Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/26/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zastúpený Advokátska kancelária SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený splnomocneným zástupcom ZASTAVME ÚŽERU – Občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom pod Hájom 1367/169-44, 018 41 Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 10 644,57 € s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -171 z 25. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v III. výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % potvrdzuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobe o zaplatenie dlžnej istiny úveru, dlžných úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania z úveru poskytnutého žalobcom žalovanému podľa zmluvy o úvere zo 14.11.2018 č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie v prevažnej miere vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 13 955,36 € (dlžná istina 10 644,57 € + 3 262,33 € dlžné zmluvné úroky + 43,56 € dlžné poistné + 4,90 € poštovné za upomienky) a žalobu o zaplatenie 31,10 € z titulu nákladov spojených s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane) zamietol pre neunesenie dôkazného bremena o reálne vynaložených nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky v takejto výške. Úspech žalobcu v konaní posúdil súd prvej inštancie ako prevažný v rozsahu 99,80 % a jeho neúspech rovnajúci sa úspechu žalovaného len v rozsahu 0,2 %, čo viedlo k priznaniu nároku na náhradu trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. 1.1 Z listín predložených stranami sporu a vyjadrení zástupcov strán sporu súd prvej inštancie zistil, že dňa 14.11.2018 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“ alebo „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 12 100,- € s dohodnutou konečnou splatnosťou úveru na deň 25.11.2026, ktorý mal žalovaný podľa dohody splatiť v 96 mesačných splátkach po 189,13 €, z ktorých 174,61 € pripadalo na mesačnú anuitnú splátku úveru (úrok a istina) a 14,52 € bolo poistné schopnosti splácať úver. Zmluvné strany zo zmluvy o úvere sa dohodli, že v prípade omeškania dlžníka so splácaním splátok je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Dňa 27.04.2021 upozornil žalobca žalovaného podľa

Zb. (ďalej aj „“ alebo „OZ“) na možnosť zosplatnenia úveru z dôvodu omeškania so splácaním úveru a výzvou z 24.05.2021 vyzval žalovaného na úhradu zostatku úveru aj s príslušenstvom s odôvodnením, že k tomuto dňu bol úver zosplatnený. 1.2 Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že úver nemohol žalobca predčasne zosplatniť z dôvodu, že pri poskytnutí úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ako mu to predpisuje ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch, keď neprihliadol žalobca na to, že mu tou istou bankou bol poskytnutý úver už 27.09.2018 vo výške 14 100,- € so splatnosťou na dobu 96 mesiacov s dohodnutou mesačnou splátkou 237,36 € a nezohľadnil, že žalovaný bol vedený v Centrálnom registri exekúcií ako exekvovaný dlžník a nežiadal od žalovaného doklady preukazujúce jeho mesačné výdavky a celkový rozpočet. Keby žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, zistil