Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/123/2011

Potvrdené rozhodnutím 41Cob/65/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Evy Železníkovej, v právnej veci žalobcu BRaVI, s.r.o., so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, IČO: 43 872 115, právne zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom, so sídlom X. XX/XXXX, P. proti žalovanému 1. O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, L. a žalovanej 2. X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, L., obaja právne zast. JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom, so sídlom Z. XXXX/X, L., o zaplatenie sumy 1.250 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/123/2011-75 z 2. februára 2012, takto rozhodol: Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/123/2011-75 z 2. februára 2012 p o t v r d z u j e . Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu BRaVI, s. r. o. so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, IČO: 43 872 115, zast. JUDr. Martinom Landlom, advokátom so sídlom Rázusova 47/4825, Lučenec, proti žalovaným 1. O. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX, L. a 2. X. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX, L., zast. JUDr. Jaroslavom Bánošom, advokátom so sídlom Parková č. 1287/4, Fiľakovo, v konaní o zaplatenie 1.250,00 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný 1. j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 625,00 €, spolu s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 625,00 € od 23.10.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Žalovaná 2. j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 625,00 €, spolu s 20 % úrokom z omeškania zo sumy 625,00 € od 23.10.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

Žalovaný 1. j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 37,50 € a na trovách právneho zastúpenia vo výške 189,22 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Landla, vedený v J. I., W.. S.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX.

Žalovaná 2. j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 37,50 € a na trovách právneho zastúpenia vo výške 189,22 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Martina Landla, vedený v J. I., W.. S.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 625,00 € spolu s 20 %-ným úrokom z omeškania od 23.10.2010 do zaplatenia od každého zo žalovaných v 1. a 2. rade s poukazom na skutočnosť, že dňa 29.06.2010 valné zhromaždenie spoločnosti BRaVI s. r. o. v bode 6 programu v súlade s čl. 27 ods. 2 spoločenskej zmluvy rozhodlo o povinnosti spoločníkov prispieť nad rámec svojich vkladov do základného imania spoločnosti na úhradu strát spoločnosti. Následne bolo prijaté na predmetnom valnom zhromaždení uznesenie, v ktorom rozhodlo valné zhromaždenie o povinnostiach spoločníkov prispieť celkovo sumou 2.500,00 € s tým, že výška podielu na príplatkovej povinnosti v prepočte na jedného spoločníka, vzhľadom na rovnosť podielov všetkých spoločníkov je 625,00 €. Spoločníci boli zaviazaní uhradiť príspevok 625,00 € v lehote do 30.07.2010 v celom rozsahu. Žalovaní 1., 2. napriek výzve k úhrade príspevku zo dňa 17.09.2010, si svoju povinnosť vyplývajúcu z uznesenia nesplnili.

Žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na skutočnosť, že žaloba je neúplná, ničotná, pričom namietali kolíziu právneho zastúpenia JUDr. Martina Landla ako právneho zástupcu v konaní a zároveň ako zapisovateľa na valnom

zhromaždení. Žalovaní uviedli, že nespornou skutočnosťou je, že valné zhromaždenie sa uskutočnilo, ale žalovaní 1., 2. žiadali, aby bolo odročené, pretože sa nachádzajú v zahraničí. Z uvedeného dôvodu preto podľa ich názoru nič nebránilo konateľovi spoločnosti pánovi Bračokovi, aby termín valného zhromaždenia presunul na neskorší dátum. Žalovaní poukázali na skutočnosť, že im nebola doručená zápisnica z valného zhromaždenia a vzniknutá situácia v obchodnej spoločnosti mohla byť riešená aj iným spôsobom a to znížením základného imania, resp. z rezervného fondu, čo sa však nestalo. Povinnosť splniť si príplatkovú povinnosť určenú valným zhromaždením si žalovaní nemohli splniť, nakoľko o uznesení valného zhromaždenia nevedeli.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Ľudovíta Bračoka, výsluchom žalovaných 1., 2., prečítaním spoločenskej zmluvy, zápisnice z valného zhromaždenia, prezenčnej listiny, fotokópie podacieho lístka, výzvy na úhradu, doručenky adresáta O. K., odpovede žalovaného O.Ú. K. zo dňa 24.06.2010 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca je obchodnou spoločnosťou, spoločnosťou s ručením obmedzeným zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddieli Sro vo vložke č. 14111/S.

Žalovaní 1., 2. sú spoločníkmi obchodnej spoločnosti BRaVI s. r. o. so sídlom v Lučenci. Žalovaný 1. je konateľom obchodnej spoločnosti BRaVI s. r. o. so sídlom v Lučenci.

