Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-327-2009.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/327/2009
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému O. G., nar. X. X. XXXX, bytom E. I. XXX/XX, O. D., pre vymoženie pohľadávky 359,22 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, pod sp. zn. Ex 865/09, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie vo výške 48,19 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom sa dňa 30. 4. 2009 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 865/09 na vymoženie pohľadávky vo výške 359,22 Eur s prísl., priznanej vykonateľným platobným výmerom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. PV 501/05810/2008 zo dňa 4. 2. 2009, vydaným pobočkou Martin. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 017848* zo dňa 5. 6. 2009, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 359,22 Eur, trovy predchádzajúceho konania vo výške 8,29 Eur a trovy exekúcie.
Podaním zo dňa 23. 11. 2010, doručeným tunajšiemu súdu 6. 12. 2010, súdny exekútor navrhol zastaviť exekúciu. Svoje podanie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného. Povinný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Podľa oznámenie OR PZ ODI Liptovský Mikuláš, povinný nie je držiteľom motorového vozidla. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súdny exekútor zistil, že povinný nepoberá dôchodkové dávky, nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti ani úrazové dávky a naposledy bol evidovaný ako zamestnanec do 4. 7. 2007. Z oznámenia oprávneného zistil, že povinný je vedený ako samoplatiteľ, číslo účtu však nie je známe. Príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov vo J. Y., a. s., H., X. Y., a. s., E. Y. a. s. a E.X. Y., a. s. neboli zrealizované.
Šetrením v mieste trvalého bydliska povinného súdny exekútor zistil od susedov, že exmanželka povinného pracuje ako recepčná v Liptovskom Jáne. Súdny exekútor vykonal návštevu exmanželky povinného v mieste jej pracoviska. Uviedla, že po rozvode sa povinný odsťahoval, exmanželka odkúpila jeho podiel na rodinnom dome, všetky veci si odsťahoval preč a pracuje niekde v zahraničí. Súdny exekútor tak nezistil žiadny hnuteľný majetok povinného podliehajúci exekúcii. Na základe uvedeného tak súdny exekútor skonštatoval, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto navrhol predmetnú exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súdny exekútor nie je účastníkom konania (s výnimkou konania o trovách exekúcie), preto súd posúdil jeho návrh ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Preskúmaním exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinného. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinného, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Súd pri rozhodovaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zohľadnil aj tú skutočnosť, že súdny exekútor písomným podaním zo dňa 23. 11. 2010, informoval oprávneného o stave konania a o tom, že súdny exekútor podá na súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený na písomné podanie súdneho exekútora nereagoval žiadnou odpoveďou, z čoho možno usudzovať, že voči zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného nemá námietky. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,44 Eur a predložil špecifikáciu trov exekúcie a exekútorský spis.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má súd za primerané, hospodárne, účelné a preukázané.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty (DPH) a preukázal, že je platiteľom tejto dane. V čase uplatňovania si trov exekúcie bola zákonom č. 222/2004 Z. z. stanovená 19 % sadzba DPH. Otázku vzniku daňovej povinnosti pri dodaní služby v rámci výkonu slobodného povolania predmetný zákon osobitne nerieši. V praxi je však ustálené, že úkony exekučnej činnosti sú dodané dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým priznal exekútorovi náhradu trov konania vrátane DPH. V danom prípade súd nerozhodol o trovách súdneho exekútora do účinnosti zákona č. 409/2010 Z. z., ktorý od 1. 1. 2011 zaviedol 20 % sadzbu DPH. Do zákona bolo touto novelou okrem iného vložené aj ust. § 27 ods. 3, podľa ktorého sa pri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Súdny exekútor pri doručovaní špecifikácie trov exekúcie nemohol vedieť, že súd bude o jeho nároku rozhodovať v čase, keď zákon určí vyššiu sadzbu DPH za dodanie služby. Pokiaľ súd rozhoduje o nároku súdneho exekútora na priznanie DPH z odmeny v čase, keď zákon určuje vyššiu sadzbu dane, aká bola v čase uplatňovania trov exekúcie, musí vzhľadom na vznik daňovej povinnosti zohľadniť zákonnú sadzbu dane. Uvedeným postupom nebude zároveň porušená zásada viazanosti návrhom, nakoľko súd nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
väčšom rozsahu, ako si ich uplatnil. Priznaná daň nie je príjmom súdneho exekútora, ale príjmom štátneho rozpočtu, preto súd nepovažuje za spravodlivé nepriamo zaväzovať súdneho exekútora znášať rozdiel medzi správne uplatnenou sadzbou dane v čase uplatnenia a zákonnou sadzbou dane v čase vzniku daňovej povinnosti.
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % daň z pridanej hodnoty z priznanej odmeny 33,19 Eur t. j. 6,64 Eur.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné a telekomunikačné poplatky vo výške 8,36 Eur.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty nielen z odmeny ale aj z hotových výdavkov.
Súd poukazuje na skutočnosť, že súdnemu exekútorovi patrí navýšenie sumy trov exekúcie o 20 % daň z pridanej hodnoty len z odmeny v predmetnej exekúcii vyčíslenej podľa ust. § 4 a § 5 citovanej vyhlášky a nie z hotových výdavkov.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 48,19 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.