Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/66/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľky: Q. M., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom K., ul. C. č. XXX/XX, zast. JUDr. Milanom Petríkom, advokátom so sídlom Partizánske, Gen. Svobodu č. 1069/4, proti odporcom: 1/Z.Í. A., nar. X.X.XXXX, bytom G., K. č. XXX/ X, 2/ N. A., nar. X.X.XXXX, bytom K. - G. M., P. č. XXXX/XX, 3/ W. K., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Č., ul. V. č. XXX/XX, 4/ M. W., rod. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U., ul. Š. č. XXX/XX, zastúpení JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom Prievidza, Nábr. Sv. Cyrila č. 47, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, takto

rozhodol:

U r č u j e, že navrhovateľka Q. M. je podielovou spoluvlastníčkou prívesného vozíka: továrenská značka U.-XB, výrobca Q.R. O. X, výrobné číslo E. zakúpeného XX.XX.XXXX a to v jednej polovici.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom v 1. až 4. rade trovy konania 292,62 eur a to pre JUDr. Jozefa Námešného, advokáta so sídlom Prievidza, Nábr. Sv. Cyrila č. 47, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 21.4.2011 domáhala sa určenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, a to malotraktora M. - XXX.X v.č. XXXXXXXXXXXX zakúpeného dňa XX.XX.XXXX a prívesného vozíka továrenská značka U. - XB, výrobca Q. O. X, Výrobné číslo E. XXXXXXTOOOOXXX/XX zakúpeného XX.X.XXXX. Návrh zdôvodnila tým, že prebieha dedičské konanie po nebohom Á. A., zomrelom 29.4.2010, s ktorým žila v spoločnej domácnosti približne 17 rokov. Počas spolužitia s ním nadobudla niektoré veci do podielového spoluvlastníctva a tiež aj do výlučného, pretože ich zakúpila výlučne zo svojich finančných prostriedkov a ohľadom týchto vecí nechcú uznať odporcovia ako zákonní dedičia po nebohom, že nepatria do dedičstva, a že ich výlučnou vlastníčkou je ona. Dedičské konanie je z tohto dôvodu odročené, aby ako dedičia určili, ktoré veci do dedičstva patria, a ktoré nie. Prívesný vozík bol zakúpený 24.9.1996 v sume 19.000,- Sk pričom z technického preukazu vyplýva zápis v prospech neb. Á. A.Č., avšak tento vozík zakúpila zo svojich prostriedkov. Zapísaný do technického preukazu bol len z toho dôvodu, že bol držiteľom vodičského oprávnenia. Malotraktor bol zakúpený 12.11.1992 v sume 89.900,- Sk.

Odporcovia v písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že s návrhom nesúhlasia. Navrhovateľka nepreukáže, že nadobudla prívesný vozík len zo svojich výlučných prostriedkov. Malotraktor bol zakúpený 12.11.1992 v čase, keď ich otec Á. A. navrhovateľku ešte nepoznal, pretože táto sa s ním

