Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-114-2021.pdf
PDF · 134.1 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Nadácia A. B. pre Spišské Vlachy a Spiš, Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 42 181 763, zást. advokát JUDr. Ivan Čurilla, Spišská Nová Ves, Fabiniho 11, proti žalovaným: 1. A. C. B. D., E., B. F., G. XX, nar. X.X.XXXX a 2. mesto Spišské Vlachy, Spišské Vlachy, SNP 34, IČO: 00 329 657, zást. oboch advokát JUDr. Marián Rušin, PhD., Košice, Letná 47, o ochranu dobrej povesti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 12C/8/2019 - 515 z 8. decembra 2020
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Každému zo žalovaných proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou v znení uznesením z 8.9.2020 pripustenej zmeny žalobca sa domáhal morálneho zadosťučinenia ako ochrany svojej dobrej povesti pred neoprávneným zásahom vo forme ospravedlnenia od žalovaných v znení: „V dňoch 27.10.2018 a 4.11.2018 na facebook.com v skupine „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka“ som/sme uverejnili príspevky, v ktorých bola neoprávnene znevážená verejnoprospešná činnosť nadácie A. B. pre Spišské Vlachy a Spiš, nadácia bola označená za klamára a zároveň na základe umelo vykonštruovaných fabulácií bola spojená s korupčnou činnosťou a vydieračskými praktikami. Pravdou je, že nadácia podporila rozvoj kultúrnej a športovej činnosti v B. F. sumou presahujúcou 550 000 € nezištne a závery ohľadom túžby po moci, korupčnej a vydieračskej činnosti uvedené v predmetných príspevkoch boli účelovo vymyslené bez akejkoľvek opory v skutočnosti, za čo“ žalovaný 1 označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom a dátumom narodenia žalobcu, resp. žalovaný 2 označený názvom obce, sídlom a identifikačným číslom organizácie „žalobcovi sa úctivo ospravedlňuje“. Uverejnenie ospravedlnenia (aj spoločného ospravedlnenia) obaja žalovaní mali strpieť vo forme platenej, či bezplatnej inzercie na portáli facebook.com v skupine „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka“, v denníku Korzár denník Košického kraja, v denníku Korzár denník Prešovského kraja, vo forme PR príspevku v sekcii tlacovespravy.sme.sk na časovo neobmedzené obdobie a avíza PR príspevku na 24 hodín v „D“ pozícii v sekcii Spiš (spis.korzar.sme.sk), v mestskom rozhlase mesta Spišské Vlachy, jednorazovo počas pracovných dní v čase 10.00 - 15.00., na webovom sídle mesta Spišské Vlachy H. a žalovaný 1 ospravedlnenie mal aj osobne predniesť na mestskom zastupiteľstve mesta Spišské Vlachy, a to v rámci rozpravy k bodu „rôzne“, ako vystúpenie obyvateľa mesta Spišské Vlachy podľa rokovacieho poriadku mestského zastupiteľstva.
2. Vychádzal zo zistenia, že 27.10.2018 a 4.11.2018 na portáli facebook.com na stránke „Mesto Spišské Vlachy – oficiálna stránka“ jej administrátorom boli zverejnené príspevky, v ktorých žalobca
v konaní ako kritiku 1 – kritiku 5 označil výroky, ktoré žalobou napadol v tomto konaní. Príspevok z 27.10.2018 doslovne znel: „V dobe, kedy by sa mali mocní spájať pre dobro obyvateľov, prichádza snaha o rozdelenie občanov pre svoje pochybné motívy a zmanipulovanie ich úsudku. V dobe, kedy sa žije ťažko a ľudia si zaslúžia vydýchnuť aspoň doma, prichádza niekto, kto vyrába škandály a vyvoláva nepokoj.“ (kritika 1) „V dobe, kedy by si ľudia mali navzájom pomáhať, tak radšej hľadajú chyby toho druhého a kydajú na seba špinu, v úmysle vyzdvihnúť seba. V dobe, kedy je pravda cennou komoditou, prichádzajú obchodníci s dezinformáciami a klamstvom.“ (kritika 2) „V časoch celoslovenskej krízy sa zázračne objavuje niekto, kto chce pomôcť a rozhadzovať peniaze, no nie všetci sa dajú kúpiť. To ale nepochopí niekto, kto nepozná potreby a hodnoty ľudí s chrbtovou kosťou.“ (kritika 3) „V časoch, kedy by sa už človek nemal báť priznať, že nie je stroj a je omylný, prichádzajú chytráci a „odborníci“ na všetko. Namiesto rešpektovania ľuďmi zvolenej moci, sa jej podrýva autorita a očierňuje sa. Namiesto pomoci, úprimných podnetov a rád. V dobe, kedy sa najviac omieľa slovo „transparentnosť“, prichádza najviac anonymov a falošných antikampaní bez tváre a podpisu. Férovosť sa úplne vytratila, na úkor zlomyselnosti a túžby po moci. Komu toto všetko ale naozaj škodí? Občanom.“.; príspevok zo 4.11.2018 doslovne znel: „Ako to chodí na Slovensku a nie len na Slovensku: Nikto netlačí svoje peniaze do chodu mesta iba tak. Investorom a oligarchom nejde o štedrosť a ochotu pomáhať iným. Im ide o seba a o moc. O moc, ktorú si skôr či neskôr budú chcieť vyskúšať.“ (kritika 4) „Iste. Na prvý pohľad to vyzerá, že investori, s maskami filantropov sú obohatením, prínosom a osviežením pre mesto, do ktorého chcú prispieť. Ale ako to je naozaj máme možnosť vidieť aj vo večerných správach. Skôr či neskôr si vždy prídu diktovať podmienky, dávať ultimáta a budú chcieť niečo na oplátku. “Pomohol som ja tebe, teraz chcem za to niečo ja.“ A čo myslíte, že chcú? Určite nie darčekovú poukážku do supermarketu. Chcú mať dôležité slovo v dianí, vidieť do procesov a môcť ich ovplyvňovať. A ak nie? No tak príde vydieranie, vyhrážky, ultimáta, podkopávanie autorít mesta a ťahanie svojich peňazí späť.“ (kritika 5) „Toto sa udialo už veľakrát inde. Prijmi pomoc od takýchto ľudí a skôr či neskôr prídu zlízať smotanu. A keď im nebude chutiť, tak budú chcieť svoje peniaze späť, alebo vstúpiť do kuchyne a zásadne sa podieľať na receptúrach a technologických postupoch. Pre vlastné záujmy. Nie pre blaho mesta a obyvateľov.“.
