Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/392/2010

Potvrdené rozhodnutím 24Co/114/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Moravčíková PhD. v právnej veci žalobcu: V. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., Y. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Timotej Minarovič, Trnava, ul. A. Žarnova č. 1, proti žalovanému: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., O. č. XX/XX, zastúpenému advokátom JUDr. Ivan Rendek, Galanta, Šafárikova 1522, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 2. februára 2011 č.k. 8C/392/2010-160, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania 66,32 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu."

Rozhodnutie

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Máriom KARAFFOM v právnej veci žalobcu: V. P., D.. XX.X.XXXX, N. W. Z., Y. XXX zastúpený advokátom JUDr. Timotejom Minarovičom so sídlom v Trnave, ulica A. Žarnova č. 1 proti žalovanému: P. D., D.. X.X.XXXX, N. Z., O. Č.. XX/ XX zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Rendekom so sídlom v Galante, Šafárikova 1522 o určenie vlastníckeho práva vydržaním takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Titulom náhrady trov konania je žalobca povinný zaplatiť žalovanému k rukám JUDr. Ivana Rendeka 606,30 euro do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca svojou žalobou došlou na súd 23.12.2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území W. Z. vedených Správou katastra B. zapísaných na liste vlastníctva (LV) č. XXXX parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parcela č. XXXX/X záhrada o výmere 184 m2 a to všetko v podiele 1/1.

Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že v roku 1958 na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s A. S. a C. S. odkúpil od nich pozemok o výmere 400 m2 za kúpnu cenu 3.200,- Kčs. Od tej doby nehnuteľnosti, ku ktorým žiada určiť vlastníctvo v dobrej viere užíva ako svoje, obhospodaruje ich, platí za ne dane a až v roku 2002 zistil, že nie je vedený v katastri ako ich vlastník, pričom v dobromyseľnej držbe nehnuteľnosti nebol po dobu 50 rokov nikým rušený.

Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na to, že A. S. a C. S. nikdy nepredali žalobcovi nehnuteľnosť, ku ktorej žiada určiť vlastníctvo, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede P. D., ktorá bola ich dcérou. Pri výsluchu samotného žalobcu žalobca uviedol, že žiadnu zmluvu s S. nikdy nepodpísal. Žalovaný tvrdil, že žiadna kúpna zmluva neexistovala a teda ani nemohla byť predložená na zápis do katastra nehnuteľností na prevod nehnuteľnosti poľnohospodárskej a lesnej pôdy sa vyžadoval v zmysle z. súhlas Okresného národného výboru a že z prevodu nehnuteľnosti sa platil poplatok, pričom tieto náležitosti splnené neboli. Žalovaný uviedol, že skutočne v roku 1958 sa žalobca ujal užívania nehnuteľnosti, avšak bez právneho dôvodu. Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť aj z toho dôvodu, že aj kedy čo i len teoreticky došlo k vydržaniu, tak vlastníkom nehnuteľnosti by mala byť aj manželka žalobcu, nakoľko k vydržaniu došlo v priebehu ich manželstva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XXXX kat. územie W. Z., kópiou z katastrálnej mapy, fotodokumentáciou, spisom Správy katastra v B. č. S., miestnou ohliadkou zo dňa 6.4.2011, výsluchom svedkyne P. D., geometrickým plánom Ing. Milana

Zeleňáka, výsluchom svedkov M. P., I. L.G., A. D., F. O., Správou Obce W. Z. o platení dane z nehnuteľnosti za sporné pozemky ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca mal v roku 1958 na základe ústnej kúpnej zmluvy odkúpiť od A. S. zomrelého dňa X.X.XXXX a C. S. zomrelej dňa X.XX.XXXX pozemok o výmere 400 m2 za kúpnu cenu 3.200,- Kčs. V súčasnosti je uvedený pozemok zapísaný na LV č. XXXX kat. územie W. Z., parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 204 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 184 m2. Podľa tvrdení žalobcu v podanej žalobe, svedkami uvedenej kúpnej zmluvy mali byť manželka žalobcu a dcéra predávajúcich P. D..