Dňa 29.06.2010 sa konalo valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti BRaVI s. r. o. so sídlom v Lučenci za prítomnosti spoločníkov Ľudovíta Bračoka, zároveň konateľa obchodnej spoločnosti a Jolany Bračokovej, spoločníčky obchodnej spoločnosti, ktorí spolu majú 50 % všetkých hlasov obchodnej spoločnosti. V bode 6 programu valného zhromaždenia rozhodlo valné zhromaždenie s poukazom na článok 27 ods. 2 spoločenskej zmluvy o povinnosti spoločníkov prispieť na úhradu strát spoločnosti príplatkom nad výšku svojich vkladov vo výške 2.500,00 € celkom, pričom výška podielu na príplatkovej povinnosti v prepočte na jedného spoločníka, vzhľadom na rovnosť podielov všetkých spoločníkov, je 625,00 €. Valné zhromaždenie zaviazalo spoločníkov uhradiť príspevok 625,00 € ako príspevok na úhradu strát spoločnosti v lehote do 30.07.2010 v celosti.

Zápisnica z valného zhromaždenia bola doručovaná žalovaným 1., 2. ako spoločníkom, ktorí zásielku podľa oznámenia poštového doručovateľa v odbernej lehote neprevzali a táto bola adresátovi vrátená dňa 27.07.2010. Zásielka obsahujúca zápisnicu o valnom zhromaždení bola doručovaná dňa 07.07.2010. Pozvánka na valné zhromaždenie spoločníka O. K. bola prevzatá splnomocnencom žalovaného v 1. rade dňa 29.06.2011 tak, ako to aj žalovaný 1. potvrdil s tým, že zásielka bola dňa 11.06.2010 uložená a následne prevzatá.

Žalovaní 1., 2. uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 29.06.2010 osobitnou žalobou na súde nenapadli.

Podľa §-u 121 ods. 1 Zb (, ďalej len ), spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. O porušení tejto povinnosti platia ustanovenia až 4 obdobne.

Podľa §-u 113 ods. 2 , spoločník, ktorý v lehote podľa odseku 1 nesplatil predpísanú hodnotu peňažného vkladu, je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20% z nesplatenej sumy, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa §-u 131 ods. 1 , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Podľa §-u 131 ods. 2 , súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa §-u 127a ods. 1 , valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.

Podľa §-u 125 ods. 1 , valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( ), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa , i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti.

Pre posúdenie povinnosti žalovaných 1., 2., ako spoločníkov obchodnej spoločnosti zaplatiť príspevok určený valným zhromaždením obchodnej spoločnosti žalobcu zo dňa 29.06.2010, je podstatné, či predmetné uznesenie valného zhromaždenia je uznesením platným a účinným.

Žalovaní 1., 2. vo svojej obrane voči žalobe poukazujú na skutočnosť, že o valnom zhromaždení sa nedozvedeli, jeho konania sa chceli zúčastniť a následne prijaté uznesenie im nebolo známe. V zásade v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia §-u 131 ods. 1, 2 môže spoločník ako jeden z prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia podať žalobu za predpokladu, že rozhodnutie valného zhromaždenia je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami. Rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania valného zhromaždenia, čo namietajú aj žalovaní, keď tvrdia, že neboli riadne pozvaní, nebola dodržaná lehota určená zákonom a taktiež, že neboli o uznesení valného zhromaždenia informovaní, resp. sa môže jednať aj o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami, napr. valné zhromaždenie prijalo uznesenie jednoduchou väčšinou prítomných spoločníkov, hoci zákon vyžaduje kvalifikovanú dvojtretinovú väčšinu všetkých spoločníkov a podobne.

Z hľadiska právneho posúdenia povahy uznesenia valného zhromaždenia v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné sa prikloniť k záveru, že uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a z tohto dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy . Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca v prípade, že napáda platnosť uznesenia valného zhromaždenia, nie je povinný preukazovať naliehavý právny záujem podľa §-u 80 písm. c) a taktiež z hľadiska hmotno-právneho nie je možné aplikovať ani ustanovenia upravujúce dôvody absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právnych úkonov.

Ustanovenie §-u 131 ods. 1 upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká. V prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia zákon upravuje objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, t. z. v tomto prípade od 29.06.2010. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, čo namietajú aj žalovaní, trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaní 1., 2., tak ako to zhodne na pojednávaní tvrdili, sa nachádzali mimo územia Slovenskej republiky, pričom na územie sa vrátili dňa 22.08.2010. Súd je teda toho názoru, že žalovaní 1., 2. sa mohli dozvedieť o uznesení valného zhromaždenia využijúc svoje právo ako spoločníci dňa 22.08.2010. Ak by teda aj lehota začala plynúť dňom 23.08.2010, márne by

uplynula dňa 23.11.2010, do ktorého termínu žalovaní žalobou o určenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia nepodali. Lehota na podanie návrhu je lehotou hmotno-právnou, preto do tohto termínu by návrh musel byť najneskôr na súd doručený.

