Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-157-2011.pdf
PDF · 75.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/157/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: REAL & CAPITAL ASSETS LTD., Senecká cesta 23, Šamorín proti žalovaným: v 1. rade: AB Cosmetics, s. r. o., IČO: 36 661 171, Tamaškovičova 17, Trnava, v 2. rade: Ľ.C. L., W.. XX.XX.XXXX, J. XX/XXXXX, F. o určenie, že žalobca je jediným spoločníkom spoločnosti takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 23.11.2011 na tunajší súd voči žalovaným žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil , že žalobca je jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného 1/ s tým odôvodnením, že právne úkony, to je „splnomocnenie“ zo dňa 01.04.2005, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 28.02.2008 a rozhodnutie jediného spoločníka zo dňa 27.02.2008, ktoré za spoločnosť žalobcu realizoval Dušan Sabo, sú neexistujúcimi právnymi úkonmi. Absolútne neplatné právne úkony nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí zo zákona voči každému ex tunc. Všetky nasledujúce právne úkony vykonané na základe absolútne neplatného právneho úkonu sú rovnako absolútne neplatné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v zbierke rozhodnutí pod č. R 26/72, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, keby bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo keby sa jeho právne postavenie stalo neistým. Podľa cit. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postačuje ohrozenie práva žalobcu; v predmetnom prípade však došlo nielen k ohrozeniu žalobcu, ale došlo k priamemu zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, čo je v rozpore s čl. 20 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Zmeny v súlade s návrhom návrh na dosiahnutie zhody medzi zápisom a skutočným stavom doručenom na Okresný súd v Trnave dňa 23.08.2011 neboli v obchodnom registri vykonané. Ako je aj zrejmé z Upovedomenia k návrhu na dosiahnutie zhody medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom podľa § 200a O. s. p. zo dňa 20.09.2011, žalobca nemá k dispozícii iný právny prostriedok, ktorým by sa domáhal ochrany svojich práv, ako je uvedená žaloba.
Vyššie uvedené označil za naliehavý právny záujem na určení, že je jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného 1/.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobca v tejto veci nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že je jediným spoločníkom spoločnosti žalovaného 1/. Toto určenie nemusí znamenať, že žalobca bude opätovne nositeľom práva, ktoré mu podľa jeho tvrdení nikdy nezaniklo. Toto právo mu však mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, ktorou je zánik (preklúzia) práva na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného 1/ zo dňa 27.02.2008. Návrhy na vyslovenie neplatnosti tohto uznesenia má povahu určovacej žaloby v zmysle § 80 o. s. p., ide o osobitný druh určovacej žaloby, ktorá je prípustná aj v prípade, keby jej predmetom nie je určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Predmetom tu je právna skutočnosť, nakoľko žaloba má svoje opodstatnenie v § 131 ObZ. Žalobca nemusí preukazovať právny záujem na určení neplatnosti uznesenia, nakoľko ten je zrejmý z povahy veci samej.
Návrh o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 27.02.2008 je nutné podať po troch mesiacov odo dňa, kedy valné zhromaždenie prijalo napadnuté uznesenie, to je po 27.05.2008. Dôsledkom nedodržania tejto lehoty je zánik práva. Nečinnosť žalobcu tak mala za následok, že toto právo mu dňa 27.05.2008 zaniklo. Keďže výlučné spoločníctvo nie je zapísané v obchodnom registri, nemôže ako spoločník vystupovať a tým nie je naliehavý právny záujem daný v čase konania a rozhodovania.
Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O. s. p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Ak žalobca už nie je spoločníkom (pričom nevyužil svoje právo podať včas žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia) tak medzi ním a žalovaným už neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, pre ktorý by sa mal žalobca domáhať určenia, že je jediným spoločníkom. Súd uzatvára, vzhľadom na súčasné právne postavenie žalobcu - už nie spoločníka, neexistenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určovacom výroku, pre ktorú skutočnosť bola žaloba zamietnutá.
Súd ešte udáva, že žalobca podaním určovacej žaloby vyjadril, že mu k ochrane práva postačí jeho určenie - danie mu istoty práva. Požadované určenie sa pritom nemôže týkať existencie alebo neexistencie samotnej právnej skutočnosti (narozdiel od žalobcom nevyužitého a prekludovaného práva na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, nakoľko jej predmetom práve právna skutočnosť je), ale len práva alebo právneho vzťahu. Pri určovacích žalobách na rozdiel od žalôb na plnenie sa zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
V našom procesnom práve platí zásada, že ak súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (v danom prípade nie je naplnená skutková podstata, kedy návrhmi podľa § 80 písm. c) O. s. p. nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie právneho vzťahu alebo práva, na ktorých existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva priamo z právneho predpisu (napr. § 77 Zákonníka práce).
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. za podmienok, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto im nebolo čo priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).