spoznala až v prvej polovici roku 1993. Traktor bol s ich otcom kupovať B. I.. Odporcovia uplatnili vzájomným protinávrhom aj určovací nárok, ktorým sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom patrí aj motorové vozidlo Škoda Y. e.č. O. XXX -K. zakúpené 19.6.2009. Následne písomným podaním z 8.8.2011 zobrali protinávrh späť a súd uznesením - 49 zo dňa 15.8.2011 konanie o vzájomnom návrhu zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi - technickým preukazom k prívesnému vozíku, žiadosťou o zmenu exekútora z 26.9.2008, vkladnými knižkami Slovenskej štátnej sporiteľne, z časti dedičského spisu po neb. Á. A., faktúrou č.l. 38, písomnými vyjadreniami účastníkov, dodacím listom č. XXXXXX/XX, spisom D 531/1991, výsluchom svedkov B. I., M. I., B. A., M. W., úmrtným listom neb. M. M., ftc. spisu Sociálnej poisťovne č. XXX XXXX - W., oznámením Slovenskej sporiteľne a.s. Bratislava z 23.1.2012, výsluchom svedka B. O., M. A., E. K., M.Á. F., dedičským spisom D 2441/80, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení odvíja navrhovateľka od tej skutočnosti, že v dedičskom konaní po neb. Á. A. je medzi účastníkmi sporné, či uvedené hnuteľné veci patria do dedičstva, dedičské konanie ukončené nie je a keďže prichádza do úvahy ona ako dedička má záujem na vyriešení tejto otázky. V širších súvislostiach uviedla, že sa spoznala s nebohým niekedy v roku 1986, pretože v tom čase mala záhradu v obci K. a potrebovala niekoho, kto jej ju poorie v kopcovitom teréne. Na doporučenie známej sa spoznala s p. A., ktorý súhlasil, že jej záhradu poorie. V tom čase žila ona v K. s manželom, ktorý už bol chorý a ktorý zomrel v októbri 1992. Príležitostne jej pomáhal aj pri iných prácach ako zbere zemiakov a podobne. V období rokov 1986 - 1992 sa stretávali aj dvakrát do týždňa, prišiel kedy mohol, pretože bol na invalidnom dôchodku, intímne sa zblížili približne po troch rokoch ako jej chodil pomáhať. Po smrti manžela chodil k nej aj do K., niekedy ju zaviezol domov, neskôr začali spolu žiť. Nechcela ísť bývať do Č., pretože tam žili ešte jeho dve deti. Do Č. prišli bývať v roku 1993 do domu, ktorý patril jemu v čase, keď z domu už odišli jeho deti. Žili ako druh a družka, spoločne hospodárili, mali spoločné peniaze a spoločne vykonávali všetky práce. Dňa 10.10.1992 ju vyplatila mužova sestra z dedičstva a dala jej sumu 210.000,- Sk a z týchto peňazí dala Á. A. niekedy v októbri 1992 sumu 100.000,- Sk na kúpu malotraktora, ktorý potreboval pre obhospodarovanie aj menších priestorov a medzi stromkami. Peniaze mu dala v čase, keď žil ešte jej manžel alebo už bol na tom veľmi zle. Pri tom keď mu odovzdávala peniaze nebol nikto prítomný, bolo to u nej v byte, vedela o tom dcéra. Peniaze mu dala preto, lebo mienili spolu žiť, hovorieval, že a rozvedie so ženou. Pamätá si, že traktor stál okolo 98.000,- Sk, inak si nepamätá okolnosti ohľadom jeho kúpy, ona žila ešte v K.. Jej dcéra vedela o tom, že mu dáva peniaze na traktor, súhlasila s tým. Peniaze mu dala len na tento účel a traktor používal len on, bol uskladnený v Č., používali ho aj deti, chodili si ho brávať. Prívesný vozík kupovali v roku 1996, vtedy vybrala 20.000,- Sk zo svojho účtu a v E. kúpili vozík. Boli to výlučne jej peniaze, nikdy jej peniaze nechýbali, predávala aj byt v K., aj tieto peniaze mala na tomto účte. Spoločné úspory nemali, pretože p. A. mal nízky dôchodok a všetko sa minulo na bežné výdavky a zdravotnú starostlivosť. Účet mala zriadený v roku 1996 v Slovenskej sporiteľni a z neho vyberala 20.000,- Sk, doklad o tom nemá. V technickom preukaze bol uvedený ako držiteľ p. A., pretože len on mal vodičské oprávnenie a používal ho len on.

Odporca v 1/ rade poprel skutočnosť, že navrhovateľka sa poznala s ich otcom v roku 1986, je nemožné aby otec chodieval traktorom 40 km z jeho bydliska na záhradu navrhovateľky, vedel by o tom. V tej dobe žil doma spolu s rodičmi a sestrou N., navrhovateľku nikdy doma nespomínal. S matkou žil v usporiadanom manželstve až do jej smrti v apríli 1991. Bola mu vrátená pôda v rámci reštitúcie, chcel ju obhospodarovať, už dávno mal v úmysle kúpiť malotraktor, odsúval to a hovorieval, že má na to odložené peniaze. Mal aj nejaké úspory našetrené spolu s matkou. Ženil sa 31.10.1992 a v novembri sa sťahoval za manželkou, pričom v novembri tento malotraktor aj kúpil, bol s ním švagor M. W. a B. I.. V tejto dobe nikdy nespomínal navrhovateľku, po smrti matky sa chcel ale zoznámiť s niekým, písal si aj inzeráty a takto natrafil na navrhovateľku ale až v roku 1993. Navrhovateľka prišla bývať do Č. až v roku 1994, predtým o nej nevedeli. Narušilo to vzťahy medzi nimi a otcom, pretože rozvracala všetko medzi nimi. Ohľadom prívesného vozíka už v roku 1992 spomínal otec, že ho chce kúpiť a kúpil ho

až v roku 1996 keď žil spolu s navrhovateľkou v Č.. Nevedel sa vyjadriť za akých okolností a z koho peňazí sa kupoval. Otec mal aj dlhy z titulu nedoplatkov na Sociálnej poisťovni ale až v nasledujúcom období, bol samostatne hospodáriaci roľník a obrábal pozemky v Č..

