Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/264/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: AQUAPARK Poprad, s.r.o., so sídlom Športová 1397/1, Poprad, IČO: 36 482 609, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Hrobákom, advokátom, Hviezdoslavova 4052/59, Poprad, proti žalovanému: NEO agency, s.r.o., so sídlom Scherfelova 1374/8, Poprad, IČO: 36 494 186, v konaní o zaplatenie 2.506,14 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.842,26 Eur so 14,25 % p.a. úrokom z omeškania od 6.7.2007 do 31.12.2008, s 12,5 % p.a. úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2009 do 30.6.2011, s 11,25 % p.a. úrokom z omeškania od 1.7.2011 do 31.12.2011 a od 1.1.2012 do zaplatenia s úrokom z omeškania zo sumy 1.842,26 Eur, ktorého výška je v každom kalendárnom polroku, v ktorom omeškanie trvá určená výškou základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %, ako aj sumu 663,88 Eur s 9,25 % p.a. úrokom z omeškania od 29.6.2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 393,-Eur, z toho za zaplatený súdny poplatok 150,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 243,-Eur a to na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Hrobáka Advokátska kancelária Poprad, Hviezdoslavova 4052/59 a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.506,14 Eur s prísl. ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V žalobe uviedol, že žalovaný si u žalobcu objednal spoločenský raut pre 250 osôb, ktorý sa konal dňa 5.6.2007 v kongresovej sále prevádzky AQUACITY Poprad. Žalobca sa so žalovaným dohodol, že platba za poskytnuté služby bude uhradená na základe faktúry. Žalobca dňa 5.6.2007 vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 2007100464 za služby poskytnuté v rámci spoločenského rautu dňa 5.6.2007 v sume 75.000,-Sk (2.489,54 Eur) so splatnosťou 5.7.2007. Napriek tomu, že žalobca poskytol žalovanému objednané služby riadne podľa dohodnutých podmienok, žalovaný neuhradil cenu za služby v dohodnutom termíne. Žalobca sa pokúsil o vymoženie svojej pohľadávky mimosúdne a zaslal žalovanému tri upomienky zo dňa 5.9.2007, 5.10.2007 a 11.12.2007. Na základe toho žalovaný časť svojho dlhu uhradil v nasledovných splátkach: sumu 5.000,-Sk (165,97 Eur) dňa 11.6.2008, 5.000,-Sk (165,97 Eur) dňa 18.7.2008, 7.000,- Sk (232,36 Eur) dňa 30.9.2008, 2.500,-Sk (82,98 Eur) dňa 31.10.2008. Dlh žalovaného voči žalobcovi za nezaplatenie faktúry č. 2007100464 predstavuje sumu 1.842,26 Eur.

Taktiež dňa 3.7.2007 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dohody o zabezpečení infocesty pre turistov ubytovaných u žalobcu v dňoch 3.7.2007-5.7.2007. Žalobca ako sprostredkovateľ tohto výletu poslal objednávku žalovanému a na základe žalovaným vystavených dvoch zálohových faktúr, žalobca zaplatil žalovanému zálohu vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur). Žalovaný potvrdil prijatie zálohy na výdavkových pokladničných blokoch. Žalovaný však infocestu nevykonal a nikdy ani nedoručil žalobcovi faktúru za tieto služby. V zmysle toho žalobca žiadal zaplatenú zálohu vrátiť. Vzhľadom na to, že žalovaný zaplatenú zálohu nevrátil, predstavuje jeho dlh voči žalobcovi v súvislosti s touto objednávkou 663,88 Eur.

Celkový dlh žalovaného voči žalobcovi tak predstavuje sumu 2.506,14 Eur s prísl.

Na pojednávanie dňa 2.2.2012 sa žalobca, jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. U žalovaného bola závada v doručení predvolania na adrese sídla spoločnosti, súd považoval doručenie predvolania za vykázané podľa Súd pojednával v súlade s v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to: faktúrou č. 2007100464, výdavkovým pokladničným dokladom žalovaného z 3.7.2007 a zo dňa 4.7.2007, preddavkovou faktúrou žalovaného č. 200702, zálohovou faktúrou č. 01/2007, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav:

Žalovaný si objednal u žalobcu spoločenský raut pre 250 osôb, ktorý sa konal dňa 5.6.2007 v kongresovej sále prevádzky AQUACITY Poprad. Za poskytnuté služby žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2007100464 vo výške 75.000,-Sk (2.489,54 Eur) splatnú dňa 5.7.2007. Súčasťou faktúry bola aj špecifikácia čo do druhu a množstva poskytnutých služieb. Žalovaný časť svojho dlhu uhradil v nasledovných splátkach: sumu 5.000,-Sk (165,97 Eur) dňa 11.6.2008, 5.000,-Sk (165,97 Eur) dňa 18.7.2008, 7.000,-Sk (232,36 Eur) dňa 30.9.2008, 2.500,-Sk (82,98 Eur) dňa 31.10.2008. Dlžná suma z faktúry č. 2007100464 predstavuje sumu 1.842,26 Eur.