3. Na uverejnenie sporných príspevkov na oficiálnej facebookovej stránke mesta 27.10.2018 a 4.11.2018. žalovanému 1 ako prednostovi mestského úradu mesta Spišské Vlachy primátor mesta Spišské Vlachy (ďalej aj len ako „mesto“) začiatkom októbra 2018 dal pracovný pokyn, aby tento zabezpečil napísanie príspevku na súčasné spoločenské problémy, ktoré sa prejavili po vražde A. D. a jeho partnerky po protestoch iniciatívy Za slušné Slovensko, na sériu anonymných udaní, na diskusiu týkajúcu sa financovania politikov oligarchami, a to za účelom ich zverejnenia na komunikačných kanáloch mesta (potvrdenie o pracovnom pokyne z 23.5.2019); sporné príspevky boli napísané zamestnancami mesta a odsúhlasené jeho vedením. Medzi žalovanými od 22.1.2015 je pracovnoprávny vzťah, žalovaný 1 pracuje v pozícii prednostu mestského úradu, na dobu neurčitú.
4. Svedok S. I. po prečítaní príspevku zo 4.11.2018 mal dojem, že tento je o A. B. a nadväzuje na e-maily B. a A., keďže sa tam spomínali príspevky mestu, či vrátenie peňazí späť a bolo to spájané s rozhodovaním v meste. Kto v meste prispieval na šport a kultúru, bol A. B.. Svedok rovnako A. B. identifikoval aj v príspevku zverejnenom ešte 27.10.2018, a to preto, že sa tam spomínalo rozhadzovanie peňazí.
5. Vec právne posúdil podľa §11 a nasl. vrátane §18 ods. 2 a §19b ods. 3 o. z. (ochrana osobnosti, ochrana v prípade neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby). Pri posudzovaní existencie konkrétneho zásahu do dobrej povesti žalobcu, majúc na zreteli, že zásah do dobrej povesti môže prestavovať len neoprávnené, nesprávne tvrdenie, prípadne aj pravdivé tvrdenie takej intenzity, ktorú v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať, t. j. také tvrdenia, ktoré majú difamačný charakter, to znamená, že tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby (II. ÚS 21108) uzavrel, že spornými príspevkami zverejnenými na sociálnej sieti facebook, na oficiálnej stránke mesta, ktoré z pohľadu žalobcu mali byť reakciou mesta na to, že (i) on 3.10.2018 inicioval začatie konkurzného konania voči MŠK Tatran Spišské Vlachy ako úpadcovi (príspevok z 27.10.2018) a tiež na (ii) oznámenie o obmedzení verejnoprospešnej činnosti žalobcu v meste v dôsledku absencie riadnej spolupráce zo strany mesta (príspevok zo 4.11.2018), ide o stret dvoch základných práv, a to práva na ochranu dobrej povesti žalujúcej právnickej osoby a práva na slobodu prejavu žalovaných a preto zohľadnil všetky rozhodujúce konkrétne okolnosti daného prípadu.
