Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-278-2011.pdf
PDF · 98.68 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/278/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, P. L. E., o zaplatenie 566,90 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 566,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 566,90 Eur počítaným od 28.03.2010 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 05.08.2011 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 566,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení. Odporca neuhradil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby na základe vystavených faktúr, a to vo výške 566,90 Eur.
Navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu špecifikácia pohľadávky; pokus o zmier; zmluva o pripojení; dodatok k zmluve o pripojení; faktúru z 08.04.2009, 08.05.2009, 08.06.2009, 08.03.2010, 08.03.2009 všeobecné podmienky poskytovania služieb navrhovateľa.
V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.: 2Ro/227/2011-35 zo dňa 18.10.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.
Z dôvodu nedoručenia vyššie špecifikovaného platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk, Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 05.12.2011 zrušil platobný rozkaz v zmysle § 173 ods. 2 O.s.p.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 03.02.2012, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z pripojenej zmluvy o pripojení (l.č. 4 obsahu spisu) mal súd zistené, že navrhovateľ a odporca platne uzavreli danú zmluvu dňa 05.12.2006.
Súd mal taktiež preukázané, že bol platne uzavretý dňa 26.09.2008 aj Dodatok k danej Zmluve, v ktorej bola dohodnutá aj zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur.
Je nepochybné, že odporcovi bol odpredaný mobilný telefón typu Sony Ericsson K770i black za cenu 49,48 Eur s tým, že odporca sa zaviazal na 26 mesiacov.
Z vyššie uvedenej zmluvy a dodatku mal súd preukázané, že zmluvné strany ich platne uzavreli a ich predmetom bolo poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej služby, pričom daná zmluva obsahuje, že odporca sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a zároveň je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd mal z predložených listín zistené, že uzavretou zmluvou a dodatkom sa odporca zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
Navrhovateľ pokusom o zmier zo dňa 30.06.2009 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, avšak odporca nereagoval a dlžnú sumu podľa uvedenia navrhovateľa nezaplatil.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúry za obdobie 08.03.2009-07.04.2009 na sumu 217,64 Eur so splatnosťou dňa 27.04.2009; faktúru za obdobie 08.04.2009-07.05.2009 na sumu 110,66 Eur so splatnosťou dňa 27.05.2009 a faktúru za obdobie 08.05.2009-07.06.2009 na sumu 1,66 Eur platnú dňa 27.06.2009.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca uvedené faktúry nezaplatil.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca porušil svoje povinnosti, na základe čoho navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur v zmysle zmluvných dojednaní.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúry za zmluvnú pokutu so splatnosťou 27.03.2010. (l.č. 17 obsahu spisu)
Navrhovateľ uviedol, že odporcovi bolo prerušené poskytovanie služieb dňa 07.05.2009 v súlade so Všeobecnými podmienkami, keďže odporca neplnil svoje povinnosti. Odporca neuhradil ani faktúru č. 7902025848 za obdobie 08.02.2009-07.03.2009 na sumu 272,59 Eur ani v lehote splatnosti (27.03.2009) a ani v lehote splatnosti upomienky, ktorá je súčasťou ďalšej faktúry. Túto faktúru odporca uhradil až dňa 07.05.2009 a navrhovateľ v tom čase evidoval ďalšiu splatnú neuhradenú faktúru na sumu 217,64 Eur - splatnú dňa 27.04.2009.
Pokusom o zmier navrhovateľ upozornil na dlžnú sumu vo výške 329,96 Eur spolu s určením dodatočnej lehoty na zaplatenie, a to do 12.07.2009 a zároveň upozornil odporcu, že ak nezaplatí v dodatočnej lehote dlžnú sumu, doúčtuje si aj zmluvnú pokutu.
Odporca dňa 17.11.2009 uhradil sumu 95 Eur, zostatok vo výške 234,96 Eur neuhradil, preto navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Súd považoval výšku zmluvnej pokuty za primeranú a opodstatnenú vzhľadom na to, že odporca odkúpil mobilný telefón za akciovú cenu, a to dodatkom zo dňa 26.09.2008 a odporca sa zaviazal dodržiavať zmluvné dojednania po dobu 26 mesiacov. Napriek tomu svoju povinnosť porušil a to krátko po uzavretí zmluvy, keďže dodatok bol uzavretý dňa 26.09.2008 a prvá neuhradená faktúra bola za obdobie 08.03.2009-07.04.2009, a tak na základe toho navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu faktúrou zo dňa 08.03.2010, čo je cca 1 rok od porušenia zmluvy odporcom, teda od nezaplatenia vystavených faktúr a počas tohto obdobia, kým si navrhovateľ neuplatňoval zmluvnú pokutu, odporca dlžnú sumu nezaplatil.
Na základe uvedeného nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške je opodstatnený a primeraný, a to aj s poukazom na výšku neuhradených faktúr, ako aj na porušenie povinnosti krátko po uzavretí zmluvy, hoci odporca sa zaviazal na 26 mesiacov, ako aj s poukazom na to, že odporcovi bol
odpredaný mobilný telefón za akciovú cenu a poskytnutý program služieb, keďže bola dohodnutá doba viazanosti až 26 mesiacov.
Odporca bol v konaní nečinný.
Ničím a nikým nebolo spochybnené tvrdenie navrhovateľa, že odporca porušil svoje povinnosti a že nezaplatil uvedené faktúry riadne a včas.
Na základe uvedeného nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v uplatnenej výške je opodstatnený a primeraný.
Navrhovateľ si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.03.2010, a to až do zaplatenia.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009 ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od 28.03.2010, ako požadoval navrhovateľ, hoci do omeškania sa dostal odporca pred týmto dátumom, a to vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr.
Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca porušil zmluvné ustanovenia, v zmysle ktorých navrhovateľ si uplatnil aj zmluvnú pokutu, ktorú však odporca neuhradil ani na výzvu.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky, navrhovateľove tvrdenia neboli nikým a ničím spochybnené a namietané, a tak súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bol úspešný navrhovateľ, preto súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania, a to titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur.
Na základe uvedeného súd priznal trovy konania vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozhodnutia titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).