Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-37-2011.pdf
PDF · 104.31 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/37/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a Ľudovíta Bradáča v právnej veci žalobkyne: Okresná prokurátorka vo Zvolene, Trhová č. 7, 960 19 Zvolen proti žalovanému: Mesto Detva, J.G.Tajovského 7, 962 12 Detva, za účasti ďalších účastníkov: 1. L. N., M. č. XXX, XXX XX Y. a 2. U.. L. N., M. č. XXX, XXX XX Y. o preskúmanie zákonnosti opatrenia vydaného žalovaným pod č. 555/2009/DKa-ozn zo dňa 23.03.2009 jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250b ods. 5 O.s.p. doručenou súdu 11.04.2011 domáhala zrušenia opatrenia žalovaného č.j. 555/2009/DKa-ozn z 23.03.2009 s odôvodnením, že vydaním opatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, bol porušený zákon. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že na základe ohlásenia jednoduchej stavby stavebníkom L. N. s manželkou L. (ďalší účastníci konania) podaného s prílohami u žalovaného v postavení stavebného úradu, žalovaný vydal oznámenie (tzv. súhlas) podľa § 57 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“), že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby „Rodinný dom - THETA 78“ pozostávajúcej z prízemia, poschodia, prípojok na inžinierske siete, nepriepustnej žumpy, oplotenia a garáže na pozemku parc. KN- C č. XXXX/X v k.ú. Y. pri rešpektovaní podmienok stanovených v predmetom oznámení pod bodmi 1-9. Žalobkyňa namietala zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu stavebného úradu, pretože v územnom rozhodnutí vydanom stavebným úradom pod č. 2131/2008/DKa-rozh. z 27.11.2008 nebolo určené, že na uskutočnenie predmetnej stavby ďalších účastníkov konania postačí ohlásenie, teda ust. § 39a ods. 5 Stavebného zákona nebolo aplikované a stavebným úradom posudzované a na túto možnosť neupozornili ani stavebníci. Podľa žalobkyne preto nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie predmetného opatrenia - oznámenia z 23.03.2009, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby. Proti opatreniu žalovaného podal prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen protest značky Pd 104/10-3 zo 16.11.2010, o ktorom rozhodol Krajský stavebný úrad Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. KSUBB-2011-46/49-1;OŠSS-Sl zo dňa 18.01.2011, právoplatným 15.02.2011 tak, že protestu nevyhovel. Žalobkyňa sa preto žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala zrušenia predmetného opatrenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom podania žaloby bola žalobkyňou tvrdená nezákonnosť napadnutého opatrenia, ako aj predchádzajúceho postupu žalovaného, spočívajúca v tom, že žalovaný sa neriadil ust. § 3 ods. 1 až 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), ani ust. § 39a ods. 5, § 55 ods. 1 a 2 a § 57 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, keď žalovaný v územnom rozhodnutí neurčil, že na uskutočnenie predmetnej jednoduchej stavby postačí ohlásenie. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný v územnom konaní
ani neposudzoval možnosť aplikácie ust. § 39a ods. 5 Stavebného zákona a nepožadovali to ani stavebníci. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne nebola splnená zákonná podmienka pre vydanie opatrenia - oznámenia stavebného úradu, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby, t.j. ani na postup, kedy je možné vykonať stavbu na základe ohlásenia jednoduchej stavby. Podľa Stavebného zákona všetky druhy stavieb vyžadujú stavebné povolenie a umožnenie realizovať stavbu len na základe ohlásenia je podľa žalobkyne len úľavou, ktorú môže stavebný úrad poskytnúť stavebníkovi v prípadoch stanovených v § 39a ods. 5 veta prvá Stavebného zákona, t.j. v prípadoch, keď územné konanie o umiestnení stavby nebolo spojené so stavebným konaním (§ 39a ods. 4 Stavebného zákona) a stavebný úrad z podkladov zadovážených v územnom konaní dospeje k záveru, že v územnom rozhodnutí môže natoľko presne určiť zastavovacie podmienky a požiadavky na projekt jednoduchej stavby, že následné stavebné konanie by už bolo len formálne a nemohlo by nijako podstatne zmeniť požiadavky na stavbu z hľadiska ochrany verejných záujmov chránených