6. Podľa hodnotenia súdu z obsahu sporných príspevkov nijakým spôsobom nevyplynulo, aby v nich obsiahnuté úvahy sa týkali žalobcu, žalobca v sporných príspevkoch nie je konkretizovaný, identifikovateľný, a to ani v náznakoch. Predmetné príspevky preto absolútne sa netýkajú žalobcu, nesmerujú proti nemu a nie sú ani reakciou na žalobcom uvádzané konanie, ktoré malo byť spúšťačom k napísaniu príspevkov. Z dokazovania mal za preukázané, že oba sporné príspevky boli reakciou na spoločenské udalosti a boli vypracované zamestnancami mesta spoločne, na pokyn primátora. V príspevku z 27.10.2018 nijako sa nespomína konkurzné konanie a ako dôvod napísania uvedeného príspevku tento dôvod sa v ňom nijako ani nedá nájsť. Rovnako ani v príspevku zo 4.11.2018 nijakým spôsobom sa neuvádza, že žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným mestom. Okrem toho usúdil, že žalobca je verejne známou osobou a preto musí znášať vyššiu mieru kritiky. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalujúca nadácia poskytuje finančné prostriedky na športové a kultúrne činnosti v meste, ako aj jednotlivcom a jeho štatutár sa zapájal aj do diania mestského zastupiteľstva, bol členom komisií mesta a verejnoprospešná činnosť žalobcu podľa neho samotného v absolútnej miere je závislá od dobrovoľných finančných príspevkov tretích osôb v prospech nadácie. V konaní nebolo sporným, že žalobca mestu poskytoval finančné prostriedky na rozvoj mesta, športu a kultúry, za čo jeho štatutár, ktorého meno nesie žalujúca nadácia, bol aj ocenený cenou primátora mesta (list primátora mesta z 18.6.2014 žalobcovi, Občasník mesta Spišské Vlachy č. 10/2014, kópia príspevku na spis.korzár.sme.sk z 2.7.2014), 18.1.2018 žalobca s mestom podpísal memorandum o spolupráci a v roku 2019 bol ocenený Slovenským národným múzeom a Spišským múzeom v Levoči.
7. Vzhľadom na tieto závery návrh žalobcu na poskytnutie 90-dňovej lehoty na vykonanie prieskumu verejnej mienky zameranej na zistenie, ako vníma verejnosť žalobcu, odôvodnil nepotrebnosťou tohto dôkazu s tým, že súd má vyriešenú otázku, či žalobca je alebo nie je osobou verejne známou. V 57. odseku odôvodnenia poznamenal, že na danom súde „prebieha niekoľko sporov medzi žalobcom a žalovanými a ďalšími osobami, ktorých obsahom okrem iného je aj konkurzné konanie MŠK Tatran, toľko spomínané v tomto konaní“. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu ustanovenej v §255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu ich trov.
8. Proti tomuto rozsudku žalobca podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Predovšetkým nesúhlasí so závermi súdu, že urážlivé príspevky vypracovali zamestnanci mesta alebo že tieto boli reakciou na spoločenské udalosti, nakoľko aj sám žalovaný 2 potvrdil spornosť znenia urážlivých príspevkov s tým, že ich obsah môže vyvolávať u rôznych osôb rôzny výklad, že nevedel identifikovať autora textu, že spoluautorka urážlivých príspevkov B. potvrdila ich neurčitosť, pričom znenie zverejňovaných príspevkov zjavne kritizuje správanie konkrétnej osoby a je určené konkrétnym adresátom – občanom mesta. Verejnosť pritom obsah urážlivých príspevkov celkom zjavne si vysvetlila inak, ako ho prezentujú žalovaní a stotožnila ich s osobou žalobcu. Príspevky majúce povahu spoločenského komentára žalovaný 2 nikdy nezverejňoval, na danom mieste a v danom čase bolo verejne známe, že žalovaný 2 a žalobca sú v konflikte, že zamestnanci, resp. zástupcovia žalovaného 2 už v minulosti vystupovali voči žalobcovi útočne. Podľa odvolateľa to všetko vytvára takú mieru pochybností, ktorá súdu neumožňuje rozumne prijať ním urobený skutkový záver, že urážlivé príspevky boli len reakciou na spoločenské udalosti a nesúvisia so žalobcom; naopak tieto podľa neho úmyselne boli štylizované tak, aby verejnosť v B. F. vedela, že ide o kritiku žalobcu a zároveň, aby tieto pre tretie osoby nepoznajúce kontext, boli dostatočne neurčité. Túto skutkovú okolnosť odvolateľ považuje za zásadnú pre spor, keďže na vznik zodpovednosti za zásah do dobrej povesti postačuje, ak urážlivé príspevky sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, t. j. aj ak ich obsah so žalobcom mohol stotožniť len konkrétny okruh ľudí, a nie nevyhnutne každý čitateľ. Skutkový záver súdu, že žalobca v sporných príspevkoch nie je identifikovateľný ani v náznakoch, odvolateľ považuje za nesprávny, pretože je v rozpore s čiastkovými skutkovými zisteniami, ktoré identifikovateľnosť žalobcu potvrdzujú, a to v komentároch k urážlivým príspevkom bezprostredne po ich zverejnení.