Odporkyňa v 2/ rade taktiež poprela, že by navrhovateľka poznala otca už od roku 1986, jej bola prvýkrát predstavená na jeseň roku 1993, bola u nej raz aj v K.. Do Č. sa nasťahovala až v roku 1994, pretože ona odchádzala z rodičovského domu v januári 1994 a až po jej odchode sa tam nasťahovala. Do jej odchodu mal otec v dobe akoby na skúšku tri ženy, ktoré si našiel na inzerát, boli to krátkodobé známosti. O navrhovateľke sa prvýkrát zmienil až na jeseň roku 1993, začal za ňou chodiť len ako nápadník, chodil tam aj dvakrát do týždňa. V tomto období bola aj ona jedenkrát v K. u navrhovateľky, Vianoce strávil otec s navrhovateľkou spoločne, ona bola doma sama. V januári 1994 odišla za prácou do K., nie je pravdou, že by určité obdobie žili spoločne s navrhovateľkou v Č.. Na traktor sporili spoločne rodičia, bližšie sa k úsporám rodičov nevedela vyjadriť. Keď otec išiel kupovať traktor, nezmieňoval sa o tom, že by mu dala peniaze navrhovateľka, určite by jej navrhovateľku nezatajoval, predstavil by jej ju. V novembri 1992 navrhovateľku podľa nej ešte nepoznal. Otec mal peniaze aj z predaja rolí.

Odporkyňa v 3/ rade potvrdila, že rodičia si šetrili na traktor, otec ho kúpil v novembri 1992 po smrti matky. Keď ho priviezol domov, všetci ľudia boli na ulici, pretože taký traktor v tej dobe nikto nemal. Vozil na ňom aj jej synov, synovi E. hovoril, že traktor bude raz jeho, pretože mu chodil pomáhať. V tej dobe sa otec vôbec nezmieňoval o navrhovateľke. Po tom čo sa nasťahovala k otcovi, vzťahy medzi nimi sa vyostrili, pretože ich ako súrodencov rozoštvávala. Ku kúpe vozíka sa nevedela vyjadriť. V období medzi smrťou matky a nasťahovaním navrhovateľky v roku 1994 mal otec v dome asi tri ženy, boli to ženy na inzerát lebo otec si hľadal ženu. Boli to len nejaké chvíľkové známosti.

Odporkyňa v 4/ rade uviedla, že v dobe, keď kupoval otec traktor pracoval jej manžel na družstve, vybavil auto Aviu, s ktorým išli doviesť traktor, pri kúpe traktora bol aj jej manžel a otcov známy I.. Otec niesol peniaze v hotovosti, boli to spoločné úspory s matkou, mali ich na knižke približne 300.000,- Sk. Otec sa nikdy nevyjadroval, že by to mali byť peniaze navrhovateľky, v dobe keď sa kupoval traktor ešte otec s navrhovateľkou sa nemohli poznať. O navrhovateľke sa dozvedela až v roku 1994 keď prišla do rodičovského domu. Otec si hľadal po smrti matky iné ženy, prvú ženu si doviezol v roku 1993, nešlo však o navrhovateľku. Ku kúpe prívesného vozíka sa nevedela vyjadriť. Odporkyňa poprela, že by otec chodieval orať záhradu navrhovateľke už v čase, ktorý uvádzala navrhovateľka.

Z technického preukazu k prívesnému vozíku vyplýva, že vozidlo malo poznávaciu značku XX - O. - XX, následne O. a ako držiteľ vozidla bol zapísaný Á. A. dňom 27.9.1996. Z vkladnej knižky Slovenskej štátnej sporiteľne č. XX - XXXXXX -X s názvom A. W. vyplýva, že knižka bola založená 21.11.1973, posledný zápis účtovného pohybu je z 8.2.1990, kedy boli pripísané úroky v sume 174,20 Sk. Z vkladnej knižky č. XX XXX XXX X s názvom A. Á.K. vyplýva, že ku dňu 25.3.1992 bol zostatok na vkladnej knižke 44.969,40 Sk, dňa 11.11.992 bol uskutočnený výber 5.000,- Sk a dňa 27.11. 1992 bol uskutočnený výber 8320,- Sk, v nasledujúcich rokoch bol uskutočňovaný len výber úrokov a dňa 3.3.1998 bol uskutočnený výber 44.000,- Sk so zostatkom 158,- Sk. Z dedičského spisu po neb. Á. A. vyplýva, že dedičské konanie ukončené nie je . Medzi dedičmi, t.j. účastníkmi konania je sporné okrem iného i to, či predmetný malotraktor a prívesný vozík patrí do dedičstva, resp. tvorí výlučné vlastníctvo navrhovateľky /viď zápisnica o dedičstve z 25.1.2011, z 11.5.2011, vyjadrenie JUDr. Milana Petríka z 27.5.2011/.

Z faktúry č. XXXXX /č.l. 38 spisu/ vyplýva, že dňa 24.9.2006 došlo ku kúpe prívesného vozíka U.-XB s plachtou v sume spolu s DPH vo výške 19.800,- Sk. Z dodacieho listu - zákazka č. XXXXXX/XX zo dňa 12.11.1992 vyplýva, že v uvedený deň došlo ku kúpe malotraktora M. - XXX.X v.č. XXXXXXXXXXXX

za kúpnu cenu spolu 89.900,- Sk objednávateľom p. Á. A., Č. č. XXX, pričom kúpna cena mala byť zaplatená zloženkou.