by z registra poskytovateľov úverov nebankovými subjektmi, že žalovaný splácal od spoločnosti D. úver vo výške 1 400,- €. Porušenie povinností veriteľom postupovať s odbornou starostlivosťou považoval žalovaný za natoľko závažné a hrubé, že jeho dôsledkom je aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že v žiadosti o spotrebiteľský úver žalovaný poskytol informácie o svojom rodinnom stave (slobodný, bez vyživovacej povinnosti), uviedol, že má vlastné bývanie, dosiahol stredoškolské vzdelanie bez maturity, je zamestnancom zamestnávateľa na území Slovenskej republiky, ktorého označil názvom, uviedol dátum vzniku pracovného pomeru a svoj čistý mesačný príjem. Súd vysvetlil, čo sa považuje za skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou (vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti), čo znamená, že nepostačuje pre posúdenie schopnosti dlžníka splácať úver prihliadnuť na informácie poskytnuté dlžníkom, ale veriteľ musí získané informácie analyzovať a vyhodnotiť. Dôraz pri posúdení schopnosti splácať úver je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa po zohľadnení, či pri vynaložení bežných výdavkov zostane spotrebiteľovi čiastka rovnajúca sa splátke úveru. Informácie pre rozhodnutie o tom, či zmluvu so žiadateľom o úver uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám aj z iných zdrojov než od spotrebiteľa. Žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami a schopnosť žalovaného splácať úver posúdil s odbornou starostlivosťou. Žalobca výpisom zo Spoločného registra bankových informácií (ďalej aj „SRBI“) mal preukázané úverové zaťaženie žalovaného, dopytom na Sociálnu poisťovňu mal preukázaný čistý príjem žalovaného vo výške 900,- € zo zamestnania a prihliadol na informácie o osobných a majetkových pomeroch poskytnuté žalovaným. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, že pri posúdení jeho schopnosti splácať poskytnutý úver nepostupoval žalobca s požiadavkou odbornej starostlivosti a po posúdení konania žalobcu podľa uzavrel, že aplikácia ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch neprichádza do úvahy. 1.3 Výšku poskytnutého úveru a splnenie zákonných podmienok pre jeho zosplatnenie (okrem zákona o spotrebiteľských úveroch) žalovaný nenamietal. Výhrady vzniesol žalovaný len voči výške splátok, ktoré mal splácať po povolení odkladu splátok podľa o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktoré nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné a žalovanému vysvetlil, že výška splátok po uplynutí doby, na ktorú bol odklad splátok povolený sa líši od výšky splátky oznámenej po ukončení zániku poistenia práve z dôvodu, že súčasťou splátky už nebolo poistné. Po uplynutí lehoty na odklad splátok žalovaný so splácaním úveru nezačal. 1.4 Čiastočný úspech žalovaného prejavujúci sa zamietnutím žaloby vo výške 31,10 € je odôvodnený súdom prvej inštancie tak, že žalobca preukázateľne zaplatil na výzvach žalovanému len 4,90 € a ostatné náklady spojené s vymáhaním pohľadávky nepreukázal. 1.5 Žalobcom uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie okrem aj podľa , a zákona o spotrebiteľských úveroch, , a o trovách konania rozhodol podľa (ďalej aj „“).

2. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil žalovaný odvolacími dôvodmi podľa a (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). 2.1 K dôvodom napadnutého rozhodnutia uvedeným v bode 16.2, kde súd prvej inštancie vysvetlil, z akého dôvodu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch žalovaný uviedol, že aj keď je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje o svojich osobných a majetkových pomeroch, táto povinnosť spotrebiteľa nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a riadne tieto informácie vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať

ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku úveru. Ani analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Právny rámec posudzovania schopnosti splácať úver predstavuje a opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo 14. novembra 2017, ktoré formou odporúčaní upresňuje povinnosti veriteľa pri posudzovaní bonity klienta. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie povinnosť preukázať, že veriteľ neoveril úverovú bonitu spotrebiteľa nemôže zaťažovať spotrebiteľa. Veriteľ je oprávnený voľnou úvahou posúdiť, či informácie, ktoré má k dispozícii sú dostatočné na potvrdenie úverovej bonity spotrebiteľa a či ju musí overiť aj inými prostriedkami, pretože obyčajné nepodložené vyhlásenie spotrebiteľa nie je samé o sebe dostatočné pre posúdenie bonity dlžníka. Postup pri poskytnutí spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou musí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch preukázať veriteľ. V ods. 17 je vysvetlené, čo sa rozumie vynaložením odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. Ktoré údaje sú relevantné pre vyhodnotenie schopnosti spotrebiteľa splácať úver vyplýva z zákona o spotrebiteľských úveroch a limity pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sú zakotvené v Akým spôsobom vypočítať ukazovateľ schopnosti splácať úver upravuje aj opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017. Táto vnútroštátna úprava je dôsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 a jej cieľom je, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Za individuálnu kontrolu úverovej bonity spotrebiteľa sú zodpovední veritelia. V zmysle rozhodnutí Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-679/18, C-449/13 a C-58/18 je vnútroštátny súd povinný ex offo skúmať existenciu porušenia povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky v podobe sankcií v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Je preto na žalobcovi, aby hodnoverne preukázal, že ako veriteľ bonitu žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Pre veriteľa nepostačuje mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, keď zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa s povinnosťou prihliadnuť aj na štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime. Ak chcel žalobca presvedčiť súd, že náležite preveril výdavky žalovaného, bol povinný predložiť či označiť dôkazy, z ktorých pri tomto preverení a zistení výsledku o výdavkoch vychádzal, čo neurobil ani neuviedol, akým spôsobom mali byť výdavky žalovaného preverované, či vychádzal len z tvrdenia žalovaného alebo ich preveroval a ak áno, ako, keď v žiadosti žalovaného o spotrebiteľský úver sa uvádza len jeho príjem vo výške 900,- €, stav slobodný, bez vyživovacej povinnosti a v časti mesačných splátok iných úverov a pôžičiek je uvedené 0,- €. Žalovaný tieto svoje údaje nepreukazoval žiadnymi dokladmi. Zo žiadosti o poskytnutie úveru tak plynie, že žalovaný nemá mať žiadne mesačné finančné výdavky, napríklad splátky úverov, hypoték, lízingov, na SIPO, náklady na bývanie a telefón. Konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovaného nemal žalobca zistenú, čo žalovaný považuje za hrubé porušenie povinnosti pri posúdení schopnosti splácať úver. Z dokladov tvoriacich súdny spis je evidentné, že žalovaný v čase poskytnutia úveru mal CB skóre zlé s maximálnou delikvenciu a mal vysoký počet odmietnutých zmlúv. Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou a zisťoval by aj register nebankových subjektov zistil by, že žalovaný spláca úver poskytnutý spoločnosťou D. – E. F. F. G. B., pobočka zahraničnej banky. Žalobca nezisťoval ani iné výdaje žalovaného, napr. poplatky za mobilných operátov, poplatky za bývanie, poistky. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej veriteľovi v ustanovení nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková a sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom veriteľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, preto žalovaný tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Postup žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného bol iba formálny, keď zhromažďoval iba neúplné informácie o klientovi a účelovo použil údaje o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver ako tomu v skutočnosti bolo čo spôsobuje, že žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a úver je bezúročný a bez poplatkov. 2.2 Pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti svedčí aj rozporný postup žalobcu s tým, že po uplynutí doby na povolenie odkladu splátok navýšil splátku na 215,20 €, ktorá podľa prepočtov žalovaného mala dosahovať iba výšku 181,84 €. Po uplynutí odkladu splátok mal žalovaný zaplatiť 15 995,90 €, ale podľa zmluvy až 18 155,84 €, čo predstavuje v neprospech spotrebiteľa sumu 1 058,08 €. S týmto vyjadrením žalovaného sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal.

