Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_7C-148-2010.pdf
PDF · 107.24 KB
No categories available
7C/148/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v právnej veci žalobkyne: P. X. A.. XX.XX.XXXX, W. Č. Č.. XX, N. O. v zast. advokátskou kanceláriou: Okenica Šula & Co. S.r.o., so sídlom Zámocká č. 30, Bratislava proti žalovanému: Základná škola s materskou školou Józsefa Bódisa s VJM Čenkovce, Čenkovce č. 95, v zast. advokátom: JUDr. Milan Guťan, so sídlom Školská 8, 811 07 Bratislava , o zaplatenie 4.395,38 EUR istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa domáhala podaním zo dňa 4.5.2010 o zaplatenie rozdielu mzdy za obdobie od 13.5.2007 do 13.02.2010, tvrdiac, že mzda nebola podľa platového dekrétu vyplatená v tej výške ako jej prináleží podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Žiadala priznať titulom doplatku tarifnej mzdy v pôvodnom návrhu sumu 4.063,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne: zo sumy 107,12 EUR od 13.05.2007 do zaplatenia, zo sumy 107,12 eur od 13.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 107,12 eur od 13.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 114,52 eur od 13.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,24 eur od 13.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,27 eur od 13.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,24 eur od 13.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 33,26 eur od 13.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 62,50 eur od 13.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 181,47 eur od 13.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,95 eur od 13.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,95 eur od 13.08.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,95 eur 13.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.10.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 122,85 eur od 13.11.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 122,88 eur od 13.12.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 122,95 eur od 13.01.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.02.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.03.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.04.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 131,77 eur od 13.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 130,68 eur od 13.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,54 eur od 13.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 121,09 eur od 13.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 116,45 eur od 13.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 91,10 eur od 13.02.2010 do zaplatenia. Podaním zo dňa 25.11.2011 žiadala rozšírenie žalobného návrhu od 13.05.2007 až do 13.9.2011 v sume 5.620,09 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 107,12 eur od 13.05.2007 do zaplatenia, zo sumy 107,12 eur od 13.06.2007 do zaplatenia, zo sumy 107,12 eur od 13.07.2007 do zaplatenia, zo sumy 114,52 eur od 13.08.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,24 eur od 13.09.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,27 eur od 13.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 118,24 eur od 13.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 33,26 eur od 13.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 62,50 eur od 13.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 181,47 eur od 13.03.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,95 eur od 13.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.06.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.07.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,95 eur od 13.08.2008 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 122,95 eur od 13.09.2008 do zaplatenia, zo sumy 122,85 eur od 13.10.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 122,85 eur od 13.11.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 122,88 eur od 13.12.2008 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 122,95 eur od 13.01.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.02.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.03.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 131,54 eur od 13.04.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 131,77 eur od 13.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.06.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.07.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.08.2009 do zaplatenia, zo sumy 130,68 eur od 13.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,54 eur od 13.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 131,77 eur od 13.