Stavebným zákonom a osobitnými predpismi a práv účastníkov konania. V takom prípade potom musí stavebný úrad vo výrokovej časti rozhodnutia rozhodnúť o poskytnutí tejto úľavy stavebníkom a podľa § 39a ods. 5 veta prvá Stavebného zákona určiť, že na jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona. Len v takomto prípade stavebník, ďalší účastníci stavebného konania, ako aj dotknuté orgány nadobudnú vedomosť, že stavebné konanie sa neuskutoční, nakoľko po nadobudnutí právoplatnosti územného rozhodnutia stavebníkov postačí ohlásenie. Proti takémuto rozhodnutiu zároveň môžu účastníci konania podať opravný prostriedok, pokiaľ s aplikáciou ust. § 39a ods. 5 veta prvá Stavebného zákona nesúhlasia. Ak však stavebný úrad v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby takúto úľavu neurčí a napriek tomu vydá opatrenie - oznámenie podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona, že proti uskutočneniu ohlásenej jednoduchej stavby nemá námietky, poruší zákon
- obíde celé obligatórne Stavebným zákonom požadované konanie (§ 58 až § 67 Stavebného zákona). Od stavebníka nevyžaduje splnenie zákonných stanovených povinností a dotknutým orgánom odníme možnosť podávať záväzné stanoviská. Rovnako ďalším osobám, ktorým by prináležalo postavenie účastníkov stavebného konania, odníme možnosť uplatňovať svoje práva zákonom predpísaným spôsobom v konaní. Podľa žalobkyne žalovaný podriadil povoľovanie jednoduchej stavby právnemu režimu ohlásenia bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na takýto postup. Žalovaný vydaním predmetného opatrenia a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal, nesporne porušil právnu úpravu, práva a zákonom chránené záujmy, ktorých ochrana patrí podľa § 3 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov do pôsobnosti prokuratúry, ktorej činnosť je jednou zo súčastí záruk zákonnosti. Žalobkyňa napokon v žalobe poukázala na to, že v zmysle § 249 ods. 3 O.s.p. žiadny z účastníkov územného konania, teda ani stavebníci (ďalší účastníci konania) nemali dôvod domnievať sa, že realizácia jednoduchej stavby - rodinného domu by mohla byť povolená bez uskutočnenia stavebného konania a bez stavebného povolenia, nakoľko stavebný úrad v územnom rozhodnutí neaplikoval ust. § 39a ods. 5 veta prvá Stavebného zákona a neurčil, že na túto jednoduchú stavbu postačí len ohlásenie. Skutočnosť, že žalovaný ako stavebný úrad pochybil v prospech stavebníkov vydaním nezákonného opatrenia (tzv. súhlasu), na základe ktorého začali v dobrej viere stavbu realizovať, nemôže v právnom štáte spôsobovať tolerovanie odňatia možnosti ďalším osobám, ktorým malo v stavebnom konaní prináležať postavenie účastníkov konania a postavenie dotknutých orgánov, aby svoje práva nemali možnosť uplatňovať.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 23.05.2011 uviedol, že si nie je vedomý porušenia zákona. Poukázal na § 54 Stavebného zákona, podľa ktorého stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavby. Ohlásenie stavebnému úradu postačuje pri jednoduchej stavbe vtedy, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí a to podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona. Predmetná stavba je v zmysle § 139b Stavebného zákona jednoduchou stavbou. Stavebný úrad preto v územnom rozhodnutí zo dňa 27.11.2008 určil postup podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona, keď je v ňom uvedené: „Toto rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona v znení jeho noviel, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, prípadne ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží všetky potrebné doklady v zmysle stavebného zákona.“ Podľa žalovaného tým bolo v územnom rozhodnutí určené, že navrhovateľ (stavebník) môže požiadať o stavebné povolenie, alebo ohlásenie stavby. Stavebníkovi sú dané možnosti, ako má postupovať a je na posúdení stavebného úradu, či navrhovateľ (stavebník) splnil podmienky na ohlásenie stavby, alebo je potrebné stavebné povolenie. Takto uvedený postup žalovaný zdôvodňoval tým, že územné rozhodnutie platí 2 roky, v tomto období