Svedok B. I. bol dlhoročným priateľom Á. A., poznali sa od detstva, obaja mali záľubu v traktoroch. Spoločne sa zúčastnili výstavy v G. v auguste 1992, kde boli vystavované traktory, obaja mali záujem o kúpu traktora. Svedok potvrdil, že Á. A. mu ponúkal požičať chýbajúcu čiastku do kúpy traktora 20.000,- Kčs, ktorý nakoniec nekúpil. Á. A. chcel dvojvalcový traktor s posilovačom, ktorý tam vystavený nebol, preto si ho dal objednať a dostal sa do poradovníka. Objednávka bola záväzná s tým, že bude upovedomený, kedy si môže prísť pre traktor. Na kúpu traktora mal mať aj zľavu ako súkromní roľník. Na výstavisku mal Á. A. záujem aj o kúpu prívesného vozíka s plachtou, tento si na výstave tiež objednal. Keď prišlo oznámenie Á. A., že traktor je vyrobený, išli spoločne oni dvaja a p. W. dňa 12.11.1992 do O. pre traktor. Traktor sa v ten deň aj kúpil a doviezol domov, traktor sa vyplácal na pošte v O., vyplácal ho A., ktorý dal peniaze a bol pritom aj W.. Zaplatil približne 90.000,- Kčs , túto sumu si pamätá, pretože vypisoval poštový poukaz. A. sa vyjadroval , že sú to jeho peniaze, ktoré nadobudli spoločne s manželkou. V tejto dobe nespomínal žiadnu pani, ani navrhovateľku, v tej dobe nemal ešte žiadnu známosť, pretože len opomínal, že by bolo dobré, keby nejakú ženu mal doma. Aj do kostola chodil sám a v tej dobe žila s ním dcéra N.. Podľa svedka mal peniaze, nikdy nespomínal, že by si musel požičiavať, väčšinou si všetko robil sám, kupoval si veľmi málo potravín. Niekedy na začiatku roku 1993 sa prvýkrát zmienil o navrhovateľke, nehovoril, že jej chodí pomáhať. Svedok ďalej potvrdil, že po tom, čo si A. objednal prívesný vozík na výstave, bol si ho aj kúpiť v roku 1992 , bližšie sa vyjadriť nevedel. Ohľadom úmrtia manželky Á. A. sa svedok vyjadril, že zomrela v roku 1986.

Svedkyňa M. I., dcéra navrhovateľky potvrdila, že matka sa poznala s Á. A. dva roky predtým ako sa k nemu nasťahovala, nasťahovala sa niekedy v roku 1993 v máji - júni. Už na jar 1991 jej chodieval pomáhať na záhradu strihať stromky, orať. Veľkým traktorom, ktorý mal nemohol orať, preto mu matka ponúkla, že mu dá peniaze na kúpu malotraktora, lebo on peniaze nemal. Mohlo to byť koncom leta 1992 s tým, aby s traktorom chodil na jej záhradu. Manžel matky zomrel v októbri 1992, bol chorý a matke nemohol pomáhať. Pán A. chodieval k matke do K. už v roku 1991, chodil pracovne, neskôr začal chodiť častejšie po smrti manžela matky. Poznali sa už dobre, bolo vtedy jasné, že plánujú žiť aj v budúcnosti. Svedkyňa potvrdila, že matka zdôvodnila odovzdanie peňazí 100.000,- Kčs p. A.Č. tým, že bez traktora jej nedokáže na záhrade pomôcť. Matka mala vtedy peniaze z predaja družstevného bytu v K., ktorý predala pred rokom 1992, a peniaze p. A. dala z týchto peňazí niekedy v septembri 1992. Matka ich mala a doma v obálke, videla ich, boli to 500,- Sk bankovky, bola to kopa hrubá asi 2 cm. Peniaze mu odovzdala v K. v jej byte, peniaze prijal s tým, že je to na traktor. Aj pred ňou sa vyjadril, že má peniaze od jej matky. Po kúpe traktora doniesol ukázať matke technickú knižku a vyjadril sa, že je to ten traktor, na ktorý mu dala ona peniaze. Následne chodil k nej do záhrady s traktorom na jar 1993. V tomto roku koncom mája - júna 1993 sa matka nasťahovala k p. A.. Čo sa týka prívesného vozíka, tento zakúpili po tom, čo už spoločne žili, spoločne finančne hospodárili v čase keď ho kupovali. Matka neskôr predala byt v K., mala dostatok peňazí. Vyjadrovala sa, že mu dala peniaze aj na kúpu vozíka, peniaze mala uložené v O. banke a.s.. Na otázku sudkyne či chodil p. A. k navrhovateľke aj v čase keď žila jeho manželka, svedkyňa uviedla, že nie, začal k nej chodiť asi až rok po smrti jeho manželky.