9. Namieta, že žalovaní v konaní zavádzali o pomere financovania MŠK Tatran a úmyselne predkladali upravené dôkazy, keď predložili potvrdenie mesta o výške prijatých darov v rozpore so skutočnosťou. Odvolateľ rozsudok považuje aj za nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie sa vysporiadal s množstvom žalobcom predkladaných dôkazov poukazujúcich na účelovosť tvrdení žalovaných, ako sa vysporiadal s hodnovernosťou svedeckých výpovedí žalovanými navrhnutých svedkov a nevysporiadal sa s tým, že žalobcom navrhnutí svedkovia jednoznačne potvrdili, že urážlivé príspevky boli určené žalobcovi. Ďalej odvolateľ súdu vytýka, že neposudzoval, či urážlivé príspevky
z objektívneho hľadiska boli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a že nepostupoval správne, pokiaľ identifikovateľnosť žalobcu v difamačných výrokoch neposudzoval o. i. aj v nadväznosti na publikum, ktorému príspevky boli určené (argumentujúc, že pre splnenie podmienky identifikovateľnosti postačuje, ak výroky obsahujú znaky, ktoré poškodenú osobu umožňujú identifikovať hoc len časťou verejnosti, pričom ani nemusí ísť o „bežné“ identifikačné znaky ako meno, priezvisko, názov a pod.), a to v celkovom kontexte, v akom sporné príspevky boli publikované (napr. že žalobca podporoval žalovaného 2 a príspevky sú mierené voči osobám, ktoré žalovaného 2 podporujú - „nikto netlačí svoje peniaze do chodu mesta iba tak“, „...sa zázračne objavuje niekto, kto chce pomôcť a rozhadzovať peniaze“), a nie samostatne, čím vec preto aj nesprávne právne posúdil tým, že obsah urážlivých príspevkov posudzoval výlučne z gramatického hľadiska a žalobcu tiež „hľadal“ výlučne v gramatickom znení sporných príspevkov. Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolateľ označuje aj za nezrozumiteľné, pokiaľ súd bez ozrejmenia, ako táto skutočnosť mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto veci, v 57. odseku poukazuje na spory strán prebiehajúce v iných veciach.
10. Súdom zamietnutý dôkaz prieskumom verejnej mienky žalobca navrhoval za účelom preukázania, ako vníma verejnosť príspevky, čím chcel preukázať jednak objektívnu schopnosť verejnosti vykladať si tieto príspevky inak, ako to tvrdia žalovaní, a to za účelom preukázania, že príspevky boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, t. j. za účelom preukázania skutočnosti, že verejnosť je schopná žalobcu v urážlivých príspevkoch identifikovať, pričom aj protistrana tvrdila, že príspevky z internetu stiahla z dôvodu, aby sa v nich niekto iný nenašiel. Žalobca žiadal teda zamietnutý dôkaz vykonať za účelom preukázania práve tej skutočnosti, ktorú súd nepovažoval za preukázanú a na základe ktorej žalobu zamietol. Keďže navrhovaný dôkaz sa týka základnej rozhodujúcej skutočnosti v prebiehajúcom spore, súd nevykonaním tohto dôkazu s odôvodnením, ktoré nekorešponduje s účelom vykonania dôkazu opísaným žalobcom, konanie zaťažil vadou podľa §365 ods. 1 písm. e) CSP.
11. Odvolateľ ďalej namieta, že súd nesprávne aplikoval aj doktrínu verejne známej osoby, keď tento záver založil na poznatku, že žalobca o. i. vystúpil na mestských zastupiteľstvách, bol ocenený cenou primátora mesta, Slovenským národným múzeom a že podporoval kultúru a šport. Predmetom kritiky v urážlivých príspevkoch však nebola činnosť žalobcu, za ktorú bol ocenený primátorom mesta (2014) a ani jeho činnosť, za ktorú bol ocenený Slovenským národným múzeom, ani jeho snaha o obmedzenie ošipární, s ktorou vystúpil na jednom z mestských zastupiteľstiev. Skutočnosť, že žalobca je činným v jednej časti verejného života (napr. organizovanie petície proti ošipárni), nemôže bez ďalšieho automaticky znamenať, že je povinný strpieť kritiku v celom spektre svojej činnosti.
12. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhujú napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a odkazujú na jeho závery, ktoré považujú za správne. Rozsudok podľa nich je veľmi výstižný a objasňuje skutkový a právny základ sporu, tvrdenia žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti považujú preto za právne irelevantné a odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné, pretože je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním.
13. Trvajú na svojej obrane, že vykonaným dokazovaním jednoznačne bolo preukázané, že žalovaný 1 je zamestnancom žalovaného 2, ktorý pri zabezpečení zverejnenia sporných príspevkov na oficiálnej facebookovej stránke mesta konal na základe výslovného pokynu primátora a ako zamestnanec nezodpovedá preto za toto konanie svojho zamestnávateľa.
14. Odmietajú podsúvané tvrdenia žalobcu, že svedkovia v príspevkoch videli žalobcu „medzi riadkami“. Trvajú na svojej obrane, že obsah sporných príspevkov sa netýkal žalobcu a nemohol preto ani zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Žalobca v príspevkoch nie je identifikovaný, označený, ani identifikovateľný žiadnymi znakmi, sám štatutár žalobcu nevedel identifikovať v jednotlivých vetách a častiach príspevku, neuniesol preto dôkazné bremeno, keď neoznačil, ktorými znakmi (vlastnosťami) žalobca je identifikovateľný a ktoré z týchto znakov sú uvedené v príspevkoch, prípadne ktoré časti príspevku, ako tvrdí, sa týkali MŠK Tatran Spišské Vlachy. Žalobcu ako cieľ alebo predmet príspevku neoznačil ani jeden z diskutujúcich pod príspevkami. Žalobca neuniesol preto dôkazné bremeno tvrdenia, že verejnosť príspevky si spojila so žalobcom. Poukazujú aj na to, že pokiaľ príspevky by sa aj týkali žalobcu, tento žalovaných v e-mailových správach počastoval viacerými hanlivými výrazmi, čím dostatočne realizoval svojpomoc. Trvajú tiež na tom, že sporné príspevky neboli objektívne spôsobilé znížiť dôstojnosť žalobcu, nakoľko išlo o hodnotiace úsudky, ktoré sú dovolené, pričom aj žalobcom
navrhnutí svedkovia potvrdili, že tieto vážnosť žalobcu v ich očiach neznížili, obaja žalobcu, resp. jeho štatutára vnímajú pozitívne ako dobrého človeka, a to aj v čase napísania komentárov pod príspevky.
