Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/94/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX D., XXX XX E., zastúpená JUDr. Miroslav Katunský, advokát so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice proti žalovanej A. E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., zastúpená Mgr. Jaroslav Martiňuk, advokát so sídlom Braniskova 7, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 3. marca 2023 č.k. -85

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej vrátenia nehnuteľností – bytu č. XX v bytovom dome Garbiarska 14/A a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v obci E. – F. A. katastrálne územie H. podľa , ktorým titulom žiadala o určenie, že je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností.

2. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že dňa 4.4.2018 uzavrela so žalovanou písomnú darovaciu zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorej vklad bol povolený 26.4.2018, darovanie považovala za dočasné, dokiaľ si vysporiada svoje záležitosti v Nemecku, kde dlhodobo žila, a so žalovanou sa dohodli, že potom, čo sa definitívne vráti na územie Slovenska, žalovaná prevedie späť nehnuteľnosť na jej osobu darom. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že v Nemecku žila 50 rokov, sporné nehnuteľnosti zakúpila v r. 2017, keď sa rozhodla vrátiť na Slovensko, potrebovala však ešte odísť do Nemecka, preto sa rozhodla pre prevod bytu na žalovanú bezodplatne darovacou zmluvou, 20.8.2018 spísali čestné prehlásenie, že v prípade smrti žalobkyne, žalovaná do jedného roka predá sporný byt a prijatú kúpnu cenu rozdelí rovným dielom sebe a jej trom súrodencom. Žalobkyňa po definitívnom návrate zo zahraničia vyzvala žalovanú listami z 12.8.2021, 2.9.2021 a 29.11.2021 na splnenie dohody o opätovnom darovaní nehnuteľnosti, na čo žalovaná reagovala odmietavo, ktorý postoj považovala za neetický, nemorálny, hrubo porušujúci skoršie dohody, preto ju vyzvala na vrátenie daru listom zo 16.12.2021, na ktorom základe sa domáhala určenia svojho vlastníckeho práva. Súd vzal do úvahy obranu žalovanej, že obsahom darovacej zmluvy, ktorou bolo založené jej vlastnícke právo, nebola žiadna dohoda o opätovnom prevode nehnuteľnosti na žalobkyňu, že nebola uzavretá ani žiadna iná dohoda o spätnom prevode nehnuteľnosti a obsahom čestného prehlásenia je iba fakt, že po smrti žalobkyne žalovaná nehnuteľnosť predá a získané finančné prostriedky rozdelí všetkým potomkom žalobkyne. V konaní mal súd nesporne zistené, že žalobkyňa v predmetnom byte býva, žalovanou jej bolo vydané potvrdenie, že byt užíva od 24.11.2020 na dobu neurčitú, keď náklady za byt uhrádza

žalovaná v záujme dobrých vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi. Súd v konaní aplikoval zakladajúce právo darcu na vrátenie daru len v prípade, ak správaním obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny dochádza k hrubému porušovaniu dobrých mravov, pri definovaní ktorých vychádzal z prihliadajúc súčasne na oprávnenia vlastníka vymedzené predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody, úžitky a nakladať s ním v súlade so svojou vôľou. Z darovacej zmluvy zo 4.4.2018, na základe ktorej nehnuteľnosti nadobudla do svojho vlastníctva žalovaná zistil, že jej obsahom ktorej nebolo žiadne vyhlásenie o povinnosti spätného prevodu, zabezpečovací prevod práva ani právo doživotného užívania bytu, aj keď toto podľa tvrdení žalovanej bolo žalobkyni navrhnuté. Obsahom čestného prehlásenia z 20.8.2018 rovnako nebol žiaden záväzok žalovanej obmedzujúci ju v nakladaní s nehnuteľnosťou. Súd vzal do úvahy, že v prípade darovacej zmluvy nemožno obdarovaného zaviazať určitým spôsobom nakladania s predmetom daru a konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní ústnej dohody o dočasnosti darovania, či o tom, aby jej mala žalovaná darovať sporné nehnuteľnosti po určitom čase späť. Nezistil žiadne okolnosti, ktoré by zakladali správanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalovaná umožňuje žalobkyni byt dlhodobo užívať, hradí zaň náklady a uhrádza platby za mobilný telefón, nehrozí jej nijako vysťahovaním, ani sa k nej nijako nevhodne nespráva. Zhodnotiac uvedené okolnosti dospel k záveru o nevyhnutnosti zamietnutia žaloby, keď tvrdenia žalobkyne neboli podložené žiadnymi dôkazmi a z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by preukazovali správanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi ako nevyhnutným predpokladom pre naplnenie účelu a zmyslu , na podklade ktorého sa žalobkyňa dovolávala svojho vlastníckeho práva. O náhrade trov rozhodol podľa priznajúc plne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % proti žalobkyni.

3. Rozsudok odvolaním napadla žalobkyňa z dôvodov vyplývajúcich z obsahu odvolania podľa a , že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovanú na náhradu vzniknutých trov.

