a ich rodičov zaviazal prispievať na ich výživu výživným v nevyhnutnej miere.
Súd vykonal dokazovanie rodnými listami maloletých detí, správou Detského domova H. zo dňa 25.07.2011, ďalšími v spise priloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z rodných listov maloletých (priložené v pripojenom spise 28P 99/2011) mal súd preukázané, že maloletý K. Š., narodený XX.XX.XXXX a J. Š., narodená XX.XX.XXXX sú deťmi F. Š., nar. XX.XX.XXXX a I. Š., nar. XX.XX.XXXX, ktorí sú účastníkmi tohto konania.
Zo správy Detského domova H. zo dňa 25.07.2011 mal súd preukázané, že maloleté deti sú od 23.05.2011 umiestnené v profesionálnej rodine, rodičia sa o nich nezaujímajú.
Z pripojeného spisu č.k. 12P 208/2011 mal súd preukázané, že matka maloletých detí podpísala súhlas s osvojením maloletých detí.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pri tom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia sa o maloleté deti Š. nezaujímajú. O maloleté deti Š. neprejavujú záujem ani ich príbuzní. Za takejto situácie nebolo možné zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti, súd preto musel postupovať v súlade s § 54 ods. 2 Zákona o rodine.
Z objektívnych dôvodov nie je možné zistiť zárobkové pomery ani majetkové pomery rodičov maloletých detí, súd preto určil rodičom maloletých detí výživné podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu ( § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na § 176 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.