Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-326-2011.pdf
PDF · 98.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-2T/326/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. februára 2012 v Revúcej takto
rozhodol:
Obžalovaný:
R. M., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G.. L. Č.. XXX/X, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý, ž e
dňa 14.04.2011 asi o 18.30 h v Revúcej na Ul. M. R. Štefánika v obchodnom dome Lidl sa vyhrážal N. Q., ktorý vykonával strážnu službu za spoločnosť Detektívna informačná služba s.r.o., Žilina, že ak nepustí z predajne alkohol, tak zle skončí, že ho zabije, dostane štyri kopačky, boxy a rozbije mu auto, po čom bol N. Q. z obavy, že tieto vyhrážky budú uskutočnené, preložený na iné miesto výkonu strážnej služby,
t e d a
iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo trpel,
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m/ Trestného zákona, pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obvineného R. M. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného N. Q., výsluchmi svedkov, ako aj inými listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vychádzal pritom z nasledovného:
Obžalovaný R. M. v prípravnom konaní uviedol, že to, čo mu je kladené za vinu, nie je pravda. Nie si je vedomý toho, že by sa vyhrážal N. Q. v predajni LIDL. Toto sa nikdy nestalo, on poškodeného nepozná. Prečo to poškodený tvrdí, si nevie vysvetliť, ale myslí si, že ide o omyl, sám nebol nikdy v Tescu chytený pri krádeži. Na tejto svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii so svedkom N. Q. s tým, že on sa skutku nedopustil. Pripustil však už, že bol chytený pri krádeže v Tescu.
Na hlavnom pojednávaní vypovedal prakticky zhodne, pričom dodal, že si nevie vysvetliť, prečo práve jeho označil poškodený, že on mal tento skutok spáchať, asi si ho s niekým pomýlil. Uviedol, že do obchodného domu LIDL chodí veľmi málo. Neskôr sa priznal, že zopár krát v LIDLI bol, aj tam odcudzil alkohol, ale konkrétne dátumy uviesť nevedel. Okrem tohto odcudzenia alkoholu v obchodnom dome LIDL, odcudzil aj alkohol z obchodného domu TESCO.
Svedok poškodený N. Q. v prípravnom konaní uviedol, že v apríli v roku 2011 vykonával strážnu službu v obchodnom dome LIDL v Revúcej, pričom dňa 14.04.2011 prichytil jedného Róma pri krádeži fľaše alkoholu, čo oznámil polícii. Asi o 20 minút na to, vošli do predajne traja Rómovia, ktorých videl prvýkrát, pričom jeden z nich, najstarší, prišiel ku nemu a povedal, že ak nepustí von z predajne alkohol tak, že skončí, že ho zabije, že dostane štyri kopačky, že mu rozbije auto, že dostane štyri boxy a pôjde matke do p..., toto mu povedal v bezprostrednej blízkosti, nekričal, ani nezvyšoval hlas, ale to jasne počul a pochopil to ako vyhrážanie. Potom títo traja Rómovia bez toho, aby niečo kúpili, z predajne odišli. Na políciu túto udalosť neoznamoval, lebo ani nepoznal totožnosť tých troch mužov. Neskôr, keď bol vypočúvaný a premýšľal o tom, tak ho napadlo, že ten Róm - teraz už vie, že R. M., sa mu vyhrážal preto, lebo prichytil pri krádeži T. A.. Škoda mu nevznikla, ale je pravda, že sa zľakol, dáva si pozor, aby ho niekde nechytili a nezbili. Preto, že sa toto stalo, ho vedúci preložil z LIDLA do TESCA, o tomto hovoril aj kolegom. Na svojej výpovedi zotrval aj pri konfrontácii s obvineným R. M., pričom ešte uviedol, že je si stopercentne istý, že páchateľom skutku je R. M..