Žalobca aj so svojou manželkou od roku 1958 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu užívali, obhospodarovali, na nehnuteľnostiach zriaďovali stavby a neboli po dobu 50 rokov nikým rušení v užívaní nehnuteľností. Ako to vyplýva zo správy Obce W. Z., daň z nehnuteľnosti za pozemky XXXX/X; XXXX/ X v období od roku 1991 až do roku 2010 platil žalobca. Ako to vyplýva z kópie z katastrálnej mapy parcely č. XXXX/X V. 1124/2 sú susediacimi parcelami s parcelou č. XXXX/X, na ktorej má žalobca postavený rodinný dom. Parcela č. XXXX/X je využívaná ako záhrada a sú tu tiež vysadené ovocné stromy. Parcela č. XXXX/X slúži ako dvor. Z uličnej fronty je ohradená múrom s bránou. Na tejto parcele je aj hospodárska budova, ktorá je podpivničená a je tu aj studňa.

Žalobca pri výsluchu uviedol, že pozemok, na ktorom stojí dom dostal od svojich rodičov. Dom, v ktorom býva začal stavať v roku 1956 a staval ho sám, čo mu trvalo 12 rokov. Asi v roku 1968 sa do domu nasťahoval spolu so svojou manželkou, ktorá zomrela v roku 2010. Keď dom dokončil, sám si vykopal aj studňu a vybudoval pivnicu. V pivnici je umiestnené aj čerpadlo na vodu. Žalobca tvrdil, že nájom za pozemok, na ktorom je studňa nikdy neplatil. Nikto nikdy od neho nič nechcel. Čo sa týka kúpy sporného pozemku podľa tvrdení žalobcu, najprv boli dohodnutí na 4,- Kčs za 1 m2, avšak C. S. tvrdila, že je to málo, a preto ustálili cenu za 8,- Kčs za 1m2. S. - predávajúci alebo ich deti nikdy netvrdili, že sporné nehnuteľnosti sú ich vlastníctvom a nikdy sa ich nedomáhali. Uvedené sporné nehnuteľnosti sú ohradené, pričom z uličnej fronty je omietnutý tehlový múr.

Žalovaný sporené nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy od svojej starej matky P. D., D.. X.X.XXXX. Vklad bol povolený dňa X.X.XXXX pod č. S. 358/09.

Svedkyňa P. D. uviedla, že žalobca bol susedom jej rodičov a to tak, že ich záhrady vzájomne susedili. V roku 1955 mal prísť žalobca k rodičom svedkyne a mal ich požiadať, aby mu predali pozemok, ktorý je predmetom sporu. Rodičia svedkyne to odmietli s odôvodnením, že chcú mať východ zo záhrady. V roku 1958 sa svedkyňa P. D. odsťahovala s rodičovského domu na adresu W. Z. XXX. Svedkyňa uviedla, že žalobca začal sporný pozemok užívať v roku 1959, pričom nemá vedomosť o tom, že v užívaní by mu niekto bránil. Od roku 1983 žalobcu žiadala, aby sa vysporiadali a za tým účelom si nechali aj vypracovať geometrický plán. Údajne mali uzavrieť kúpnu zmluvu, z ktorej však vzišlo. Brat žalobcu sa jej mal pýtať, či už je s jeho bratom vyporiadaná, na to mu odpovedala, že ho nevie dostať k notárovi. Svedkyňa nevedela uviesť, či žalobca na sporných nehnuteľnostiach po roku 1983 niečo staval, nakoľko si toho nevšímala a ani nevedela uviesť, či jej rodičia voči žalobcovi niečo podnikali čo sa týka stavieb na pozemku.

Svedok M. P. - brat žalobcu na pojednávaní uviedol, že nemá vedomosť o tom ako jeho brat sporný pozemok nadobudol. Predtým ako odišiel na vojnu, t.j. pred rokom 1955 pomáhal žalobcovi na pozemok dovážať tehlu. Napriek tomu, že svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom ako sporný pozemok jeho brat nadobudol, v ďalšej časti svedeckej výpovede svedok uviedol, že vie od D., že to jeho brat kúpil, avšak za málo peňazí.