Keďže márnym uplynutím tejto lehoty zaniká právo aktívne legitimovaných osôb podať určovaciu žalobu, nie je možné iným spôsobom sa domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Znamená to, že aj v prípade prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia v rozpore so zákonom spoločenskou zmluvou, alebo stanovami a nevyužitia práva podať určovaciu žalobu aktívne legitimovanými osobami v zákonom stanovenej lehote, zostávajú účinky tohto uznesenia zachované, t. z. považuje sa za platné. Z tohto pohľadu má uznesenie valného zhromaždenia obdobné účinky ako relatívne neplatný právny úkon ( ) napriek tomu, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa podľa svojej povahy nejedná o právny úkon.

Ako bolo teda vyššie uvedené v prípade neuplatnenia práva podať žalobu o neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, alebo v prípade zamietnutia takejto žaloby, sa hľadí na vyššie uvedené uznesenie ako platné. Uvedenému názoru korešponduje aj judikatúra, v zmysle ktorej je možné určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia vysloviť len rozsudkom vo veci samej a zákon nepripúšťa riešenie tejto otázky ako otázky predbežnej (viď R16/1998, uznesenie NSSR, sp. zn. ). Na základe uvedeného potom vyplýva, že k určeniu neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom môže dôjsť len na základe návrhu vo veci samej oprávnenou osobou podľa §-u 131 ods. 1 a v zákonom určenej lehote.

S poukazom na vyššie uvedené je potrebné konštatovať, že uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 29.06.2010 obchodnej spoločnosti žalobcu je platné a predmetom riešenia ako otázky preiudiciálnej nemôže už byť ďalšie riešenie prípadnej neplatnosti tohto uznesenia. Z uvedeného dôvodu preto súd už ani nemôže preiudiciálne posudzovať, či bol dodržaný zákon, stanovy, alebo spoločenská zmluva ohľadom spôsobu zvolávania, predvolávania, konania valného zhromaždenia a následného doručovania zápisnice. Žalovaní 1., 2. sa mohli oboznámiť s uznesením valného zhromaždenia dňom 22.08.2010, kedy sa vrátili na územie Slovenskej republiky, keďže vedeli, že takéto valné zhromaždenie malo prebehnúť. V zákonnej trojmesačnej lehote žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nepodali a preto sa na predmetné uznesenie hľadí ako na uznesenie platné, v zmysle ktorého žalovaným 1., 2. vznikla povinnosť podieľať sa na úhrade strát obchodnej spoločnosti v zmysle čl. 27 spoločenskej zmluvy.

Žalovaní 1., 2. sú v omeškaní so zaplatením určenej povinnosti, preto súd postupoval v zmysle §-u 113 ods. 2 , v spojení s §-om 121 ods. 1 .

Nesplnenie príplatkovej povinnosti má pre spoločníka rovnaké následky ako nesplnenie jeho vkladovej povinnosti, t. z. spoločník je povinný platiť úrok z omeškania vo výške 20 % nesplatenej sumy príplatkovej povinnosti, resp. výšku úrokov z omeškania určenú v spoločenskej zmluve.

Valné zhromaždenie rozhodlo o povinnosti uhradiť príspevok každému zo spoločníkov po 625,00 € v lehote do 30.07.2010 v celosti. Spoločník, ktorý si nesplní svoju vkladovú povinnosť riadne a včas, sa dostáva do omeškania. Žalovaní 1., 2. boli vyzvaní k úhrade príspevku zásielkami zo dňa 17.09.2010 doručené dňa 08.09.2010 s tým, že k úhrade boli vyzvaní v lehote 14-tich dní od doručenia výzvy. Z uvedeného je možné konštatovať, že dňom 23.10.2010 boli žalovaní 1., 2. nepochybne v omeškaní s povinnosťou zaplatiť peňažnú sumu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe žalobcu v celosti vyhovel.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal náhradu trov konania na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 75,00 € (u každého zo žalovaných po 37,50 €) a na trovách právneho zastúpenia

advokáta JUDr. Martina Landla vo výške 189,22 € u každého zo žalovaných, pozostávajúcich zo 4 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní) 4 x po 39,84 €, spolu s režijným paušálom 3 x po 7,41 € a 1 x 7,63 € spolu odmena advokáta vo výške 189,22 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.