Na hlavnom pojednávaní svedok poškodený prakticky zhodne vypovedal ako v prípravnom konaní, pričom dodal, že v ten deň, keď sa mu vyhrážal, to oznámil svojmu nadriadenému L. A., ktorý ho z bezpečnostných dôvodov preradil do obchodného domu Tesco. V ten deň bol teda posledný krát v obchodnom dome LIDL. Následne, keď nastúpil do TESCA, tak na nástenke zbadal fotku obžalovaného, bola tam za účelom, že už bol v minulosti chytený pri krádeži v TESCU, pýtal sa kolegu, že kto to je, lebo tento pán sa mu v LIDL vyhrážal. Ten kolega mu povedal, že obžalovaný v TESCU kradol alkohol. Pod fotkou bolo napísané jeho meno a druh alkoholu, ktorý ukradol. Po tomto incidente bol psychicky na dne, bál sa o seba a o svoju rodinu, bál sa chodievať do Revúcej, keď bolo potrebné niečo vybaviť, tak to za neho išli vybaviť rodičia.
Svedkyňa Q. Y. vypovedala zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, keď uviedla, že priamo sa ku skutku nevie vyjadriť, ale v tom čase, keď sa to malo stať, jej kolega N. Q. telefonoval, že nemôže nastúpiť do práce, lebo mal problémy s nejakými Rómami, ktorí sa mu mali vyhrážať preto, že chytil niekoho pri krádeži a potom sa mu vyhrážali, že ak nebude púšťať alkohol z LIDLA, tak dostane.
Svedok Y.. L. A. vypovedal, že je oblastným riaditeľom spoločnosti Detektívna informačná služba s.r.o., Žilina a ku skutku sa priamo nevie vyjadriť. Potvrdil však, že následne po tom, ako malo dôjsť k vyhrážaniu, mu ešte v ten večer toto telefonicky N. Q. oznámil, konkrétne mu povedal, že ak nebude púšťať alkohol z predajne tak, že ho zbijú, po čom rozhodol že N. Q. bol preložený z obchodného domu LIDL do hypermarketu TESCO Revúca. O tomto nevyhotovil žiadny písomný záznam.
Na hlavnom pojednávaní dodal, že následne po tom, ako malo dôjsť k vyhrážaniu, usudzoval, že to bolo presne potom kvôli tomu, lebo N. Q. bol silne rozrušený, mu teda N. Q. telefonoval a odmietol mu vykonávať prácu, doslova povedal, že sa mu v ten večer niekto vyhrážal, povedal mu aj konkrétne meno, ale na to meno si už nespomenul a konkrétne mu povedal, že tie vyhrážky mali byť v tom zmysle, že ak nebude púšťať alkohol z predajne, tak že ho zbijú a podobné vyhrážky fyzického ublíženia. Ešte v ten večer sadol do auta, prišiel na miesto činu, stretol sa osobne s N. Q. v mieste jeho bydliska v Jelšave, kde mu opätovne potvrdil, že sa mu v LIDL vyhrážajú, že tam odmieta pracovať, že sa tam necíti byť bezpečný, nakoľko v LIDLI je sám. Snažil sa ho ukľudniť slovami, že takéto vyhrážky sa stávajú, že sú bežné, na čo mu on povedal, že to nevyzerá na to, aby to bolo len také vyhrážanie. Jednoznačne z neho cítil, že má strach, že tieto vyhrážky môžu byť naplnené.
Svedkyňa K.. Q. I. tiež uviedla, že ku skutku sa priamo vyjadriť nevie, ale pán L. A., ktorý je nadriadený N. Q., ju v tej dobe informoval ako vedúcu obchodného domu LIDL, že musel presunúť N. Q. z LIDLA do TESCA, pretože mal v LIDLI problémy s Rómami, ktorí chceli, aby púšťal von z predajne alkohol bez zaplatenia. V predajni sa nachádza kamerový systém, ktorý sa však archivuje len 7 dní a v súčasnej dobe je už záznam vymazaný.
Svedok T. A. U. v prípravnom konaní uviedol, že ku skutku sa nevie vyjadriť, je možné, že dňa 14.04.2011 bol prichytený v LIDLI pri krádeži, ale si to presne nepamätá, lebo mal viacero krádeží. S R. M. sa občas stretol, ale nespomína si, či to bolo v ten deň, v obchode kradol sám.
Na hlavnom pojednávaní svedok už uviedol, že s obžalovaným bol dva krát v obchodnom dome LIDL kradnúť alkohol. Prebiehalo to tak, že obaja išli do obchodného domu LIDL, každý zobral po fľaši a išli na iné strany. Vtedy, keď bol dva krát s obžalovaným, ich SBS - ka nechytila. Keď bol chytený v LIDLI, tak vtedy s ním R. M. nebol, vtedy tam bol sám. S obžalovaným iba raz ukradnutý alkohol popíjal. Nevedel o žiadnom vyhrážaní obžalovaného príslušníkovi SBS - ky.
Svedkovia R. Q. a N. Q. st. - rodičia poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedli, že ich syn N. Q., keď prišiel domov z obchodného domu LIDL, kde pracoval ako SBS - kár, bol celý vystresovaný a povedal im, že sa mu vyhrážali nejakí Rómovia, že má púšťať alkohol vonku. Vyhrážky boli typu, že ho zbijú, že mu dajú boxy a podobne. Dá sa povedať, že ich syn sa od tej doby bojí doteraz, má strach. On následne po tomto incidente pracoval v TESCU ako SBS - kár. Aj tam sa bál, bol taký ostražitý. Keď bolo potrebné niečo vybaviť v Revúcej, museli chodiť s ním, lebo sa bál.
Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a poškodeným vyplýva, že obaja zotrvali na svojich výpovediach.
Z listinného dôkazu z obchodného domu LIDL vyplýva, že nie sú schopní poskytnúť kamerový systém z predmetného dňa, nakoľko kamerový záznam je v tzv. live režime, tzn. kamerový systém beží on-line a nikam sa neukladá.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu + fotodokumentácia na č.l. 60 - 64 spisového materiálu je zrejmé miesto spáchania trestného činu.
Z listinných dôkazov, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu OO PZ Revúca, ČVS: ORP-369/RA-2011 na č.l. 71 - 85 je zrejmé, že dňa 14.04.2011 T. A. - U. sa pokúsil odcudziť z obchodného domu LIDL alkohol, pričom bol prichytený príslušníkom SBS, čo potvrdzuje tvrdenie samotného poškodeného.
Zo správ ÚPSV a R Revúca vyplýva, že obžalovaný R. M. v období od 01.01.2011 do 31.01.2011 patril medzi fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, pričom poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov za uvedené obdobie bola jeho manželka.
Z listinných dôkazov predložených poškodeným na č.l. 65 - 70 - dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a pracovná zmluva vyplýva, že poškodený vykonával v predmetnom čase funkciu člena stráženej služby, pričom zamestnávateľom je Detektívny informačná služba, spol. s.r.o., Žilina.
Poškodený doložil aj listinný dôkaz na č.l. 66, ktorý zachytil digitálny video rekordér v obchodnom dome LIDL samotného obžalovaného dňa 02.03.2011.
Obžalovaný R. M. je bez zamestnania. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V ústrednej evidencii priestupkov má registrované dva priestupky, pričom jeden je z 15.04.2011 podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch, keď v predajni Lidl na Ulici Štefánika odcudzil fľašu alkoholu. Z tejto správy je teda jasné, že už nasledujúci deň po skutku, ktorý je prejednávaný, bol obžalovaný opätovne v obchodnom dome LIDL, kde bol kradnúť alkohol, pričom však bol prichytený.
Doposiaľ bol sedemkrát súdom trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava zo dňa 06.09.2010 sp. zn. 1T 118/10, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2010 za prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k trestu povinnej práce v trvaní 250 hodín, ktorý vykonal dňa 27.01.2011.
Zo spisového materiálu OS Revúca sp. zn. 1 T 26/09 vyplýva aj odsúdenie obžalovaného R. M. pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 15 mesiacov. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.03.2009. Aj ďalšej trestnej činnosti (OS Rožňava) sa dopustil vyhrážaním sa pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom žiadal od majiteľa jedného baru peniaze, bol agresívny, päsťou naznačoval úder na poškodeného, za to mu však bol uložený trest povinnej práce vo výmere 250 hodín, ktorý už vykonal.
Ide prakticky o identické odsúdenia spojené či už pod vplyvom alkoholu alebo za účelom zadováženia alkoholu, podporené aj skutočnosťou stíhania v priestupkovom konaní z toho istého motívu - preto súd vyhodnotil a prihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona.
Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k záveru o vine obžalovaného.
V rámci voľného hodnotenia dôkazov súd hodnotil dôkazy podľa svojej voľnej úvahy, pričom k vine obžalovaného dospel na základe hodnovernej výpovede svedka poškodeného N. Q., ktorú súd vyhodnotil ako dôkaz priamy a celého radu nepriamych dôkazov, ktoré tvoria celú sústavu - systém, ktorého jednotlivé články (dôkazy) do seba zapadajú. Ide o uzavretý systém, ktorý pripúšťa len jediný záver a to záver o vine obžalovaného. Tieto nepriame dôkazy sú výpovede svedkov Q. Y., Y.. L. A., K.. Q. I., ktorí potvrdili tvrdenie poškodeného, ba dokonca svedok A. hneď po telefonáte od poškodeného na miesto činu prišiel, videl poškodeného v psychickom rozpoložení a na jeho naliehanie ho v rámci výkonu práce musel presunúť na iné pracovisko. Týmito nepriamymi dôkazmi sú aj výpoveď svedka T. A. U. v tom zmysle, že potvrdil, že bol s obžalovaným minimálne dva krát v obchodnom dome LIDL kradnúť alkohol. Týmito nepriamymi dôkazmi sú aj napr. listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú výpoveď poškodeného o skutočnostiach týkajúcich sa priebehu udalosti pred spáchaním trestného činu, teda, že sa mu obžalovaný vyhrážal po tom, čo prichytil T. A. U. s odcudzenou fľašou alkoholu. V neposlednom rade týmito nepriamymi dôkazmi sú aj výpovede rodičov poškodeného, ktorí potvrdili po skutku psychické rozpoloženie, bojazlivosť ich syna, tak isto skutočnosť, že keď potreboval niečo vybaviť na úradoch v
Revúcej, bál sa ísť sám a minimálne otec mu musel vykonávať doprovod. Ďalšími nepriamymi dôkazmi svedčiacimi o vine obžalovaného sú aj iné listinné dôkazy, či už je to správa o stíhaní v priestupkovom konaní, ktorá potvrdzuje, že hneď v nasledujúci deň bol obžalovaný opätovne kradnúť v obchodnom dome LIDL alkohol, resp. listinné dôkazy ako sú napr. fotografia na č.l. 66 spisového materiálu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný R. M. bol dňa 02.03.2011 v obchodnom dome LIDL zachytený kamerovým systémom, pričom vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že do obchodného domu LIDL skoro vôbec nechodí.
Z tohto jednoznačne vyplýva, že obžalovaný ako aj poškodený vo svojich výpovediach v rámci celého dokazovania zotrvali, zotrvali vo svojich výpovediach aj v priebehu vykonávanej konfrontácie, avšak pravdivosť výpovede poškodeného je podporená vyššie uvedenými nepriamymi dôkazmi, ale výpoveď obžalovaného nemá absolútne žiaden podporný dôkaz, ba dokonca súd odhalil nepravdivosť jeho tvrdenia, týkajúce sa toho, že obžalovaný uviedol, že do obchodného domu LIDL prakticky vôbec nechodí, čo bolo vyvrátené či už listinnými dôkazmi, resp. výpoveďou svedka T. A. U..
Po takto vykonanom dokazovaní má súd za to, že obžalovaný sa dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona po stránke objektívnej v tom, že iného násilím, hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo trpel, po stránke subjektívnej ide u neho o priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, teda pomer priťažujúcich okolností vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam je 1:0 a preto súd pri ukladaní trestu musel vychádzať zo zvýšenej dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri konkrétnom trestom čine, kde je zákonná sadzba od dvoch rokov do šiestich rokov, je spodná hranica takto zvýšenej trestnej sadzby tri roky a štyri mesiace.
Súd má za to, vychádzajúc zo zásad ukladania trestov v zmysle § 34 Trestného zákona, že u osoby páchateľa - R. M. bolo nutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na jeho prevýchovu, v rámci splnenia zásad tak individuálnej ako aj generálnej prevencie.
S poukazom na uvedené súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom zvýšenej (keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi v pomere 1:0) trestnej sadzby a keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Uvedený trest súd považuje za nevyhnutný a zároveň aj postačujúci pre dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v prípade obžalovaného zabrániť mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti.
To boli dôvody pre ktoré okresný súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.