Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-41-2011.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-13C/41/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: W. K., bytom M. XXXX/XX, XXX XX M., zastúpený JUDr. Jozefom Aľušikom, so sídlom Černyševského 11, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: V.. O. M., bytom N. XX, XXX XX Z. o zaplatenie náhrady škody vo výške 3.478,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.478,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 831,24 € advokátovi JUDr. Jozefovi Aľušikovi, AK Bratislava, Černyševského 11, na jeho účet, vedený v M. Z., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 4.2.2011 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k náhrade škody vo výške 3.478,- €, keď túto škodu uplatňoval od exekútora v zmysle § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Uplatňovaná výška škody zodpovedá sume, ktorú by navrhovateľ získal, ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni, keď priemerná úroková sadzba predstavovala 2,8 %. Dôvodom pre uplatnenie náhrady škody bola skutočnosť, že Okresný súd Pezinok vo veci vedenej pod č.k. 15Er 1777/2008 neschválil príklep, týkajúci sa nehnuteľnosti, udelený súdnym exekútorom, čo súd zdôvodnil aj nezákonným postupom exekútora v konaní.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 27Ro 236/2011, kde návrhu navrhovateľa vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odpor odporca a navrhoval návrh zamietnuť. Odporca poukazoval na to, že exekútor je v zmysle ustanovenia § 2 Exekučného poriadku štátom určenou osobou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Vzhľadom na povahu vzťahu medzi osobou zúčastnenou na konaní - vydražiteľom a súdnym exekútorom nemožno požadovať od súdneho exekútora náhradu škody priamo a preto je potrebné vyriešiť otázku, či návrh nebol podaný predčasne. Odporca ďalej poukazoval na to, že ako súdny exekútor v konaní postupoval správne, je viazaný súdnym rozhodnutím, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie. Ďalej poukazoval na to, že exekútor nezodpovedá za chyby v znaleckom posudku, exekútor nemá rozhodovaciu a preskúmavaciu právomoc k tomuto úkonu. Odporca ďalej poukazoval na to, že potom, ako bol príklep neschválený, vrátil celú sumu vydražiteľovi, poukazoval pri tom na ustanovenie § 12 ods. 4 Exekučného poriadku, kde je uvádzané, že exekútor je povinný ukladať prostriedky na osobitný bankový účet, ktorý nie je úročený. Odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním exekútora. Pokiaľ sa týka výšky náhrady škody, odporca poukazoval na to, že ani pri najlepšej odbornej starostlivosti by úrokový výnos za obdobie v ktorom sa nachádzali finančné prostriedky u súdneho exekútora by nedosahovali výšku, ako si ju uplatňuje navrhovateľ.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listom navrhovateľa zo dňa 25.2.2010, ktorý adresoval Ministerstvu spravodlivosti SR na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Pezinok č.k. 15Er 1777/2008, oboznámením sa so spisom Ministerstva spravodlivosti č. 16302/2010/46 a zistil:
Na Okresnom súde Pezinok sa viedlo exekučné konanie pod č.k. 15Er 1777/2008, predtým konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava 3, pod č.k. 34Er 1015/2003, kde sa realizoval výkon rozhodnutia na peňažné plnenie vo výške 980.000,- Sk s príslušenstvom a Okresný súd Bratislava 3 poverením zo dňa 23.5.2003 poveril výkonom exekúcie exekútora V.. O. M., teda odporcu. Exekútor dňa 29.5.2003 vydal upovedomenie o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania. Proti tomuto upovedomeniu podal námietky povinný 25.6.2003 o ktorých Okresný súd Bratislava 3 rozhodol dňa 29.10.2003 a námietky zamietol. Povinný listom zo dňa 6.10.2005 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o odklad exekúcie v zmysle § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Námietky proti exekúcii podala aj manželka povinného 12.7.2005.
Exekútor, t.j. odporca príkazom zo dňa 14.6.2004 vydal príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti a dňa 26.5.2005 vydal upovedomenie o čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti. Povinný dňa 6.10.2005 podal námietky voči znaleckému posudku. Povinný listom zo dňa 12.2.2007 adresovaným Okresnému súdu Bratislava 3 žiadal o zrušenie dražby určenej na deň 15.2.2007 a súčasne žiadal o odklad exekúcie, pričom exekútorovi toto oznámil listom zo dňa 7.2.2007, ktorý mu bol doručený 12.2.2007. Exekútor dňa 28.2.2007 podal návrh na schválenie príklepu udeleného pri dražbe nehnuteľnosti a zároveň postúpil námietky proti udeleniu príklepu, pričom príklep bol udelený exekútorom v zápisnici zo dňa 15.2.2007.
Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 zamietol námietky manželky povinného zo dňa 7.7.2005, proti upovedomeniu o začatí exekúcii. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 povolil odklad exekúcie na dobu do 31.8.2009. Okresný súd Pezinok rozhodnutím zo dňa 23.2.2009 námietkam vzneseným pri schválení príklepu vyhovel a príklep neschválil. Súd v tomto rozhodnutí konštatuje okrem iného, že nakoľko o nárokoch povinného (žiadosť o odklad, námietky) ako aj o námietkach manželky povinného týkajúcich sa okrem iného aj tvrdenia, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti nebolo doposiaľ súdom rozhodnuté, nemohol podľa názoru súdu exekútor vykonať dražbu nehnuteľnosti a udeliť príklep. Pokiaľ ide o znalecký posudok súd konštatuje, že tento mal viacero metodických nedostatkov a nespĺňal požiadavky na písomne vyhotovený znalecký posudok v zmysle § 17 zák. 382/2004 Z. z. a znalkyňa porušila povinnosti stanovené zákonom. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2009.
Navrhovateľ uplatňoval škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že ak by mal sumu vo výške 54.769,96 € na termínovanom vklade v Slovenskej sporiteľni v ktorej mal vedený účet, by bol získal úrok, ktorého úroková sadzba bola v tom období 2,8 % a pri dobe trvania vkladu by získal 3.478,- €. Navrhovateľ poukazoval na to, že úrok požaduje za obdobie od 21.2.2007 (deň úhrady za vydraženú nehnuteľnosť) do 29.5.2009 (deň vrátenia uhradenej sumy). Pokiaľ ide o výšku úroku poukázal na výpis zo Slovenskej sporiteľne, kde pri dobe viazanosti 24 mesiacov bol úrok 2,8 %.
Súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa sa v prvom rade zaoberal otázkou zodpovednosti za vzniknutú škodu zo strany odporcu.
Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť príslušný orgán. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 16 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušnému orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Navrhovateľ listom zo dňa 25.2.2010, doručeného Ministerstvu spravodlivosti SR 15.2.2010, žiadal o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Na Ministerstve spravodlivosti SR bola vec vedená pod č.k. 16302/2010/46, pričom vo veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie, preto navrhovateľ podal návrh na súde dňa 4.2.2011, t.j. po uplynutí 6 mesačnej lehoty.
Podľa § 33 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom.
Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych a pracovno-právnych predpisov nie je dotknutá.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti exekútora podľa citovaného ustanovenia je jednak exekučná činnosť podľa definície v § 2 Exekučného poriadku, ďalej škoda, t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a exekučnou činnosťou. Existenciu týchto predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora v konkrétnom prípade musí preukázať poškodený. Poškodeným nemusí byť len účastník exekučného konania, pretože nároky zo zodpovednosti exekútora vznikajú každej osobe, ktorej bola škoda spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa exekučného poriadku. Exekútor sa zbaví zodpovednosti za škodu len ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.
Vo veci náhrady škody spôsobenej súdnym exekútorom pri exekučnej činnosti koná za štát Ministerstvo spravodlivosti SR. Ak poškodený uplatní náhradu škody od štátu, má štát po úhrade škody regresný postih voči súdnemu exekútorovi. V prípadoch, kedy má poškodený nárok na náhradu škody voči štátu má súčasne daný nárok aj na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi, pričom táto zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Poškodený sa môže rozhodnúť, že uplatní škodu iba voči štátu alebo iba voči exekútorovi, prípadne nie je vylúčené, aby škodu uplatňoval od oboch subjektov. Zákon č. 514/2003 Z. z. na ktorý ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje, nemá žiadne ustanovenie, ktoré by vylučovalo priamu zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto súd ustálil, že pasívne legitimovaný v danom prípade je exekútor, t.j. odporca.
Súd daný právny nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval podľa § 33 Exekučného poriadku a skúmal predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu pri výkone verejnej moci a to a) protiprávnosť, b) vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa exekútor zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom vynaloženia všetkého úsilia je potrebné rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody.