15. Okrem toho aj podľa týchto svedkov žalobca verejnosťou je vnímaní ako verejne známa osoba, žalobca je preto povinný znášať zvýšenú mieru kritiky. Poukazujú na to, že štatutárny zástupca žalobcu sa zaujímal o veci verejné, bol členom Kultúrno – športovo - vzdelávacej komisie mesta, aktívne sa zúčastňoval jej zasadnutí a mestského zastupiteľstva, proti primátorovi mesta podal podnet vo veci konfliktu záujmov v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. a aktívne sa zúčastňoval konania v tejto veci a osobne bol prítomný na mestskom zastupiteľstve. Žalobca sa angažuje vo verejných veciach, organizoval petíciu voči ošipárni, vo veciach týkajúcich sa správy verejných vecí so žalovanými komunikoval e-mailami, ktoré žalobca zasielal veľkému počtu adresátov a zástupcov mesta v nich rôzne obviňoval, pred komunálnymi voľbami zrealizoval bilbordovú kampaň v meste, ktorá ako predvolebná politická kampaň bola namierená proti súčasnému primátorovi mesta.
16. Žalobca mestu neposkytol 550 000 €, v meste pôsobí viac ako 29 nadácií mesto sponzorujúcich v oveľa väčšej miere, než žalobca. Žalovaní dôrazne odmietajú, že by akýkoľvek dôkaz upravovali, falšovali alebo že by predkladali tvrdenia, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. Naopak žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukázal, že žalovanému mestu poskytol 550 000 €.
17. Petit žaloby považujú za absolútne neprimeraný a nevykonateľný a podľa nich aj obsah navrhovaného ospravedlnenia je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalobcom na pojednávaní 8.12.2020 navrhnuté dokazovanie prieskumom verejnej mienky súdom správne bolo zamietnuté ako nehospodárne. Dokazovanie bolo navrhnuté viac, ako rok po podaní žaloby z 5.4.2019 a po tom, čo žalobcove tvrdenia boli vyvrátené všetkými vykonanými dôkazmi. Okrem toho uvedené dokazovanie nič nevypovedá a je neurčité, nakoľko žalobca neuviedol otázku, aká sa má verejnosti položiť, ani to, kto by prieskum vykonal, na akej vzorke obyvateľov a pod. Žalovaným nie je zrejmé, ako mohli predmetné príspevky zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, keď podľa neho na preukázanie toho je potrebné urobiť prieskum verejnej mienky. Ak žalobca svoj návrh na vykonanie dôkazu by aj preformuloval a položil by otázku, či verejnosť v príspevkoch vidí žalobcu, tým podľa nich sa len preukáže, že žalobca je verejne známou osobou.
18. Odvolateľ v odvolacej replike sa ohradzuje voči hodnoteniu jeho osoby ako verejne známej. Z celkového počtu 85 zvolaných mestských zastupiteľstiev od roku 2012 sa zúčastnil len na dvoch z nich. Žalovanými zmienenými bilbordami obyvateľom mesta komunikoval ukončenie verejného prísľubu z roku 2014 o poskytovaní ročného príspevku 20 000 € na kultúru a 20 000 € na šport v meste počas doby 25 rokov až do výšky 1 000 000 €. Časovú súvislosť medzi uverejnením sporných urážlivých príspevkov a podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok MŠK Tatran Spišské Vlachy žalobca vidí v tom, že tieto boli zverejnené 7 - 16 dní po rozšírení e-mailu, v ktorom on bol obvinený zo zosnovania tohto konkurzného konania za účelom získania pozemkov pod futbalovým ihriskom MŠK Tatran a po konaní dvoch mestských zastupiteľstiev, ktorých predmetom o. i. bol aj konkurz MŠK Tatran. Facebooková stránka žalovaného 2 nikdy pritom nezverejňovala príspevky s povahou komentára alebo fejtónu, práve naopak, s výnimkou bežných informácií, príspevky vždy boli osobné a útočné voči názorovým oponentom zástupcov samosprávy mesta.
19. V meste podľa žalobcu existuje jediná nadácia a tou je práve žalobca, v meste prakticky nie je osoba, ktorá buď priamo alebo prostredníctvom člena svojej rodiny by nebola podporená (ovplyvnená) činnosťou žalobcu, keďže podpora žalobcu bola skutočne rozsiahla a týkala sa širokého spektra činností športových, kultúrnych, ale aj iných. Žalovaní podľa neho naďalej nesprávne vychádzajú výlučne zo subjektívnej stránky veci opomínajúc, že spôsobilosť zásahu do dobrej povesti žalobcu spornými urážlivými príspevkami je potrebné posudzovať na objektívnom základe. Ich námietky v súvislosti s petitom alebo tvrdenia o údajnej svojpomoci podľa žalobcu presahujú rámec odvolacieho konania.