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 121,09 eur od 13.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 116,45 eur od 13.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 91,10 eur od 13.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 23,22 eur od 13.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 141,52 eur od 13.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 202,83 eur od 13.03.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 144,88 eur od 13.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 144,88 eur od 13.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,11 eur od 13.06.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 142,11 eur od 13.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 142,10 eur od 13.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 141,06 eur od 13.09.2011 do zaplatenia. Za dovolenku žiadala priznať náhradu mzdy v sume 331,41 € a priznať náhradu trov konania. Výšku pohľadávky odôvodnila tarifným platom , ktorá mala byť žalobkyni vyplácaná podľa platovej triedy a platovej tarify do ktorej bola zaradená a je upravený v prílohe č. 3 zákona č. 553/2003 Z.z. podľa ktorého výška tarifného platu sa mení na každý rok pričom v jednotlivých rokoch, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje doplatenie tarifného platu bola vo vyššie špecifikovanej výške. Žiadala tiež vyplatiť náhradu za 14 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2009 Žalovaná žiadala návrh zamietnuť , tvrdiac, že žalobkyňa bola súčasne aj zamestnankyňou Obce Čenkovce odkiaľ brala súbežne plat. Dohoda o zmene pracovného úväzku bola platne uzavretá, Žalobkyňa vzhľadom na pracovné zaradenie vedela a akceptovala 60% úväzok, čo sa odzrkadlilo aj mzdových listoch, ktoré sama vyhotovovala. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov: G.. N. A., Y. P., G.. Y. O., oboznámil sa s listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi ako pracovná zmluva, platový dekrét z roku 2006, 2007, 2008 a 2009, oznámenie o výške a zložení funkčného platu, mzdové listy, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, výzva na zaplatenie nedoplatku, zápisnica zo zasadnutia obecného zastupiteľstva Obce Čenkovce, uznesenie obecného zastupiteľstva, rozhodnutie o plate obce Čenkovce v roku 2004, 2005, 2006, platové dekréty 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, návrh v konaní 6C 146/2010 a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalobkyňa je zamestnankyňou žalovanej od 1.11.2004 na základe pracovnej zmluvy uzavretej 1.11.2004 na funkciu ekonómka, účtovníčka, mzdová účtovníčka, miestom výkonu práce N. Y. M X. V a VJM . Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú . V pracovnej zmluve nie je dohodnutý kratší pracovný čas a nebola dohodnutá ani zmena ustanoveného týždenného pracovného času na kratší pracovný čas . K tejto pracovnej zmluve nebol podpísaný žiaden dodatok, ktorý by zmenil ustanovenie pôvodnej pracovnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že medzi ňou a žalovanou uzavretá pracovná zmluva dňa 1.11.2004 je platná v pôvodnom znení a jej pracovný pomer trvá tak ako bol v zmysle predmetnej pracovnej zmluvy dohodnutý. Okrem rozdielu vyplatenou mzdou a tarifným platom , ktorý žiadala doplatiť si žalobkyňa uplatnila aj náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 14 dní, ktorú dovolenku ku koncu kalendárneho roka 2009 nevyčerpala a zamestnávateľ bez toho , aby požiadala o poskytnutie dovolenky neoprávnene strhol žalobkyni dovolenku za dní kedy dovolenku nečerpala. Za 14 dní dovolenky žiadala zaplatiť náhradu 331,41 eur. Na pojednávaní dňa 1.2.2011 uviedla, že na E. Ú. Č. pracovala od roku 1993 na plný pracovný úväzok, robila všetko čo súvisí s administratívou, nakoľko bola jediná zamestnaná na obecnom úrade ako administratívna pracovníčka. Od 1.1.2004 uzavrela pracovnú zmluvu so žalovanou , kde vykonávala úplne všetky administratívne práce, vrátane mzdy, účtovníctva. Vzhľadom nato, že vykonávala aj funkciu mzdovej účtovníčky mala vedomosť o tom, že sa jej vypláca nižšia mzda než jej to prináleží. Od roku 2006 bola na základe pracovnej zmluvy aj zamestnankyňou obce, ktorá jej tiež vyplácala mzdu podľa platového dekrétu 40 % zníženého podľa tarify , pričom pre obec riadila školskú jedáleň a súvisiacu celú agendu. Spolu tieto dve pracovné náplne sa nedali zvládnuť počas pracovnej doby , preto bola nútená pracovať aj doma a cez víkendy. Žalobu by nepodala ani na obec , ani na školu keby jej neznížili plat v roku 2010 bez odôvodnenia. Žalovaná uviedla, že základná škola s materskou