2.3 Žalovaný navrhuje zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zopakoval argumentáciu prednesenú už v prvoinštančnom konaní, že svoju zákonnú povinnosť pri skúmaní bonity spotrebiteľa neporušil. Poukázal na povinnosti spotrebiteľa ustanovené v § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver a zdôraznil, že spotrebiteľ teraz ad absurdum tvrdí, že ním poskytnuté údaje sú nepravdivé, keďže v čase uzavretia zmluvy o úvere mal splácať aj iné úvery a túto skutočnosť sa snaží špekulatívne využiť vo svoj prospech a na jej základe docieliť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva v zmysle článku 5 Základných princípov právnu ochranu. Dlžník nemôže profitovať zo svojho zjavne nepoctivého konania voči veriteľovi. Za nepravdivé tvrdenie označil, že žalobca nepreveroval informácie poskytnuté spotrebiteľom. Údaje poskytnuté žalovaným si žalobca overil vyžiadaním správy zo Sociálnej poisťovne, kde preveroval existenciu pracovného pomeru a výšku príjmu žalovaného a skúmal ďalšie úverové záväzky žalovaného cez Spoločný register bankových informácií. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa za hrubé porušenie povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity klienta považuje iba posúdenie bonity bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Použitím vylučovacej spojky „alebo“ v zákona o spotrebiteľských úveroch je umožnené veriteľovi vybrať si, ktorým z akceptovaných spôsobov overí schopnosť dlžníka splácať úver. Žalobca skúmal bonitu žalovaného prísnejšie ako vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, keď komplexne skúmal nielen príjmy a výdavky a rodinný stav žalovaného, ale si súčasne tieto informácie overoval zaobstaraním si údajov z príslušných registrov a databáz (SP a SRBI). Pri skúmaní bonity žalovaného postupoval žalobca v súlade s opatrením NBS č. 10/2017 a bonitu žalovaného vypočítal z údajov o čistom príjme žalovaného, výdavkoch žalovaného na splátku iného úveru vo výške 217,- €, ktorý bol ako jediný existujúci úverový vzťah so zostávajúcou nesplatenou sumou 13 995,- € uvedený v SRBI, do vzorca zadal splátku úveru, ktorú by bol žalovaný povinný platiť (189,13 €) a vo výdajoch zohľadnil aj životné minimum na dospelú osobu určené sumou 205,07 €. Ukazovateľ schopnosti splácať úver podľa opatrenia H. E. B. č. 10/2017 bol nižší ako hodnota 1, t. j. v súlade s opatrenia NBS. Smernica 2008/48/ ES ponecháva veriteľovi priestor, aby zvážil, aké prostriedky použije pri skúmaní bonity spotrebiteľa. Na tieto závery Súdneho dvora EÚ pravidelne odkazujú odvolacie súdy SR. Ak žalobca pri zisťovaní bonity žalovaného zvolil oba postupy upravené v zákona o spotrebiteľských úverov, svoje povinnosti si splnil a nemôže byť na ťarchu žalobcu, ak žalovaný uviedol žalobcovi nepravdivé údaje. 3.1 Okolnosti ohľadom povolenia odkladu splátok sú bez právneho významu. Žalovaný nepokračoval v riadnom splácaní úverovej pohľadávky, jeho námietky o nesprávne stanovenej výške mesačnej anuitnej splátky sú účelové. S námietkou žalovaného ohľadom povolenia odkladu splátok sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v ods. 16 bod 3 napadnutého rozsudku. Žalobca navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

4. V reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného neuvádza žalovaný nič nové, len inými slovami opakuje dovtedy prednesené a poukazuje na rozhodnutia všeobecných súdov a SD EÚ, z ktorých má správnosť jeho názoru o hrubom porušení povinnosti veriteľa pri skúmaní bonity spotrebiteľa vyplynúť.

5. Ani vyjadrenie žalobcu zo dňa 14. septembra 2023 nič nové neprináša.

6. Príslušným súdom na prejednanie veci v dôsledku odvolania žalovaného podľa je Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nenaplnenia zákonných podmienok podľa pre jeho nariadenie. Žalovaný síce v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov, ale žiadnym spôsobom v odvolaní nekonkretizuje, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, svoje výhrady prednáša len k právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie ( ) posúdil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie len z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa a podľa , ho potvrdil ako vecne správny.

7. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie je pomerne jednoduchý a nerozporovaný počas prvoinštančného ani odvolacieho konania. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal zo zistení, že dňa 14.11.2018 uzatvoril žalobca podnikajúci v tom čase pod obchodným menom F. E.,