20. Žalovaní odvolaciu repliku žalobcu považujú za absolútne nespôsobilú akokoľvek vyvrátiť ich pred súdom preukázané tvrdenia, ktoré tento aj správne vyhodnotil ako pravdivé a zákonné. Nevidia preto zmysel v odvolacej duplike k tejto opätovne detailne sa vyjadrovať, žalobca len nepravdivo uvádza skutočnosti, ktoré mali vyplynúť z dokazovania.
21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a 355 a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
22. Napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane správneho a zákonného výroku o trovách konania (§255 ods. 1 CSP).
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 22. 11. 2023 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 201/II. posch., trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 14.11.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).
24. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu, z týchto vyvodil správne skutkové závery, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad zakotvených v §191 CSP, na týchto založil svoje rozhodnutie a vyvodil z nich aj správny právny záver, pričom aj odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný, súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, rozsudok náležite odôvodnil, dal odpovede na všetky otázky, ktoré pre vec mali podstatný význam (§220 ods. 2 CSP). Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil ani žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§380 ods. 2 CSP).
25. Na správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie nie sú spôsobilé nič zmeniť ani odvolacie námietky žalobcu, ktorý, vychádzajúc z relevantného obsahu odvolania, namieta len tie, pre rozhodnutie súdu prvej inštancie rozhodujúce závery, že v Spišských Vlachoch, resp. na Spiši žalobca je osobou verejne známou a tiež, že napadnuté príspevky, resp. v nich obsiahnuté žalobcom označené výroky nijako nesúvisia so žalobcom.
26. Súd prvej inštancie pri prijatí týchto záverov však nijako nepochybil, aj keď jeho záver, že žalobcu v sporných príspevkoch neidentifikoval žiaden zo svedkov, je v rozpore s tým, čo vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania, najmä zo svedeckej výpovede K. I., ktorý sporné príspevky na facebookovej stránke mesta komentoval, vyplynulo, že tento v oboch príspevkoch identifikoval (spoznal) žalobcu, resp. skôr jeho štatutára, nakoľko vedel, že ten „prispieval mestu peniazmi“ a tiež vedel, že „žalobca ako najväčší sponzor voči mestu mal požiadavku vedenia transparentného účtu za účelom dosledovania, ako sa s poskytnutými peniazmi naložilo“.
27. Podstatným v tejto súvislosti však je, že samotná potreba žalobcu jeho identifikovateľnosť v sporných príspevkoch preukazovať prostredníctvom svedkov, v konaní nastala z dôvodu, že jeho štatutár, ako vypovedal pred súdom, v sporných príspevkoch „sa nenašiel, nie je tam uvedené jeho meno ani jeho nadácia“, tvrdil však, že tieto „zo strany predstaviteľov mesta voči verejnosti smerovali v tom zmysle, že na jednej strane stoja predstavitelia mesta a na druhej strane stojí žalobca ako niekto, kto v čase celospoločenskej krízy chce rozhadzovať peniaze“, pričom z jeho pôsobenia v meste „všetci vedeli, že on bol ten, kto zachránil šport v meste“ (zápisnica z pojednávania z 9.7.2020, v spise na č. l. 309 a nasl.). V konaní nebolo preto sporným, že v sporných príspevkoch ani žalobca, či jeho štatutár výslovne označený nie je a nie sú v nich zmienené ani žiadne jeho identifikačné znaky. Preto pokiaľ, ako potvrdili v konaní aj svedkovia, čitatelia napriek tomu v sporných príspevkoch dokázali identifikovať žalobcu, to len potvrdzuje správnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca v danej lokalite skutočne je osobou verejne známou. Správnosť tohto záveru okrem súdom zmienených dôkazov však je nepochybná aj vzhľadom na skutočnosť, že samotná otázka finančnej podpory mesta v športovej, kultúrnej a inej oblasti bola predmetom verejného záujmu, došlo k zverejneniu prísľubu žalobcu obsiahnutého v memorande o spolupráci s mestom mesto dlhodobo takto finančne podporovať a tiež, že sám žalobca formou oznámenia na bilbordoch voči verejnosti komunikoval aj samotné ukončenie tejto jeho spolupráce, bol si teda vedomý, že ide o vec verejného záujmu. Hoci odvolateľ proti tomuto záveru súdu prvej inštancie namieta, jeho správnosť tento napokon výslovne potvrdil aj v odvolacej replike, kde síce v inej súvislosti, ale tvrdil, že „v meste, či jeho okolí prakticky nie osoba, ktorá buď priamo alebo prostredníctvom člena svojej rodiny by nebola podporená žalobcom...“ a tak sám potvrdil, že v danej lokalite prakticky nie je
nikto, kto žalobcu nepozná, keďže každý má niekoho v rodine, kto je angažovaný v športe alebo v kultúre alebo takou osobou je on sám. Odvolacia námietka žalujúcej nadácie, že nie je osobou verejne známou, preto neobstojí. Žalobca jednoznačne je preto osobou, ktorá musí znášať zvýšenú mieru kritiky.