Následne dňa 3.7.2007 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu dohody o zabezpečení infocesty pre turistov ubytovaných u žalobcu v dňoch 3.7.2007-5.7.2007. Na základe objednávky žalobcu vystavil žalovaný pre žalobcu dve zálohové faktúry na úhradu sumy spolu vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur), kedy zálohová faktúra č. 01/2007 bola na sumu 10.000,-Sk, ktorú sumu žalobca dňa 3.7.2007 vyplatil žalovanej spoločnosti, čo preukázal výdavkovým pokladničným dokladom z tohto dňa a taktiež na základe preddavkovej faktúry č. 200702 zaplatil taktiež sumu 10.000,-Sk, o čom predložil výdavkový pokladničný doklad zo dňa 4.7.2007. Žalovaný však infocestu nevykonal a nikdy ani nedoručil žalobcovi faktúru za tieto služby a žalovaný zaplatenú zálohu nevrátil. Jeho dlh voči žalobcovi v súvislosti s touto objednávkou predstavuje 663,88 Eur.

Podľa , účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená neformálna zmluva, na základe ktorej si dostatočne určitým spôsobom zmluvné strany určili predmet plnenia, kedy tak ako je vyššie uvádzané dňa 5.6.2007 žalobca vo svojej prevádzke zorganizoval spoločenský raut pre 250 osôb, ktorý si žalovaný u neho objednal. Na základe poskytnutých služieb vystavil faktúru, ktorá bola zo strany žalovanej spoločnosti uhradená len čiastočne.

Podľa , za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v a .

Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu.

Súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.842,26 Eur, ktorú sumu žalovaná spoločnosť za poskytnuté služby žalobcovi neuhradila.

Tak ako súd vyššie konštatoval, žalovaný na základe upomienok, ktoré mu boli zaslané, časť svojho dlhu v súvislosti s faktúrou č. 2007100464 uhradil. Uvedené konanie možno považovať za uznanie zvyšku dlhu, keďže súdu nie sú známe žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, že dlžník, teda žalovaný, zvyšok dlhu, resp. svojho záväzku neuznáva.

V súvislosti s uzatvorením dohody o zabezpečení infocesty pre turistov, ktorí boli ubytovaní u žalobcu v dňoch , žalobca preukázal, že uhradil žalovanej spoločnosti zálohu vo výške 20.000,-Sk, t.j. 663,88 Eur, ktorej prijatie žalovaný potvrdil na výdavkových pokladničných dokladoch. Dohodnuté služby pre žalobcu neposkytol a zloženú mu zálohu nevyúčtoval a ani žalobcovi nevrátil. V súvislosti s takýmto konaním žalovaného došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, keďže u žalovaného vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, kedy žalovaný prijal peňažné plnenie od žalobcu vo forme zálohy na služby, ktoré mal poskytnúť v budúcnosti, tieto však podľa tvrdenia žalobcu poskytnuté neboli. Zo strany žalovaného táto suma žiadnym spôsobom vyúčtovaná nebola, t.j. vystavená riadna faktúra v prípade, že by z jeho strany k plneniu došlo a tak na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v súvislosti s prevzatím zálohy vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur), ktoré je povinný vydať a to podľa ustanovení a nasl. .

Podľa , dlžník je v omeškaní ak nesplní riadne a včas svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa (prechodné ustanovenia účinné od 15.1.2009) ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Podľa v znení do 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Zároveň súd konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky, žalobca požaduje v súlade s vyššie citovanými zák. ustanoveniami aj úrok z omeškania vo výške 14,75 % p.a. od 6.7.2007 do 31.12.2007 a od 1.1.2008 do 30.6.2009 14,25 % p.a. úrok z omeškania, a od 1.7.2009 do 31.12.2009 12,5 % p.a. úrok z omeškania a od 1.1.2010 do podania žaloby 11 % p.a. úrok z omeškania a od podania žaloby do zaplatenia úrok z omeškania vo výške 10 % + základná úroková sadzba ECB platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka.