môže nastať situácia, ktorá by si následne vyžadovala zmenu územného rozhodnutia a stavebný úrad by vzhľadom na zmenu skutočností musel o nich rozhodnúť v stavebnom konaní. Žalovaný napokon vo svojom vyjadrení uviedol, že postupoval v konaní v zmysle § 3 ods. 3 Správneho poriadku.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Predmetom preskúmavacieho konania je v tomto prípade opatrenie, ktorým žalovaný v postavení stavebného úradu na základe ohlásenia jednoduchej stavby oznámil ďalším účastníkom konania ako stavebníkom, že proti uskutočneniu jednoduchej stavby „Rodinný dom - THETA 78“ (ďalej aj „predmetnej stavby“) nemá námietky. Okruh účastníkov tohto konania je určený ust. § 250 ods. 5 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa ods. 4.
Zástupca žalobkyne sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe. Zdôraznil, že v prejednávanom prípade žalovaný nedodržal postup stanovený Stavebným zákonom a Správnym poriadkom, a preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na obsah písomného vyjadrenia a uviedla, že opatrenie žalovaného bolo vydané v súlade so Stavebným zákonom. Žiadala žalobu zamietnuť.
Ďalšia účastníčka konania U.. L. N. na pojednávaní uviedla, že rodinný dom majú skolaudovaný od júna 2011 a pri výstavbe postupovali podľa pokynov stavebného úradu.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný ako stavebný úrad na základe návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Rodinný dom - THETA 78“ na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X v k.ú. Y. navrhovateľom - stavebníkom L. N. a manželkou L. vydal s poukazom na § 39 Stavebného zákona dňa 27.11.2008 rozhodnutie č. 2131/2008/DKa-rozh. o umiestnení predmetnej stavby pozostávajúcej z prízemia, poschodia, prípojok na inžinierske siete, nepriepustnej žumpy, alternatívne MČOV a oplotenia na pozemku parc. KN-E č. XXXX v k.ú. Y. a určil podmienky pre umiestnenie predmetnej stavby pod bodmi 1-9 s poukazom na § 39 Stavebného zákona. Súčasne týmto rozhodnutím stanovil, že platí 2 roky od nadobudnutia právoplatnosti a nestratí platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím, prípadne ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží všetky potrebné doklady v zmysle Stavebného zákona. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o.i. vyplýva, že k vydaniu územného rozhodnutia neboli vznesené zo strany účastníkov konania námietky a k stavbe sa vyjadrili príslušné orgány, ktorých stanoviská boli zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia.
Stavebníci (ďalší účastníci konania) doručili stavebnému úradu dňa 09.03.2009 ohlásenie jednoduchej stavby „Rodinný dom - THETA 78“ na pozemku parc. KN-C č. XXXX/X v k.ú. Detva (odčlenenej z pôvodnej parc. KN-E č. 9009). Na základe uvedeného ohlásenia stavby žalovaný ako stavebný úrad oznámil oznámením č. 55/2009/DKa-ozn zo dňa 23.03.2009, že nemá námietky proti uskutočneniu ďalšími účastníkmi ohlásenej jednoduchej stavby „Rodinný dom - THETA 78“. Predmetným opatrením žalovaný súčasne určil podmienky pod bodmi 1-13, ktoré sú stavebníci povinní dodržať. Skutkové okolnosti prejednávaného prípadu neboli medzi účastníkmi konania sporné. Sporné bolo posúdenie výroku územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, najmä jeho posledného odstavca a poslednej vety: „Toto rozhodnutie platí podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona, v znení jeho noviel, 2 roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. Nestratí však platnosť, ak v tejto lehote bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby, umiestnenej týmto rozhodnutím, prípadne ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží všetky potrebné doklady v zmysle Stavebného zákona.“ V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že samotné vydané územné rozhodnutie pritom nemôže byť predmetom
prieskumu v tomto súdnom konaní, pretože nejde o prípad, na ktorý je možné aplikovať ust. § 245 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Preskúmané opatrenie - oznámenie stavebného úradu sa síce opiera o územné rozhodnutie, ktoré bolo preň aj záväzné, avšak nie je splnená jedna z podmienok uvedených v ust. § 245 ods. 1 O.s.p. a to, že by zároveň pre jeho preskúmanie nebol určený osobitný postup. Územné rozhodnutie je totiž rozhodnutím, na preskúmanie ktorého je určený postup podľa 5. časti O.s.p..
