Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-108-2010.pdf
PDF · 106.71 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/108/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu: Bc. E. Z., X.. XX.XX.XXXX, L. K., F. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, proti žalovanému: Mgr. H. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. L., K. Č.. XXX, právne zastúpenému JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 2, o zaplatenie 2.000,- € istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi 2000,00 € s 8,00 % úrokom z omeškania od 1.1.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti, ohľadom úrokov z omeškania, konanie z a s t a v u j e .
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške, 120,00 € súdneho poplatku a 747,98 € trov právneho zastúpenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právneho zástupcu žalobcu JUDr. Juraja Dubovského.
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 9,30 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 2000,00 € s 8,00 % úrokom z omeškania od 1. 7. 2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. Počas konania zobral žalobu čiastočne späť o zaplatenie úrokov z omeškania od 1.7.2009 do 31. 12. 2010 a v tejto časti žiadal konanie zastaviť a zotrval na úrokoch z omeškania od 1. 1. 2011. Žalobca poukázal na to, že dňa 13. 3. 2009 došlo medzi účastníkmi k ústnej zmluve o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 3.000,00 €, ktorá sa mala vrátiť do 30. 6. 2009 a pôžička bola bezúročná. Žalobca dňa 13. 3. 2009 urobil výber zo svojho účtu v hotovosti vo výške 3.000,00 € a odovzdal ich žalovanému. Takisto žalovaný potvrdil svojim podpisom vklad na jeho účet. Žalovaný začal splácať dlžnú sumu tak, že dňa 10. 4. 2009 uhradil 100,00 €, 28. 04. 2009 uhradil 50,00 €, 8. 5. 2009 uhradil 130,00 €, 25. 5. 2009 uhradil 40,00 €, 26. 5. 2009 uhradil 30,00 €, 7. 6. 2009 uhradil 100,00 €, 16. 6. 2009 uhradil 50,00 €, 24. 6. 2009 uhradil 50,00 €, 4. 7. 2009 uhradil 150,00 €, 24. 7. 2009 uhradil 200,00 € a 2. 8. 2009 uhradil 100,00 €. Žalobca si jednotlivé splátky zapisoval do kalendára na rok 2009. Finančné prostriedky mu boli vrátené v hotovosti, keď sa spolu stretli. Viac finančných prostriedkov mu žalovaný nevrátil a ešte tri dni pred odchodom žalobcu do Írska sa stretol so žalovaným a žiadal od neho aspoň 1000,00 €, nakoľko potreboval peniaze na začiatok, avšak žalovaný mu ich nedal. Poprel tú skutočnosť, že by mu žalovaný do 1. 10. 2009 vrátil finančné prostriedky. Poukázal na ich vzájomnú komunikáciu, kde ešte v roku 2010 mu písal výzvu formou emailu, aby mu vrátil finančné prostriedky, na čo mu žalovaný dal odpoveď a podobne to bolo aj z SMS -
komunikácie, z ktorej nevyplýva, že by mu žalovaný peniaze vrátil. V čase, keď už bol žalobca v Írsku, tak žalovaný navštívil matku žalobcu a sľúbil jej, že finančné prostriedky vráti do decembra 2009, čo sa nestalo. Bol to jediný prípad, keď požičal peniaze žalovanému. Pôžička sa mala vrátiť do troch mesiacov, ale stále sa to predlžovalo, až nakoniec posledný termín na vrátenie pôžičky bol do konca roka 2010, keď žalobca predložil žalovanému splatnosť. Žalobca zdôraznil, že finančné prostriedky poskytol len pre aktivity žalovaného. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že by od neho požadoval nejaké úroky, ale stále chcel len zvyšnú sumu pôžičky. Pôžička bola bezúročná a od žalovaného nepožadoval žiadne peniaze navyše. Uplatnil si trovy konania vo výške 864,98 €, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
