Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-254-2010.pdf
PDF · 81.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/254/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľky: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, N., proti odporcovi: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. O.A. X, I., o určenie otcovstva a výchove a výžive maloletého J. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, takto
rozhodol:
Súd určuje, že odporca K. X., narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletej J. Q., narodenej XX.XX.XXXX, z matky S. Q., narodenej XX.XX.XXXX.
Súd zveruje maloletú J. Q., narodenú XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej J. Q., narodenej XX.XX.XXXX výživným v sume 80,- € mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 09.09.2010 do 03.02.2012 vo výške 760,- € sa odporcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 66,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala určiť otcovstvo k maloletej J. Q.. Uviedla, že otcom maloletej je odporca K. X., s ktorým sa zoznámila telefonicky a stretávala sa s ním raz za tri mesiace. Nikdy s odporcom nežila v spoločnej domácnosti. Absolvovali spoločnú kúpeľnú liečbu v Smrdákoch, kde odporcovi oznámila, že je tehotná. Požiadal ju, aby podstúpila zákrok na prerušenie tehotenstva, s čím nesúhlasila. Odvtedy sa s odporcom osobne nestretla. Po narodení maloletej J. spočiatku odporca svoje otcovstvo nepopieral a prispieval na jej výživu 33,- € mesačne.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu nepoprel, že by bol otcom maloletej J., navrhovateľke posielal mesačne 35,- € a mal záujem prispievať aj naďalej.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom, výsluchom účastníkov, oboznámením, rodného listu maloletej, potvrdením o príjme navrhovateľky a odporcu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na označení odporcu ako otca maloletej J., nakoľko v období pred narodením dcéry nemala žiadneho iného partnera. Žiadala, aby bola maloletá dcéra J. zverená do jej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Žiadala, aby bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. v sume 100 - 120,- €. Priemerný mesačný príjem je 600,- € netto. Odporca na výživu pre maloletú J. prispieva od jej narodenia, t. č. prispieva na jej výživu vo výške 40,- € mesačne. Výživné žiadala určiť od podania návrhu na začatie konania.
Odporca na pojednávaní otcovstvo k maloletej J. priznal. Mal s navrhovateľkou pomer. Súhlasil s tým, aby bola maloletá J. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Preukázal výšku svojho príjmu, uviedol, že je ženatý, má ešte dve dcéry, staršia má 21 rokov, študuje na vysokej škole v Ružomberku dennou formou štúdia, mladšia dcéra je študentkou 2. ročníka na gymnáziu. Manželka pracuje, jej priemerný mesačný príjem je cca. 650,- € netto. Jeho mesačný príjem je 10.000,- Kč netto. Pracuje v počítačovej firme ako kvalitár, je vyučený krajčír.
Kolízna opatrovníčka súdu navrhla vyhovieť návrhu navrhovateľky čo sa týka určenia otcovstva a zverenia maloletej J.. Vzhľadom na príjem matky a otca a odôvodnené potreby maloletej J. navrhla určiť odporcovi vyživovaciu povinnosť v sume 80,- € mesačne od podania návrhu.
Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
Podľa § 91 ods. 1 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.
Podľa § 108 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien (ďalej len „OSP“), súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Podľa § 113 ods. 2 OSP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V časti konania o určenie otcovstva k maloletej J. mal súd po vzájomnom vyjadrení navrhovateľky a odporcu na pojednávaní za preukázané, je odporca K. X. je otcom maloletej J..
Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd rozhodol tak, že zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti navrhovateľke a určil odporcovi vyživovaciu povinnosť sumou 80,- € mesačne, s tým, že zročné výživné v sume 760,- € povolil odporcovi platiť v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným.
Súd pri rozhodovaní zohľadnil doterajší osobný výkon starostlivosti o maloletú J. navrhovateľkou. Z dôvodu, že navrhovateľka osobne zabezpečuje dennú starostlivosť o maloletého súd rozhodol, že bude maloletú zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení vyživovacej povinnosti prihliadol súd na oprávnené náklady starostlivosti o maloletú J. a možnosti oboch rodičov na ich uhrádzaní. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca má nižší príjem ako navrhovateľka. Oprávnené nálady na maloletú sú približne 200,- € mesačne. Suma 80,- € na výživné určená odporcovi zohľadňuje jeho nižší príjem.
Styk odporcu s maloletou súd neupravil pre zhodné tvrdenia účastníkov, že úprava jeho výkonu nie je potrebná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 OSP a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.