I. so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 12 100,- €. Podpisu zmluvy predchádzala žiadosť žalovaného adresovaná dňa 14.11.2018 F. E., I., so sídlom v Bratislave spísaná na priehradke v Novej Dubnici na predtlačenom formulári, kde žalovaný ako žiadateľ o sebe uviedol, že býva v C. XX (J. K.), ako korešpondenčnú adresu udal L. X, M. (J. N.), svojho zamestnávateľa označil názvom C. F. B. I., so sídlom v F. E., N.: XX XXX XXX, v ktorom sa zamestnal už 17.03.2014, u ktorého poberá čistý mesačný príjem 900,- €. V riadku druh bývania je napísané „vlastný“, pri rodinnom stave „slobodný“, počet vyživovaných detí „0“, zrážky, výživné a iné výdavky „0, €“, žalovaný mal záujem uzavrieť zmluvu o poistení schopnosti splácať úver v rozsahu základného súboru poistenia. V tretej časti žiadosti je ako požadovaný doklad označený len „doklad totožnosti“ a v záverečných ustanoveniach je uvedený obsah poučenia o spracovaní osobných údajov žalovaného a o tom, že banka poskytne inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko osobné údaje žalovaného na účely vyhľadávania údajov a overovania platobnej disciplíny a schopnosti splácania záväzkov žalovaného v databázach EOS KSI, že sama banka (veriteľ) je oprávnená spracúvať údaje z databáz EOS KSI, ako aj o oprávnení banky podľa o sociálnom poistení vyžadovať od Sociálnej poisťovne informácie o zamestnaní a príjme žiadateľa o úver. V ten istý deň uskutočnil veriteľ šetrenie ohľadne zamestnania, rodinného stavu a úverového zaťaženia žalovaného, čo bolo preukázané listinami na str. 85 až 88 spisu. Odpoveďami z lustrácií bolo potvrdené, že žalovaný je zamestnaný u ním označeného zamestnávateľa dlhšie ako po dobu 3 mesiacov, jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace u označeného zamestnávateľa bol vyšší ako 990,- €, u tohto zamestnávateľa nepracuje žalovaný na základe dohody o pracovnej činnosti, nie je poberateľom starobného ani invalidného dôchodku a jeho rodinný stav je „v poriadku“. Z označenia dátového zdroja odvolací súd vyvodil, že tieto údaje žalobcovi poskytla Sociálna poisťovňa. 7.1 Ďalšie údaje získal žalobca z dátového zdroja SRBI (Spoločný register bankových informácií), v ktorom sa vykazovalo celkom 6 zmlúv pri mene žalovaného, z toho 4 pri finančnej inštitúcii označenej „B01“ s celkovou čiastkou 14 100,- €, so zostatkovou hodnotou úveru 13 995,- €, výškou mesačnej splátky 217,- €, čo podľa ďalšie textu výpisu je práve úver poskytnutý žalobcom žalovanému dňa 27.09.2018. K ďalšej finančnej inštitúcii označenej ako „L02“ sa vykazuje pri mene žalovaného zosplatnený úver dňom 16.06.2017 s maximálnou dlžnou čiastkou 272,- € k dátumu 31.05.2017. Ďalšia ukončená zmluva u finančnej inštitúcie „L02“ s dátumom ukončenia 16.06.2017 a maximálnou dlžnou čiastkou 10,- € k dátumu 31.05.2017. U finančnej inštitúcie „B01“ je uvedená predčasne ukončená úverová zmluva bez dlžnej čiastky k dátumu 27.09.2018, žalovanému sa vykazuje aj ukončená zmluva o spotrebiteľskom úvere u finančnej inštitúcii „B01“ k 26.06.2018 s nulovým zostatkom, reštrukturalizovaný úver u finančnej inštitúcie „B01“ z roku 2017 a žalobca získal vedomosť aj o odmietnutých žiadostiach žalovaného o poskytnutie úveru v počte 14 v období od 23.07.2015 do 09.02.2018. Pravdou je, že v časti „CB skóre“ je k písmenu „C“ napísané „zlé“, čo je tretí najhorší status. V časti označujúcej kontrakty žalovaného sa uvádza iba jeden existujúci splátkový úver vo výške zostávajúcej sumy 13 995,- € s mesačnou splátkou 217,- €.