28. Podstatným aj v tejto veci je, akým spôsobom boli napadnuté výroky vo zverejnených príspevkoch formulované, či tieto, resp. ktoré z nich boli podané ako fakty, ktorých existenciu možno preukázať alebo či tieto, resp. ktoré z nich boli podané ako hodnotiace úsudky, vo vzťahu ku ktorým vzhľadom na ich subjektívny charakter dôkaz pravdy je síce vylúčený, ale aj tieto rovnako musia vychádzať z dostatočného faktického základu. Platí pritom, že čím závažnejšie je obvinenie kritizovanej osoby, tým pevnejší skutkový základ musia mať aj tieto hodnotiace úsudky a pokiaľ hodnotiace úsudky nemajú základ vo faktoch, tieto ani z hľadiska ich ústavnej akceptovateľnosti nepožívajú intenzívnejšiu ochranu, než uverejnenie nepravdivých skutkových tvrdení (faktov).
29. Obsah inkriminovaných výrokov, ako odvolacím súdom zhora doslovne je reprodukovaný, v danom prípade nesporne netvoria skutkové tvrdenia, ktorých (ne)pravdivosť by bolo možné v konaní preukázať, ale tvoria ho úvahy a úsudky autora (autorov) o tom, čo sa môže diať, pričom ani za predpokladu, že tieto skutočne sa týkajú žalobcu, nie je možné nepochybne preukázať, či a ktoré z týchto úvah, resp. v akom rozsahu sú mienené na žalobcu alebo proti nemu a ktoré nie. Tento záver nie je spôsobilá spochybniť ani námietka odvolateľa, že žalovaný na svojej facebookovej stránke príspevky majúce povahu spoločenského komentára nikdy nezverejňoval, a to ani pokiaľ je pravdivá. Nevylučuje to totiž, že žalovaný 2 takýto komentár (úvahu) zverejniť môže, aj keď to dosiaľ nikdy neurobil, ale ide o prípad ojedinelý, nezvyklý.
30. Nemožno pritom opomenúť, že pokiaľ žalobca v danom prípade sa domáha zadosťučinenia za tvrdený neoprávnený zásah spočívajúci v „neoprávnenom znevážení jeho verejnoprospešnej činnosti“, pre jeho úspech v konaní je nevyhnutné konkrétne uviesť, ktorými výrokmi v sporných príspevkoch, ako boli zverejnené, k tomuto neoprávnenému zneváženiu jeho verejnoprospešnej činnosti došlo, čo v danom prípade v žalobe absentuje. To isté platí aj o satisfakcii za to, že nadácia bola označená za klamára alebo že bola spojená s korupčnou činnosťou a vydieračskými praktikami. V sporných príspevkoch pritom nikto nie je menovaný ani konkretizovaný a dokonca ani kritizovaný, a to ani pokiaľ ide o klamanie, vydieranie, či túžbu po moci; korupcia v predmetných príspevkoch zmienená absolútne nie je. Satisfakcie, a to aj vo forme morálneho zadosťučinenia (ospravedlnenie), v súdnom konaní žalobca s úspechom sa môže pritom domôcť len za to, čo v inkriminovaných príspevkoch ako nepravdivé alebo pravdu skresľujúce konkrétne zverejnené skutočne aj bolo. Nemôže uspieť žalobou, ktorou, ako v tejto veci, žalobca sa domáha satisfakcie v podstate za to, ako obsah sporných príspevkov po jeho vlastnom vyhodnotení sám subjektívne vnímal, pričom to, čo v ospravedlnení ako satisfakciu žiada, v sporných príspevkoch uvedené ani nie je („neoprávnene znevážili jeho verejnoprospešnú činnosť“, „nadácia bola označená za klamára a zároveň na základe umelo vykonštruovaných fabulácií bola spojená s korupčnou činnosťou a vydieračskými praktikami“).
31. Rovnako žalobca nemôže s úspechom sa domôcť súdnej ochrany vo forme ospravedlnenia za tvrdený neoprávnený zásah v znení: „...Pravdou je, že nadácia podporila rozvoj kultúrnej a športovej činnosti v B. F. sumou presahujúcou 550 000 € nezištne“, a to bez ohľadu na to, či táto informácia je (ne)pravdivá. Sporné príspevky skutkové tvrdenie o akomkoľvek darovaní 550 000 € mestu, a to či už zištne alebo z nezištných dôvodov, či popieranie tohto darovania totiž neobsahovali, a to ani len sprostredkovanie, o ich (ne)pravdivosti sa vyžaduje vykonať dokazovanie, ktoré už nie je spojené s ochranou pred tvrdeným neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalobcu. Z toho dôvodu zároveň bolo nadbytočným vykonávať akékoľvek dokazovanie ohľadom preukázania výšky žalobcom poskytnutých darov mestu a právne irelevantnými sú preto aj všetky odvolacie námietky, resp. obrana žalovaných v odvolacom konaní, ktorými strany spochybnili, resp. obhajovali predložené dôkazy v tomto smere v konaní vykonané.
32. Ak zásah v konaní preukázaný je vrátane jeho objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do dobrej povesti žalujúcej právnickej osoby, tá, pokiaľ sa domáha satisfakcie vo forme ospravedlnenia, s úspechom sa jej môže domôcť len za také výroky, ktoré v sporných príspevkoch zverejnené boli, a nie za to, čo zverejnené ani nebolo. Ide totiž o satisfakciu, t. j. zadosťučinenie, ktoré logicky možno dosiahnuť len vo vzťahu k tomu, čo vo forme neoprávneného zásahu učinené bolo, pričom, ako zhora je uvedené, satisfakcie
žalobca v danom prípade neprípustne sa domáhal aj za také výroky, ktoré obsahom sporných príspevkov absolútne nie sú.