Svedok B. A., brat nebohého Á. A. , potvrdil, že raz pomáhal bratovi na záhrade navrhovateľky na B., boli tam s veľkým traktorom, bolo to po tom, čo zomrela manželka Á. A.. Na malom traktore sa pokazila nejaká súčiastka a v tej súvislosti sa brat vyjadril : „Chvala Bohu, že sa to nerozbilo, lebo K. by bola nadávala“, čo následne vysvetlil tým, že peniaze na traktor dala navrhovateľka. Svedok sa nevedel vyjadriť o finančných možnostiach brata, veľa nezarábal a mal nízky dôchodok, asi pred 6 rokmi si požičal od neho peniaze, ktoré mu v sume 40.000,- Kč aj požičal. O kúpe prívesného vozíka sa svedok nevedel vyjadriť.

Svedok M. W., manžel odporkyni v 4/ rade potvrdil, že bol prítomný pri kúpe traktora 12.11.1992. Kúpa traktora bola v podstate vybavená, spolu so svedkom I. boli na Q., kde si so svokrom zajednali traktor.

Peniaze vyplácal svokor na pošte v O., bolo to asi 90.000,- Kčs, dokupovali sa nejaké veci. Svokor sa vyjadroval, že sú to jeho peniaze, jeho úspory. Bol svedkom jednej situácie, keď si prišiel požičať menšiu sumu peňazí od W. K. s odôvodnením, že si nechce vyberať peniaze z knižky. V dobe keď sa kúpil traktor, svokor sa nevyjadroval, že by poznal navrhovateľku, toto hovoril až dávno potom v roku 1994. Navrhovateľka sa nasťahovala do Č. už v čase, keď N. A. odišla. Ku kúpe vozíka sa svedok nevedel bližšie vyjadriť. Keďže svedok pracoval s Á. A. aj na družstve, poznali sa, svedok vylúčil, že by mohol chodiť s traktorom na záhradu do obce B. v roku 1991. Po smrti svokry v apríli 1991 mal v rokoch 1991 - 1992 v dome asi tri ženy, za jednou bol aj v Prievidzi.

Z úmrtného listu neb. M. M. /matky manžela navrhovateľky/ vyplýva, že zomrela 1.4.1976 a z dedičského spisu po nebohej č. D 2441/80 vyplýva, že dedičstvo nadobudla dcéra M. O., rod. M., bez povinnosti výplaty ustupujúcim dedičom.

Zo spisu Štátneho notárstva v Prievidzi č. D 531/91 vyplýva, že manželka Á. A. W. A. zomrela dňa 6.4.1991, nehnuteľný majetok nadobudli ako dedičia odporcovia , resp. časť nehnuteľností v k.ú. Č. odporca v 1/ rade.

Z oznámenia O. banky a.s. Bratislava z 19.1.2012 vyplýva, že navrhovateľka Q. M. mala zriadený osobný účet č. XXXXXXXX/XXXX na meno M. Q. dňa 25.7.2005 na pošte K., v období od konca roku 1996 nemala zriadený žiadny účet.

Z pripojenej spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne k č. XXX-XXXX - W. vyplýva, že neb. Á. A. viedol so Sociálnou poisťovňou sporné konanie vo veci predpísania penálov samostatne zárobkovo činnej osobe v súvislosti s nezaplatením poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od januára 1995 do decembra 2000. Proti predmetným rozhodnutiam vydaným v tejto veci podával Á. A. odvolanie, v ktorom namietal spornú okolnosť, a to podanie prihlášky do Sociálnej poisťovne, ktorá nemala všetky predpísané náležitosti.

Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava oznámila podaním z 23.1.2012, že nemôže poskytnúť informácie ohľadom účtov a vkladných knižiek neb. Á. A. z obdobia rokov 1990 - 1992 a nasledujúce, pretože úschovná doba takýchto obchodov je 5 rokov od ukončenia obchodu.

Svedok B. I., sused Á. A. potvrdil, že na jeseň roku 1992 si sused zakúpil nový traktor, choval ošípané bol veľký gazda a peniaze mu nechýbali. Po smrti manželky si zoháňal nejaké ženy, ale nebývali u neho, bolo to v rokoch 1992 - 1993. Navrhovateľka prišla k nemu až v roku 1994, bolo to až po odchode dcéry N..

Svedok B. O., sused Á. A. potvrdil, že na jeseň roku 1992 mal sused na dvore nový traktor, pochválil sa, že je nový. Po kúpe traktora mal v dome 2 - 3 slečny, hľadal si ženy, bolo to v období pred nasťahovaním sa navrhovateľky. Navrhovateľka prišla k nemu až v jarných mesiacoch 1994.