Súd skúmal prvý predpoklad a to protiprávne konanie alebo opomenutie exekútora. Súd konštatuje, že v danom prípade došlo k opomenutiu zo strany exekútora, čo konštatuje aj Okresný súd Pezinok vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.3.2009, kde neschválil príklep, kde sa konštatuje, že exekútor vykonal dražbu
napriek tomu, že nebolo rozhodnuté o žiadosti o odklad exekúcie, námietkach manželky povinného ako aj problémy so znaleckým posudkom.
Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného. Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok mal súd preukázané, že povinný podal žiadosť o odklad exekúcie, ktorý doručil exekútorovi 12.2.2007 a napriek tomu bola vykonaná dražba a príklep bol udelený dňa 15.2.2007, rovnako boli podané námietky manželkou povinného proti exekúcii 12.7.2005 o ktorých súd rozhodol v roku 2009 a to rozhodnutím zo dňa 23.2.2009, teda sa pokračovalo v dražbe bez ohľadu na to, že tu boli prekážky pre ktoré sa dražba vykonať nemala aj keď je pravda, že námietky manželky povinného boli zamietnuté. Odporca má pravdu v tom, že nezodpovedá za správnosť znaleckého posudku, túto skutočnosť preskúmava súd v rámci rozhodovania o príklepe, čo bol ale len jeden z dôvodov neschválenia príklepu.
Pokiaľ ide o ďalší predpoklad zodpovednosti - vznik škody, súd má preukázané, že škoda navrhovateľovi vznikla.
Podľa § 12 ods. 4 Exekučného poriadku peňažné prostriedky, ktoré sú výťažkom exekúcie je exekútor povinný ukladať na osobitný bankový účet. Odporca ako exekútor tvrdil, že on zloženú zábezpeku viedol na depozitnom účte, ktorý úročený nie je, preto nemohla vzniknúť navrhovateľovi škoda.
Podľa § 156 Exekučného poriadku, rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa uvedené v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 152 ods. 1.
Súd vychádzajúc z tohto ustanovenia má za to, že zákon predpokladá, že peniaze majú byť vedené na účte z ktorého plynú úroky, pričom nie je rozhodujúce aká je výška úrokov, pretože v tejto súvislosti exekútor sa nemôže dostať do situácie, aby skúmal najvyššiu hospodárnosť zloženej zábezpeky, ale súčasťou zábezpeky, resp. rozdeľovania podstaty okrem iného sú aj úroky a ak takto exekútor nepostupoval, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom. Pokiaľ exekútor navrhovateľovi vrátil zloženú zábezpeku bez úrokov nepostupoval správne.
Pokiaľ ide o tretí predpoklad zodpovednosti, t.j. príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vznikom škody, súd zastáva názor, že aj tento predpoklad je naplnený, pretože ak exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a následne vznikla škoda, príčinná súvislosť tu daná je a preto aj tento predpoklad je naplnený.
Súd ďalej skúmal či sa exekútor nezbavil zodpovednosti tým, že by preukázal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať. Súd žiadne takéto skutočnosti nezistil. Odporca ich neuvádzal, odporca len tvrdil, že on postupoval v súlade s exekučným poriadkom a vychádzal z rozhodnutia súdu, pričom súd konštatuje, že tomu tak nebolo, čo súd odôvodnil pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania, resp. opomenutia.
Pokiaľ ide o výšku uplatňovanej škody, súd sa stotožnil s nárokom, ktorý si uplatnil navrhovateľ, ktorý predstavuje 2,8 % úrokovej sadzby, čo navrhovateľ preukázal výpisom zo Slovenskej sporiteľni, kde v tomto časovom období bol, pričom navrhovateľ mal vedený účet v tejto sporiteľni.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, ktoré celkove predstavujú sumu 831,24 €, keď navrhovateľ mal v konaní plný úspech. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z týchto úkonov, čo zodpovedá vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 a to: príprava a prevzatie veci (§10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), podanie návrhu (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. b), účasť na pojednávaní dňa 5.9.2011, 3.10.2011, 28.11.2011, 16.1.2012 (§ 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c) pričom hodnota jedného úkonu predstavuje 131,13 €. Súd ďalej priznal 6x režijný paušál ( §16 ods. 3) po 7,41 €, čo spolu predstavuje sumu 44,46 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia lebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.