Svedkyňa I. L. je susedkou žalobcu. Pamätala si, že na dvore vedľa rodinného domu mal žalobca orech a potom, že si tam stavali chlievy a mali tam hydinu.

Svedok A. D. je otcom žalovaného. Z jeho svedeckej výpovede vyplýva, že pred viac ako dvoma rokmi ho vyhľadal syn žalobcu a informoval sa u neho, či by mu nepredali sporný pozemok. Malo dôjsť medzi nimi k stretnutiam jak v Seredi tak v Piešťanoch. Syn žalobcu hovoril pri stretnutiach o tom, že si zisťoval ceny pozemkov na obecnom úrade a pohybujú sa od 700,- do 1.000,- Sk.

Svedkyňa F. O. je dcérou žalobcu. Na pojednávaní uviedla, že na spornej parcele je šopa, pivnica, studňa, ploty, brána, pričom bližšie špecifikovať nevedela kedy to jej otec staval. Svedkyňa nikdy nepočula, že by boli nejaké nezhody medzi jej rodičmi a S.. Medzi domom jej rodičov a pozemkami S. bol pletivový plot. Veľakrát sa rozprávala jej matka s pani S. pri tomto plote a jej ako dieťaťu dávala cez plot ovocie.

Svedkyňa sa nikdy nepýtala rodičov na pozemky, nakoľko nemala na to dôvod. Keď sa svedkyňa starala o chorú matku, matka jej povedala, že jej dá polovicu domu. Požiadala priateľa, aby išiel zistiť veci na kataster a potom svedkyňu oboznámili, že časť nehnuteľnosti nie je písaná na rodičov. Keď to svedkyňa povedala žalobcovi, on jej na to povedal, že to riadne kúpil a zaplatil za to. Potom išla svedkyňa so žalobcom za pani D., ktorá keď zistila účel návštevy povedala, že nič nepodpíše. Odôvodnil to tým, že žalobca nehnuteľnosti kúpil za málo peňazí a odkázala ich, aby išli za jej synom. Svedkyňa potom telefonovala otcovi žalovaného, ktorý sa jej opýtal, či majú od toho papier. Svedkyňa potom telefonovala svojmu bratovi, ktorý mal niekoľko stretnutí s otcom žalovaného a vyzeralo to tak, že k dohode príde. Neskôr však svedkyňa O. dostala odkaz, že je to prepísané na žalovaného.

Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa , , , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, aj ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, ale k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.

Do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Jedným z predpokladov je „dobrá viera“, čo je presvedčenie nadobúdateľa, že neková bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorých prostredníctvom sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno dôvodiť presvedčenie nadobúdateľa o jeho dobrej viere, že mu vec patrí. Okolnosti, ktoré svedčiť pre záver o existencii dobrej viery budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o čestnosti nadobúdateľa. Na rozdiel od dokazovania vlastníctva nebude potrebné, aby sa dokazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti o poctivosti nadobudnutia.

Vydržať vlastnícke právo možno len voči doterajšiemu vlastníkovi. Spôsobilým subjektom, ktorý môže vydržať vec, alebo vecné právo je osoba fyzická alebo osoba právnická. Vydržanie nemožno uplatniť medzi manželmi, či rodičmi a deťmi. Do oprávnenej držby mohol oprávnený držiteľ vstúpiť z rôznych dôvodov. Podmienkou je, aby dobromyseľne s vecou ako so svojou začal nakladať, alebo právo vykonávať. Mohlo sa tak stať na základe zmluvy, ktorá nemala náležitosti, ale zmluvné strany ju rešpektovali. Podľa úpravy z roku 1950 ako aj teraz platného Občianskeho

zákonníka, dobromyseľnosť sa vyžaduje po celý čas vydržania. Držba musí byť nerušená, v prípade pochybností sa predpokladá, že držba je oprávnená ( ). Vyvodiť z toho treba aj ten záver, že ak niekto spochybňuje oprávnenosť držby je na ňom dôkazné bremeno preukázať, že držba nie je oprávnená. K tomu, aby bol prerušený beh vydržacej doby musí dôjsť ku kvalifikovanému narušeniu oprávnenej držby čo do subjektu aj predmetu. Z toho vyplýva, že ku kvalifikovanému rušeniu držby je oprávnený predovšetkým vlastník veci. Vlastník môže kvalifikovane narušiť oprávnenú držbu napr. tým, že oznámi oprávnenému držiteľovi, že nehnuteľnosť si ponecháva, že ju scudzuje v prospech niekoho iného, prípade, že podá na súde reivindikačnú žalobu.

Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom (rozsudok NS SR sp.zn. ).

Súd bol toho názoru, že v danom prípade by mali byť splnené požiadavky stanovené zákonom pre vydržanie. V konaní bolo preukázané, že žalobca nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu užíval od roku 1958. Tieto nehnuteľnosti bezprostredne susedia s jeho rodinným dvorom a tieto nehnuteľnosti tvoria dvor a záhradu pri jeho rodinnom dome. Súd bol toho názoru, že žalobca neformálnou ústnou zmluvou nadobudol sporné nehnuteľnosti od A. V. Hedvigy , pričom im za tieto nehnuteľnosti aj zaplatil. O tom nepriamo svedčia tie okolnosti, že žalobca vo výkone držby nehnuteľností po dobu 50 rokov nebol nikým rušený. Pôvodní vlastníci S. žiadnym spôsobom neobmedzili žalobcu v držbe nehnuteľnosti ani žiadnym spôsobom sa nedomáhali vrátenia nehnuteľnosti. Žalobca si pozemky, ktoré sú predmetom sporu oplotil a vystaval na nich stavby čomu právni predchodcovia žalovaného žiadnym spôsobom nezabraňovali. Z uvedeného treba jednoznačne konštatovať, že žalobca bol pri výkone držby dobromyseľný.

Žalovaná strana žiadnym spôsobom nepreukázala, že po dobu 50 rokov by nejaký spôsobom prerušila dobromyseľnosť žalobcu.

Súd pri svojom rozhodovaní však musel prihliadnuť na tú skutočnosť, že žalobca v roku 1956 uzavrel manželstvo s O. A. - P., ktorá zomrela XX.X.XXXX. Manželka žalobcu spolu so žalobcom mali teda vydržať uvedené nehnuteľnosti.

Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Pretože vydržanie nie je zahrnuté medzi výnimky uvedené v , ak sa oprávnený držiteľ stane vydržiteľom veci, to takisto prejde do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ obaja navrhovatelia žijú v trvajúcom manželstve za existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva.

Čo sa týka zmeny petitu tento bol zmenený až potom, čo bolo uznesením dokazovanie vyhlásené za ukončené a vzhľadom k tejto skutočnosti súd nepripustil zmenu petitu.

Súd potom, čo vyhlásil dokazovanie za ukončené nemohol pripustiť zmenu petitu vzhľadom na to, že by to odôvodňovalo ďalšie dokazovanie, pričom v tomto konaní bolo už dokazovanie ukončené.

Súd žalobu zamietol len z toho dôvodu, že nehnuteľnosť bola vydržaná manželmi do BSM a nie len žalobcom.

V súlade s ustanovením súd priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi v konaní náhradu trov konania. Trovy konania spočívajú v trovách právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného učinil tieto úkony:

- prevzatie veci 57 euro

- spísanie vyjadrenia dňa 7.2.2011 57 euro

- účasť na pojednávaní dňa 17.2.2011 57 euro

- výsluch žalobcu a svedkyne v Dolnej Strede dňa 6.4.2011 57 euro

- náhrada za stratu času dňa 6.4.2011 Galanta-Dolná Streda a späť 24,70 euro

- spísanie vyjadrenia dňa 11.7.2011 57 euro

- účasť na pojednávaní dňa 12.7.2011 57 euro

- účasť na pojednávaní dňa 4.8.2011 57 euro

- účasť na pojednávaní dňa 6.9.2011 57 euro

- režijný paušál, 8x7,41 euro 59,28 euro

- účasť na pojednávaní dňa 12.1.2012 58,69 euro

- režijný paušál 7,63 euro

Trovy právneho zastúpenia spolu činia sumu 606,30 euro.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t. z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.