Svedkyňa M. A., manželka odporcu v 1/ rade potvrdila, že v máji 1992 po smrti svokry našla svokra nad novinami ako si hľadal na inzerát ženu. Pamätá si to preto, lebo 31.10.1992 uzatvárali manželstvo s odporcom v 1/ rade. Svokor mal peniaze, robil na družstve, bol gazda, chodievali mu pomáhať aj v roku 1993 keď bola tehotná. V tej dobe mal už kúpený traktor, nebola u neho vtedy navrhovateľka. V tom roku prišli do domu nejaké ženy, ktoré si našiel na inzerát, napríklad na krste ich dcéry 29.8.1993 sa nezúčastnil, pretože mal takéto stretnutie s nejakou pani na inzerát.

Svedok E. K., syn odporkyni v 3/ rade potvrdil, že od malička chodil k starkému. Starký mal určite peniaze, bol to tretí najväčší hospodár v Č., mal majetok, tri traktory, tri autá. Navrhovateľka sa s ním spoznala v auguste 1993 na Q., toto mu povedala sama po pohrebe starkého. Pamätá si, keď starký kúpil traktor, bola pritom celá ulica, viezol ho na traktore a vyjadril sa, že keď raz zomrie, traktor bude jeho. Prívesný vozík kupoval starký, lebo peniaze na to mal, predal traktor po svojom otcovi. Počas spolužitia s navrhovateľkou viedli spoločnú domácnosť, žili spoločne a spoločne aj hospodárili s peniazmi. Potvrdil však, že starký navrhovateľke nedôveroval.

Svedkyňa M. F., známa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka si našla p. A. na oranie záhrady, bol jej orať viackrát. Raz tam priviezol malotraktor, navrhovateľka sa vyjadrila, že dala za neho skoro 100.000,- Kčs, neskôr hovorila, že kúpila aj príves, že má peniaze po mužovi. Traktor mohol byť zakúpený v roku 1992, nemali na čom odvážať úrodu, o 4 roky kúpili príves. Svedkyňa viackrát chodila k navrhovateľke do Č. napríklad na zabíjačku, oberať ríbezle. Á. A. sa vyjadril, že mu peniaze na traktor a vozík dala navrhovateľka. Na otázku súdu kedy prvýkrát sa vyjadrila navrhovateľka o tom, že pozná Á. A., svedkyňa uviedla, že to bolo vtedy keď už bola ona na dôchodku a na dôchodok išla v roku 1995.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne. Predmetom konania a dokazovania bola skutočnosť, či dve hnuteľné veci malotraktor M. - XXX.X zakúpený 12.11.1992 a prívesný vozík továrenskej značky U.- XB zakúpený 24.9.1996 tvorí výlučné vlastníctvo navrhovateľky. Keďže ide o určovací návrh súd riešil v prvom rade otázku danosti naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na požadovanom určení / c /. Vzhľadom k tomu, že v dedičskom konaní po neb. Á. A. zostáva sporným, či tieto hnuteľné veci patria do dedičstva po nebohom a či teda tvorili jeho vlastníctvo v čase smrti a vzhľadom na to, že odporcovia neuznávajú vlastnícke právo navrhovateľky, súd dospel k záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na takomto určení. V prípade, že by súd návrhu vyhovel, uvedené hnuteľné veci by neboli predmetom dedičstva po nebohom Á. A. a vlastnícke právo navrhovateľky sa týmto stane istým. Odporcovia vlastnícke právo navrhovateľky namietali s poukazom, že ide o veci patriace ich otcovi, preto uvedené konanie vyrieši spornú okolnosť medzi účastníkmi konania.

Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že obe hnuteľné veci sú jej vlastníctvom, bolo povinnosťou navrhovateľky v konaní jednoznačne preukázať, že obe veci nadobudla zo svojich výlučných finančných prostriedkov do svojho výlučného vlastníctva. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu podľa názoru súdu zo skutkových zistení nemožno vyvodiť záver, že uvedené v konaní preukázala. Navrhovateľka tvrdila, že sa s neb. Á. A. poznala už od roku 1986 keď jej začal chodiť pomáhať obhospodarovať záhradu v obci B., neskôr chodil aj ku nej domov do bytu v K., v októbri 1992 mu dala sumu 100.000,- Sk na kúpu malotraktora, ktorý mal slúžiť aj na obhospodarovanie jej záhrady, v roku 1993 sa k nemu nasťahovala do domu v Č., kde už nebývali jeho deti a odvtedy s ním žila v spoločnej domácnosti až do jeho smrti v roku 2010. Kým navrhovateľka tvrdila, že dňa 10.10.1992 jej vyplatila mužova sestra peniaze z dedičstva 210.000,- Sk a z tejto hotovosti dala neb. A. sumu 100.000,- Sk, toto tvrdenie v konaní nebolo jednoznačne preukázané . Súd v širších súvislostiach pripustil dokazovanie na okolnosť, či v tomto v tomto období sa mohla navrhovateľka s nebohým Á. A. poznať, a či ich vzťah mohol byť taký, že by bolo možné uveriť jej tvrdeniu. Všetci odporcovia súhlasne tvrdili, že po smrti matky v apríli 1991 si otec hľadal ženy ešte aj v rokoch 1993 na inzerát, v dome boli viaceré ženy, s ktorými mal len krátkodobé známosti, toto zhodne potvrdili svedkovia B. I., B. O., M. A. a táto svedkyňa dokonca s presnosťou potvrdila, že ešte v auguste 1993 sa nezúčastnil krstu vnučky, pretože mal stretnutie s inou ženou. V tomto období žili s ním v spoločnej domácnosti aj odporca v 1/ rade do konca októbra 1992 a odporkyňa v 2/ rade do začiatku roka 1994. Ani títo odporcovia nemali žiadnu vedomosť o tom, že by ich otec mal známosť aj s navrhovateľkou. Javí sa preto ako nepravdepodobné tvrdenie, že neb. Á. A. poznal navrhovateľku už v