Súd v konaní vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby žalobcu, voči ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Z odporu vyplýva, že žalovaný potvrdil, že dňa 13.3.2009 mu bola žalobcom zapožičaná suma 3.000,00 € bezúročne s tým, že ju mal vrátiť v splátkach najneskôr do 30. 9. 2009, nakoľko začiatkom októbra 2009 žalobca mal odísť do zahraničia. Žalovaný zapožičanú sumu začal splácať 20. 4. 2009 a to v splátkach vo výške cca 200 - 600 € podľa svojich schopností a možností a celú sumu vrátil do 1. 10. 2009. Svedčia o tom výpisy z účtov, ako aj výpovede svedkov. Žalovaný zdôraznil skutočnosť, že keď si peniaze požičiaval, rozbiehal nejaký biznis a dohodli sa so žalobcom, že ak bude mať z toho zisk, tak ten si rozdelia na polovicu. Žalobca v apríli začal žiadať peniaze späť a tak mu ich postupne vracal a celú pôžičku zaplatil dovtedy, kým žalobca odišiel do Írska. Keď peniaze vracal, nedal si podpísať príjem peňazí a peniaze boli vrátené v hotovosti. Peniaze vrátil stále na výzvu žalobcu, ktorý sa išiel zabávať a potreboval peniaze. Žalovaný potvrdil, že so žalobcom v roku 2010 navzájom komunikovali, avšak nejednalo sa o istinu pôžičky, ale o úroky z požičanej sumy, nakoľko si žalobca žiadal aj úroky. Za všetkým je matka žalobcu, nakoľko keď sa dozvedela, že si žalovaný požičal sumu 3000,00 €, tak sa začala o to zaujímať, ale ona nevedela, že žalobcovi boli peniaze postupne vrátené a on ich postupne míňal, keď sa zabával. Žalobca správne žiadal od žalovaného podiel na zisku, nakoľko úroky z pôžičky si nedohodli. Žalovanému však zisk nezačal ani vznikať, lebo musel vracať peniaze postupne späť. Keď odpísal žalobcovi v roku 2010, tak chcel mu dať nejaké peniaze navyše za to, že mu požičal peniaze z kamarátstva, avšak nejednalo sa o istinu navyše za pôžičku. Pri vracaní peňazí boli stále dvaja, raz bol prítomný svedok, keď peniaze vrátil v Irish Pube v Rožňave. Žalovaný nesúhlasí s tým, že by sa stretol s matkou žalobcu a že by jej sľuboval vrátiť peniaze a ani ona ho nevyzývala na to, aby peniaze vrátil. Stále komunikoval len so žalobcom. Požičané peniaze chcel investovať do auta s tým, že ho dá dokopy a predá a so ziskom sa podelia na polovicu. V čase pôžičky pracoval brigádnicky u kamaráta s tým, že nemal stály príjem, len keď dobre kúpil alebo predal, tak získal nejaké peniaze. Od februára 2010 začal podnikať ako živnostník. V období rokov 2009 - 2010 chodil do školy v Prahe na Univerzitu J. A. Komenského. Školné za semester bolo 20.000,00 Kč a za rok 2009 ho vyplatil 25. september 2009. Žalovaný pri konfrontácii s matkou žalobcu nesúhlasil s tým, že by mu telefonovala ohľadom vrátenia požičanej sumy a poprel, že by sa spolu stretli. Uviedol, že svedkyňa nevedela o poskytnutej pôžičke a mala by sa porozprávať so synom, aby pred súdom nemuseli „hrať divadlo“. Peniaze síce boli požičané, ale postupne ich vrátil žalobcovi, ktorý peniaze minul a teraz tvrdí, že mu neboli vrátené.
Žalovaný k výpovedi svedka E. Z. H. uviedol, že z etického a morálneho hľadiska oslovil svedka, ako aj jeho otca a chcel dať žalobcovi ešte 1000,00 €, ale prišla mu žaloba na 2000,00 € a preto to už neriešil. Peniaze mu vrátil v celom rozsahu a tých 1000,00 € mala byť odmena pre žalobcu za to, že mu peniaze požičal, aj keď sám žalovaný zisk nemal. Žalovaný namietal to, že žalobca v konaní nepreukázal právny titul na vrátenie žalovanej sumy a namietal výpoveď matky žalobcu a svedka Z., nakoľko sú predpojatí. Žalobca mal uniesť dôkazné bremeno v dokazovaní, čo neuniesol.
Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:
Svedok O. J., kamarát žalobcu, uviedol, že od žalobcu sa dozvedel, že požičal žalovanému 3000,00 € s tým, že mu vrátil len 1000,00 €. Naposledy hovoril so žalobcom v septembri, keď odchádzal do Írska a povedal mu, že čiastka ešte nebola uhradená. Všetky informácie má len sprostredkované od žalobcu.
Svedok J.. A. N., J.., učiteľ oboch účastníkov, uviedol, že niekedy v apríli alebo v máji roku 2009 v Irish Pube v Rožňave sedel so žalovaným, keď k nim prišiel žalobca, niečo si povedali so žalovaným
a žalovaný dal žalobcovi 250,00 €. O finančných záležitostiach oboch účastníkov nič nevedel, len bol prítomný pri tom, keď žalovaný dal žalobcovi 250,00 €. Mohlo to byť v stredu, štvrtok alebo v piatok, nakoľko vtedy mali školu. Žalovaný mu len povedal, že ide o vrátenie pôžičky. Ešte raz so žalovaným rozprával o peniazoch v súvislosti so žalobcom, keď mu žalovaný povedal, že žalobca ho chce dať na súd a sám svedok radil žalovanému, aby si čím skôr medzi sebou vyriešili vzťahy.