4. Žalobkyňa zastávala názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nemala v úmysle trvalo žalovanej darovať sporné nehnuteľnosti, ktorú dočasnosť darovania mal potvrdzovať aj obsah čestného vyhlásenia, v zmysle ktorého mala žalovaná tieto nehnuteľnosti po jej úmrtí predať a kúpnu cenu rozdeliť. Uviedla, že v roku 2017 sama zakúpila byt, ktorý je predmetom sporu, a na žalovanú previedla byt len obdobie, po ktoré si vybavovala úradné záležitosti v Nemecku, jej zámerom bolo, aby sa žalobkyňa o byt postarala. Žalobkyňa uviedla, že už v minulosti žalovanej ako aj jej trom súrodencom zaobstarala nehnuteľnosti, darovala im značné finančné hotovosti tak, aby žiaden zo súrodencov nemal pocit, že iní dostali viac, aby nedochádzalo ku vzniku konfliktov. Pretože žalobkyňa žalovanej plne dôverovala, hlboko ju zasiahlo, že po návrate odmietla splniť ich predchádzajúcu dohodu a byt jej vrátiť, čo považovala za vážne narušenie osobnej dôvery a hrubé porušenie dobrých mravov.

5. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, preto ho odvolací súd v zhode s potvrdil.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22. novembra 2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 201, II. poschodie, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s .

8. Odvolacie dôvody neboli naplnené, lebo súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Nespornou je okolnosť, že na základe platne uzavretej darovacej zmluvy zo 4.4.2018 žalobkyňa ako darkyňa a výlučná vlastníčka, darovala žalovanej nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX pre katastrálne územie H. a to byt č. XX I. X. poschodí bytového domu C. XX J. E. vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku. Žalobkyňa sa domáhala podľa vrátenia daru, ktorý nárok uplatnila procesne prípustným spôsobom v zmysle žiadajúc o určenie vlastníckeho práva k spornej hnuteľnosti s odôvodnením, že žalovaná ako obdarovaná sa správala k nej spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pretože odmietla pristúpiť na spätný prevod nehnuteľnosti.

10. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku žalobkyne v konaní v zmysle bolo preukázanie hypotézou právnej normy predpokladaného správania žalovanej, ktoré je definované ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda konania, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného chovania vo vzájomných vzťahoch. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou o existencii takého správania žalovanej. Za danej situácie preto súd pri aplikácii princípov dôkazného bremena uzavrel, že žalobkyňa v konaní nepreukázala pravdivosť tvrdení svedčiacich o existencii jej hmotnoprávneho nároku, lebo neoznačila ani nepredložila žiadne dôkazy svedčiace v jej prospech. Obsahom samotnej darovacej zmluvy nie je žiadna rozväzovacia podmienka, či príkaz na konanie, žalovanou podpísané čestné prehlásenie osvedčuje len vôľu žalobkyne, aby po jej smrti žalovaná nejakým spôsobom s predmetom daru naložila, čo však nijako nepreukazuje existenciu akejkoľvek povinnosti žalovanej na spätovné darovanie nehnuteľnosti žalobkyni. Pokiaľ aj žalobkyňa uviedla, že dôvodom darovania bola správa jej majetku počas jej neprítomnosti na území Slovenska, relevantným spôsobom nespochybnila, že jej vôľa smerovala k naplneniu zmyslu a účelu darovacej zmluvy, ktorou je bezodplatné prenechanie daru obdarovanému na časovo neohraničenú dobu. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov o existencii „dohody o spätnom darovaní“, nemožno tak ani posúdiť jej obsahové náležitosti, ani to, či by žalobkyňou uvádzaná dohoda mohla byť považovaná za platné vedľajšie dojednanie darovacej zmluvy, keď v konaní nebolo možné ustáliť zamýšľané účinky prejavu vôle, či išlo o právny úkon zákonom dovolený, neobchádzajúci zmysel a účel právnych inštitútov. Je pritom nepochybné, že o predmetnú nehnuteľnosť sa žalovaná stará, uhrádza náklady za bývanie spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorá v nej býva od r. 2020, a žalovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti má v súlade s právo s nehnuteľnosťou nakladať v súlade so svoju vôľou. Zo skutkových tvrdení žalobkyne nevyplývajú ani žiadne iné okolnosti, ktoré by napĺňali znaky konania hrubo porušujúceho dobré mravy žalovanou vo vzťahu k žalobkyni alebo členom jej rodiny. Ak by existovala nejaká dohoda, bolo by nevyhnutné ustáliť, či predmetom sporu nemá byť splnenie záväzku vyplývajúceho pre žalovanú z takejto dohody, lebo absenciu dôkazov o existencii takej dohody nemožno obchádzať inštitútom vrátenia daru ako to vyplýva z účelu podanej žaloby. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na správnom vyhodnotení dôkaznej situácie v spore i správnom právnom posúdení úplne zisteného skutkového stavu, z ktorých dôvodov bolo ako vecne správne potvrdené včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania vychádzajúceho zo zodpovednosti sporových strán za výsledok sporu v zmysle .

11. O náhrade trov odvolacieho kania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , keď procesne neúspešnej odvolateľke nepatrí právo na náhradu trov a žalovanej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).