roku 1992, a že táto by mu mohla dať uvedenú sumu. Nejasnosti sú aj ohľadom tvrdenia navrhovateľky odkiaľ mala mať túto hotovosť, keď svedkyňa M. I., dcéra navrhovateľky s istotou tvrdila, že matka mala peniaze z predaja bytu v K., ktorý predala pred rokom 1992 a práve z týchto peňazí dala peniaze na kúpu traktora. Navrhovateľka pritom zotrvala na tom, že peniaze mala z výplaty, ktorú jej 10.10.1992 dala sestra jej manžela. Svedkyňa naopak tvrdila, že matka dala peniaze p. A. v septembri 1992 a nie v októbri 1992 ako tvrdila navrhovateľka. V tomto smere preto súd vyhodnotil výpoveď svedkyne M. I. aj s poukazom na príbuzenský vzťah a zjavné rozpory v jej výpovede s výpoveďou navrhovateľky za nevieryhodnú. Ide aj o rozporné tvrdenie svedkyne v tom, že sa matka mala zoznámiť s p. A. na jar 1991 /tvrdenie navrhovateľky že v roku 1986/, ďalej, že p. A. mal chodiť k navrhovateľke asi až rok po smrti jeho manželky /navrhovateľka tvrdila, že chodil k nej už aj za života manželky s tým, že sa chce s ňou rozviesť/. Rovnako svedkovia I. a W.Š., ktorý boli priamo zainteresovaní do kúpy traktora, nepotvrdili, že by A. kupoval traktor za peniaze niekoho iného ako za svoje. Odporcovia a svedkovia B. I., E. K., M. A., M. W. potvrdili, že Á. A. mal úspory s manželkou, tieto mohol jať aj doma, pretože už dávnejšie mali v úmysle kúpiť malotraktor. Tvrdenie navrhovateľky ďalej spochybňuje aj tá skutočnosť, že Á. A. bol so svedkom I. na výstave v G. s úmyslom kúpiť traktor, a to ešte v auguste 1992. Keby nemal Á. A. peniaze pripravené na kúpu traktora, je nelogické aby za týmto účelom na výstavu išiel, záväzne si traktor objednal a dokonca sa ponúkol požičať peniaze aj svedkovi I.. Je nepravdepodobné preto tvrdenie, že by musel byť odkázaný na peniaze navrhovateľky, ktoré mu mala dať v októbri 1992 tesne pred kúpou traktora, ktorý mal objednaný už od augusta 1992 /viď výpoveď svedka I./ . I keď vo výpovedi svedka I. je viacero nepresností /dátum úmrtia manželky Á. A., kúpa prívesného vozíka, suma ktorá sa vypisovala na poštovom poukaze/, za vieryhodné a ničím nespochybnené považuje súd jeho tvrdenie o tom, že sa s Á. A. poznal, že bol s ním na výstave v auguste 1992, že si objednal traktor, ktorý následne v novembri 1992 boli spoločne kúpiť. Vieryhodnosť tvrdenia navrhovateľky ďalej v tom, že už v lete 1993 sa nasťahovala do Č. spochybňujú jednak odporcovia, predovšetkým odporkyňa v 2/ rade, ktorá v dome bývala až do začiatku roku 1994 kedy odišla za prácou do K. a ktorá opakovane vyhlásila, že v dome spoločne s navrhovateľkou nebývala a aj samotná navrhovateľka uviedla, že do domu sa nasťahovala až po tom, čo deti Á. A. už s ním nežili. Okrem odporcov viacerí svedkovia B. I., B. O., potvrdili, že navrhovateľka sa nasťahovala do Č. až v roku 1994, čo spochybňuje tvrdenie, že už v roku 1992 mohla dať Á. A. peniaze s tým, že majú v úmysle spolu žiť.

