Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-216-2009.pdf
PDF · 82.92 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/216/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: t. č. neexistujúci právny subjekt PLYN MONTA, spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom Sládkovičova 92, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 598 838, na vymoženie pohľadávky vo výške 25 748,39 Eur (775 696,- Sk) s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica a ktoré v súčasnosti vedie súdny exekútor Mgr. Jozef Deák so sídlom exekútorského úradu Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, náhradník súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša, pod spis. zn. EX 750/1997
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi trovy konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Exekučné konanie sa začalo dňa 11. 06. 1997, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vo veci nebolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 23. 11. 2009, súdny exekútor oznámil relevantné skutočnosti pre zastavenie predmetného exekučného konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania za účelom konania súdu z úradnej povinnosti (ex offo). Uviedol, že uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 46-24K 56/98 zo dňa 22. 11. 1999 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. Dňom vyhlásenia konkurzu nebol súdny exekútor oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie /§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb./. Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 46-24K 56/98-336 zo dňa 26. 02. 2009, súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu /povinného/. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 04. 2008. V zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka bol povinný zrušený a bude následne v zmysle ust. § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z príslušného obchodného registra vymazaný. V predmetnom exekučnom konaní nedošlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie. Na základe uvedených skutočností súdny exekútor žiadal, aby súd konal z úradnej povinnosti a v súlade s ust. § 254 ods. 3 (v znení účinnom do 31. 08. 2005) v spojení s ust. § 103 a § 104 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, exekučné konanie z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania zastavil. Zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 24,93 Eur a DPH 3,78 Eur.
Súd z aktuálneho výpisu z obchodného registra mal preukázané, že na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 46-24K 56/98-336 zo dňa 26. 02. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 04. 2009, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu PLYN MONTA, spol. s r.o., so sídlom
Sládkovičova 92, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 598 838 po splnení rozvrhového uznesenia bola obchodná spoločnosť povinného ku dňu 17. 09. 2009 z obchodného registra ex offo vymazaná.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok")/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje komplexnú úpravu zastavenia exekučného konania (na rozdiel od zastavenia exekúcie), je potrebné na základe citovaného zákonného ustanovenia § 251 ods. 4 OSP subsidiárne aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku regulujúce zastavenie konania pri zistení neodstrániteľnej prekážky konania. /III ÚS 52/09/
Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak v konkrétnej veci nie sú splnené podmienky konania, takéto konanie vykazuje vady - prekážky konania, ktoré podľa svojej povahy môžu byť odstrániteľné alebo neodstrániteľné. Za neodstrániteľné vady konania sa považujú nedostatok právomoci súdu, litispendencia, res iudicata a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti? inak len ten, komu ju zákon priznáva.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia predpokladom procesnej spôsobilosti je hmotno-právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito predpismi sú v oblasti súkromného práva občiansky zákonník v spojení s obchodným zákonníkom.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len "Občiansky zákonník") právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
Podľa § 104 ods. 1 vety prvej OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v exekučnom konaní pokračovať (skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania), vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 107 ods. 4 OSP exekučné konanie zastavil.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekučného konania spolu vo výške 24,93 Eur a DPH vo výške 3,78 Eur, pričom svoj nárok opieral o ust. § 196 Exekučného poriadku.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Potom, čo súdny exekútor obdrží poverenie súdu na vykonanie exekúcie, je oprávnený a povinný vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného, za ktoré mu v súlade s ust. § 196 Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, tiež daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrad určených podľa Exekučného poriadku, ak je súdny exekútor platiteľom tejto dane.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Keďže súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania, s výnimkou tej časti exekučného konania kedy sa vykonáva exekúcia, nemá právo na náhradu trov exekučného konania, ale iba trov exekúcie. Prípadné výdavky, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. v štádiu začatia exekučného konania, nie sú trovami exekúcie. V tomto štádiu súdny exekútor nemôže vykonávať žiadny úkon smerujúci k faktickému vykonávaniu exekúcie. Exekučný poriadok s náhradou týchto výdavkov súdnemu exekútorovi nepočíta, preto ich náhradu ani neupravuje. Súdny exekútor musí rátať s tým, že mu môžu vzniknúť aj také výdavky, v súvislosti s výkonom jeho činnosti, ktoré bude musieť znášať zo svojho. /uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica 17 CoE 334/2011-39/
Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekučného konania súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.