Svedkyňa H.. G. Z., matka žalobcu, uviedla, že o pôžičke peňazí sa dozvedela až vtedy, keď vyšli na povrch problémy s financovaním pobytu žalobcu v zahraničí. Peniaze našetril na brigáde v Grécku. Keď sa o pôžičke dozvedela, trvala na tom, aby bolo určené presne, dokedy má žalovaný finančné prostriedky vrátiť. Zároveň trvala na tom, aby si žalobca zapisoval kedy a koľko mu bolo vrátené. Žalobca si úhradu dlhu zapisoval na papier - kalendár, kde celkovo boli splátky vo výške 1000,00 €. V auguste 2009 žalovaný už žalobcovi nedvíhal telefón a stále sa vyhováral, že peniaze vráti. Svedkyňa musela žalobcovi financovať letenku aj finančné prostriedky na prvý mesiac pobytu v zahraničí. Preto zavolala žalovanému a vyzvala ho, aby vrátil finančné prostriedky. Do telefónu jej povedal, že vráti peniaze do konca roka. Peniaze však nedošli a preto bol vyzývaný žalobcom cez sociálnu sieť, aby peniaze vrátil. Svedkyňa tiež kontaktovala žalovaného, aby sa spísal dlžný úpis pred advokátom, čo však on odmietal. Takisto E. Z. H. jej povedal, že bol za ním žalovaný a pôsobil na neho, aby vec nedali k súdu. Svedkyňa hneď nevedela o pôžičke a zistila to vtedy, až keď žalobca chcel kúpiť motorku a chcel vybrať peniaze zo stavebného sporenia. Svedkyňa žalovaného kontaktovala telefonicky až tesne pred odchodom žalobcu do zahraničia a následne ho stretla aj so žalobcom v meste pred F1-tkou, kde sa oni rozprávali s tým, že peniaze môže vrátiť synovi na účet alebo svedkyni a hovorilo sa, že peniaze vráti do Vianoc a potom že do konca roka. Žalovaný bol za E. Z. R., rozprával sa aj s E. Z. H..
Svedok E. Z. H. uviedol, že je dlhoročným kamarátom žalobcu a známym žalovaného. O pôžičke sa dozvedel od žalobcu sprostredkovane, keď mu oznámil, že požičal peniaze žalovanému. Následne chodili spolu von a žalobca rozprával, že chce, aby mu žalovaný vrátil peniaze, nakoľko má ísť pracovať do zahraničia. Došlo aj k nejakým splátkam, pričom keď žalobca odchádzal do Írska, rozprávali sa, že pôžičku nemá vyporiadanú. Otec svedkovi povedal, že mu žalovaný volal, že vráti 1000,00 € do konca týždňa, aby odkázal žalobcovi, nech ho nedajú na súd. Takisto aj svedkovi žalovaný zavolal, že vráti 1000,00 € s tým, aby poprosil žalobcu, nech ho nedáva na súd. Svedok sa skontaktoval prostredníctvom Skype so žalobcom a sám mu odporúčal, že je lepšie získať nižšiu čiastku, ako keby sa mal súdiť. Následne sa dozvedel, že žalovaný ani 1000,00 € nevrátil, tak ešte svedok mal zlý pocit, že presviedčal žalobcu, aby nedal žalovaného na súd. Potom sa už o vec nestaral. Uvedené sa malo odohrať v decembri 2009, možno v januári 2010 v čase, keď už bol žalobca v Írsku. Žalovaný mal svedkovi povedať, že 1000,00 € je žalobcovi ochotný dať na vzájomné vyrovnanie a žalobca na to povedal, že je to málo a že podá žalobu. Žalobca svedkovi povedal, že vie, koľko mu bolo vrátené, lebo si to značil. Svedok uviedol, že nevie o tom, že by počas rozhovoru zaznelo niečo o nejakom úroku alebo podobne. Stále to bolo o tom, že žalobcovi dlhuje žalovaný finančné prostriedky a teda, že išlo o vrátenie pôžičky 3000,00 €. Nerozprávalo sa o ničom inom mimo pôžičky. Žalobca mu povedal, že mali mať niečo rozrobené mimo Rožňavy, ale že to nevyšlo. Svedok uviedol, že otec mu povedal, že mu volal žalovaný, že dá žalobcovi 1000,00 € do piatku a v ten istý deň sa ozval svedkovi telefonicky.