školou vznikla 1.10.2004. Na základe dohody uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou ako aj medzi žalobkyňou a E. Č. v zastúpení starostom obce došlo s účinnosťou od 1.11.2004 k dohode o dĺžke pracovného úväzku podľa ktorej žalobkyňa od 1.11.2004 pre základnú školu vykonávala pracovný úväzok iba v rozsahu 0,4 týždenného fondu pracovného času a v rozsahu 0,6 týždenného fondu pracovného času vykonávala funkciu vedúcej školskej jedálne pre potreby obce. K zmene pomeru pracovného úväzku prospech žalovanej a to 0,6 úväzku za ZŠ a 0,4 úväzku pre obec , ktorý platí aj v súčasnosti došlo v marci 2006. V žalovanom období teda medzi žalobkyňou a žalovanou platil pracovný úväzok 0,60 % stanoveného týždenného pracovného času. Existenciu a platnosť tejto dohody dokumentuje okrem iného aj skutočnosť , že žalobkyňa ktorá v rámci plnenia svojich pracovných povinností vypracovávala výplaty zamestnancov na svojich výplatných listoch (páskach) v príslušnej časti uvádzala úväzok 0,60 plného úväzku. Okrem toho na základe výšky jednotlivých komponentov mesačného funkčného platu, ktorý jej priznal zamestnávateľ v listine označenom ako platový dekrét vedela a ako odborná pracovníčka musela vedieť , že jej funkčný plat zodpovedá rozsahu 0,6 % plného úväzku . Preto že rozsah svojho pracovného úväzku zamestnávateľovi na základe uvedenej dohody akceptovala, nikdy pred začatím spolupráce s právnou kanceláriou platové podmienky ani výšku úväzku nenamietala. Žalobkyňa si uplatňuje aj doplatenie plného úväzku aj proti obci Čenkovce , z čoho vyplýva, že žalobkyňa mala vykonávať dva plné úväzky , jeden vo vzťahu k ZŠ a druhý k obci. Objektívny skutkový stav je taký, že navrhovateľka fakticky vykonávala dva čiastočné pracovné úväzky. Žalovaná trvala na tom, že ňou vykázané čerpanie dovolenky žalobkyne v roku 2009 zodpovedá skutočnosti. Žalovaná považuje požiadavku žalobkyne na zaplatenie odmeny za prácu , ktorú nevykonala za požiadavku , ktorá nie je v súlade s dobrými mravmi, v súlade s § 13 ods. 3 Zákonníka práce. Riaditeľka školy N. D. na pojednávaní dňa 31.5.2011 ďalej dodala, že od roku 2006 žalobkyňa mala so školou pracovný úväzok 60 % . Žalobkyňa bola od januára 2010 práceneschopná ale už rok pred tým mala podlomené zdravie, chodila často k lekárovi a preto jej vyšla v ústrety a povolila prácu v domácom prostredí. Predpokladali krátkodobú chorobu a keď po niekoľkých mesiacoch požiadala žalobkyňu , aby si dala vypísať práceneschopnosť nato vždy prudko zareagovala. Keďže žalobkyni chcela vychádzať v ústrety nechala ju pracovať doma a všetko riešili telefonicky. Aj starosta obce jej prikázal, aby riešila tento stav a aby žalobkyňa svoju chorobu riešila práceschopnosťou. Bolo to nutné riešenie keďže doma často žalobkyňa nebola dosiahnuteľná, pretože bola u lekára , nemohla chodiť na školenia, ktoré sú nutné pri jej pracovnom zadelení. Žalobkyňa nechodila do práce od 13.1.2009 k čomu založila do spisu knihu príchodov a odchodov. Ďalej dodala, že danú situáciu teda , že žalobkyňa ani nechodila do práce, ani nebola PN nechceli riešiť rázne a právne nechali nedoriešené. Žalobníčka bola v takom pracovnom zadelení, že mala možnosť tieto veci čo sa týka zmeny pracovnej zmluvy ovplyvniť. Žalovaná mala krátku dobu právnu subjektivitu a riešením týchto vecí riaditeľka školy nemala skúsenosti. Svedok G.. N. A. potvrdil čiastočný úväzok žalobkyni pre školu a pre obec, ktorý pomer bol zmenený v roku 2006 tak, že pre školu pracovala 60 % a pre obec 40%. Svedkyňa Y. P., účtovníčka- administratívna pracovníčka obce uviedla, že následne ako škola získala právnu subjektivitu starosta obce , riaditeľka školy spolu so žalobkyňou sa dohodli, že žalobkyňa bude robiť pre školu 40 %-ný pracovný úväzok a pre obec 60 %, po roku sa to zmenilo a pre obec robila 40 % a pre školu 60 % úväzku. Žalobkyňa pri tejto dohode bola prítomná a s takýmto pracovným úväzkom súhlasila . Počas pracovnej neschopnosti svedkyňa zastupuje žalobkyňu v agende mzdovej účtovníčky a kolegyňa popri vlastnej práci robí účtovníctvo . Svedkyňa spolu s jej kolegyňou si podelili agendu žalobkyne a agendu školskej jedálne robí jedna pracovníčka na dohodu. Ostatnú agendu svedkyňa spolu so svojou kolegyňou zvláda aj popri vlastnej agende. Žalobkyňa sa nikdy nesťažovala , že by jej zamestnávateľ vypláca nižšiu mzdu ako jej prináleží a ona ako mzdová účtovníčka robila pre seba mzdu . V roku 2009 žalobkyňa ochorela , nechodila do práce a nechcela ísť na PN. Keďže nechodila do práce takmer celý rok jej bolo strhnuté 14 dní dovolenky z predchádzajúceho roka, z roku 2008. V tom čase žalobkyňa neprejavila svoju nespokojnosť.