Pokiaľ aj svedok B. A. potvrdil, že brat sa mal v určitej situácii vyjadriť, že peniaze na kúpu malotraktora mala dať navrhovateľka, ani toto tvrdenie nemohol súd považovať za pravdivé a spôsobilé vyvrátiť početné tvrdenia všetkých odporcov a ostatných svedkov, ktoré vo vzájomnej súvislosti vedú skôr k záveru, že navrhovateľka peniaze Á. A. nemohla v októbri 1992 poskytnúť. Tvrdenie svedkyne M. F., priateľky navrhovateľky, bolo taktiež len sprostredkované priamo od navrhovateľky a výpoveď tejto svedkyne spochybňuje jej časový údaj o tom, kedy sa mala navrhovateľka spoznať s neb. Á. A. po roku 1995.

Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval na dlhy Á. A., ktoré mal voči Sociálnej poisťovni a teda bol insolventný, táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na predmet konania, pretože tieto dlhy vznikli v období rokov 1995 a nasledujúce, teda dávno po kúpe traktora. Vtedajšia obrana Á. A. v tomto konaní však nespočívala v tom, že by nemal z čoho dlžné poistné, resp. penále uhradiť, ale celkom v iných okolnostiach. Rovnako bez významu, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky, že Á. A. mal požičať niekedy v roku 1998 inej osobe z B. peniaze, a tieto mal následne vymáhať aj v exekučnom konaní, z čoho vyplýva, že poznal ľudí z tejto obce. Súd nevidí žiadnu skutkovú súvislosť s predmetom konania v danej veci.

Z horeuvedených dôvodov súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že traktor bol zakúpený výlučne z jej prostriedkov, a teda existenciu vlastníckeho práva k predmetnému malotraktoru, preto súd návrh v tejto časti zamietol. Okrem toho nad všetku pochybnosť je v konaní jasné, že kúpnu zmluvu pri kúpe traktora uzatváral Á. A. vo svojom mene, teda stal sa kupujúcim výlučne len on, pričom nebolo tvrdené, že by bol len zastupoval inú osobu kupujúceho.

Čo sa týka nadobudnutia prívesného vozíka súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uvedenú hnuteľnú vec nadobudli navrhovateľka a neb. Á. A. do podielového spoluvlastníctva každý v polovici. Išlo o vec, ktorú nadobudli v roku 1996, t.j. v čase keď žili v spoločnej domácnosti ako druh a družka, spoločne hospodárili, viedli spoločnú domácnosť, mali spoločné peniaze a nakladanie s nimi. Navrhovateľka pôvodne tvrdila, že mala peniaze uložené na účte v banke a tieto vybrala a použila na kúpu vozíka, toto tvrdenie sa jej nepodarilo preukázať /viď oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. a oznámenie Poštovej banky a.s../. Navrhovateľka ani iným spôsobom svoje tvrdenie nedokázala v konaní preukázať, preto sa súdu aj vzhľadom na to, že ani jeden z odporcov a svedkov nepoznali okolnosti ohľadom kúpy prívesného vozíka, javí pravdepodobné, že uvedenú vec nadobudli spoločne zo spoločných prostriedkov a keďže nežili v manželstve, mohlo ísť len o nadobudnutie veci do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala určenia, že ide o jej výlučné vlastníctvo, súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa . V konaní boli úspešnejší odporcovia. Hodnota predmetu konania vychádzajúc aj z návrhu je 2.000,- eur /zostatková hodnota traktora 1500,00 eur a prívesného vozíka 500,00 eur/. Vzhľadom k tomu, že súd zamietol návrh v časti hodnoty sporu 1500,00 eur a 250,00 eur, ide na strane odporcov o úspech vo veci v rozsahu 75 %, neúspech odporcov v rozsahu 25 %, preto ich čistý úspech v konaní činí 50 %. Odporcovia majú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli trovami právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava veci, písomné vyjadrenie z 21.6. 2011, účasť na pojednávaniach 21.9.2011, 5.1.2012, 6.2.2012 / v platnom znení/ . Tarifná odmena za jeden úkon predstavuje v zmysle 10 ods. 1 citovanej vyhlášky činí pri tarifnej hodnote , ktorá predstavuje cenu predmetu konania / oboch vecí/ 2000,00 eur v čase začatia konania , sumu 91,29 eur. Za 5 úkonov patrí právnemu zástupcovi odmena 456,45 eur, z odmeny má nárok v zmysle citovanej vyhlášky na DPH vo výške 91, eur. Podľa vyhlášky patrí právnemu zástupcovi aj réžijný paušál 3x á 7, eur, t.j. 22, eur a x á 7, eur, t.j. 15, eur. Spolu by predstavovali trovy hodnotu 585,23 eur . Pri pomere čistého úspechu 50 % potom súd priznal odporcom náhradu trov konania v rozsahu 292,62 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona / /