Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/96/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ SELIF SCE, so sídlom Janka Alexyho 3355/11, 841 01 Bratislava, IČO: 50 717 596, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s. r. o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 731, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/59194-KAZ zo dňa 16.02.2023, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 25.04.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcov 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 25.04.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) sa žalobou zo dňa 25.04.2023 domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/59194-KAZ zo dňa 16.02.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Dúbravka č.j. SU A 7 MF zo dňa 11.05.2022.

2. Žalobcovia v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“). Uviedli, že odkladný účinok správnej žaloby nebude mať žiadny dopad na práva stavebníkov, keďže títo aj vlastným pričinením spôsobili vydanie dvoch predchádzajúcich rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu o zrušení pôvodných stavebných povolení, a teda spôsobili pomerne neskoré vydanie rozhodnutia o povolení stavby, pričom doteraz im „nevydanie“ stavebného povolenia nespôsobovalo ujmu, keďže mohli bývať a užívať pôvodný dom, ktorý má byť touto stavbou „prestavaný“. Priznanie odkladného účinku tiež nie je v rozpore s verejným záujmom. V prípade realizácie a výkonu rozhodnutia, začatia stavby, by žalobcovi 2/ ako vlastníkovi susednej stavby a najmä susedných pozemkov hrozila závažná ujma, keďže povolená stavba s výškou 10 m bude po jej dokončení tieniť susedné severné pozemky parc. č. XXX/X a garáž (vo vlastníctve žalobcu 2/) tak, že ich trvalo znehodnotí a obmedzí resp. vylúči možnosť ich užívania určený pre daný druh pozemku, t.j. ako záhradu (spôsob využívania pozemku: „Pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny“). Povolená stavba ako budova takto vysoká (takmer 4 panelákové poschodia v jej najvyššom bode) umiestnená takmer na hranici druhého pozemku by znehodnotila každý takýto pozemok bez ohľadu na účel jeho použitia a v tomto prípade by značne znížila trhovú hodnotu celej nehnuteľnosti žalobcu 2/ (vrátane domu). Schválené umiestnenie stavby by po realizácii narušilo pohodu bývania v dome žalobcu 2/ (aj z dôvodu, že obe okná obytných miestností stavby na východnej stene stavby sú orientované na 5 okien obytných miestností na južnej fasáde žalobcu 2/, pričom tieto steny sa nachádzajú vo vzdialenosti kratšej ako 7 m), trvalo by obmedzilo možnosti výhľadu na prírodu a zeleň (les) z obytných miestností, tienením by zvýšilo energetickú náročnosť prevádzky domu (spôsobilo by to priame škody), zasiahlo by do práva

na presvetlenie a preslnenie, narušilo by súkromie osôb žijúcich v dome, čo by v konečnom dôsledku mohlo ohroziť zdravie týchto osôb, a neprimerane by zasiahlo do základného práva garantovaného , a to práva vlastniť a užívať majetok.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.10.2023 a navrhol, aby správny súd nevyhovel návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

5. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a . Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže

byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

14. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a odôvodnenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

15. V predmetnej veci hrozba závažnej ujmy spočívala v tienení susedných pozemkov a garáže ako dôsledku výstavby povoľovanej stavby, čím ich trvalo znehodnotí a obmedzí; tiež spočívala v narušení pohody bývania a obmedzení možnosti výhľadu. Správny súd v takto formulovanom hypotetickom tvrdení žalobcov nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy. Žalobcovia v návrhu neoznačili a ani nepredložili súdu žiadne konkrétne dôkazy osvedčujúce tvrdenia o hrozbe závažnej ujmy. Žalobcovia žiadne dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok, hodnoverne neosvedčili. Správny súd nemôže priznať správnej žalobe odkladný účinok a prelomiť účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len na základe všeobecných, neosvedčených tvrdení žalobcov o hrozbe závažnej ujmy. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcov vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

16. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku nijakým spôsobom neodôvodnili a správnemu súdu neosvedčili.

17. Vzhľadom na to, že žalobcovia v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčili hrozbu závažnej ujmy, alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by im mohol vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a neosvedčili ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , preto správny súd v súlade s návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).