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 5 prvá veta Stavebného zákona stavebný úrad môže v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určiť, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2.
Podľa § 55 ods. 2 písm. a/ Stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí.
Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.
Podľa § 250 ods. 6 O.s.p. účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho konania a správny orgán podľa odseku 4.
Podľa § 249 ods. 3 O.s.p. prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b/ dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.
Územné rozhodnutie v poslednej vete výroku, tak ako je vyššie citovaná, náležitosti požadované Správnym poriadkom jednoznačne nespĺňa. Pokiaľ totiž zákon oprávňuje správny orgán nejakú skutočnosť určiť, je rozhodnutím vo veci určenie tejto skutočnosti. Stavebný zákon v § 39a ods. 5 oprávňuje stavebný úrad, aby v rozhodnutí o umiestnení jednoduchej stavby, jej prístavby alebo nadstavby určil, že na jej uskutočnenie postačí ohlásenie podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona. Je nepochybné, že posledná veta výroku územného rozhodnutia nemá formu určovacieho výroku. Rovnako nespĺňa náležitosti stanovené Správnym poriadkom (§ 47 ods. 2) tým, že výrok neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Územné rozhodnutie navyše vôbec neobsahuje odôvodnenie týkajúce sa tejto časti výroku. Obrana žalovaného spočívajúca v odôvodnení použitej formulácie vo výroku jeho alternatívnosťou, ako aj ním v písomnom vyjadrení
k žalobe i na pojednávaní uvádzané dôvody, ktoré ho viedli k aplikovaniu zvoleného postupu, sú právne irelevantné. Argumentácia žalovaného svedčí totiž nielen o pochybení, ktoré vyplýva priamo z predmetného výroku, ale aj o svojvoľnosti pri jeho formulácii, t.j. arbitrárnosti pri rozhodovaní. Napriek vyššie uvedenému je potrebné opätovne zdôrazniť, že územné rozhodnutie nie je a ani nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti v tomto konaní. Z poslednej výrokovej vety predmetného územného rozhodnutia však nesporne vyplýva, že v územnom rozhodnutí bolo rozhodnuté aj o tom, že toto nestratí platnosť, ak v lehote 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti bude podaná žiadosť o stavebné povolenie stavby umiestnenej týmto rozhodnutím (Rodinný dom stavebníkov THETA 78), prípadne ohlásenie stavby, ku ktorému stavebník doloží všetky potrebné doklady v zmysle Stavebného zákona. Z takéhoto znenia výroku je jednoznačné, že ide o chybný výrok, a to tak po stránke formálnej (absentuje určovacia veta), ako aj po stránke obsahovej (Stavebný zákon nepripúšťa žiadne alternatívy). Napriek tomu, že táto časť výroku predmetného územného rozhodnutia je celkovo nesprávna, jedná sa o výrok dostatočne zrozumiteľný na to, aby si z jeho obsahu mohli účastníci vyvodiť záver o tom, že na umiestňovanú stavbu postačuje ohlásenie. To znamená, že aj všetci tí, pre ochranu ktorých záujmov žalobca žiada napadnuté oznámenie žalovaného zrušiť, pretože im podľa tvrdenia žalobcu mala byť odňatá možnosť uplatňovať svoje práva v konaní. Z obsahu predloženého spisu, z územného rozhodnutia i vyjadrenia ďalšieho účastníka konania vyplýva, že účastníci územného konania nemali žiadne námietky proti jednoduchej stavbe stavebníkov - ďalších účastníkov konania. Predmetné územné rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a teda tak pre stavebný úrad, ako aj pre účastníkov územného konania v ďalšom konaní záväzné a to aj vtedy, ak je chybné, alebo nesprávne. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobkyne o chýbajúcom výroku o tom, že na umiestňovanú stavbu stačí ohlásenie a tým aj o chýbajúcom podklade pre vydanie žalobou napadnutého opatrenia (oznámenia) žalovaným. Pokiaľ teda stavebníci (ďalší účastníci konania) na základe takto vydaného územného rozhodnutia ohlásili uskutočnenie jednoduchej stavby (svojho rodinného domu THETA 78, ktorý je od júna 2011 skolaudovaný, pričom stavebníci pri výstavbe postupovali podľa pokynov stavebného úradu), nemožno im pričítať absenciu konania v dobrej viere.
Súd preto dospel k záveru, že stavebníci - ďalší účastníci konania vychádzajúc z vydaného územného rozhodnutia mali dôvod predpokladať, že na územným rozhodnutím umiestnenú jednoduchú stavbu „Rodinného domu THETA 78“ stačí ohlásenie stavby, pretože predmetné územné rozhodnutie vo výroku takýto postup označuje, resp. umožňuje. Stavebníci postupovali spôsobom označeným v územnom rozhodnutí, keď stavebnému úradu ohlásili jednoduchú stavbu, ktorá bola týmto územným rozhodnutím umiestnená. Stavebníci teda svoje práva postaviť jednoduchú stavbu na základe súhlasu stavebného úradu, resp. oznámenia stavebného úradu, že nemá proti uskutočneniu ohlásenej stavby námietky, nadobudli v dobrej viere. Žalobkyňa sa v žalobe nevysporiadala nijakým spôsobom s tým, že rozhodnutie o umiestnení stavby obsahuje ako označenie ďalšieho možného postupu aj postup ohlásením stavby. V žalobných dôvodoch uvádza výlučne tvrdenie, že v územnom rozhodnutí rozhodnutie o takomto postupe absentuje. Súd sa preto nemohol stotožniť so záverom žalobkyne, že žalovaný nemal v územnom rozhodnutí podklad pre vydanie napadnutého opatrenia a ani s tým, že žalobkyňa nemusela postupovať podľa § 249 ods. 3 O.s.p., pretože účastníci územného konania (vrátane stavebníkov) nemali dôvod domnievať sa, že na predmetnú jednoduchú stavbu stačí jej ohlásenie. Stavebný zákon umožňuje postup, pri ktorom stačí ohlásenie jednoduchej stavby, pričom je nesporné, že predmetná stavba spĺňa kritériá jednoduchej stavby. Rovnako územné rozhodnutie predpokladá postup ohlásením jednoduchej stavby a takýto postup vyplýva aj z postupu a usmernení stavebného úradu adresovaných stavebníkom, pričom stavebný úrad následne s ohlásením stavby súhlasil. Z uvedených faktorov je možné vyvodiť konanie stavebníkov v dobrej viere.
Prokurátor môže podľa § 35 ods. 1 písm. d/ O.s.p. podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone, pričom však pri podaní takéhoto návrhu musí podľa § 249 ods. 3 O.s.p. dbať o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. V preskúmavanom prípade táto podmienka stanovená v § 249 ods. 3 O.s.p. nebola splnená. Ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere požíva ochranu v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu (čl. 1 Ústavy SR). Práva ďalších účastníkov nadobudnutých v dobrej viere (dobromyseľne) požívajú právnu ochranu. Na základe uvedených skutočností súd žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyňa si náhradu trov konania ani neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.