Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-252-2011.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/252/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. J., L.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky X. J., L.. X.XX.XXXX, J. D. X, E.T. Š., S. z I. J., L.. XX.X.XXXX, J. X. C. XXX, I., v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25 P /100/2006-23, zo dňa 22.5.2006 vo výroku o výživnom tak, že:
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. I. J., L.. XX.X.XXXX zo sumy 645 Sk (21,41 Eur) na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (toho času 26 Eur), ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.12.2011, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné za obdobie od 1.12.2011 do 31.1.2012 pre mal. I. J., L.. XX.X.XXXX E.o výške 9,18 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 5 Eur, spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 6.12.2011 žiadala zvýšiť výživné pre maloletého I. zo strany otca zo sumy 645 Sk (21,41 €) na výživné v minimálnom zákonnom rozsahu od 1.12.2011. Návrh bol odôvodnený tým, že otec vôbec neprispieva na výživu maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) prejednal vec dňa 6.2.2012 v neprítomnosti otca maloletého, ktorý ako riadne predvolaný účastník sa neustanovil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy, a zistil tento skutkový stav:
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 25P 100/2006-23 zo dňa 22.5.2006 zveril mal. I. do starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné na mal. dieťa vo výške 645 Sk (21,41 Eur) mesačne.
Z výpovede matky na tunajšom súde vyplýva, že otec na maloletého vôbec neprispieva, všetky náklady znáša matka. S otcom dieťaťa nezdieľajú spoločnú domácnosť od konca augusta 2011, kedy odišiel bývať k svojej matke do Jelšavy.
Maloletý Jozef je žiakom 1. ročníka Základnej školy, stravuje sa doma. Všetky náklady na pomôcky do školy znáša matka.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 23.1.2012 vyplýva, že matka maloletého je nezamestnaná S. R. L. Ú. G.Q., D. E. S. G. S. A. M. zamestnanie. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 180 Eur mesačne a tiež prídavok na dieťa. Býva spolu so synom a svojimi rodičmi v prenajatom dome E. E. Š.. Za bývanie rodičom neprispieva.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 19.12.2011 je zrejmé, že matka nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti.
Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 21.12.2011 je zrejmé, že otec nepoberá dávku v nezamestnanosti.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 3.1.2012 vyplýva, že otec bol spolu s matkou poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke od novembra 2006 do apríla 2008 a od januára 2009 do apríla 2009.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny O. X. K. X.X.XXXX vyplýva, že otec mal. dieťaťa poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k tomuto právnemu záveru:
Podľa § 62 odsek 1, zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť.
Podľa § 62 odsek 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 odsek 1 a 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejšie prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, prípadne oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov.
Z vykonaného dokazovania je preukázané, že od poslednej úpravy o výživnom prešla doba viac ako päť rokov. Za ten čas sa zmenili pomery na strane povinných rodičov ako aj na strane oprávneného maloletého Jozefa.
Matka je nezamestnaná, jej jediným príjmom je dávka v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa. Otec okrem maloletého Jozefa inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletý I. I. Ž. X. O.L. X. Š. E. E. Š. a matka znáša všetky náklady. Určené výživné nedosahovalo výšku ani zákonom minimálne stanoveného výživného v doteraz platnej úprave.
Keďže si otec vyživovaciu povinnosť neplnil v plnej miere, vznikol mu za obdobie od 1.12.2011 do 31.12.2011 na výživnom dlh pre maloletú I. vo výške 9,18 Eur, ktorý mu súd povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 5 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu matky, nakoľko zvýšené výživné zodpovedá potrebám mal. dieťaťa, schopnostiam a možnostiam otca a zákonnej úprave o minimálnom výživnom.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 odsek 1 písmeno a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastník, ktorý sa vzdal práva na odvolanie voči rozsudku, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v zmysle tohto poučenia.