Súd mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažnej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil dlžnú čiastku v stanovenej dobe, je v predlžení. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške tak ako súd vyššie uviedol. Súd priznal 14,25 % p.a. úrok z omeškania od 6.7.2007 do 31.12.2008, keďže v druhom polroku roku 2007 t.j. v čase, kedy sa dostala žalovaná do omeškania so zaplatením faktúry č. 2007100464 predstavoval úrok z omeškania výšku 14,25 % a nie 14,75 %, tak ako požadoval žalobca. Výška úroku z omeškania 14,25 % platila až do 31.12.2008, následne od 1.1.2009 úrok z omeškania predstavoval v 1. polroku výšku 12,5 % a v druhom polroku roku 2009 11 %, ktorá výška úroku z omeškania bola aj v prvom polroku roku 2011, následne v druhom polroku roku 2011 sa výška úrokovej sadzby zvýšila na 11,25 % a od 1.1.2012 táto výška úrokovej sadzby predstavuje 11 % p.a. Keďže nie je známe, do kedy bude omeškanie žalovanej pretrvávať, súd výšku úrokovej sadzby v čase od 1.1.2012 do zaplatenia určil tak, že táto je určená výškou základnej úrokovej sadzby ECB platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka zvýšenej o 10 %. Keďže ustanovenie § 369 bolo prijaté v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a rady č. 2000/35/ES z 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, nová právna úprava § 369 musí vychádzať z požiadaviek Smernice pretransformovaných na podmienky Slovenskej republiky, pričom chápanie úroku z omeškania ako úroku fixného, nekorešponduje so smernicou a ak by aj zákonodarca mal takýto úmysel, zrejme by v poslednej vete predmetného ustanovenia ( ) nehovoril o použití základnej úrokovej sadzby platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho mesiaca „počas celého polroka“, ale o tom, že základná úroková sadzba uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa použije počas celej doby omeškania. Vzhľadom k skutočnosti, že sa presadila koncepcia pohyblivého zákonu úroku z omeškania, pre ktorú je typické to, že jeho výška sa v priebehu omeškania mení a aj to, že jeho výška už ku dňu vzniku omeškania nie je stanovená vopred pevne, ale závisí od základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Výrok rozsudku súd preto prispôsobil zneniu (účinného do 15.1.2009) a žalobcovi priznal z istiny úrok z omeškania vo výške tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 663,88 Eur, súd aj v tejto časti žalobe vyhovel, pokiaľ ide o zaplatenie tejto sumy, avšak pokiaľ ide o úrok z omeškania, ktorý žalobca žiadal priznať z tejto sumy ako aj obdobie, za ktoré žiadal priznať úrok z omeškania, bol žalobca súdom vyzvaný, aby preukázal, kedy boli žalovanému zaslané písomné výzvy na vrátenie záloh v sume 663,88 Eur, na čo žalobca reagoval, že medzi zmluvnými stranami prebiehala len ústna komunikácia, na základe ktorej bol žalovaný opätovne vyzvaný na vrátenie záloh za nerealizovanú Infocestu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nepreukázal, kedy sa v súvislosti s vrátením sumy 663,88 Eur dostal žalovaný do omeškania a ako sám uvádza, túto okolnosť ani preukázať nevie. Súd preto nevyhovel žalobe ohľadom výšky úroku z omeškania z tejto sumy, ako aj dňa od kedy úrok z omeškania bol priznaný a zaviazal žalovanú spoločnosť na vrátenie tejto sumy s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p.a. a to odo dňa 29.6.2011 do zaplatenia, teda odo dňa podania žaloby na súd. Výška úroku z omeškania bola súdom stanovená v zákonnej výške 9,25 % (8+1,25 %). V prevyšujúcej časti, jednak čo sa týka výšky úroku z omeškania, ako aj obdobia, za ktoré bol úrok z omeškania priznaný, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, kedy žalobca v tomto konaní mal v prevažnej časti úspech, súd zamietol jeho žalobu ohľadom výšky úroku z omeškania, ktorú prispôsobil zneniu účinného do 15.1.2009, ako aj ohľadom doby omeškania, keďže žalobca nevedel preukázať, kedy sa žalovaná dostala do omeškania ohľadom vrátania sumy 663,88 Eur. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 393,-Eur, ktorá predstavuje zaplatený súdny poplatok za žalobu 150,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 243,-Eur a to za 2 úkony právnej pomoci á 101,25 Eur - príprava, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd + 20 % DPH vo výške 40,50 Eur. Režijný paušál si právny zástupca žalobcu v súvislosti s náhradou trov konania neuplatnil. V súlade s boli trovy konania priznané na účet právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).