Svedkyňa G.. Y. O. je zamestnaná na obecnom úrade ako účtovníčka, ekonómka od 1.11.2002. Počas neprítomnosti v práci agenda žalobkyni bola medzi ňou a kolegyňou rozdelená , ktorú popri vlastnej agende zvládli. Podľa vyjadrenia svedkyne agenda základnej školy nie je až taká veľká aby ju vykonávala jedna osoba na plný pracovný úväzok. Počas roka 2009 keď zo zdravotných dôvodov žalobkyňa nechodila do práce stalo sa, že telefonicky zahlásila dovolenku bez toho aby bol vypísaný dovolenkový lístok. Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručná charakteristika, miesto výkonu práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Podľa § 54 Zákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V konaní bolo nepochybne preukázané jednak výpoveďami účastníkov konania a jednak svedeckou výpoveďou G.. N. A. , že bola uzavretá ústna dohoda medzi obcou, školou a žalobkyňou , že bude vykonávať pracovný úväzok pre školu 40 % a pre obec 60 %. Podľa tejto dohody postupovali všetky tri zmluvné strany .- Možno teda konštatovať, že táto dohoda medzi účastníkmi bola platná . Taktiež za obdobných podmienok bola uzavretá medzi zmluvnými stranami aj dohoda v roku 2006 keď sa zmenil pomer pracovného úväzku a to tak, že nastala výmena prospech školy pre ktorú vykonávala prácu v rozsahu 60 % a pre obec 40 % úväzku. Ustanovenie § 54 Zákonníka práce síce ukladá povinnosť zamestnávateľovi zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne, avšak zanedbanie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť dohody. Podľa § 13 ods. 3 prvá, druhá veta Zák. práce výkon vráv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi .Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa § 15 Zákonníka práce prejav vôle treba vykladať tak ako to so zreteľom na okolnosti za ktorých sa urobil zodpovedá dobrým mravom. Zákonník práce neobsahuje definíciu pojmu právny úkon preto v zmysle ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce ju treba hľadať v ustanoveniach Občianskeho zákonníka, konkrétne v ustanovení § 34 OZ. Podľa tohto ustanovenia sa právnym úkonom rozumie právne relevantný prejav vôle t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje vzniku, zmene alebo zániku práv a povinnosti , ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Za právny úkon teda nemožno považovať akýkoľvek úkon.. Vychádzajúc z uvedeného, znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú: existencia vôle, prejav vôle a existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Základným atribútom vôle ako prejavu psychického vnímania istých, právnym predpisom uznaných právnych dôsledkov zo strany konajúceho z hľadiska právnej relevancie je sama jej existencia. Bez vôle nemožno vôbec uvažovať
o tom, že daný úkon konajúceho je právnym úkonom. Na platnosť právneho úkonu ako celku sa vyžaduje sloboda, vážnosť , určitosť a zrozumiteľnosť jeho vykonania. Prvé dva aspekty (sloboda a vážnosť) tvoria súčasť vôle. Keďže vôľa ako samostatná zložka právneho úkonu je bez existencie jej prejavu prakticky nezistiteľná, pri skúmaní týchto skutočností v podstate aj tak ide len o posudzovanie slobody a vážnosti jej prejavu. Slobodou vôle sa rozumie ničím najmä násilnými (psychickými alebo fyzickými) vplyvmi nerušené utváranie zámeru konajúceho dosiahnuť istý výsledok svojho konania a následne jeho rozhodnutia a výbere primeraného spôsobu prejavu takto koncipovanej vôle sledovaný výsledok svojho konania napokon aj dosiahnuť. Sloboda vôle chýba jednak v prípadoch priameho fyzického