8. Žalovaný tvrdí, že lustráciami v databáze SP 2 a SRBI nie je preukázané splnenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a upozorňuje, že v zmluve o úvere nie je údaj o rodinnom stave a výdavkoch žalovaného. Poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 z 18. decembra 2014 (Crédit Agricole Consumer Finance/Bakkaus,.), v ktorom je vyslovený záver, že článok 8 Smernice 2008/48/ES ukladá veriteľovi povinnosť overiť úverovú bonitu spotrebiteľa, opierajúc sa o dostatočné informácie a neobmedzujúc sa iba na vyjadrenia spotrebiteľa, ktoré nie sú podložené a že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, pričom na informácie podané len spotrebiteľom a môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že postup žalobcu pri preverovaní bonity žalovaného nebol v rozpore s rozsudkom SD EÚ C-449/13 ani , keďže sa žalobca neuspokojil len s informáciami od spotrebiteľa, ale si ich overoval v dvoch nezávislých zdrojoch. Žalovaný nevyvracia pravdivosť ním poskytnutých informácií o svojom rodinnom stave, príjmoch a výdavkoch a tieto údaje nemusia byť súčasťou zmluvy o úvere. Žalovaný netvrdí, že úver nesplácal pre svoju platobnú neschopnosť. Zo spôsobu jeho správania sa skôr javí, že úvery čerpal a spoliehal sa na súdnu ochranu spotrebiteľa a pomoc združenia na ochranu spotrebiteľa pri neplnení si povinností zo zmluvy o úvere. Na pojednávanie nariadené na deň 25. apríla 2023 sa žalovaný nedostavil, aby vysvetlil dôvody nesplácania úveru. Nebolo ani tvrdené, že údajné porušenie povinností veriteľa podľa je v príčinnej súvislosti s nesplácaním úveru. Za zlé „CB skóre“ by sa mal žalovaný ospravedlňovať, nie ho zdôrazňovať v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, aby ho súd nezaviazal na zaplatenie splatného zostatku úveru.

9. Žalobca vo vyjadrení z 03.03.2023 podrobne aj s poukazom na opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2017 zo 14.11.2017 vysvetlil, ako dospel k názoru o schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. V súlade s do vzorca na výpočet bonity žalovaného dosadil údaje o čistom príjme žalovaného 900,- €, náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa určil sumou životného minima na dospelú osobu 205,07 € (inú výšku svojich výdavkov žalovaný netvrdil), zohľadnil splátku spotrebiteľského úveru, ktorý sa mal poskytnúť sumou 189,13 € a prihliadol aj na výdavky žalovaného z titulu splátky iného úveru sumou 217,- €, ktorý sa ako jediný v Spoločnom registri bankových informácií uvádzal. Pri určení výšky splátky žiadaného (a poskytnutého) úveru určil žalobca splátku tak, aby výsledná hodnota výpočtu zodpovedala ustanoveniu . Správnosť výpočtov žalovaný nenamietal. Až do rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal, že by v čase uzavretia zmluvy o úvere č. 1820725865 dňa 14.11.2018 splácal úver poskytnutý spoločnosťou D..

10. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil konanie veriteľa pred poskytnutím úveru za zodpovedajúce povinnostiam uloženým v v znení účinnom do 31.12.2018. Všetky odvolacie námietky žalovaného sú len všeobecné teoretické tézy bez konkrétnych výhrad k postupu žalobcu pri hodnotí bonity žalovaného pred poskytnutím úveru dňa 14.11.2018.

11. Súd prvej inštancie sa vyjadril k námietkám žalovaného ohľadne výšky splátok po uplynutí lehoty odkladu splátok podľa a vysvetlil, z akého dôvodu sa líši výška splátok podľa oznámenia žalobcu z 31.03.2021 od výšky mesačnej splátky úveru, ktorú mal žalovaný splácať po uplynutí 8 mesačného odkladu sumou 200,87 € (žalovanému zaniklo poistenie schopnosti splácať úver a splátka sa znížila o výšku poistného). Žalobca poskytol žalovanému informácie o dôsledkoch odkladu splátok, čo je potvrdené kópiou oznámenia o povolení odkladu splátok z 3. mája 2020 na č. l. 74 spisu. Z dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie nevyplýva záver, že by žalobca navýšil celkovú výšku dlžnej sumy istiny úveru z dôvodu odkladu splácania úveru.

12. Obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že žalobca pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver nepostupoval s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil svoje povinnosti, v dôsledku čoho mu nevznikol nárok na jednorázové splatenie spotrebiteľského úveru a úver by sa mal z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov nebola dôvodná. Súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel v časti istiny aj príslušenstva.

13. Výrok o trovách prvoinštančného konania zodpovedá výsledku sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne v celom rozsahu, preto ho podľa , potvrdil.

14. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd voči žalovanému podľa nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodovať súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej ( ), z tohto dôvodu je povinnosť nahradiť trovy konania viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).