33. Súd prvej inštancie však nielen z tohto dôvodu správne uzavrel, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalujúcej právnickej osoby, s ktorým jeho záverom odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňuje. Za rozhodujúce pritom považuje zdôrazniť, že z dôvodov zhora uvedených vytknuté výroky označené ako kritika 1 – kritika 5, obsiahnuté v sporných príspevkoch na oficiálnej facebookovej stránke mesta zverejnených 27.10.2018 a 4.11.2018 a rovnako ani sporné príspevky samotné, nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti. Z toho dôvodu súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, pokiaľ žalobu ako v celom rozsahu neopodstatnenú zamietol. Keď niet neoprávneného zásahu, niet ani dôvodu na poskytnutie žalobou požadovanej satisfakcie, a to bez ohľadu na odvolateľom namietanú nesprávnosť záveru súdu, že žalobca je osobou verejne známou v Spišských Vlachoch a na Spiši a tiež bez ohľadu na to, či sporné príspevky (nie) sú zamerané proti žalobcovi. Nemožno pri tom opomenúť, že sporné príspevky boli zverejnené v čase predvolebnej kampane do komunálnych volieb a za situácie, keď sám žalobca skôr komunikoval so žalovanými prostredníctvom e-mailov, ktoré zaslal veľkému počtu adresátov a v ktorých zástupcov mesta preto verejne obviňoval, napr. že klamú, trepú nezmysly, sú hyeny, drzí, úbohí a zúfalí, len kúpení ľudia bez chrbtovej kosti, neodkážu prekročiť tieň malého ješitného človeka, sú pomstychtiví a zákerní hulváti, ignoranti, že ich konanie je chrapúnstvo, lož a urážka najhrubšieho zrna hodná nacistu I., ukážka stalinisticko/hitlerovského prístupu a pod. (v spise na č. l. 174 a nasl.). Ani preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu za tvrdený neoprávnený zásah do dobrej povesti žalobcovi, ktorý sám konal opísaným spôsobom neoprávnene zasahujúcim do práv iných.
34. Pri tomto závere súdu je bez právneho významu, že súd prvej inštancie výpoveď svedka I. vyhodnotil nesprávne, že svedok žalobcu v sporných príspevkoch neidentifikoval a rovnako ani pokiaľ bližšie neodôvodnil, aký význam z hľadiska rozhodnutia v tejto veci má skutočnosť, že na danom okresnom súde prebieha niekoľko sporov medzi žalobcom a žalovanými a ďalšími osobami, ktorých obsahom o. i. je konkurzné konanie MŠK Tatran Spišské Vlachy.
35. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie nepochybil, ani pokiaľ zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania vykonaním akéhosi prieskumu verejnej mienky, ktorého pravidlá a konkrétne podmienky žalobca dostatočne ani nekonkretizoval, a to ani pokiaľ toto na súdnom pojednávaní konanom 8.12.2020 navrhoval za účelom preukázania, že sporné príspevky sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do jeho dobrej povesti (zvukový záznam z pojednávania). Spôsobilosť sporných výrokov byť neoprávneným zásahom do dobrej povesti žalujúcej právnickej osoby nemôže byť závislá od vykonania dôkazu, ktorý má byť výsledkom subjektívneho hodnotenia respondentov zamýšľaného, dosiaľ neurčitého prieskumu verejnej mienky, kde žalobca ani nevysvetlil, ako je schopný poskytnúť a čo by bolo zárukou objektivity jeho výsledku. Zásah buď je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti alebo ním nie je, čo v konaní súd musí vyhodnotiť bez potreby vykonať akýsi prieskum verejnej mienky, na základe vlastného úsudku, vychádzajúc z konkrétnych skutkových okolností toho - ktorého prípadu. V danom prípade z dôvodov uvedených už v predchádzajúcich odsekoch tohto odôvodnenia je zrejmé, prečo sporné výroky (aj bez dokazovania prieskumom verejnej mienky) nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Z rovnakého dôvodu súd nepochybil, ani pokiaľ v danej veci nevykonal test proporcionality.
36. Zamietnutie žaloby proti žalovanému 1 je vecne správnym rozhodnutím bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o neoprávnený zásah objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Napriek tomu, že sporné príspevky zverejnil on osobne, jeho zodpovednosť bez ďalšieho nie je daná, pretože ako zamestnanec mesta tak konal na písomný pokyn primátora ako svojho priameho nadriadeného, konal tak preto v rámci plnenia pracovných povinností prednostu mestského úradu na priamy príkaz zamestnávateľa, a aj preto nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto spore, nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
37. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých napadnuté rozhodnutie v tejto veci je založené. Súd prvej inštancie v danej veci preto nepochybil, pokiaľ žalobu ako neopodstatnenú zamietol, pričom správne sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku aj stručne a výstižne vysvetlil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu §220 ods. 2 CSP.
38. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu zakotvenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal preto nárok na plnú náhradu ich trov v odvolacom konaní, a to každému samostatne, keďže nejde o ich spoločné práva či povinnosti v konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle §262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).