donútenia (použitia fyzického násilia) alebo nepriameho fyzického donútenia (prostredníctvom hrozby použitia fyzického násilia) na vykonanie istého právneho úkonu a jednak v prípadoch psychického donútenia formou tzv . bezprávnej vyhrážky t.j. vynucovaním toho čo podľa zákona nemožno vynucovať . Vôľa je vážna vtedy ak konajúci , ktorú vôľu prejavil mal úmysel svojim úkonom dosiahnuť taký právny následok ktorý zákon s vykonaním daného úkonu spája. Podstatou vážnosti vôle je , že konajúci skutočne prejavuje to, čo svojim konaním sleduje teda čo s ním chce reálne dosiahnuť. Platnosť právneho úkonu je ďalej podmienená zrozumiteľnosťou a určitosťou prejavu vôle. Zrozumiteľný je iba taký prejav vôle ktorý vo vzťahu účastníkom právneho vzťahu je objektívne t.j. všeobecne pochopiteľný bez ohľadu nato či tento prejav aj skutočne pochopia tak ako ho interpretoval jeden z nich. So zrozumiteľnosťou prejavu vôle však nemožno zamieňať jeho určitosť. Určitým prejavom vôle účastníka právneho vzťahu sa rozumie taký prejav , ktorý si z hľadiska jeho obsahu vnútorne neodporuje alebo ak prípadný rozpor možno odstrániť jednoduchým vysvetlením, výkladom. K uvedeným podmienkam k platnosti právneho úkonu (sloboda, vážnosť , zrozumiteľnosť a určitosť prejavu vôle) sa podľa občianskoprávnych predpisov a platí to aj pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov priraďuje aj predpoklad tak faktickej ako aj právna možnosť predmetu plnenia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že dohoda ohľadne pracovného úväzku uzavretá medzi žalobkyňou , obcou a žalovanou spĺňa náležitosti platného právneho úkonu v zmysle vyššie uvedených zásad nakoľko táto dohoda bola uzavretá vážne, zrozumiteľne slobodne a určite. Od roku 2006 sa touto dohodou ako platnou riadili fakticky aj účastníci dohody. Predmetom tohto konania je zaplatenie rozdielu medzi tarifnou mzdou a medzi mzdou vyplácanou podľa platového dekrétu od 13.05.2007 do 13.9.2011. Podľa platového dekrétu platného od 1.7.2007 bola priznaná žalobkyni platová trieda 8 a platový stupeň 7, tarifný plat bol určený vo výške 7.390,- Sk a osobný príplatok 6.030,- Sk. Podľa platového dekrétu platného od 1.8.2007 bol priznaný žalobkyni tarifný plat 7.620,- Sk , osobný príplatok 6.030,- Sk. Od 1.1.2008 bol určený podľa platového dekrétu tarifný plat 7.930,- Sk , osobný príplatok 6.270,- Sk. S účinnosťou od 1.1.2009 bol určený funkčný plat 282,-eur a osobný príplatok 239,- eur . Podľa platového dekrétu s účinnosťou od 1.1.2009 bol určený tarifný plat 284,40 eur a osobný príplatok 48,30 eur. Podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu s účinnosťou od 1.1.2010 tarifný plat predstavoval 284,70 eur a osobný príplatok 48,30 eur. Treba súbežne brať do úvahy aj pracovnú zmluvu uzavretú s Obcou Čenkovce ako aj platové dekréty podľa ktorých žalobkyňa čerpala od obce s účinnosťou od 1.3.2006 funkčný plat mesačne 6.210,- Sk , s účinnosťou od 1.7.2006 mzdu 6.900,- Sk , s účinnosťou od 1.7.2007 mzdu 7.420,- Sk, s účinnosťou od 1.8.2007 mzdu vo výške 7.570,- Sk, s účinnosťou od 1.1.2008 mzdu vo výške 7.980,- Sk, s účinnosťou od 1.1.2009 funkčný plat mesačne 279,30 eur, s účinnosťou od 29.12.2010 výška mzdy 289,70 eur. Nemožno nechať bez povšimnutia, že na mzdových listoch , ktoré vyhotovovala žalobkyňa je na každom uvedený 60 % úväzok. Teda vzhľadom na jej pracovné zadelenia musela vedieť o tejto dohode , ktorú aj akceptovala a sama považovala za platnú. Podľa § 10 ods. 1, 3, zákona č. 553/2003 Z.z. zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu. O priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Z platových dekrétov žalovanej ako aj obce nepochybne vyplýva, že zamestnávateľ dobrovoľne ocenil prácu žalobkyne a to pomerne vysokým osobným príplatkom . Pojem dobré mravy ani Zákonník práce ani Občiansky zákonník nedefinuje. Je upravená len zásada, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide o všeobecné ustanovenie hmotnoprávnej povahy . Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem , ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie sa vyžaduje pre každé konanie , aby bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti . Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že v roku 2006 žalobkyňa , žalovaná a obec uzavreli dohodu podľa ktorej sa aj fakticky správali. Táto dohoda bola akceptovaná aj zo strany žalobkyne , ktorá vyhotovovala ako mzdová účtovníčka mzdové listy kde bol aj uvedený 60 % úväzok. Obrana žalobkyne , že pracovala a bola vyťažená na plný pracovný úväzok nie je logickým argumentom keďže ako matka starajúca sa o rodinu o maloleté deti by nebola schopná pracovať v plnej vyťaženosti v dvoch plnohodnotných pracovných úväzkov , teda 16 hodín denne. Treba poznamenať, že okrem tohto konania na tunajšom súde sa vedie konanie 6C 146/2010 v ktorom žalobkyňa žaluje E. Č. z tých istých dôvodov ako v tomto konaní žalovanú, teda žiada vyplatiť plný tarifný plat podľa tarifnej triedy 8, platový stupeň 7. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola tak pracovne vyťažená ako to prezentovala počas konania dokazuje aj fakt, že počas takmer ročnej vážnej choroby zvládla agendu obidvoch zamestnávateľov. Podľa názoru súdu dohoda o zmene pracovného pomeru bola platná a navyše nárok žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Síce nebola uzavretá písomná zmena pracovnej zmluvy , obdobne ako pri zmene miesta výkonu práce keď na základe ústnej dohody žalobkyňa od januára do novembra nechodila do práce. Túto ohľaduplnosť svojho zamestnávateľa neocenila. Treba zdôrazniť, že zamestnávateľ žalobkyňu a jej prácu mimoriadne ocenil keď jej bol dobrovoľne priznal pomerne vysoký osobný príplatok k tarifnému platu. Výška osobného príplatku v jednotlivých mesiacoch podstatne presahuje nárok žalobkyne.
Pokiaľ ide o náhradu za dovolenku treba mať na zreteli, že zamestnávateľ nebránil žalobkyni v čerpaní dovolenky. Zrejme pre chorobu / pričom nebola PN /si nevyčerpala zákonnú dovolenku preto nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať vyplatenie tejto náhrady. Po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov a po zistení skutkového stavu súd dospel k záveru, že v danom prípade je nutné odoprieť právnu ochranu žalobkyni a preto návrh zamietol. Žalovaná mala v konaní úspech avšak napriek tomu jej súd náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. 1 OSP nepriznal . Pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadil sa Nálezom ústavného súdu 1.US 306/2010, podľa ktorého všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona ale môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Preto sa rozhodol aplikovať § 150 OSP keď mal za to, že sú tu dôvody vhodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval najmä chorobu a dlhodobú práceneschopnosť žalobkyne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ). Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu
( § 251 ods. 1 O.s.p. ). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci /§ 251 ods. 2/ O.s.p./.