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z výpisu z účtu žalovaného od VÚB a.s. Bratislava č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že stav na účte k 28.2.2009 bol -580,31 € a dňa 13.3.2009 bol vklad hotovosti 3.000,00 €. V apríli 2009 okrem iných boli výbery bankomatu 20.4.2009 vo výške 250,00 € a 23.4.2009 200,00 €, dňa 25.5.2009 vo výške 110,00 €, dňa 26.5.2009 vo výške 50,00 €, dňa 1.6.2009 vo výške 150,00 €, dňa 2.6.2009 vo výške 50,00 €, dňa 4.6.2009 vo výške 150,00 €, dňa 5.6.2009 vo výške 400,00 €, dňa 11.6.2009 vo výške 300,00 €, dňa 24.6.2009 vo výške 110,00 €, dňa 6.7.2009 vo výške 200,00 €, dňa 13.7.2009 vo výške 100,00 €, dňa 15.7.2009 vo výške 200,00 €, dňa 17.7.2009 vo výške 500,00 €, dňa 20.7.2009 vo výške 110,00 €, dňa 27.7.2009 vo výške 600,00 €, dňa 25.9.2009 vo výške 400,00 €, dňa 3.11.2009 vo výške 200,00 €, dňa 10.11.2009 vo výške 50,00 €, dňa 16.11.2009 vo výške 50,00 €, dňa 20.11.2009 vo výške 110,00 € a stav ku dňu 30.11.2009 bol -539,01 €.
Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 19.1.2010 vyplýva, že žalobca vyzýva žalovaného na vrátenie peňazí a žalovaný 23.1.2010 odpovedá, že všetko vybaví a že niečo vymyslí, aby žalobca počkal. Zo správy z 31.5.2010 vyplýva, že žalobca už čakal dosť a dal dosť času na vrátenie. Z odpovede žalovaného z 1.6.2010 vyplýva, že vie, že to robí kvôli matke, má jej povedať, ako čo, aby nemuseli ísť zbytočne na súd s tým, že hrá to dobre. Z odpovede žalobcu vyplýva, že vyzýva žalovaného, aby mu dal zvyšné „prachy“ do týždňa a nebude musieť ísť na súd.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel.
Žalobca sa domáhal v konaní vrátenia časti požičanej sumy vo výške 2000,00 € z titulu pôžičky zo dňa 13.3.2009.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o
a) prenechaní veci - reálnom odovzdaní,
b) druhovom určení veci,
c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu,
d) určení času vrátenia.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v ústnej forme, podľa ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 3000,00 € s lehotou splatnosti do júna až júla 2009, pričom následne došlo k predĺženiu lehoty do 1.10.2009 a posledná lehota na vrátenie peňazí bola predĺžená do 31.12.2010, ako to tvrdil žalobca. Podľa zhodného prejavu oboch účastníkov malo dôjsť s určitosťou k vráteniu 1000,00 € do 2.8.2009.
Žalobca v konaní popieral, že by mu žalovaný vrátil sumu 2000,00 € do 1.10.2009 a poukázal na výpovede svedkov a to svojej matky, ktorá potvrdzovala, že v čase, keď odchádzal do Írska, dlh nebol zaplatený, podobne aj na výpoveď svedka E. Z. H., s ktorým komunikoval aj po odchode do Írska, ako aj výpoveď svedka O. J., ktorému povedal, že mu bola vrátená z pôžičky len suma 1000,00 €. Zároveň predložil elektronickú komunikáciu z roku 2010, kde vyzýval žalovaného na splatenie dlhu a kde mu žalovaný v odpovedi sľuboval, že dlh zaplatí, len aby mu počkal.
Na druhej strane žalovaný v konaní tvrdil, že vrátil celú požičanú sumu 3000,00 € v splátkach tak, že k 1.10.2009 nič nedlhoval žalobcovi. Poukázal na dôkaz vo forme svedeckej výpovede bývalého učiteľa oboch účastníkov, ktorý potvrdil, že v apríli alebo v máji bol pri tom, keď žalovaný žalobcovi vrátil sumu 250,00 €. Zároveň žalovaný predložil výpis o pohyboch na účte z IB, z ktorých vyplýva, že 13.3.2009 prijal vklad na svoj účet v hotovosti vo výške 3.000,00 €, čo predstavovalo požičanú sumu a realizoval výbery dňa 17.4.2009 vo výške 250,00 €, dňa 22.4.2009 vo výške 200,00 €, dňa 22.5.2009 vo výške 110,00 €, dňa 29.5.2009 vo výške 159,00 €, dňa 4.6.2009 vo výške 400,00 €, dňa 3.7.2009 vo výške 200,00 €, dňa 14.7.2009 vo výške 200,00 €, dňa 16.7.2009 vo výške 500,00 €, dňa 24.7.2009 vo výške 600,00 € a dňa 24.9.2009 vo výške 400,00 €.
Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena.
Vzhľadom na právny vzťah medzi oboma účastníkmi a to uzavretej zmluve o pôžičke bolo povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k poskytnutiu finančných prostriedkov. Táto okolnosť bola jednoznačne preukázaná zhodným tvrdením oboch účastníkov a zároveň aj výpisom z účtu o prijatí uvedenej sumy žalovaným. Povinnosťou žalovaného v konaní bolo preukázať, že požičanú sumu vrátil v dohodnutej lehote. Súd konštatuje, že žalovaný v konaní nepreukázal, že vrátil celú požičanú sumu, nakoľko na základe zhodného prejavu účastníkov bolo ustálené, že vrátil 1000,00 €, pričom ďalšiu sumu 2000,00 € žalobca neuznal. Žalovaný na preukázanie vrátenia finančných prostriedkov okrem svojho tvrdenia neprodukoval žiaden priamy dôkaz, ktorý by jednoznačným spôsobom preukazoval vrátenie sumy 2000,00 €. To, že žalovaný zo svojho účtu vyberal finančné sumy v rôznej výške vo vyššie uvedených obdobiach ešte nepreukazuje, že finančné prostriedky odovzdával žalobcovi, ktorý to poprel. Zároveň zo svedeckých výpovedí vyplýva, že svedkovia mali vedomosť, že žalovaný nevrátil celý dlh dovtedy, kým žalobca neodišiel do Írska. Svedčí o tom aj elektronická komunikácia medzi účastníkmi, kde žalobca vyzýva žalovaného, aby mu vrátil požičanú sumu a žalovaný mu odpisuje, aby mu ešte počkal. Z toho jednoznačne vyplýva, že v roku 2010 žalovaný dlhoval žalobcovi 2000,00 €, nakoľko žalovaný nepreukázal opak. Súd neuveril obrane žalovaného, že v elektronickej komunikácii písal o tom, že dá nejaké peniaze navyše žalobcovi, nakoľko zo zhodného prejavu účastníkov jednoznačne vyplynulo, že zmluva o pôžičke bola bezúročná a že mala byť vrátená len požičaná suma. O nejakom delení si zisku hovoril len žalovaný, pričom žalobca v žalobe žiadne navýšenie nepožadoval.
Za danej dôkaznej situácie súd dospel k záveru, že žalovaný, ktorý mal dôkazné bremeno preukázať vrátenie celej požičanej sumy, toto dôkazné bremeno neuniesol a v konaní nepreukázal, že by bol vrátil žalobcovi časť pôžičky vo výške 2000,00 €. Preto bolo žalobe vyhovené.
Výrok o priznaných úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Výrok o zastavení konania ohľadom časti úrokov sa opiera o ustanovenie § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Výrok o trovách konania medzi účastníkmi sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 120,00 € a z trov právneho zastúpenia za:
- prevzatie zastúpenia dňa 18.2.2010; 81,33 € + 7,21 € RP,
- podanie žaloby dňa 31.5.2010; 81,33 € + 7,21 € RP,
- písomné vyjadrenie k odporu dňa 18.8.2010; 81,33 € + 7,21 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 4.11.2010; 81,33 € + 7,21 € RP,
- účasť na pojednávaní 09.12.2011; 81,33 € + 7,41 € RP,
- účasť na pojednávaní 20.01.2012; 81,33 € + 7,63 € RP,
- účasť na pojednávaní 03.02.2012; 81,33 € + 7,63 € RP,
SPOLU: 620,82 € + 20 % DPH (124,16 €) = 747,98 €.
Trovy spolu 864,98 €.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov a zistil, že sú uplatnené v súlade s Vyhláškou 655/2004 Z.z.
Výrok o trovách štátu sa opiera o ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd uložil neúspešnému žalovanému uhradiť trovy štátu pozostávajúce z priznaného svedočného svedkovi J.. A. N. J.. vo výške 9,30 € (uplatnil si náhradu cestovných výdavkov pri účasti na pojednávaní dňa 9.12.2011 na trase Prešov - Rožňava a späť, pričom použil vlastné motorové vozidlo a súd mu priznal náhradu cestovného do výšky cestovného autobusom Prešov - Rožňava vo výške 4,65 € x 2; zistené na www.cp.sk <http://www.cp.sk> ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.